Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. máj 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/353/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314203953
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4314203953.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a.s., so sídlom Bratislava, Prievozská
37, IČO: 35 944 471, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pri starej prachárni 13, proti odporcovi: U. Q., Q. XX, XXX XX D. 1, o zaplatenie 15,93 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 16. 09. 2014
č. k. 10Ro/240/2014-11, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zo 16. 09. 2014 č.k. 10Ro/240/2014-11 zastavil konanie, aplikujúc §
10 ods. 1, 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, lebo navrhovateľ v súdom určenej 10-dňovej
lehote nezaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 16,50 eura, hoci bol o následkoch

nesplnenia povinnosti vopred poučený. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu, aplikujúc ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a domáhal sa jeho zrušenia
a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dôvodil odňatím jeho možnosti konať pred
súdom v dôsledku postupu súdu, lebo v čase výzvy na zaplatenie súdneho poplatku už nebolo možné s
poukazom na § 13 Zákona o súdnych poplatkoch (zák. č. 71/1992 Zb.) ho vyrubiť pre uplynutie zákonnej
trojročnej lehoty. Súdny poplatok sa stal splatným 31. 03. 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula 31.

12. 2009. Trval na tom, že žalobou na vydanie platobného rozkazu podanou na súd prvého stupňa dňa
31.03.2006sadomáhalvočiodporcovizaplateniaistinyspríslušenstvom.Podanieurobilelektronickými
prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd Levice odmietol prijať
takéto podanie a podanie s DVD nosičmi mu vrátil. O prípustnosti tohto podania rozhodoval Ústavný súd
Slovenskej republiky, ktorý v Náleze sp. zn. II. ÚS 138/07 konštatoval, že Okresný súd Levice porušil
právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prikázal,
aby súd prvého stupňa (OS Levice) vo veci podania z 31. 03. 2006 urobeného elektronickou formou a
podpísaného zaručeným elektronickým podpisom konal. Vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jeho
podania opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom účinky
tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu podania.

Navrhovateľ opätovne doručil podania súdu prvého stupňa majúc za to, že účinky podania zostanú

zachované ku dňu jeho podania na súde (31. 03. 2006). Súd ho však vyzval na zaplatenie súdnehopoplatku až v roku 2014. Trvá na tom, že podania doručené v roku 2014 nie sú novými podaniami, ale
iba rovnopismi k odmietnutým podaniam z roku 2006.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal v dôsledku odvolania navrhovateľa

napadnuté uznesenie (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP); dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné a napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia § 219, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Prirozhodnutiachodvolaciehosúdusavychádza(§219OSP)zkoncepciezjednodušenéhorozhodnutia.
Ak totiž odvolací súd dospeje k záveru, že súd prvého stupňa nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom a právnym posúdením,

nemusí vyhotovovať „štandardné“ rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd môže doplniť ďalšie dôvody
na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia je dôvodné v
prípade, ak účastník v odvolaní - ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1) - uvedie úvahy,
či už v naviazaní na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal.

Ide najmä o vyjadrenia, ktoré sú už reakciou na závery prvostupňového súdu, a preto logicky predstavujú
novú argumentačnú bázu. V tomto smere je treba poukázať na to, že právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu
dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu. K tomu viď
judikatúru ESĽP (napr. Higgins c/ Francúzsko z 19. 02. 1998, Kraska c/ Švajčiarsko z 29. 04. 1993),

nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 241/07, II. ÚS 6/00 z 13. 03. 2003, I. ÚS 126/2010, II. ÚS 410/06,
ako aj NS SR sp.zn. 2 Cdo 170/2005.

Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien
adoplnkovupravuje-interalia-predmetsúdnychpoplatkov,okruhpoplatníkov,vznikazánikpoplatkovej
povinnosti, sadzbu poplatkov, splatnosť poplatku, platenie poplatku, ako aj následky nezaplatenia

poplatku.

Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, t.j. navrhovateľ, ktorý podal žalobný návrh na súd (§ 2
ods. 1 písm. a/ cit. zákona), pričom poplatková povinnosť vznikla podaním návrhu (§ 5 ods. 1 písm. a/ cit.
zákona) vo výške 16,50 eur a poplatok je splatný vznikom poplatkovej povinnosti (§ 8 ods. 1 cit. zákona).

Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania,

prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich
dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O
následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne
potvrdil. Súd prvého stupňa správne rozhodol, keď zastavil konanie o zaplatenie 15,93 eura s

príslušenstvom pre nezaplatenie súdneho poplatku 16,50 eura za podaný návrh na začatie konania.

Prvostupňový súd vyzval navrhovateľa - bezúspešne - na zaplatenie súdneho poplatku 16,50 eura za
podaný návrh (výzva z 10. 04. 2014), doručená 29. 05. 2014 jeho právnemu zástupcovi. Súdny poplatok
nebol dosiaľ navrhovateľom zaplatený.Navrhovateľ ničím nedoložil, že toto jeho podanie je identické s podaním doručeným súdu na DVD
nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje Nález ÚS SR sp.zn. II. ÚS 138/07 a ním vyslovený príkaz. Je
síce pravdou, že v odvolaní na preukázanie svojich tvrdení sa odvolával na DVD nosiče z roku 2006

(30.03.2006-OS082 Levice 001, OS082 Levice 001), ktoré doložil s listom z 13. 02. 2014 s tým, že
totožnosť podania tohto s podaním z roku 2006 možno overiť otvorením súborov a ich prekontrolovaním
programom Q SIGN, avšak odvolací súd zistil po otvorení a prekontrolovaní DVD nosičov, že v
zozname xls-popis nie je nájdené žiadne meno odporcu a DVD neobsahuje e-podanie navrhovateľa proti
odporcovi. Z toho je zrejmá nepravdivosť tvrdení navrhovateľa. Keďže z ničoho nevyplývala totožnosť

navrhovateľovho podania z roku 2006 s podaním z roku 2014, nemožno prvostupňovému súdu vytýkať
ako nesprávny procesný postup, pokiaľ vychádzal z toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo
právne účinky podania návrhu na začatie konania podanie doručené súdu prvého stupňa v roku 2014.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto nie je možné prijať záver, že súd prvého stupňa
navrhovateľovi vyrubil súdny poplatok za podaný návrh oneskorene, t.j. v rozpore s lehotou zakotvenou
v § 13 zák. č. 71/1992 Zb., lehota bola dodržaná.

Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Cdo/436/2013 z 09. 12. 2013. V ňom (v skutkovo a právne podobnej veci toho istého navrhovateľa)
najvyšší súd poukázal na to, že ústavný súd v náleze sp.zn. II. ÚS 147/08-87 konštatoval, že navrhovateľ
právne účinným spôsobom podal v roku 2006 návrh na začatie konania v elektronickej podobe a treba
rešpektovať právne účinky, ktoré vyvolalo toto podanie. Malo ísť o DVD, na ktorom boli uložené viaceré

návrhy navrhovateľa proti rôznym odporcom. Nález ale neobsahuje žiadny údaj o tom, konkrétne ktorých
vecí a ktorých odporcov sa toto podanie týkalo. Najvyšší súd SR, okrem iného, uviedol: „Navrhovateľ,
ktorý v roku 2013 doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006) na vydanie platobného
rozkazu ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť mu predmetnú sumu spolu s náhradou trov konania,
ničím nedoložil, že podanie doručené súdu v roku 2013 je identické s tým istým podaním doručeným

súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje nález a ním vyslovený príkaz vychádzať z
toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia. V danej procesnej situácii, v ktorej
nič nepreukazovalo, že nález a v ňom obsiahnutý príkaz sa týkal aj preskúmavanej veci, t.j. že na
daných DVD nosičoch bol uložený aj návrh navrhovateľa proti tomu, kto je uvedený v záhlaví tvrdeného
podania z roku 2006 s podaním v roku 2014, nemožno prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať

ako nesprávny úradný postup, pokiaľ: a) vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo
právne účinky podania návrhu na začatie konania to podanie, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať
pochybnosti-toznamenápodaniedoručenévroku2014súduprvéhostupňa,ab)nepostupovalitak,ako
by postupovali v prípade, keby návrh na začatie konania bol podaný už v roku 2006 doručením takého
návrhu, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať žiadne pochybnosti. V preskúmavanej veci súdy mali

a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu ústavného súdu len vo vzťahu k tomu návrhu na začatie
konania podanému v roku 2006, ktorého sa predmetný nález týkal. Z logiky veci potom vyplýva, že
bolo na navrhovateľovi, aby preukázal totožnosť návrhu podaného v roku 2006 v elektronickej podobe
s návrhom podaným v písomnej podobe v roku 2014. Pokiaľ navrhovateľ v súvislosti s tým poukazoval
na to, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v roku 2006 a vytýkal súdom, že

mali prijať opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť návrhov na začatie konania podaných
v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza, že je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva
bránili a starali sa o ne, lebo ich podcenením, či zanedbaním môžu o ne prísť. V súlade so zásadou, že
právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta sunt“), teda tým, ktorí sa
aktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú

aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich praktické uplatnenie, bolo
práve na navrhovateľovi, aby najmä po „neprijatí“ jeho návrhov podaných v roku 2006 v elektronickej
podobe, uchoval pôvodné DVD, neuvážene sa ich nezbavil a nevystavil sa tým riziku, že v súčasnosti
nevie súdom hodnoverne a preukázateľne doložiť, konkrétne aký návrh na začatie konania podal v roku
2006. Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková povinnosť

navrhovateľa vznikla doručením návrhu 17.februára 2014 a že vzhľadom na nerešpektovanie výzvy na
zaplatenie súdneho poplatku sú v danej veci splnené predpoklady pre zastavenie konania (§ 10 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb.), nepriečil sa jeho postup, ale ani postup odvolacieho súdu zákonu.“Odvolací súd iba poznamenáva, že neexistuje nález Ústavného súdu SR, týkajúci sa Okresného súdu
Levice sp.zn. II. ÚS 138/07, ale existuje iba uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 138/07-82 zo 6.
júna 2007, ktorým bola sťažnosť BSP Lawyer Partners, a.s. odmietnutá ako oneskorene podaná. Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky bol vydaný vo veciach Okresného súdu Topoľčany pod sp.zn. II.
ÚS 147/2008-87 zo dňa 24. 06. 2008, v ktorom sú všetky tie vety, ktoré navrhovateľ použil tvrdiac, že
sú z nálezu II.ÚS 138/07.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v odvolacom

konaní úspešnému odporcovi nepriznal ich náhradu, lebo mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.