Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/102/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112230258
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112230258.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: W. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., A. XX, zast. JUDr.
Elenou Klamárovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Družstevná 5, proti odporcovi: K. D., nar. XX. XX.
XXXX, bytom R., T. O. H. XXX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK, s. r. o. so sídlom v
Nitre, Šteránikova 7, IČO: 36 868 876, o zaplatenie 15.590 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. júla 2014 č. k. 19C 283/2013-78, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
15.590 eur spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 20.590 eur od 26. 09. 2011 do 14. 06.
2012 vo výške 1.404,07 eura a s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 15.590 eur odo dňa 15. 06.

2012 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 2.929,17 eura pozostávajúcu zo zaplateného
súdneho poplatku za návrh vo výške 935 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.994,17 eura
na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Eleny Klamárovej, advokátky so sídlom v Bratislave,
Družstevná5,pracoviskovSenci,Lichnerova6atovšetkodotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.
V časti úroku z omeškania vo výške 0,5% ročne zo sumy 15.590 eur od 15. 06. 2012 do zaplatenia
súd návrh zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 657, § 517 ods. 1, 2 a § 558 Občianskeho

zákonníka a z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na základe ústnej zmluvy o pôžičke
zo dňa 25. 08. 2011 navrhovateľ požičal odporcovi ako fyzickej osobe sumu 20.590 eur, ktorú mu mal
odporca vrátiť do 25. 09. 2011. Keďže odporca navrhovateľovi požičanú sumu nevrátil, dňa 14. 06. 2012
bolo spísané uznanie dlhu a dohoda o splátkach, v ktorom je dlh uznaný, čo do dôvodu aj výšky a je
z neho zrejmé, že odporca ako fyzická osoba - dlžník uznal, že navrhovateľovi ako fyzickej osobe -
veriteľovi dlhuje sumu 20.590 eur titulom pôžičky zo dňa 25. 08. 2011, ktorá bola splatná dňa 25. 09.

2011.Vyhlásil,žejeschopnýpohľadávkuveriteľauhradiť,resp.žemávovlastníctvedostatokhnuteľných
a nehnuteľných vecí, ktoré môžu slúžiť k uspokojeniu pohľadávky. Tento dlh sa odporca zaviazal splatiť
navrhovateľovi v 6 splátkach, pričom prvá splátka vo výške 5.000 eur bola splatná pri podpise uznania
dlhu a jej prevzatie navrhovateľ ako veriteľ potvrdil svojim podpisom. Splátky 2, 3, 4, 5 a 6 boli dojednané
vo výške 3.118 eur, ktoré sa odporca zaviazal uhradiť navrhovateľovi prevodom na účet navrhovateľa
ku dňu 15. 07. 2012, 15. 08. 2012, 15. 09. 2012, 15. 10. 2012 a 15. 11. 2012. V bode 2. bolo dojednané,

že pokiaľ dlžník neuhradí ktorékoľvek 2 splátky, stane sa zročným celý dlh. V bode 3. bolo dojednané, že
pokiaľ sa pre omeškanie dlžníka stane zročným celý dlh, veriteľ bude môcť od dlžníka žiadať aj zákonné
úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne z celej pohľadávky od 25. 09. 2011. Odporca navrhovateľovi
okrem prvej splátky žiadnu ďalšiu splátku neuhradil aj napriek písomnej výzve navrhovateľa zo dňa 28.
08. 2012, a preto sa navrhovateľ obrátil s návrhom na súd, kde sa okrem zvyšku nesplatenej pôžičky
vo výške 15.590 domáhal aj úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 20.590 eur od 26. 09.

2011 do 14. 06. 2012 a 9,5% úroku z omeškania zo sumy 15.590 eur od 15. 06. 2012 do zaplatenia,
ako aj náhrady trov konania.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne.
Odporca sa na pojednávanie 4-krát nedostavil a súd jeho dôvody ospravedlnenia akceptoval, odporca

však svoje tvrdenia uvádzané v odpore proti platobnému rozkazu nepreukázal a z listinných dôkazov
nachádzajúcichsavspisenevyplýva,žebynavrhovateľakoveriteľpožičalfinančnéprostriedkyvovýške
20.590 eur firme MIRO PLUS s. r. o., ktorá podľa tvrdenia odporcu mala mať neuhradené faktúry voči
spoločnosti navrhovateľa, od ktorej odoberala stavebný materiál. Z uznania dlhu a dohody o splátkach
jednoznačne vyplýva, že odporca ako fyzická osoba uznal dlh, čo do dôvodu a výšky a tento dlh bol z

titulu pôžičky, ktorú mu navrhovateľ poskytol dňa 25. 08. 2011 vo výške 20.590 eur a ktorá bola splatná
dňa 25. 09. 2011. Z dôvodu jej nesplatenia zo strany odporcu v dojednanej lehote došlo k podpísaniu
Uznania dlhu a dohody o splátkach dňa 14. 06. 2012, ktoré odporca rovnako podpísal ako fyzická osoba
avzmysledohodyosplátkachuhradilnavrhovateľovilenprvúsplátkupripodpiseUznaniadlhuadohody
o splátkach a to dňa 14. 06. 2012, preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 15.590
eur titulom zvyšnej časti nevrátenej pôžičky a priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania v zákonnej

výške, ktoré zo sumy 20.590 eur za obdobie od 26. 09. 2011 (teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti
pôžičky) do 14. 06. 2012 (do dňa, kedy odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 5.000 eur) predstavujú
sumu 1.404,07 eur a priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške 9% ročne zo sumy
15.590 eur od 15. 06. 2012 do zaplatenia a vo zvyšnej - nepatrnej časti úroku z omeškania 0,5% ročne
zo sumy 15.590 eur za obdobie od 15. 06. 2012 do zaplatenia súd návrh zamietol, nakoľko úroky z

omeškania od 15. 06. 2012 s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a nariadenie
vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení boli vo výške 9% ročne, a nie 9,5% ročne, ako navrhovateľ žaloval
v návrhu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 OSP a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci
len nepatrný neúspech, priznal náhradu trov konania v plnej výške 2.929,17 eura.

Uvedenýrozsudokvčaspodanýmodvolanímnapadolodporca,odôvodniachotým,že rozhodnutiesúdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového
stavu, ako aj súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V
rozsudku uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo
k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke. Keďže k vráteniu pôžičky zo strany odporcu nedošlo, bolo spísané

uznanie dlhu a dohoda o splátkach zo dňa 14. 6. 2014, z ktorého je zrejmé, že odporca ako fyzická
osoba uznala navrhovateľovi ako fyzickej osobe, že dlhuje sumu, ktorá je predmetom tohto konania. So
závermi súdu nemožno súhlasiť, pretože v konaní neboli odstránené námietky odporcu a to spornosť
uzavretia zmluvy o pôžičke, ako aj spornosť týkajúca sa uznania dlhu. Aj keď zmluva o pôžičke nemusí
mať písomnú formu, táto zmluva je reálnym kontraktom, a teda k jej uzatvoreniu zákon

vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje
veriteľa.Akajpodľanázorusúduišloozmluvuopôžičke,malnavrhovateľpreukázaťodovzdaniepeňazí.
Navrhovateľ však v celom konaní nepreukázal, že by odporcovi nejaké peniaze požičal. V tomto prípade
však bola medzi účastníkmi súdneho konania spornosť o tom, či došlo k uzavretiu a existencii platného
záväzku účastníka tohto súdu súdneho konania, t. j. či na jednej strane vystupoval účastník -odporca ako

fyzická osoba alebo vystupoval ako právnická osoba MIRO PLUS, s. r. o. prostredníctvom jej konateľa.
Súdsimalpovinnosťvsúdnomkonanízistiť,oakýprávnyvzťahišloamedziktorýmiúčastníkmikonania.
Uvedené je dôležité z toho dôvodu, že v konaní nebolo spochybnené, že účastníci sa poznali
dlhé roky a to výlučne pri ich vzájomných obchodných vzťahoch, kedy odporca v mene právnickej
osoby MIRO PLUS, s. r. o. nakupoval stavebný materiál od navrhovateľa. Keďže podľa tvrdenia

odporcu pri podpísaní uznania dlhu vystupoval ako konateľ uvedenej firmy, mal súd objasniť existujúci
rozpor, ako aj to, či tvrdenie navrhovateľa o poskytnutí pôžičky na dokončenie domu odporcu v R. D. je
pravdivé. Uznaniu dlhu je právnym úkonom, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná
forma, ako aj to, že pri tomto právnom úkone musí byť určitosť prejavu vôle uznať dlh, čo do dôvodu
aj výšky, ktorá je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. V danom prípade v uznaní dlhu a

dohode o splátkach zo dňa 16. 04. 2014 tento vyvoditeľný dôvod, pre ktorý dochádza k uznaniu dlhu,
absentuje. Súd mal preto skúmať, či je uznanie dlhu platné, keď odporca namietal samotnú existenciu
platného záväzku, ktorého sa malo uznanie týkať. Z uvedených dôvodov mal za to, že rozsudok súdu
1. stupňa vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo viedlo k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Odvolací dôvod vidí tiež v tom, že postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti

konať pred súdom. Odporca dňa 11. 07. 2014 osobne na súde podal žiadosť o odročenie pojednávania,
ako aj ospravedlnenie neúčasti odporcu na pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na deň 14. 07. 2014. Ako
dôvod uviedol, že v súčasnej dobe prebieha konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci osobám
v materiálnej núdzi na príslušnom správnom orgáne. Poskytnutie právnej pomoci požiadal v záujmeúčinnejobranysvojichprávaoprávnenýchzáujmov.Konajúcisúd,napriekuvedenejžiadosti,dňa14.07.
2014 pojednával a na tomto pojednávaní bol vyhlásený rozsudok. Týmto postupom súdu 1. stupňa došlo
kodňatiumožnostikonaťpredsúdom,tedaodporcovibolaznemožnenárealizáciatýchprocesnýchpráv,

ktorý mu Občiansky súdny poriadok dáva. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 214

ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti je
potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 15.900 eur s 9,5% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 20.590 eur odo dňa 26. 09. 2011 do 14. 06. 2012 vo výške 1.404,07 eura a
zo sumy 15.590 eur odo dňa 15. 06. 2012 až do úplného zaplatenia a trov konania. Návrh odôvodnil tým,

že dňa 25. 08. 2011 požičal odporcovi peňažnú hotovosť vo výške 20.590 eur, čo dokazuje uznanie dlhu
adohodaosplátkachzodňa14.06.2012,vktoromodporcaakodlžníkuznalsvojdlhvočinavrhovateľovi
ako veriteľovi. Odporca si svoj záväzok vrátiť dlh navrhovateľovi splnil iba čiastočne, uhradením sumy
5.000 eur v čase uzavretia tohto právneho úkonu.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 212 ods. 3 OSP na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa odvolací súd zaoberal námietkami odporcu uvedenými v odvolaní, teda predovšetkým
neakceptovaním žiadosti odporcu o odročenie pojednávania, v dôsledku čoho malo dôjsť u odporcu k
odňatiu možnosti konať pred súdom.

Podľa § 24 OSP účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o
zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže
mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Podľa § 30 OSP účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby
bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd
účastníka poučí.

Podľa § 115 ods. 1 OSP, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na

prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je
potrebná.

Podľa § 101 ods. 2 OSP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 119 ods. 1 OSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa § 119 ods. 2 OSP účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod

na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, deň, keď
sa účastník o dôvode dozvedel a ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu,
na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

Súd v danej veci vytýčil pojednávania na 10. 02. 2014, 11. 04. 2014 a 23. 06. 2014. Odporca sa ani
na jednom z uvedených pojednávaní nezúčastnil, svoju neúčasť vždy vopred ospravedlnil dôležitým
dôvodom na odročenie pojednávania (operácia srdca, PN po operácii srdca a kúpeľnou liečbou), čosúd prvého stupňa akceptoval a pojednávanie odročil. Pojednávanie dňa 23. 06. 2014 bolo odročené
na 14. 07. 2014, na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku. Ani tohto pojednávania sa
odporca nezúčastnil, dňa 11. 07. 2014 podal na súde osobne ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní

so žiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa nachádza v stave materiálnej núdze a z toho
dôvodu si nemôže svojim majetkom zabezpečiť využívanie právnych služieb, tak podal písomnú žiadosť
doloženú dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti za účelom priznania nároku na
poskytnutie právnej pomoci. Príslušný správny orgán - Centrum právnej pomoci o podanej žiadosti
doposiaľ nerozhodol. Následne súdu doložil aj žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, z ktorej vyplýva,

že na Centre právnej pomoci bola podaná dňa 11. 07. 2014. Táto žiadosť odporcu o odročenie
pojednávania bola do spisu predložená až po pojednávaní dňa 15. 07. 2014, teda v čase vydania
napadnutého rozsudku súd o nej nemal vedomosť.

Uvedeným postupom súdu, teda neakceptovaním žiadosti odporcu o odročenie pojednávania z tohto
dôvodu-podaniažiadostioposkytnutiebezplatnejprávnejpomocibolaodporcoviodňatámožnosťkonať

pred súdom, garantovaná v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ústava Slovenskej republiky v citovanom článku zaručuje základné právo, v zmysle ktorého každý má
právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby
sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo
veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva.
Ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku umožňuje vec prejednať v neprítomnosti
účastníka, ktorý i keď bol riadne predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého

dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie § 119 Občianskeho súdneho
poriadku, v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Nevyužitie uvedeného ústavou garantovaného práva účastníkom v súdnom konaní, vzhľadom na
prekážky na jeho strane, nie je možné považovať za odňatie práva konať pred súdom. Pod odňatím

možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu
tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. zúčastniť sa pojednávania, robiť
prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).

Z postupu súdu prvého stupňa v konaní vyplýva, že v tomto konaní postupoval v

súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, keď nariadil pojednávanie vo veci, na ktoré
účastníkov riadne predvolal. Účastníci mali právo, nie povinnosť sa na pojednávanie dostaviť. Ak však
odporca požiadal z dôležitého dôvodu o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní a tiež odročenie
pojednávania, neakceptovaním tejto jeho žiadosti na pojednávaní dňa 14. 07. 2014 (aj keď chybou
administratívnych pracovníkov súdu, keďže žiadosť o odročenie pojednávania odporcu bola založená

do spisu až po pojednávaní) došlo k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom, čo namietal odporca v
odvolaní,okremtoho,ženamietalnesprávneprávneposúdenievecianedostatočnézistenieskutkového
stavu súdom prvého stupňa. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil (odporca uvádzal, že napadá celý
rozsudok, aj keď z dôvodov odvolania bolo zrejmé, že ho napadáva len vo vyhovujúcej časti) a vec mu

vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní je potrebné vyporiadať sa tiež s dôvodmi odporcu,
uvedenými v odvolaní, ktoré uviedol vo vzťahu k posúdeniu veci samej. Názorom odvolacieho súdu je
súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.