Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115210221
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4115210221.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre vo veci starostlivosti o maloleté deti: W. W., nar. XX.XX.XXXX, a U. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra, deti rodičov: otca U. W., bytom Z. XXX, zastúpeného JUDr.
Beátou Polyákovou, advokátkou so sídlom Nitra, Štefánikova 7, a matky Z. W., bytom Z. XXX, t. č. T.,
Novomeského 9, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia na úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 24P/111/2015-10 zo dňa
11.05.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením dočasne zveril maloleté deti W. W. a U. W. do osobnej

starostlivosti matky a otcovi nariadil, aby prispieval na výživu detí po 50 eur mesačne vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že matka podala návrh
zo dňa 10.04.2015 na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že sa vedie konanie o rozvod
manželstvaaurčenieprávapovinnostíkmaloletýmdeťom,pričomotecododňa22.12.2014,kedymatka
spoločne s deťmi opustila spoločnú domácnosť, neprispel ničím na ich výživu a túto skutočnosť priznal
na pojednávaní v rozvodovom konaní. Keďže pojednávanie vo veci rozvodu bolo odročené, možno

sa domnievať, že samotné konanie bude trvať istý čas. Na tom základe žiadala zveriť obe deti do jej
starostlivosti a otca zaviazať na výživné v sume 190 eur na mal. W. a 170 eur na mal. U.. Zároveň žiadala
rozhodnúť aj o zročnom výživnom odo dňa 22.12.2014. Súd zo spisu sp. zn. 24P/462/2014 zistil, že dňa
17.12.2014 podala matka návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým
deťom na čas po rozvode, pričom na pojednávaní 24.03.2015 obaja rodičia s rozvodom súhlasili, avšak
na úprave práv a povinností k deťom na čas po rozvode sa nedohodli; otec totiž žiada striedavú osobnú

starostlivosť. Deti teraz žijú s matkou v podnájme v T., kde aj navštevujú základnú školu. Otec je
SZČO, za rok 2014 dosiahol celkové príjmy 20.400,99 eura a celkové výdavky 16.407,30 eura. Matka je
zamestnaná ako zástupca vedúcej v X. N., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 381,10 eura.
Dňa 30.03.2015 podala matka na otca trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu
voči maloletej W.. Súd zistil, že voči otcovi bolo začaté trestné stíhanie. V konaní sp. zn. 24P/77/2015
bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bol dočasne upravený styk otca s maloletými deťmi tak,

že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi v párnom týždni v kalendárnom roku v sobotu
v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod., a to za prítomnosti matky. Toto rozhodnutie zatiaľ nenadobudlo
právoplatnosť.

Nariadenie predbežného opatrenia súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 102 ods. 1, § 75 ods.
4, 6, 8, 9 a § 76 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Konštatoval,
že nariadením predbežného opatrenia sa poskytuje účastníkovi konania dočasná ochrana, prípadne

zabraňuje sa ním ďalšiemu zhoršovaniu postavenia účastníka aj za cenu, že skutočný stav veci nieje ešte náležite zistený, pričom sa sleduje ako prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorého sa toto
rozhodnutie bezprostredne dotýka. Nariadenie predbežného opatrenia má dočasný charakter a pri
jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Zákon

z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať
dokazovanie. Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Keďže v tomto prípade
sú rodičia maloletých detí v rozvodovom konaní, u ktorého nie je predpoklad rýchleho ukončenia aj z
dôvodu, že matka podala trestné oznámenie, je potrebné, aby boli dočasne upravené rodičovské práva

a povinnosti a aby bola riadne zabezpečená starostlivosť a výživa maloletých detí. Prihliadnuc na názor
oboch maloletých detí, ktoré sa v rámci vykonaných pohovorov vyjadrili, že chcú zostať v starostlivosti
svojej matky a s poukazom aj na začaté trestné konanie, súd mal za to, že je potrebné predbežným
opatrením upraviť dočasne pomery účastníkov konania. Vyhovením návrhu matky budú zabezpečené
základné životné podmienky pre deti. Výživné zo strany otca po 50 eur na každé dieťa spolu s
primeraným výživným zo strany matky a s prídavkami na deti, ktoré môže po nariadení predbežného

opatrenia poberať matka, bude dostatočnou zárukou, že základné životné potreby maloletých detí budú
z týchto finančných prostriedkov zabezpečené. Až v ďalšom konaní vo veci samej bude súd skúmať
možnosti a schopnosti oboch rodičov ako aj odôvodnené potreby maloletých detí a na základe takto
získaných dôkazov následne rozhodne o výške výživného.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zmenil a vo výroku o dočasnom zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti
matky návrh zamietol a zároveň aby rozhodol o výživnom len v minimálnej sume 27,126 eura, ktoré
by bol povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci. Nesúhlasil ani s odôvodnením uznesenia a ani s
oboma výrokmi predbežného opatrenia. Návrh matky podľa jeho názoru nespĺňal náležitosti návrhu
podľa § 75 ods. 2 OSP, lebo matka len stroho uviedla, že sa vedie rozvodové konanie a domnieva sa,

že bude trvať dlhší čas. Matka neopísala rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie
predbežného opatrenia; neuviedla ani len jednu podmienku dôvodnosti nároku a úplne opomenula
odôvodniť nebezpečenstvo hroziacej ujmy alebo potrebu dočasnej úpravy pomerov maloletých detí v
ich záujme. Rozhodnutie týkajúce sa maloletých detí síce môže súd vydať aj bez návrhu, ale také
rozhodnutie musí byť presvedčivé z hľadiska opodstatnenosti právnych i skutkových záverov. V tomto

prípade súd svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil. Bola to matka, ktorá vytrhla deti zo spoločnej
domácnostiaajzoškoly,odsťahovalasaabezdôvodnezačalamariťstykotcasnimi.Vzhľadomnato,že
deti sú v starostlivosti matky, otec nevidí potrebu zverenia detí do jej výchovy nariadením predbežného
opatrenia. Naliehavú potrebu v tomto smere nezdôvodnil ani súd vo svojom rozhodnutí. Podľa neho
matka potrebu predbežnej úpravy vyživovacej povinnosti nepreukázala. Uviedol, že počas ich spolužitia

on prevažnou mierou prispieval na výživu detí. Keďže výživné predbežným opatrením možno určiť len v
nevyhnutnej miere, s ohľadom na jeho pomery zistené aj v rozvodovom konaní mal súd rozhodnúť len v
rozsahu 30 % sumy životného minima, t. j. 27,126 eura pre každé dieťa. Ak vo veci samej bude mať súd
za preukázaný iný rozsah možností a schopností, nebude sa brániť doplateniu zročného výživného. On
si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti a plateniu výživného sa nebráni.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že tvrdenia otca sú nepravdivé a zavádzajúce.
Súd prvého stupňa správne rozhodol, preto žiadala napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
V doplnení vyjadrenia uviedla, že otcom uvádzaný mesačný príjem nie je pravdivý, lebo počas ich
manželstva mu boli peniaze posielané na jej účet v sume 950 eur a dostával aj peniaze v hotovosti; vždy
mali k dispozícii od 1.500 do 1.800 eur.

Kolízny opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že z jeho pohľadu
je potrebné, aby boli rodičovské práva a povinnosti dočasne upravené, a to aj zverením detí do
osobnej starostlivosti matky a aj určením výživného po 50 eur mesačne, lebo platenie takejto sumy je
v možnostiach a schopnostiach otca.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec viazaný dôvodmi odvolania (§ 212

ods. 1, 2 písm. a/ OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaníveci dospel k záveru, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého
uznesenia.

Podľa obsahu spisu matka maloletých detí podala dňa 10.04.2015 v rámci rozvodového konania sp.

zn. 24P/462/2014 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by boli maloleté deti zverené
dočasne do jej osobnej starostlivosti a otec by bol zaviazaný na výživné v sume 170 eur pre mal. U. a
v sume 190 eur pre mal. W., pričom súd mal rozhodnúť aj o zročnom výživnom od 22.12.2014. Návrh
na predbežné opatrenie odôvodnila tým, že dňa 22.12.2014 opustila spolu s deťmi spoločnú domácnosť
a otec odvtedy ničím neprispel na ich výživu. Uviedla, že rozvodové konanie bude trvať istý čas; otec

prisľúbil, že výživné bude platiť na účet, no doposiaľ tak neurobil a na výživu detí neprispieva. Svoj návrh
nijako inak neodôvodnila. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 11.05.2015 ustanovil maloletým deťom
kolízneho opatrovníka a vo veci bez ďalšieho rozhodol toho istého dňa napadnutým uznesením.

Predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a jeho dôsledky i zánik sú uvedené

v ustanoveniach § 74 až 77 OSP. Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak
je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho

rozhodnutia bol ohrozený. Predbežné opatrenia sa podľa ich obsahu nariaďujú na návrh alebo aj
bez návrhu v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 OSP. Ak je vo veci podaný návrh na vydanie
predbežného opatrenia, tento musí spĺňať procesné požiadavky zakotvené v ustanovení § 42 ods.
3 a § 79 ods. 1 OSP. Pritom navrhovateľ nemusí uviesť pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností
a označiť všetky dôkazy, ktorých sa dovoláva, v takom rozsahu, ako v návrhu na začatie konania.

Predbežné opatrenie možno vydať aj bez návrhu, a to v konaniach uvedených v § 81 ods. 1 OSP.
Zmyslom predbežného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť
zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Aby
však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením predbežného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že
existuje určité právo ochrany domáhajúceho sa subjektu, že toto právo je ohrozené alebo narušené a

že na jeho ochranu je potrebné predbežné opatrenie. Jedným z predpokladov nariadenia predbežného
opatrenia je existencia právneho záujmu na predbežnom opatrení, žalobca musí v návrhu osvedčiť
potrebnosť navrhovaného predbežného opatrenia. Ide predovšetkým o osvedčenie toho, že nariadením
predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom alebo v exekučnom
konaní.

Potrebnosť dočasnej úpravy je daná vtedy, ak predbežné opatrenie zabezpečí účel občianskeho
súdneho konania v konkrétnom prípade, t. j. ochranu porušeného alebo ohrozeného práva. V konaniach,
ktoré možno začať aj bez návrhu bezvýnimočne platí, že súd môže nariadiť aj iné vhodné predbežné
opatrenie. Predbežné opatrenia sa nariaďujú podľa ich obsahu v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 OSP;
oprávnenia, ktorými môže súd podľa tohto ustanovenia dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi, nie

sú vymenované taxatívne a ich výpočet nie je konečný. Predbežným opatrením môže súd usporiadať
právne vzťahy teda aj inak a iným než v zákone výslovne formulovaným spôsobom. Ustanovenie §
76 ods. 1 OSP uvádza slovo „najmä“, čo znamená, že výpočet opatrení v ňom uvedených nie je
kompletný; predmetné ustanovenie teda uvádza len niektoré príklady predbežných opatrení, ktoré môže
súd nariadiť. Ak súd dospeje k záveru, že požadované predbežné opatrenie svojím obsahom zodpovedá

účelu a cieľu zabezpečenia, predbežné opatrenie nariadi v požadovanom znení. Či o takýto prípad v
konkrétnom súdnom konaní ide, je otázkou právneho posúdenia skutkového stavu osvedčeného po
podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Rozhodnutie súdu musí zodpovedať požiadavke
presvedčivosti a jeho odôvodnenie musí byť preskúmateľné.

Odvolací súd po prejednaní veci na základe daného obsahu spisu dospel k záveru, že v prvostupňovom

konaní došlo k procesným pochybeniam. Z obsahu spisu nevyplýva, prečo bol návrh matky bez vydania
uznesenia vylúčený na samostatné konanie. Matka o nariadenie predbežného opatrenia žiadala priamo
v rozvodovom konaní, o čom svedčí skutočnosť, že tento návrh smerovala do spisu zn. 24P/462/2014
a v odôvodnení návrhu na rozvodové konanie poukazovala. Ak bol súd prvého stupňa toho názoru,
že o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia nemôže rozhodovať v rámci rozvodového

konania, mal zvoliť postup upravený v ustanovení § 112 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa v návrhu nazačatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd
veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie. Aj keď matka o predbežné opatrenie
nežiadala priamo v návrhu na rozvod manželstva, evidentne ho žiadala nariadiť v rozvodovom konaní

na podklade ustanovenia § 102 ods. 1 prvej vety OSP, v zmysle ktorého ak treba po začatí konania
dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude
možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie
alebo zabezpečí dôkaz. V prípade, že súd urobil záver o neprípustnosti rozhodovania o danom návrhu
matky v rozvodovom konaní (čo by bol záver správny), potom bolo potrebné vydať uznesenie o vylúčení

tohto návrhu na samostatné konanie, a nie návrh jednoducho zo spisu vyradiť a bez ďalšieho založiť
samostatný nový spis.

Čo sa týka dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia, súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého uznesenia uviedol konkrétne zistenia zo spisu sp. zn. 24P/462/2014, avšak tieto zistenia
nijako písomne nepodchytil a neurobil o tom žiadny záznam v spise. V spise teda nie sú žiadne záznamy
sudcu o priebehu rozvodového konania a ani o tom, čo rodičia vypovedali a čo bolo v rozvodovom konaní

súdom zistené. Absencia údajov o zisteniach z rozvodového spisu spôsobila, že odvolací súd nemohol
zistenia prvostupňového súdu uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia preskúmať a preveriť. Keď už
súd prvého stupňa zvážil, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia nepatrí do rozvodového
spisu a že ide o samostatný návrh podaný nie podľa § 102 ods. 1 prvej vety OSP, ale podľa § 74 OSP,
t. j. pred začatím konania (hoci matka nepochybne žiadala predbežné opatrenie vydať v rozvodovom

konaní),avovecirozhodovaltedamimorozvodovéhokonania,chybnepostupovalajvtom,ženedodržal
postup upravený v ustanovení § 76 ods. 3 prvej vety OSP, podľa ktorého súd pri nariadení predbežného
opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde
alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1, 3 OSP),
súd vydá uznesenie o začatí konania. Podľa obsahu spisu súd napriek zákonnej povinnosti nevydal

uznesenie o začatí konania o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na dobu do
rozvodu manželstva. V prípade, že k vydaniu uznesenia o začatí konania došlo, takéto rozhodnutie súd
do spisu nezaložil a neurobil o tom ani žiadny záznam, s ktorým by sa odvolací súd mohol oboznámiť.

Odvolací súd pri rozhodovaní v tejto veci vychádzal zo záveru, že rozvodové konanie, s ktorým je zo
zákona spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na dobu po rozvode (§

113 ods. 1 OSP), nie je takého charakteru, aby v rámci neho bolo možné nariadiť matkou požadované
predbežné opatrenie. V takomto konaní primárne ide o zistenie, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia (§ 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k
vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada a vždy prihliadne

nazáujemmaloletýchdetí.Ažnazákladevýrokurozsudkuorozvodemanželstvasúdrozhodujeoúprave
práv a povinností rodičov k maloletým deťom, a to výlučne na dobu po rozvode manželstva. Ak súd
manželstvo nerozvedie a návrh na rozvod zamietne, o úprave práv a povinností k maloletým deťom
nerozhoduje. V prípade, že manželia ako rodičia maloletých detí spolu nežijú, môže súd podľa § 36
ods. 1 Zákona o rodine - či už na návrh alebo bez návrhu - vo veci konať a rozhodnúť. Podľa tohto

zákonného ustanovenia: „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.“

Ak teda matke podaným návrhom išlo o to, aby súd konal a rozhodol o úprave práv a povinností

rodičov (zatiaľ ešte manželov, ktorí spolu nežijú) do rozhodnutia o návrhu na rozvod manželstva, a
aby v rámci toho nariadil aj predbežné opatrenie ohľadom výchovy a výživy maloletých detí z dôvodu
potreby dočasnej úpravy pomerov, potom súd prvého stupňa mal návrh na nariadenie predbežného
opatrenia podaný v rozvodovom konaní uznesením vylúčiť na samostatné konanie v zmysle § 112 ods. 2
OSP, do spisu mal zaznamenať právne významné údaje z rozvodového spisu, následne o tomto návrhu

rozhodnúť a ak by návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, potom mal zároveň vydať aj
uznesenie o začatí konania podľa § 76 ods. 3 prvej vety OSP v nadväznosti na ustanovenie § 36 ods.
1 Zákona o rodine.Odvolací súd vzhľadom na skutkový stav zrejmý z obsahu spisu a s ohľadom na zákonnú úpravu v
ustanovení § 221 ods. 3 OSP nemohol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
(§ 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 OSP), v ktorom by súd prvého stupňa odstránil vyššie uvedené

pochybenia a následne nanovo rozhodol. Preto v tomto štádiu konania neboli dané podmienky ani na
potvrdenie a ani na zmenu uznesenia súdu prvého stupňa. Vzhľadom na to odvolací súd toto uznesenie
vydané nesprávnym procesným postupom a zároveň ako nepreskúmateľné pre nedostatok podkladov
svedčiacich o správnosti vydaného rozhodnutia, t. j. takých podkladov, ktoré by osvedčovali potrebu
dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, musel v zmysle § 220 OSP zmeniť a návrh matky

zamietnuť. Je potrebné poukázať na to, že matka v podanom návrhu potrebu dočasnej úpravy pomerov
do rozhodnutia vo veci samej dostatočne neodôvodnila a potreba dočasnej úpravy najmä v súvislosti
so zverením maloletých detí do dočasnej osobnej starostlivosti matky nie je dostatočne odôvodnená
ani v prvostupňovom uznesení, ktoré bez primeraných podkladov zaznamenaných v spise nemožno
považovať za vecne správne. Za predpokladu skutočne potrebnej dočasnej úpravy pomerov účastníkov
v tejto situácii môže byť jednou z možností podanie samostatného návrhu matky na úpravu práv a

povinností rodičov do rozvodu manželstva (t. j. mimo rozvodového konania) alebo začatie konania zo
strany súdu bez návrhu podľa § 81 ods. 1, 3 OSP v nadväznosti na ustanovenie § 36 ods. 1 Zákona o
rodine, a v rámci toho konania aj nariadenie predbežného opatrenia s primeraným a preskúmateľným
odôvodnením, resp. jednou z možností môže byť aj postup upravený v ustanovení § 75 ods. 1 druhej
vety a § 76 ods. 3 prvej vety OSP. Pokiaľ sú maloleté deti vo faktickej starostlivosti matky, daný výsledok

konaniaonariadeniepredbežnéhoopatrenianezbavujeotcaprispievaťprimeranousumounaichvýživu.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.