Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/50/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010047
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Ďurta
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714010047.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.6.2015, v senáte zloženom z
predsedu senátu Mgr. Rudolfa Ďurtu a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a Mgr. Jána Bednára, prejednal
odvolanie okresného prokurátor proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, zo dňa 11.3.2015, sp.zn.
5T/15/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 11.3.2015, sp.zn. 5T/15/2014 bol obžalovaný O. T. uznaný
za vinného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm.b/, písm.c/ Tr.zák. s
poukazom na § 138 písm.b/ Tr.zák. , na tom skutkovom základe, že
v období od 01. 01. 2013 do 11. 03. 2015 v obci C. O., okres G. a na iných miestach sa úmysle vyhýba
plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen

pod č. k. 5P/824/2005-118 zo dňa 27. 03. 2006, právoplatným dňa 11. 04. 2006, zaviazaný prispievať na
výživu maloletej dcéry H. T., nar. XX. XX. XXXX sumou vo výške 1.000,- Sk (33,19 Eur) mesačne počnúc
dňom 01. 04. 2006 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky M. G., rod. B., nar. XX. XX.
XXXX, pričom v období odo dňa 21. 02. 2013 je riadne zamestnaný vo firme A. A., O. N., kedy pracovný
pomer bol ukončený dňa 20. 11. 2013 výpoveďou zo strany zamestnávateľa pre porušenie pracovnej
disciplíny, teda svojím konaním si sám privodil stav bez hmotného zabezpečenia pričom uvedeného

konania sa dopustil napriek tomu, že bol za takýto čin právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 31787/2012-52 zo dňa 07.11.2012, právoplatným dňa 07.11.2012, čím mu vznikol
dlh na výživnom k rukám M. G., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom C. O., Y. XXX/X, okr. G., za
obdobie od 01.01.2013 do 11.03.2015 vo výške 832,94 €.

Za to ho okresný súd odsúdil k trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, ktorý mu podmienečne

odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, zároveň mu uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe
zameškané výživné.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania
poukazuje, že sa nestotožňuje so záverom prvostupňového súdu, je toho názoru, že trestný čin
zanedbania povinnej výživy je špecifickým trestným činom , ktorý je páchaný pokiaľ páchateľ zavinene
udržuje protiprávny stav, vyvolaný neplnením zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného

alebo ak sa jej vyhýba po dobu najmenej 3 mesiace v období 2 rokov. Trestný čin zanedbania
povinnej výživy je dokonaný uplynutím lehoty, ktorá je daná na splnenie povinnosti. Platí to aj pre
neplatenie jednotlivých mesačných dávok výživného. Preto kým neprešla márne lehota na zaplatenie
výživného na bežný mesiac, znaky trestného činu zanedbania povinnej výživy sú naplnené a tento je
dokonaný márnym uplynutím na zaplatenie splátky výživného za predchádzajúce mesiace. Dokončený
jevykonanímposlednéhoútoku,resp. momentomodstráneniaprotiprávnehostavu.Možnotedavysloviť

záver, že k dokonaniu trestného činu zanedbania povinnej výživy dochádza v každom jednom mesiaci,
v ktorom nedošlo k splneniu vyživovacej povinnosti a boli naplnené aj všetky ostatné znaky skutkovejpodstaty predmetného prečinu. Podľa tohto názoru sa obžalovaný dopustil žalovaného prečinu počas
skúšobnej doby a nie ako to uvádza prvostupňový súd, až po skončení skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia. Vzhľadom na tento záver bolo potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia

slobody a preto žiada, aby odvolací súd po zrušení výroku o treste tak urobil, even. aby vec vrátil
okresnému súd na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na základe odvolania okresného prokurátora preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr.por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Po skutkovej stránke, z dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, bolo preukázané, že
obžalovaný sa skutku dopustil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Okresný
súd konanie obžalovaného aj správne právne posúdil. V tomto smere ani okresný prokurátor nepodal
proti prvostupňovému rozsudku odvolanie. Pokiaľ ide o samotné odvolanie okresného prokurátora,
krajský súd sa nestotožňuje so závermi uvedenými v samotnom odvolaní. Na rozdiel od okresného
prokurátora zastáva názor uvedený v dôvodoch rozsudku okresného súdu, v tomto smere sa plne

stotožňuje so závermi prvostupňového rozsudku a považuje za dôležité zdôrazniť tak, ako to uviedol
aj okresný súd, že za čas spáchania pokračovacieho trestného činu alebo hromadného trestného činu,
tak aj trvacieho trestného činu , ktorý tvorí jediný skutok, sa považuje čas ukončenia trestného činu, to
znamená okamih, kedy bol ukončený posledný útok , posledný čiastkový akt predmetného prečinu, k
tomuto prvostupňový súd poukazuje aj na rozsudok NS SR, sp.zn. 7 Tz/3/2012, zo dňa 10.6.2002, pri

trestnom čine zanedbania povinnej výživy, resp. prečinu, ide o pokračovanie konania až do doby, kým je
vyhlásený rozsudok prvého stupňa, alebo v prípade podania odvolania, až do momentu, kým sa odvolací
súd neodoberie na záverečnú poradu. Trestný čin je spáchaný okamihom jeho dokonania. Je potom
zrejmé, že obžalovaný začal síce páchať trestný čin v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia, avšak okamihom jeho dokonania v zmysle zákona je okamih vyhlásenie rozsudku prvého

stupňa, prípadne odobratie sa súdu druhého stupňa na záverečnú poradu. Preto potom mohol okresný
súd v tomto prípade postupovať v zmysle § 49 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. Pri ukladaní trestu okresný
súd prihliadol ku všetkým okolnostiam prípadu a obžalovanému uložil primeraný a zákonný trest.
Správne mu bola uložená aj povinnosť zaplatiť dlžné výživné v skúšobnej dobe, podľa jeho možností
a schopností. Pretože výška dlžného výživného a majetkové pomery obžalovaného nezapríčinia, že by

takúto povinnosť nemohol splniť, zároveň bude obžalovaného motivovať k tomu, aby výživné zaplatil, v
opačnom prípade mu hrozí nariadenie trest vykonať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.