Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612010310
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2612010310.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci proti obžalovanému E. E. V. a spol., pre zločin
prevádzačstva podľa § 356 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
o odvolaní obžalovaných E. E. V. a P. K. proti rozsudku Okresného súdu v Senici zo dňa 16.09.2014,
sp.zn. 1T/122/2012 na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaných E. E. V., nar. XX.XX.XXXX, a P. K., nar.
XX.XX.XXXX, z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal obžalovaných E. E. V. a P. K. vinnými zo zločinu prevádzačstva
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 356 Trestného zákona formou, na skutkovom základe tak, že

v presne neustálenom čase na presne nezistenom mieste v meste A. E. E. V. nahovoril P. K., aby za
sumu 20.000,- Sk (663,88 Eur) uzatvorila manželstvo s občanom Vietnamu menom Z. V. Z., ktorý nie
je štátnom občanom Slovenskej republiky, aby tento mohol požiadať o trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky, na základe dohody dňa l0.03.2007 na Mestskom úrade Senica uzatvorila P. K. účelové
manželstvo s Z. V. Z., pričom v ten istý deň jej za sobáš vyplatil E. E. V. sumu 20.000,- Sk (663,88 Eur)
a následne dňa 04.05.2007 požiadal Z. V. Z. na Oddelení cudzineckej polície Skalica o udelenie prvého

povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky za účelom zlúčenia rodiny.
Za to súd obžalovanému E. E. V. uložil podľa § 356 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona
trest odňatia slobody v trvaní 2 roky.
Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50
odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 3 roky.
Obžalovanej P. K. podľa § 356 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 odsek 3 Trestného zákona

uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 roky.
Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a
podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona jej určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja obžalovaní, prostredníctvom svojho
obhajcu, ktorým sa domáhali zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na

nové konanie a rozhodnutie. V písomných dôvodoch odvolania poukázali predovšetkým na procesné
pochybenia a na výsledky vykonaného dokazovania, na základe ktorých neboli jednoznačným
spôsobom preukázané, že by sa obžalovaní dopustili skutku tak, ako im to kladie za vinu obžaloba a I.
stupňový rozsudok. Podľa ich názoru dokazovanie nebolo vykonané zákonným spôsobom poukazujú na
to, že neboli dodržané zásady kontradiktórnosti konania, taktiež poukázali na to, že nebola zachovaná
totožnosť skutku k osobe E. E. V., rovnako zásadným spôsobom spochybňujú i P. K. a E. E. V., nakoľko

pri konfrontácii bol prítomný vietnamský štátny občan, ktorý v tom čase nebol zapísaný v zozname
tlmočníkov, pričom takýto postup je možný iba za predpokladu, že osoba si zvolí jazyk na ktorý nie je vzozname tlmočníkov zapísaný tlmočník. Rovnako poukázali na to, že výsluch svedkyne Z. bol vykonaný
procesne nepoužiteľným spôsobom nakoľko bol vykonaný pred vznesením obvinenia E. E. V.. Pokiaľ
ide výpovede svedkov K. C., M. I. a K. M., ide o príslušníkov polície a ide o dôkazy nepriame ktoré

boli získané pri vykonávaní úkonov v inej veci a to vo veci správneho konania. Pokiaľ títo svedkovia
vypovedali, že sa obžalovaná priznala v správnom konaní, že manželstvo uzavrela za peniaze a kto ju
na to nahovoril je takýto dôkaz podľa ich názoru v trestnom konaní nepoužiteľný. Za takejto dôkaznej
situácie na základe jedinej výpovede obžalovanej z prípravného konania, ktorú poprela v konaní pred
súdom, nemožno jednoznačne bez pochybností posúdiť, že obžalovaný E. E. V. nahovoril P. K., aby

za sumu 20.000 korún uzatvorila manželstvo Z. V. Z., aby tento mohol požiadať o trvalý pobyt na
území Slovenskej republiky, pričom po uzavretí manželstva v ten istý deň jej za sobáš vyplatil E. E. V.
sumu 20.000 korún. Za takéhoto stavu preto považovali rozsudok okresného súdu za nezákonný a z
uvedeného dôvodu preto žiadali, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu
na nové konanie a rozhodnutie.
Odvolací súd podľa § 317 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov

napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku a tak zistil, že odvolania oboch obžalovaných nie
sú dôvodné.
Pokiaľ ide o skutkový a právny stav veci, krajský súd v postupe okresného súdu nezistil žiadne
pochybenia, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku rozsudku.

Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke a v potrebnom rozsahu a z
vykonanýchdôkazovpoichvecnomvyhodnotenívyvodilskutkovézávery,ktoréznichvyplývajúaskutok
posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaných za vinných. Výsledkami vykonaného
dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že obaja obžalovaní sa dopustili skutku tak, ako im to kladie
za vinu obžaloba a prvostupňový rozsudok.

Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudku veľmi podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Z odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s

obhajobou obžalovaného.
Vina obžalovaných bola jednoznačne preukázaná predovšetkým výpoveďou samotnej obžalovanej P.
K. z prípravného konania, ktorá sa k trestnej činnosti v celom rozsahu doznala a usvedčovala z tejto
i spoluobžalovaného E. E. V.. Pokiaľ ide o neskoršie výpovede obžalovanej na hlavnom pojednávaní i
krajský súd zastáva názor, že výpoveď obžalovanej v tomto smere je účelová. Krajský súd sa stotožnil s

názorom I. stupňového súdu v tom, že by bolo nelogické, aby sa obžalovaná takýmto spôsobom mstila
manželovi tým, že si sama privodila trestné stíhanie. Pokiaľ ide o jej výpoveď v prípravnom konaní,
táto veľmi podrobne popísala, za akých okolností, kto a akými spôsobom celú záležitosť vybavoval,
pričom táto jej výpoveď plne korešponduje i s vyjadreniami svedkov a to M. I., K. C. a K. M. príslušníkov
Oddelenia cudzineckej polície v Trnave, ktorým sa obžalovaná priznala, že manželstvo uzatvorila pre

peniaze. Pred svedkom M. I. obžalovaná uviedla, kto ju na manželstvo nahovoril za 20.000 korún a že
si mala zobrať Vietnamca kvôli udeleniu pobytu. Tieto skutočnosti potvrdil vo svojej výpovedi i svedok
K. M.. Obžalovanú usvedčuje i svedkyňa J. C., učiteľka v materskej škôlke, ktorú navštevuje dcéra
manžela obžalovanej menom Z., pričom z jej výpovede je nepochybné, že manžel obžalovanej Z. V.
Z.ije rodinným životom s inou ženou s ktorou má dcéru Z. a pravdepodobne i syna. Pokiaľ ide o výpoveď

svedkyne T.T. - sestry obžalovanej, z tejto jednoznačne vyplýva, že obžalovaná jej o svadbe Z. V. Z.
povedala až po 3 rokoch. Vôbec nevedela o tom, že by obžalovaná bola vydatá za Vietnamca a to i
napriek tomu, že sa pravidelne so svojou sestrou stretávala minimálne raz do týždňa. Obžalovaná jej
povedala, že si zobrala Vietnamca z toho dôvodu, aby tento mohol ostať na Slovensku a že za to dostala
zaplatené. Nevidela, že by niekedy u nich vietnamec prespával. Rovnako i susedia obžalovanej P. L.

a Z. O. potvrdili, že poznajú obžalovanú, táto býva s rodičmi a so synom pričom nevedeli o tom, že by
sa druhýkrát vydala za nejakého cudzinca ázijca a v prípade, že by tento u nej prespával by rozhodne
ako jej susedia o tom vedeli.
Vychádzajúc z vyššie uvedených výpovedí svedkov je zrejmé a nepochybné, že manželstvo obžalovanej
Z. V. Z. nebolo funkčné a obžalovaná manželstvo uzatvorila v snahe pomôcť mu zotrvať nedovolene na

území Slovenskej republiky.
V danom prípade nebol možný postup ani v zmysle § 263 odsek 3 písm. a/ Trestného poriadku, ktoré
ustanovenie Trestného poriadku okresný súd pri čítaní tejto výpovedi použil.K samotným námietkam obžalovaných vyjadrených v písomnom odôvodnení odvolania ohľadom
zákonnosti vykonaných dôkazov je potrebné uviesť, že podľa názoru krajského súdu všetky dôkazy
preukazujúce vinu obžalovaných boli vykonané zákonným spôsobom a odvolací súd v tomto smere

nezistil žiadne pochybenia ani porušenia zákona. V namietanej otázke zachovania totožnosti skutku
ohľadom obžalovaného E. E. V. je potrebné uviesť, že trestné stíhanie bolo začaté uznesením Úradu
hraničnej a cudzineckej polície, národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii PPZ Bratislava dňa
11.06.2012 pre zločin prevádzačstva podľa § 356 Trestného zákona. Týmto uznesením bolo začaté
trestné stíhanie pre uvedený zločin, ktorého skutkový základ sa vzťahuje jednak k obžalovanej P. K. ako

aj k obžalovanému E. E. V.. Preto opakované začatie trestného stíhania vo vzťahu k obžalovanému E.
E. V. nebolo opodstatnené.
Rovnako k námietke nezákonnosti konfrontácie medzi P. K. a E. E. V., ktorá bola vykonaná 11.06.2012
bola vykonaná v prítomnosti tlmočníka Sung Ngo krajský súd nezistil, že by bola vykonaná v rozpore
s Trestným poriadkom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný E. E.
V.ije dlhoročne na území Slovenskej republiky a preto vyšetrovateľ nemusel predpokladať, že neovláda

slovenský jazyk slovnom aj písmom. Dôvod na pribratie tlmočníka bol daný vyhlásením obvineného
E. E. V. ktorý požiadal, aby bol pri jeho výsluchu prítomný tlmočník pričom jednoznačne súhlasil, aby
preklad vykonal tlmočník Sung Ngo. Za takéhoto stavu preto i krajský súd má za to, že konfrontácia
bola vykonaná zákonným spôsobom. Pokiaľ obžalovaní namietajú resp. výsluch svedkyne T.T., kde
je namietaná kontradiktórnosť výpovede uvedenej svedkyne je potrebné uviesť, že T.T. v prípravnom

konaní bola vypočutá po vznesení obvinenia P. K.. Táto bola po celý čas dňa 11.06.2012 na Úrade
hraničnej a cudzineckej polície v Bratislave pričom jej výsluch bol vykonaný od 09.30 hod. až 10.45
hod., rekognícia s menovanou bola ukončená o 14.00 hod., konfrontácia s E. E. V. bola vykonaná od
17.10 hod. do 18.00 hod. Výsluch svedkyne T.T. bol vykonávaný dňa 11.06.2012 o 08.15 hod. až 19.15
hod. pred vznesením obvinenia a o 11.00 až 11.30 hod. po vznesení obvinenia. Z uvedeného je teda

zrejmé, že obvinená P. K. mala vedomosť o vykonaní výsluchu svedkyne T.T., ktorá výlučne vypovedala
vo vzťahu k P. K., a preto jej výsluch bol vykonaný i podľa názoru krajského súdu zákonným spôsobom.
Nemožno sa stotožniť s námietkou obžalovaných v tom smere, že výpovede svedkov K. C., M. I. a
K. M. sú nepoužiteľné ako dôkaz v trestnom konaní, nakoľko títo získali informácie z iného konania a
to v správnom konaní. Ide o nepriame dôkazy na ktoré však je potrebné prihliadať ako na všetky iné

dôkazy v predmetnej veci pričom títo svedkovia síce v inom konaní sa dozvedeli o okolnostiach o ktorých
vypovedali ako svedkovia v trestnom konaní, ktorá skutočnosť je plne v súlade so zákonom.
Významným dôkazom, ktorý v predmetnej veci bol vykonaný je výpoveď samotného obžalovaného
E. E. V., ktorý v súdnom konaní priznal, že počul resp. sa dozvedel o vyplatení sumy 20.000 korún
obžalovanej P. K. a to na pokrytie jej nákladov súvisiacich so svadbou. Nepamätal si však či tieto peniaze

vyplatil on alebo o tom len počul avšak boli pritom len ony traja, teda obžalovaný E. E. V., obžalovaná
P. K. a Z. V. Z..
V každom prípade je však potrebné uviesť, že výsledky vykonaného dokazovania nepochybne vinu
obžalovaných preukazujú. O tom, že výpovede P. K. na súde sú účelové svedčí i skutočnosť, že
deklarovala funkčné a usporiadané manželstvo z Z. V. Z., hoci z výpovedí svedkov a najmä svedkyne J.

C. jednoznačne vyplýva, že Z. V. Z.ije v partnerskom zväzku s inou ženou, s touto má dievčatko, ktoré
v škôlke volajú Z. a po ňom je pomenovaný aj jej nedávno narodený chlapček.
Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovaných boli vykonané v súlade so zákonom a ani
odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z I.
stupňového rozsudku v celom rozsahu. V tomto smere krajský súd len poukazuje na správne a

vyčerpávajúce dôvody I. stupňového rozsudku v dôvodoch ktorého sú výpovede jednotlivých svedkov
veľmi podrobne a detailne rozoberané, preto krajský súd v tomto smere na tieto len poukazuje.
Rovnako správne postupoval okresný súd aj pri úvahách o druhu a výmere trestu a uložil obžalovaným
tresty, ktoré sú v súlade so zásadami pre ukladanie trestov. Pri ukladaní trestov okresný súd dôkladne
zhodnotil spôsob spáchania skutku, osoby obžalovaných ako aj ich doterajší spôsob života ako možnosť

ich nápravy, prihliadal pritom i na prítomnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a bral do úvahy aj
účel trestu pričom správne rozhodol, keď obom obžalovaným uložil tresty odňatia slobody výchovne na
slobode vo forme podmienečných trestov odňatia slobody a to na dolnej hranici zákonnom stanovenej
trestnej sadzby v trvaní 2 rokov pričom pri určovaní výmery skúšobnej doby prihliadol u obžalovanej P.
K. na zistenú jednu poľahčujúcu okolnosť a tejto preto uložil kratšiu skúšobnú dobu ako obžalovanému

E. E. V.. Takto uložené tresty i krajský súd považoval za správne a zodpovedajúce zákonu.
Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu I. stupňového rozhodnutia, odvolania oboch
obžalovaných ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.