Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. jún 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/108/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114220477
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4114220477.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. R. XX, proti žalovanému:
INVEST - KAPITAL, a.s., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 51, IČO: 35 871 334, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 24. októbra
2014 č. k. 10C/140/2014-80 v spojení s uznesením z 11. novembra 2014 č.k. 10C/140/2014-89 , takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. vydaného dňa
16.05.2014 pod sp. zn. IA-C/0314/3458, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „ZoRK“), ako aj zisteným skutkovým stavom. Poukázal na to,

že ani Zákon o rozhodcovskom konaní, ani Občiansky súdny poriadok bližšie nešpecifikujú podmienky,
za ktorých môže súd odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Pri rozhodovaní prihliadal na
účel, k akému má odklad vykonateľnosti slúžiť. Dôvodil, že ak by došlo k vymáhaniu a vymoženiu
peňažnej sumy na základe rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa žalobca domáha, mohlo
by mu to spôsobiť majetkovú ujmu. Uviedol aj tú podstatnú skutočnosť, že žalobca sa riadne domáha
zrušenia rozhodcovského rozsudku, čím bola relevantným spôsobom spochybnená jeho platnosť.

Uzavrel, že v predmetnom prípade boli splnené oba predpoklady vyplývajúce z ust. § 40 ods. 2 ZoRK,
a to podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a podanie návrhu na odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu ust. § 205 ods. 2 písm.
f/ OSP. Zastal názor, že v samotnej žalobe neboli osvedčené dôvody, z ktorých by vyplývalo, že

rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený. Poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka
(ďalej aj ako „OZ“), z ktorého je zrejmé, že za neprijateľné podmienky nemajú byť považované všetky
a akékoľvek ustanovenia obsiahnuté v rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, ale len také,
ktoré vyžadujú v rámci rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľmi riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Rovnako nie je neprijateľnou podmienkou, ak dodávateľ má možnosť podať
žalobu voči spotrebiteľovi na rozhodcovskom súde a ak rozhodnutie rozhodcovského súdu je možné

napadnúť žalobou na súde z dôvodu porušenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Zdôraznil,
že ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ je potrebné vykladať v súvislosti s ust. § 53 ods. 1 OZ a teda neprijateľná
je len zmluvná podmienka, ktorá je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa. Zákonodarca
výslovne predpokladá, že banky budú v zmluvách so svojimi klientmi dojednávať rozhodcovské doložky,
poukazujúc na ust. § 93b Zákona o bankách. Poukázal na znenie smernice 39/13/EHS z 5. apríla
1993, v zmysle ktorej je tiež za nekalú považovaná len taká rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje

od spotrebiteľa, aby predkladal spory výlučne rozhodcovskému súdu, na ktorý sa nevzťahujú právne
predpisy. Uviedol, že neexistuje žiadne rozhodnutie Súdneho dvora, ktoré by konštatovalo, že akákoľvekrozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve je automaticky považovaná za nekalú podmienku.
Citoval rozhodcovskú doložku uzavretú v Úverovej zmluve, zo znenia ktorej vyplýva, že žalobca mal
možnosť ovplyvniť podstatu jej znenia tým, že by s ňou prejavil nesúhlas, ktorý by nemal vplyv na

ostatné ustanovenia Úverovej zmluvy. Teda túto rozhodcovskú doložku považoval za individuálne
dojednanú. Uzavrel, že právna úprava rozhodcovského konania v ZoRK ako aj rokovací poriadok
rozhodcovského súdu garantujú spravodlivé konanie v rozhodcovskom konaní. Mal za to, že v danom
prípade v rozhodcovskom konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu práv žalobcu, ktorý si neplnil riadne
a včas svoje povinnosti vyplývajúce mu z Úverovej zmluvy. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté

uznesenie a návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietol.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.

OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu
zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd
nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým
stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP,
ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd

zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces
neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty
zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/, g/, j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.
12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak; jeden z účastníkov rozhodcovského konania
popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského
konania (§ 17), pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv

spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh
účastníka konania odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca
sa svojou žalobou domáha voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. dňa 16.05.2014

pod sp. zn. IA-C/0314/3458. Zároveň navrhol odloženie vykonateľnosti citovaného rozhodcovského
rozsudku.

Inštitút odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zabezpečuje ochranu práv a právom
chránených záujmov účastníka rozhodcovského konania za predpokladu, ak účastník konania, ktorý

podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takýto návrh na odklad vykonateľnosti podal.
Samotné rozhodnutie súdu konajúceho vo veci návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku týkajúce
sa odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zákon ponecháva na úvahu súdu. Táto ochrana
je dočasná, jej účelom je dočasne zastabilizovať práva a povinnosti účastníkov rozhodcovskéhokonania do doby, pokiaľ o návrhu o zrušení rozhodcovského rozsudku nebude právoplatne rozhodnuté.
Dočasne smeruje k takej úprave pomerov účastníkov rozhodcovského konania, ktorá pred definitívnym
rozhodnutím o zákonnosti vydania rozhodcovského rozsudku zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia

toho účastníka rozhodcovského konania, v prospech ktorého z výroku rozhodcovského rozsudku
vyplýva určité plnenie, alebo právo. Odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je dôvodný tam,
kde existuje opodstatnená obava, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré môžu v budúcnosti nastať, výkon
spochybneného rozhodcovského rozsudku naruší práva inej osoby, spôsobí nezvratný protiprávny
následok, prípadne ohrozí súčasný status povinného a členov jeho rodiny. Takto plní významnú

ochrannú a preventívnu funkciu v záujme predchádzania protiprávneho stavu, ktorý by výkon neskôr
zrušeného rozhodcovského rozhodnutia mohol nezvratne spôsobiť. Dôraz na skúmanie dôvodu, pre
ktorý sa navrhuje odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia a dôsledné zváženie následkov,
ktoré nastanú v prípade, ak nebude dočasná ochrana spočívajúca v odklade vykonateľnosti inak
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdom povolená, si vyžaduje predovšetkým samotný
charakter predmetného sporu. Na druhej strane však nesmie byť narušená ochrana legitímnych záujmov

aj ostatných účastníkov konania.

Odvolací súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu má za
to, že za daného stavu je dôvodné predbežne odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, nakoľko
ich správnosť a zákonnosť bola v predmetnom sporovom konaní zo strany žalobcu spochybnená a

namietaná. Zo samotnej žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku,
poukazujúc najmä na neplatnosť rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súčasne
žiadne okolnosti nenasvedčujú obavám, že by sa predbežný odklad vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku dotkol oprávnených práv a záujmov žalovaného takým závažným spôsobom, ktorý by takéto
rozhodnutie súdu vylučoval.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
odôvodnené tak, ako to vychádza z intencií ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, pričom správne zohľadnil
zistený skutkový stav, ktorý následne premietol do odôvodnenia vydaného rozhodnutia. Uznesenie súdu
prvého stupňa je v súlade so zákonnými požiadavkami kladenými nielen na jeho obsah, ale aj na jeho

vyhotovenie. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav a
citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

Odvolací súd po preskúmaní veci a dôvodov odvolania uznesenie prvostupňového súdu podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd poznamenáva, že po vyhlásení napadnutého uznesenia došlo k postúpeniu pohľadávky z
Poštovej banky, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo Nábrežie 4 na INVEST KAPITAL, a.s., so sídlom
Bratislava,Hattalova12/C,IČO:35871334asúdprvéhostupňarozhodoluznesenímzodňa11.11.2014,
č.k. 10C/140/2014-89, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.12.2014, o pripustení zmeny účastníka na

strane žalovaného tak, že do konania vstupuje spoločnosť INVEST KAPITAL a.s., so sídlom Bratislava,
Hattalova 12/C na strane žalovaného namiesto doterajšieho žalovaného Poštovej banky, a.s. so sídlom
Bratislava, Dvořákovo Nábrežie 4.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.