Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/478/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203682
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113203682.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25,
zastúpenej splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej:
Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
Bratislava, Župné námestie 13, o 1.005 eur, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava z 3. septembra 2014 č. k. 19C/53/2013 - 102 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o dovolaní (proti rozsudku Krajského
súdu v Trnave z 2. júla 2014 č. k. 25Co/10/2014-55) a žalovanej nepriznal náhradu trov dovolacieho
konania. Rozhodnutie v časti zastavenia konania odôvodnil právne len paušálnym odkazom na ust.
§ 10 ods. 1 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej tiež len „poplatkový zákon“) a vecne tým, že žalobkyňa
nezaplatila súdny poplatok za dovolanie v sume 40 eur ani na výzvu súdu z 13. augusta 2014,
splnomocnenkyni žalobkyne doručenú 18. deň rovnakého mesiaca i roka, obsahujúcu poučenie o
následku jeho nezaplatenia. V časti trov konania potom uznesenie bolo odôvodnené právne taktiež len
paušálnym odkazom na § 146 ods. 2 vetu prvú Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších zmien a doplnení (ďalej len „O. s. p.“) a vecne zavinením zastavenia dovolacieho konania

žalobkyňou pri nedostatku vzniku trov žalovanej v takomto konaní.

Toto uznesenie napadla žalobkyňa včasným odvolaním a navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, vytýkajúc mu (a súdu prvého stupňa) predovšetkým nesprávnosť právneho
posúdenia veci, keďže tu zákon účinný v čase začatia konania vyžadovanú poplatkovú povinnosť
nepoznal, analogické rozširovanie úkonov podliehajúcich poplatkom aj s prihliadnutím k príkazu z čl.

13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR neprichádza do úvahy a na základe ust. § 18ca poplatkového zákona
(ako jedného z prechodných ustanovení v takomto zákone) možno podľa predpisov účinných od 1.
októbra 2012 (teda podľa poplatkového zákona v znení zákona č. 286/2012 Z. z.) vyberať poplatky len
v konaniach začatých po takomto čase, o taký prípad tu ale (pre podanie žaloby ešte v septembri 2012)
taktiež nešlo.

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. v medziach odvolania celú
vec (pretože od rozhodnutia o zastavení dovolacieho konania bolo závislým aj rozhodnutie o trovách
konania majúceho sa takto skončiť) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, pretože tu
nešlo o vec samu ani o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednávania aj takejto

veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel k záveru, že okrem vypravenia napadnutého uzneseniazákonu nezodpovedajúcim odôvodnením toto nie je správnym najmä pre dôvodne vytýkané nesprávne
posúdenie veci súdom prvého stupňa po právnej stránke.

Podľa § 4 ods. 1 písm. k/ poplatkového zákona v znení platnom a účinnom do 30. septembra 2012 (teda
aj v čase začatia konania v prejednávanej veci už dňom 27. septembra 2012 - pozn. odvolacieho súdu)
od poplatku je oslobodené (o. i.) súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

S účinnosťou od 1. októbra 2012 bolo práve odcitované ustanovenie zo zákona vypustené a zároveň bol
sadzobník doplnený tak, že v ňom bola za položku 7 vložená položka 7a, podľa ktorej poplatok zo žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom je 20 eur (v tejto súv. por. čl. II body 3 a 14 a čl. VII zákona č. 286/2012 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).

Podľa § 6 ods. 2 poplatkového zákona ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým
konanie na jednom stupni; poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej a poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Napokon podľa § 18ca poplatkového zákona (tu inak ustanovenia nadpísaného marginálnou rubrikou
„Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012“ a do poplatkového zákona vloženého
práve zákonom č. 286/2012 Z. z., tu por. i čl. II bod 12 takéhoto zákona) z úkonov navrhnutých alebo za
konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra
2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

V prejednávanej veci nemohlo byť absolútne žiadnej pochybnosti o tom, že konanie (ako celok) tu
začalo ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona, vyjadrujúceho úmysel tuzemského zákonodarcu
opustiť u konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej tiež „konania o zodpovednostných nárokoch

voči štátu“) inštitút vecného oslobodenia od súdnych poplatkov. Pri posudzovaní legitimity zámeru
súdu prvého stupňa zaťažiť žalobkyňu poplatkovou povinnosťou za dovolanie bolo rozhodujúcim to,
že aj pri uzákoňovaní vypustenia ustanovenia, oslobodzujúceho od súdnych poplatkov konania o
zodpovednostných nárokoch voči štátu, bola príslušná úprava sprevádzaná štandardným prechodným
ustanovením, zakotvujúcim zjednodušene to, že po začatí hry sa jej pravidlá nemajú meniť. Z

pohľadu existencie či naopak neexistencie poplatkovej povinnosti pritom význam mal len stav v čase
začatia konania (opäť rozumej ako celku), pretože opak (úmysel vyberať v konaniach začatých pred
nadobudnutím účinnosti diskutovanej právnej úpravy „aspoň“ poplatky za odvolacie konania, začaté až
po nadobudnutí účinnosti zákona č. 286/2012 Z. z., resp. za dovolania taktiež podané až v takomto čase)
mal byť vyjadrený presne a nedostatok takéhoto presného vyjadrenia bolo treba vyložiť na ťarchu štátu

a nie potenciálneho poplatníka. To musí platiť tým skôr, ak pomôcť si tu nejde ani pokusmi odvolávať
sa na úpravu z taktiež vyššie citovaného § 6 ods. 2 poplatkového zákona, použiteľného len v prípadoch
ustanovenia poplatku za konanie (o aký prípad tu pre spoplatnenie iba žaloby - na rozdiel od iných
prípadov uvedených v položkách 5 písm. a/ - d/, 9a, 10 písm. e/ - h/ a 18a sadzobníka poplatkového
zákona - nejde) a predpokladajúceho v odvolacom konaní vo veci samej poplatky rovnakou sadzbou

ako v konaní na súde prvého stupňa (ktorou argumentáciou by aj v prejednávanej veci šlo dospieť iba k
záveru o nulovej sadzbe poplatku, čiže o nemožnosti jeho vyrubenia), keďže za takejto situácie nemožno
pripustiť, aby neboli spoplatniteľnými odvolania (riadne opravné prostriedky) a naopak šlo spoplatniť
dovolania (opravné prostriedky mimoriadne, u ktorých ani ich formálna včasnosť, podanie oprávnenou
osobouasplnenieostatnýchzákonomvyžadovanýchnáležitostínemusí-narozdielododvolaní-zaručiť

vecné prejednanie podania a rovnako vecné rozhodnutie dovolacieho súdu).

Ak teda trvanie na splnení poplatkovej povinnosti nemohlo obstáť, nešlo z tohto dôvodu ani zastaviť
tzv. dovolacie konanie (na čo je inak povolaný podľa § 12 ods. 2 vety prvej poplatkového zákona
súd rozhodujúci v prvom stupni) a opak bol postupom odnímajúcim účastníčke majúcej byť takto

sankcionovanej (za nesplnenie povinnosti, na ktorej sa z dôvodov priblížených vyššie nemalo trvať)
reálnu možnosť konať pred súdom (tu v podobe práva na prístup k dovolaciemu súdu). Odvolaciemu
súdu tak neostalo iné, než napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (práve uvedené nerešpektujúce)
vrátane závislého výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ aj i/ O. s. p. i spoužitím ustanovenia § 12 ods. 3 poplatkového zákona zrušiť (bez potreby a aj možnosti žalobkyňou
navrhovaného súbežného vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keďže ten s výnimku tu
neakceptovaného zastavenia konania o dovolaní pre nezaplatenie poplatku nie je v príslušnom štádiu

konania oprávnený - s výnimkou úkonov smerujúcich k predloženiu veci dovolaciemu súdu - na žiadne
ďalšie konanie).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.