Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Tos/18/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010392
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8115010392.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Rešatkovej na neverejnom zasadnutí konanom 30.06.2015 v trestnej
veci odsúdeného M. G. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, v
konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 4PP/30/15 zo dňa 13.5.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného M. G..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku, § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
zamietol žiadosť odsúdeného M. G. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 0T/65/2014 zo dňa 26.12.2014 v
trvaní 8 mesiacov.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o verejnom zasadnutí, odsúdený sťažnosť, ktorú neskôr aj písomne odôvodnil. V dôvodoch
sťažnosti uvádza, že má doma stále zamestnanie, o ktoré nechce prísť a chce sa starať o svoju chorú
matku, ktorej je veľmi ľúto, že na neho zavolala políciu a že je vo výkone trestu a o ňu sa nemá kto starať.
Počas svojho výkonu trestu nemal žiaden disciplinárny trest, jeho správanie je na požadovanej úrovni,
je zaradený do práce a v práci dosahuje dobré pracovné výkony. Svoj čin oľutoval, snaží sa o nápravu
a chce viesť usporiadaný život. To, že spáchal trestný čin ľutuje a sľubuje, že sa to viackrát nestane.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia
§ 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal
sťažnosť, ako aj konanie napadnutému výroku uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že
sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Tak, ako sa to konštatuje v dôvodoch napadnutého uznesenia, odsúdený M. G. je vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov (aj keď evidentne
len omylom je v odôvodnení uvedený Okresný súd Prešov) sp. zn. 0T/65/2014 zo dňa 26.12.2014 v
trvaní 8 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Tento trest mu bol uložený pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm.
b/ Tr. zákona.

Keďže odsúdený M. G. vykonáva trest odňatia slobody pre prečin, je potrebné skúmať, či sú v danom
prípade splnené podmienky, ktoré pre možnosť podmienečného prepustenia osoby odsúdenej pre prečin
stanovuje ust. § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po
výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Okresný súd teda z pohľadu uvedeného ustanovenia v prvom rade správne zisťoval, či u odsúdeného
je splnená základná podmienka, ktorú zákon pre možnosť podmienečného prepustenia vyžaduje, a to
je vykonanie polovice uloženého trestu odňatia slobody a správne dospel k záveru, že táto podmienka
splnená je.

Odsúdený výkon uloženého trestu nastúpil 26.12.2014, čo znamená, že polovicu uloženého trestu
odňatia slobody vykonal 26.4.2015.

Vykonanie zákonom stanovenej časti uloženého trestu však pre podmienečné prepustenie odsúdeného
rozhodne nepostačuje.

Z vyššie citovaného ustanovenia zákona totiž vyplýva, že pre to, aby mohol (nie musel) byť odsúdený
podmienečne prepustený sa vyžaduje aj splnenie ďalších podmienok. Je to jednak zistenie, že odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, ako aj, práve
vzhľadom na tieto skutočnosti, možnosť dospieť k záveru, že je od neho možné, a to dôvodne, očakávať,
že v budúcnosti povedie riadny život.

To, ako sa odsúdený vo výkone trestu správal a ako si svoje povinnosti plnil sa zisťuje predovšetkým zo
správy ústavu na výkon trestu, kde odsúdený trest vykonáva.

Ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody Prešov vo svojom hodnotení uvádza, že
správanie sa odsúdeného je v súlade so stanoveným ústavným poriadkom a časovým rozvrhom dňa, že
príkazy a nariadenia príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže si plní bez pripomienok, nevyvoláva
konflikty s odsúdenými, zapája sa do ponúkaných voľno-časových aktivít, doposiaľ nemal uložený žiaden
disciplinárny trest ani udelenú disciplinárnu odmenu, je však o ňom evidovaných viacero kladných
poznatkov, týkajúcich sa podávania veľmi dobrých pracovných výkonov. Z uvedeného hodnotenia by sa
teda dalo usudzovať, že odsúdený si svoje povinnosti plní, a ani voči jeho správaniu počas doterajšieho
výkonu trestu odňatia slobody nie sú výhrady.

Vzhľadom na ďalšiu časť hodnotenia ústavu na výkon trestu, ako aj samotnú výpoveď odsúdeného
však možno usudzovať, že správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu a plnenie si
jeho povinností je skôr prispôsobením sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, než skutočným
prejavom polepšenia. Zo správy ústavu na výkon trestu totiž plynie aj skutočnosť, že resocializačná
prognóza odsúdeného sa javí ako menej priaznivá vzhľadom na predošlé odsúdenia, ako aj postoj k
spáchanej trestnej činnosti, a preto je riziko sociálneho zlyhania do budúcna stredné.

V súvislosti s osobou odsúdeného a teda skúmaním otázky, či od neho možno dôvodne očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život, nemožno obísť ani doterajší spôsob života odsúdeného a v tejto
súvislosti nepoukázať na odpis registra trestov, v ktorom má od roku 1980 doposiaľ celkom 11 záznamov,
aj keď 3 z nich sú pre odsúdenia súdmi v Českej republike. Významným z uvedeného pohľadu je najmä
fakt, že pre rovnaký prečin, teda prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.
zákona (spáchaný takisto, ako v tomto prípade, voči matke) už bol v minulosti odsúdený. Rozsudkom
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T 133/2010 zo dňa 6.10.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 1To 96/2010 zo dňa 19.11.2010 bol mimo uvedeného prečinu odsúdený za zločin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona, prečin krádeže podľa § 212
ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona a prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm a/ Tr. zákona,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka. Z výkonu uvedeného trestu bol podmienečne
prepustený uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 6PP 8/2011 zo dňa 28.3.2011, pričom skúšobná
doba bola stanovená na 3 roky, v rámci ktorej bol určený probačný dohľad na 2 roky.

Je pravdou, že na základe rozhodnutia prezidenta republiky o amnestii zo dňa 2.1.2013 mu bol
odpustený zvyšok trestu odňatia slobody, a to s účinkami zahladenia odsúdenia, no fakt, že už bol, a to

ani nie v tak dávnej dobe z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepúšťaný, a teda už v tom
čase sa od neho očakávalo, že v budúcnosti povedie riadny život, však opomenúť nemožno. Napriek
tomu sa odsúdený dopustil trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu v súčasnej dobe. Očakávania,
ktoré boli na neho vtedy kladené teda zjavne nenaplnil, a potom nie je zrejmé, na základe čoho by bolo
možné v súčasnej dobe uzavrieť, že takéto očakávanie v súčasnej dobe je reálne, nehovoriac už o tom,
že mimo trestného činu, pre ktorý je teraz vo výkone trestu odňatia slobody sa odsúdený, ako to vyplýva
z obsahu spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 6PP 8/2011, ktorý si krajský súd v rámci sťažnostného
konania zadovážil, sa mal odsúdený dopustiť ešte priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa
§ 49 ods. 1 písm. b/ zákona č. 372/90 Z. z., a to takisto voči svojej matke, ktorú 22.12.2011 fyzicky
napadol a vulgárne jej vynadal, pričom zo správy Obvodného oddelenia PZ v Raslaviciach vyplývalo aj
to, že u neho bolo (znova je potrebné zdôrazniť, že ide o správu, ktorá bola zabezpečovaná v rámci
skúmania správania sa odsúdeného v priebehu skúšobnej doby podmienečného prepustenia) zistené
nadmerné požívanie alkoholických nápojov, pod vplyvom ktorých sa stáva arogantným, agresívnym a
vyvolávajúcim neustále konflikty.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žiadosť odsúdeného M. G. o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, vzhľadom na vyššie rozvedené preto považuje krajský súd
za správne a v súlade so zákonom a z uvedeného dôvodu sťažnosť odsúdeného v zmysle ust. § 193
ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 6. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.