Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/635/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414202824
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414202824.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa Union poisťovňa, a. s., so sídlom Bajkalská
29/A, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, proti odporcovi JUDr. Martin Kováčik, Komenského 3,
974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu C. K., nar. XX. XX. XXXX, Y. XXX/XX,
XXX XX X. L. Y., právne zastúpeného JUDr. Jakub Kajba advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom
Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 47 237 007, v konaní o zaplatenie 804,83 Eur s

príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hornom č. k. 4C/96/2014
- 45 zo dňa 16. 06. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania (druhý výrok) mení tak, že odporcovi
náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 16.
06. 2014 zastavil konanie na základe späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom (prvý výrok),
o trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu a rozhodol aj o
vrátení zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania navrhovateľovi (tretí výrok).

Proti uvedenému uzneseniu, konkrétne proti výroku o náhrade trov prvostupňového konania podal
odporca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na to, že okresný

súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri rozhodovaní o
náhrade trov konania súd nevzal do úvahy osobitné ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p.
Navrhovateľ svojim správaním zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, a preto je navrhovateľ povinný
nahradiť odporcovi trovy prvostupňového konania. Poukázal ďalej na súvisiacu rozhodovaciu
činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a na súvisiace komentáre k Občianskemu súdnemu
poriadku. Ďalej uviedol, že žaloba o zaplatenie bola navrhovateľom podaná na okresný súd dňa 10.

03. 2014, pričom konkurz na úpadcu bol vyhlásený dňa 29. 05. 2013, t. j. viac ako 9 mesiacov pred
podaním žaloby zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ ako dôvod späťvzatia uviedol práve skutočnosť,
že na odporcu bol vyhlásený konkurz. V predmetnom prípade nejde o konanie, ktoré by mohlo začať
aj po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a súd nárok uplatnený navrhovateľom v tomto konaní
priznať nemohol. Na základe uvedeného potom žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového
súdu vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy

prvostupňového konania - konkrétne trovy právneho zastúpenia a taktiež je povinný nahradiť mu aj
trovy odvolacieho konania, prípadne žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním
napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že po podaní návrhu na začatie
konania zistil, že bol na odporcu vyhlásený konkurz a prvostupňovým súdom bol po vydaní platobného
rozkazu vyzvaný na vyjadrenie, či trvá na podanom návrhu práve s ohľadom na vyhlásený konkurz.

Podľa jeho názoru pochybil súd, ktorý mal návrh zamietnuť a vrátiť súdny poplatok, a v prípade takéhoto
postupu by potom odporcovi nevznikli trovy právneho zastúpenia. K výške trov právneho zastúpenia sa
nevedel vyjadriť, nakoľko mu nebolo zaslané ich vyčíslenie. Na základe uvedeného potom žiadal, aby
odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací (§10 ods. 1 O. s. p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením §

212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu
v odvolaním napadnutej časti (druhý výrok), t.j. vo výroku o trovách konania podľa § 220 O. s. p. zmenil.

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že návrhom doručeným okresnému súdu dňa 10.
03. 2014 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia 804,83 Eur s príslušenstvom z titulu
nezaplateného poisteného. Okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 7Ro/149/2014 - 31 zo
dňa 31. 03. 2014. Po vydaní platobného rozkazu bolo zistené, že na majetok odporcu bol dňa 29.

05. 2013 vyhlásený konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Martin
Kováčik so sídlom kancelárie Komenského 3, Banská Bystrica. Okresný súd preto platobný rozkaz
doručoval správcovi konkurznej podstaty, ktorý proti nemu podal odpor, a to prostredníctvom právneho
zástupcu JUDr. Jakuba Kajbu advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica.
Prvostupňový súd prípisom zo dňa 28. 05. 2014 navrhovateľovi oznámil, že na odporcu

bol vyhlásený konkurz, preto bude platobný rozkaz doručený aj správcovi konkurznej podstaty. Zároveň
súd navrhovateľa vyzval na oznámenie, či trvá na podanom návrhu. Navrhovateľ podaním zo dňa 04.
06. 2014, doručeným okresnému súdu dňa 09. 06. 2014, oznámil, že berie návrh na začatie konania
späť s tým, že na majetok odporcu bol vyhlásený konkurz a požiadal o vrátenie zaplateného súdneho
poplatku za návrh na začatie konania. Prvostupňový súd odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 16.

06. 2014 konanie podľa § 96 ods. 1 O. s. p. na základe späťvztaia návrhu na začatie konania zastavil,
o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. a navrhovateľovi vrátil zaplatený súdny
poplatok za návrh na začatie konania.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný

dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či
účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania
splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie druhého odseku § 146 O.
s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje,

musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného
ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa
druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania
(ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že

konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len
z procesného hľadiska. V posudzovanom prípade podal navrhovateľ návrh na začatie
konania, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia peňažnej sumy a to v čase, keď na majetok
odporcu bol vyhlásený konkurz. Vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu má významné hmotnoprávneako aj procesnoprávne dôsledky, jedným z ktorých je aj to, že veritelia si svoje pohľadávky uplatňujú
v konkurznom konaní. Konania týkajúce sa majetku, ktorý patrí úpadcovi a podlieha konkurzu a v
ktorých má úpadca vystupovať na strane odporcu, je možné po vyhlásení konkurzu začať len v tom

prípade, že to umožňuje právna úprava v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov. Iniciovanie konania o zaplatenie peňažnej pohľadávky voči úpadcovi po vyhlásení
konkurzu uvedená právna úprava neumožňuje, nakoľko uplatňovanie pohľadávok voči úpadcovi je
koncentrované do konkurzného konania. Aj napriek uvedenému záveru nemožno vylúčiť situáciu, keď
(ako práve v tomto konaní) navrhovateľ uplatní svoje právo voči odporcovi - úpadcovi po vyhlásení

konkurzu v samostatnom občianskoprávnom konaní. V taktom prípade sa konanie začne a hneď ex
lege preruší (porovnaj Ďurica, M.: Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej
únii, str. 147, vydal: Poradca podnikateľa, spol. s r. o., Národná 18, Žilina, r. 2009). Aj
napriek týmto záverom podľa názoru odvolacieho súdu nie sú pochybnosti o tom, že v tomto prípade
procesne zavinil zastavenie konania navrhovateľ, keď podal návrh na začatie konania voči subjektu
v konkurze a následne zobral návrh späť. Pripusteniu späťvzatia v tomto prípade prerušenie konania

nebráni, nakoľko dispozícia s návrhom na začatie konania má podľa názoru odvolacieho súdu prednosť
aj pred prerušením konania. Ak teda v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v celom
rozsahu späť z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu, možno konštatovať len jediný záver
a to, že k zastaveniu konania na základe späťvzatia návrhu došlo v dôsledku procesného zavinenia
navrhovateľa, ktorý podal návrh na začatie konania, ktoré pre prekážku ustanovenú právnymi predpismi

nemohlo prebiehať. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 146 ods. 2 O. s. p. použitý výraz
„zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v
ktorej príčinou je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu).

S ohľadom na uvedené by preto navrhovateľovi podľa prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p. vznikla povinnosť
nahradiť odporcovi trovy prvostupňového konania, predstavujúce trovy právneho zastúpenia.

Odvolací súd uvádza, že aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. prichádza do
úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd
dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom
alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite
odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane

účastníkov konania. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak
k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom všetkých účastníkov, ale rovnako je potrebné prihliadať
aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie účastníkov pred
a po podaní žaloby. Je potrebné vziať do úvahy aj to, ako by sa uložená povinnosť na náhradu trov
konania dotkla neúspešného účastníka konania, ale zároveň je potrebné prihliadnuť aj na to, ako by sa

nepriznanie náhrady trov konania dotklo pomerov úspešného účastníka. Pokiaľ súd dospeje k záveru,
že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé,
môže rozhodnúť o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O. s. p.

V posudzovanom prípade odvolací súd trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní nepovažuje za
účelne vynaložené. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že správca konkurznej podstaty je sám

osobou s právnickým vzdelaním, vykonávajúcou advokátsku činnosť, preto nebolo potrebné nechať sa
právne zastupovať advokátom. Navyše v tomto prípade je odporcom - úpadcom fyzická osoba, a teda
možno predpokladať, že konkurz nie je obsiahly z hľadiska rozsahu majetku, uplatňovaných pohľadávok
a vedených súdnych a iných konaní, a preto nebolo potrebné pre toto konanie zvoliť právneho
zástupcu. Navyše nešlo ani o vec po skutkovej alebo právnej stránke tak náročnú, čo by mohlo v určitých

prípadoch odôvodniť účelnosť právneho zastúpenia. Odvolací súd považuje uvedené skutočnosti za
okolnosti hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O. s. p), a preto rozhodnutie prvostupňového súdu
zmenil tak, že odporcovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.

Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu zostali nedotknuté (§ 206 ods. 3 O. s. p.).

Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu podľa ustanovenia § 224 ods. 1 s použitím

§ 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ si však žiadnetrovy odvolacieho konania neuplatnil, preto odvolací súd rozhodol tak, že mu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.