Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/238/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217828
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312217828.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti
odporcovi: Slovenská republika a v jej mene konajúce Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
sosídlomBratislava,Župnénámestie13,onáhraduškodyanemajetkovejujmy,oodvolanínavrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 05. 03. 2015 č. k. 25C/85/2013-98, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa dovolacie konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne oprel o ustanovenie § 1 ods. 1,

§ 2 ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 2, 10 ods. 1 a § 18ca zákona číslo 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej len Zákon o
súdnych poplatkoch). Konštatoval, že navrhovateľ doručil dňa 18. 11. 2014 dovolanie proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre. Súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v sume 40,- eur
za dovolanie podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov a poučil ho o následkoch nezaplatenia
súdnehopoplatkuzadovolanie.Protiuvedenejvýzvepodalnavrhovateľodvolanie,kdeuviedol,žepodľa

položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za návrh na náhradu škody spôsobenej
nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom,
t.j. spoplatneniu podlieha len úkon podanie žaloby. Navrhovateľ súdny poplatok za dovolanie v súdom
stanovenej lehote nezaplatil. Súd prvého stupňa poplatkovú povinnosť určil v zmysle ustanovenia § 5
ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch, keďže táto vzniká podaním dovolania. Keďže navrhovateľ
vyrubený súdny poplatok napriek výzve súdu neuhradil, súd prvého stupňa dovolacie konanie zastavil

podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch pre nezaplatenie súdneho poplatku za podané
dovolanie. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku
(zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len "OSP").

Toto rozhodnutie včas podaným odvolaním napadol navrhovateľ, domáhajúc sa ním zrušenia a vrátenia
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby

na náhradu škody a nie ďalšie úkony vo veci samej, pretože podľa položky 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. V tejto súvislosti
poukázalnadôvodovúsprávukvládnemunávrhuzákona,ktorýmsameniladoplnilzákonč.145/1995Z.
z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorý obsahuje i legislatívnu zmenu smerujúcu
k zavedeniu súdneho poplatku za podanie žaloby, v zmysle ktorého sa žaloby budú spoplatňovať podľa

položky 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Za situácie, že podal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu a nie žalobu, súd nebol oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemupoplatku a nemohol byť preto vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Tieto svoje
závery označil za súladné s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.03.2007 sp. zn.
4Cdo/39/2007, podľa ktorého za súdne konania, ktoré nie sú vedené v prílohe zákona č. 71/1992 Zb.,

sa súdne poplatky nevyberajú a v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie
výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Mal za to, že pokiaľ v Sadzobníku súdnych poplatkov
tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť
za podanie dovolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, bola mu preto v rozpore so Zákonom o súdnych

poplatkoch uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu
označil za zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručenú v článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej Republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s článkom 12 ods. 1 a článkom 13 ods.
1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti argumentoval, že v § 1 ods. 1 Zákona o
súdnych poplatkoch je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca z článku 59 ods. 2 ústavy, podľa ktorej

dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, pričom použitie analógie legis
je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vylúčené. Uviedol tiež, že úprava poplatkovej povinnosti
predstavuje jeden zo základných aspektov podmieňujúcich právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 ústavy, a preto ak zákon v tomto smere stanovil pevné a jasné pravidlá, tieto musí akceptovať
každý, kto sa dovoláva práva na súdnu ochranu a rovnako i štát prostredníctvom orgánov súdnej

moci, pretože súd pri výkone svojej rozhodovacej právomoci môže konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Naviac opierajúc sa o ustanovenia § 18ca
Zákona o súdnych poplatkoch tvrdil, že konanie vo veci začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012
Z. z., a preto je nutné v súvislosti s podaným dovolaním aplikovať právny vzťah platný do 30.09.2012,
kedy konanie vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo

jeho nesprávnym úradným postupom bolo od poplatku vecne oslobodené. Uzavrel preto, že na jeho
strane neexistuje legálna povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie a teda ani dôvod na
zastavenie dovolacieho konania pre nesplnenie neexistujúcej povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 2
OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej

len "Zákon o súdnych poplatkoch") súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
(ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového
úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 2 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok

proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ (§ 5 ods. 1 písm. a/ Zákona
o súdnych poplatkoch).

Podľa § 6 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom
zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá
vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku (§ 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch).

Podľa § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i
keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu Zákona o súdnych poplatkoch bod I. poplatky
vyberané v občianskom súdnom konaní, položka 7a zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je súdny
poplatok 20,- eur.

Podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu

na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote,
ktorú určí, spravidla v lehote 10 dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v
lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania pred tým,
ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného

rozkazu, rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako 2
mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

V preskúmavanej veci obsah spisu preukazuje, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.
zn. 25C/85/2013 sa navrhovateľ domáhal od odporcu náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu

nesprávneho úradného postupu súdu v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod
sp. zn. 8Er/39/2007. Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 14. 01. 2014 č. k. 25C/85/2013-43 bol
návrh navrhovateľa zamietnutý a na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 29.
09. 2014 č. k. 25Co/155/2014-63 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil a odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Proti označenému

rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie doručené súdu prvého stupňa dňa 12. 11.
2014. Následne súd prvého stupňa výzvou zo dňa 09. 01. 2015 vyzval navrhovateľa na zaplatenie
súdneho poplatku za podané dovolanie vo výške 40,- eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy, zároveň
s poučením, že ak nebude súdny poplatok v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví. Výzva bola
doručená navrhovateľovi dňa 30. 01. 2015. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením, ktoré

je predmetom tohto odvolacieho konania, rozhodol o zastavení dovolacieho konania.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a popísaných skutkových zistení odvolací súd
dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ktoré spĺňa i limity
riadneho odôvodnenia rozhodnutia vyžadované platnou právnou úpravou. Pretože odvolací súd sa v

celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia využijúc postup podľa § 219
ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, ktoré duplicitne opakovať
nebude.

Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že do účinnosti

novely Zákona o súdnych poplatkoch vykonanej zák. č. 621/2005 Z.z. boli podľa § 4 ods. 1
písm. c) súdne konania vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom oslobodené od poplatku. Uvedená novela však od 01.01.2006 toto
vecné oslobodenie vypustila, čo dôvodová správa odôvodnila reakciou na neúmerný nárast právne
neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Zároveň v Sadzobníku súdnych

poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok za žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom vo výške
3.000,- Sk. Ďalšou novelou Zákona o súdnych poplatkoch vykonanou zák. č. 273/2007 Z.z. účinného
od 01.07.2007 bolo ust. § 4 ods. 1 doplnené o písm. k/, ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie
súdnych konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej

moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku zároveň s vypustením položky 7a zo
Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná zmena v tomto smere bola uskutočnená zák. č. 286/2012 Z.z.,
ktorým sa zmenil Zákon o súdnych poplatkoch s účinnosťou od 01.10.2012 a ktorým bolo z ust. § 4 ods.
1 vypustené písm. k/ a v Sadzobníku súdnych poplatkoch za položku 7 bola vložená položka 7a v znení,podľa ktorého zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebojehonesprávnymúradnýmpostupomjesadzbapoplatku20,-eur,čímzákonodarcareagovalpodľa
dôvodovej správy k tejto novele na nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zák.

č. 514/2003 Z.z. na súdoch. Znamená to potom, že po 01.10.2012 konania vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
nie sú oslobodené od poplatkovej povinnosti, a preto navrhovateľovi, ktorý je v zmysle § 2 ods. 1 písm.
a) Zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom, v súvislosti s podaním takéhoto návrhu vzniká podľa §
5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť. Rovnako tak sa poplatníkom

v týchto veciach v zmysle § 2 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch stáva i ten, kto podal odvolanie
alebo ten, kto podal dovolanie, ktorým obdobne poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) vzniká
podaním odvolania a dovolania. V tomto smere navrhovateľom predkladané úvahy, že spoplatneniu
podlieha len podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a nie i ďalšie úkony vo veci samej, akým je i odvolanie
a dovolanie, odvolací súd nezdieľa. V tejto súvislosti poznamenáva, že tieto sú rozporné s právnou

úpravou vzťahujúcou sa na danú vec, keď zákonodarca v Zákone o súdnych poplatkoch za poplatníka
v odvolacom konaní označuje odvolateľa a v dovolacom konaní toho, kto podal dovolanie, pričom ani
poznámka k položke 7a v Sadzobníku súdnych poplatkov ich poplatkovú povinnosť nevylučuje, resp.
neurčuje iný režim (ako napr. poznámka k položke 13 spoločná poznámka k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14
až 16, poznámka k položke 9,...). Ak by totiž súd akceptoval argumenty navrhovateľa, znamenalo by to,

že ustanovenie zákona o súdnych poplatkoch stanovujúce vznik poplatkovej povinnosti za odvolanie i
dovolanie (§ 2 ods. 4, § 6 ods. 2) by bolo obsolentné, pretože Sadzobník súdnych poplatkov neobsahuje
žiadnu položku, ktorá by expressis verbis určovala súdny poplatok za podanie dovolania. I keď tvrdenie
navrhovateľa o vylúčení analógie v poplatkových veciach je súladné s ustálenou judikatúrou a odvolací
súd ho ani nespochybňuje, uložením poplatkovej povinnosti za dovolanie voči rozhodnutiu vo veci

samej v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom nedochádza tak k svojvoľnému rozširovaniu úkonov podliehajúcich
poplatkovej povinnosti a ani k použitiu analógie legis pri vyrubení súdneho poplatku. V tomto smere
neobstojí ani poukaz navrhovateľa na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/39/2007 riešiaci
právnu otázku, ktorá na daný prípad nedopadá. Preto je dôvodný záver, že pri podaní dovolania je

poplatníkom osoba, ktorá navrhla poplatkový úkon, t.j. podala dovolanie, ak je v sadzobníku stanovený
poplatok za návrh, ktorý sa týkal pôvodného konania, pričom poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške
dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Reagujúc na námietky odvolateľa odvolací súd tiež poznamenáva, že v danom prípade ide o konanie

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom začaté na návrh navrhovateľa dňa 28.09.2012, t.j. pred účinnosťou zákona č.
286/2012 Z.z., a že dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ po jeho účinnosti
dňa 12. 11. 2014. Vznik jeho poplatkovej povinnosti ako dovolateľa bolo potom potrebné posúdiť i z
hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01. 01. 2012 a to § 18ca Zákona o súdnych

poplatkoch. Pri výklade tohto ustanovenia nemôže byť sporu o tom, že zmyslom tam uvedenej úpravy
je vyňať niektoré úkony alebo konania z režimu spoplatňovania založeného zákonom č. 286/2012 Z.
z.. Pre danú vec je preto určujúcim hľadiskom zaradenie úkonu, ktorý sa má spoplatniť, pod niektorú z
častí tejto zákonnej definície. Pri snahe o zodpovedanie tejto otázky si treba uvedomiť, že právna úprava
súdnychpoplatkovpracujeslegislatívnouskratkou,,poplatkovýúkon",podktorúzahŕňajednotlivéúkony

alebo konania súdov vykonávané na návrh a tiež úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry.
Pretože dovolanie je úkonom účastníka konania, je vylúčené, aby mohol byť úkonom orgánu štátnej
správy, súdov alebo prokuratúry a rovnako tak nie je ani návrhom na vykonanie určitého úkonu súdom.
Z charakteru dovolania
vyplýva, že je návrhom na začatie osobitného konania a to konania dovolacieho. V súvislosti s

poplatkovou povinnosťou navrhovateľa za dovolanie je takto potom rozhodujúce, či dovolacie konanie
bolo začaté do 30.09.2012. O takýto prípad v súdenej veci nejde, pretože preukázateľne dovolacie
konanie na návrh navrhovateľa začalo až dňa 12. 11. 2014, a preto navrhovateľovi v súvislosti s podaním
dovolania vznikla poplatková povinnosť. Súd prvého stupňa takto správne výzvou vyrubil navrhovateľovi
za podané dovolanie súdny poplatok vo výške 40,- eur v súlade s položkou 7a Sadzobníka súdnych

poplatkov, aplikujúc tak platnú právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti navrhovateľa,
keď bolo preukázané, že na navrhovateľa nedopadá prípad vecného (§ 4 ods. 2) ani osobného (§
4 ods. 1) oslobodenia od súdneho poplatku. V prípade, že navrhovateľ na výzvu súdu nereagoval
a súdny poplatok za dovolanie nezaplatil (svoju poplatkovú povinnosť si navrhovateľ nesplnil ani dorozhodovania odvolacieho súdu), súd prvého stupňa spravujúc sa ustanovením § 10 ods. 1 Zákona o
súdnych poplatkoch za splnenia tam uvedených podmienok správne dovolacie konanie zastavil.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o podanie navrhovateľa označené ako "odvolanie proti uzneseniu na úhradu súdneho
poplatkuzadovolanie",doručenésúduprvéhostupňadňa03.02.2015,odvolacísúdsanímnezaoberal,

nakoľko výzva súdu prvého stupňa zo dňa 09. 01. 2015, ktorou bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie
súdneho poplatku za podané dovolanie vo výške 40,- eur do 10 dní od doručenia uznesenia, nie je
rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 201 OSP, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie. Za situácie, že
súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za dovolanie výzvou, nie je
na ňu možné aplikovať zákonné ustanovenia, ktoré ustanovujú formu uznesenia. Odvolací súd preto
podanie navrhovateľa posúdil podľa jeho obsahu v intenciách ustanovenia § 41 ods. 2 OSP ako jeho

vyjadrenie k poplatkovej povinnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1
písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.