Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1097/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409213158
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:1409213158.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: N. H., bytom W., kpt. H. XX, zast. Advokátska
kancelária JUDr. Q. P., s.r.o., so sídlom W., F. X proti odporkyni Mgr. P. O. nar. XX.X.XXXX, bytom M., P.
cesta X/X, t. č. B. XX, W. o zaplatenie sumy 377,90 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky
a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 1. júla 2014, č.k. 8C/75/2011-87, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania mení tak, že
odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom čiastočne zastavil konanie čo do 365,13 eur spolu so
špecifikovaným príslušenstvom, ďalším výrokom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke 15,37
eur so špecifikovaným príslušenstvom a tretím samostatným výrokom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľke náhradu trov konania 108,30 eur. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa navrhovateľka
domáhala zaplatenia 377,90 eur s prísl. Konanie čiastočne zastavil pre späťvzatie časti návrhu podľa
§ 96 O.s.p. a vo zvyšku odporkyňu zaviazal k zaplateniu 15,37 eur titulom úroku z omeškania podľa §
517 ods. 2 OZ. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď konštatujúc zavinenie
späťvzatia navrhovateľkou považoval navrhovateľku za úspešnú v rozsahu 4 % a odporkyňu v rozsahu
96 %, z čoho dovodil právo navrhovateľky na náhradu trov konania. Navrhovateľke nepriznal odmenu
za niektoré úkony právnej služby, pričom dôvody tohto rozhodnutia uviedol.

Proti rozsudku okresného súdu, a to proti výroku o trovách konania podala odvolanie odporkyňa, ktorá
žiadala rozhodnutie v napadnutej časti zmeniť a náhradu trov konania nepriznať žiadnemu z účastníkov.
Uviedla, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, pretože podľa výsledku sporu navrhovateľke
náhrada trov konania nepatrí.

Odvolanie proti výroku o trovách konania podala aj navrhovateľka, ktorá nesúhlasila s nepriznaním
náhrady trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a podrobne zdôvodnila, prečo náhrada za
tieto úkony patrí. Navrhovateľka žiadala aj náhradu trov odvolacieho konania.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že pre nepriznanie náhrady trov konania
navrhovateľke svedčí jednak jej nepatrný úspech vo vecne rozhodnutej časti konania ako aj zavinenie
zastavenia časti konania. Poukázala na to, že dlh uznala iba v časti 15,37 eur. Za nedôvodné považovala
aj vyúčtovanie trov odvolacieho konania navrhovateľkou.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporkyne nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu dotknutom
odvolaním a zistil, že je potrebné rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť, pretože v tejto
časti nie sú podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie (ust. § 220 O.s.p.). Rozhodol bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., podľa ktorých možno v tejto veci rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania.

Návrhom uplatnila navrhovateľka zaplatenie istiny 377,90 eur. V odvolacom konaní účastníci
nerozporujú záver okresného súdu, že navrhovateľka zavinila čiastočné zastavenie konania čo do
istiny 365,13 ako ani to, že navrhovateľke bolo priznaných 15,37 eur. Tieto skutočnosti predstavovali
aj východiská rozhodnutia okresného súdu o trovách konania. Zo spisu vyplýva, že k čiastočnému
späťvzatiu došlo písomne v deň pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Pokiaľ okresný súd za
tejto situácie považoval za plne úspešnú navrhovateľku a priznal jej plnú náhradu trov konania podľa §
142 ods. 1 O.s.p., nerozhodol správne. I keď okresný súd konštatuje zavinenie zastavenia časti konania
navrhovateľkou a uvádza aj ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., nijako sa tieto jeho skutkové
a právne závery neodzrkadľujú v napadnutom rozhodnutí vychádzajúcom výlučne z plného úspechu
navrhovateľky.

V prípade, že konanie končí rozhodnutím, ktorého obsahom je zastavenie časti konania pre čiastočné
späťvzatie urobené v závere prvostupňového konania a vo zvyšku meritórne rozhodnutie, je pre
rozhodnutie o trovách konania v zásade potrebné vnímať zavinenie zastavenia konania ako neúspech
v konaní. Pokiaľ dôjde k späťvzatiu časti návrhu za podmienok, kedy by prichádzal do úvahy aplikácia §
146 ods. 2 veta prvá O.s.p., teda zavinenie čiastočného zastavenia navrhovateľom, je takto zastavená
časť konania neúspechom navrhovateľa. V druhom prípade, ak je pre správanie odporcu čiastočne
vzatý späť dôvodne podaný návrh, teda situácia upravená v § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., jedná sa
o neúspech odporcu. Takto premenené zavinenie čiastočného späťvzatia na úspech v konaní je potom
potrebné porovnať s úspechom vo veci samej a o trovách konania rozhodnúť podľa ustanovení § 142
ods. 2 alebo 3 O.s.p. upravujúcich náhradu trov konania v prípade čiastočného úspechu účastníka.

V danom prípade tak 4 % meritórneho úspechu navrhovateľky a 96 % úspechu odporkyne spočívajúceho
v navrhovateľkou zavinenom čiastočnom späťvzatí, predstavujú neúspech odporkyne v pomerne
nepatrnej časti, a teda danosť jej práva na plnú náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Vzhľadom
na to, že odporkyňa náhradu trov konania nežiadala, prichádzalo do úvahy ako správne rozhodnutie
okresného súdu iba nepriznanie náhrady trov konania odporkyni, tak ako ho z vyššie uvedených dôvodov
zmenil krajský súd.

Vzhľadom na to, že náhrada trov konania navrhovateľke nebola dôvodná ani v základe, bolo nadbytočné
zaoberať sa dôvodnosťou náhrady trov za jednotlivé úkony právnej služby, ktoré otázky boli predmetom
odvolania navrhovateľky.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust.
§ 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých by náhrada patrila v odvolacom konaní plne úspešnej odporkyni.
Náhradu trov odvolacieho konania si však neuplatnila spôsobom upraveným v ustanovení § 151 ods.
1 O.s.p., a preto jej nebola priznaná.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .