Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Tóth
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/66/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113012193
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113012193.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti obžalovanému G. T., nar. XX.X.XXXX
v J., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Tr.zák., o odvolaní prokurátora Okresnej
prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7.5.2014, sp. zn. 8T/144/2013, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 21. mája 2015 v Trenčíne, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 7.5.2014, sp. zn. 8T/144/2013 bol obžalovaný
G. T. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod skutku právne posúdeného obžalobou
Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 1Pv 914/2010 ako prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že si ako otec dieťaťa neplní
pravidelne a v plnej výške zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia
§ 62 a nasl. Zákona o rodine ako aj posledného rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 33P/6/2005-276
zo dňa 01.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2010, podľa ktorého mu bola zvýšená
vyživovacia povinnosť k mal. G. T., nar. XX.XX.XXXX, z doterajších 800,- Sk mesačne na sumu 160,- €
mesačne, ktoré je povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.03.2010 k
rukám starej matky S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. nad T., R. hájom XXXX/XX, ktorej bol mal.
G. T. zverený do výchovy rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 22Ncp 11/02-13 zo dňa 15.03.2002,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.04.2002, pričom si svoju vyživovaciu povinnosť neplní pravidelne
a v plnej výške od mesiaca august 2012 vrátane vznikol dlh na bežnom výživnom vo výške 2.720 €,
a to i napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nie je vedený v registri Sociálnej poisťovne ako
osoba v pracovnom alebo inom obdobnom pomere, zároveň nie je vedený v živnostenskom registri
ako osoba podnikajúca na území Slovenskej republiky, pričom nevyvíja dostatok iniciatívy na získanie
finančných prostriedkov, nakoľko nie je evidovaný na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
ako uchádzač o zamestnanie, s možnosťou poberania dávok v nezamestnanosti zo sociálnej poisťovne,
alebo ako osoba v hmotnej núdzi, s možnosťou poberania dávok v hmotnej núdzi, z ktorých by mohol
prispievaťnavýživusvojhosynadodoby,pokiaľbysinašielprimeranézamestnanieataktiežaninepodal
na príslušný súd návrh na zníženie výživného na svojho syna. Súd obžalovaného oslobodil, pretože
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol ihneď po vyhlásení napadnutý odvolaním
prokurátorkou okresnej prokuratúry v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania
pripustila, že v podanej obžalobe je mylne uvedené obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti od
mesiaca august 2012 vrátane. Je zrejmé, že ide o pisársku chybu, pričom vznesené obvinenie aj ďalšie
rozhodnutia vymedzovali skutok, počas ktorého bol spáchaný, od mesiaca marec 2010 do mesiaca
august 2012. Na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči prokurátor navrhol úpravu obdobia neplnenia
vyživovacej povinnosti s tým, že ide o pisársku chybu v obžalobe poukazujúc na to, že celé trestnéstíhanie sa vedie pre obdobie do mesiaca august 2012. Faktom zostáva, že obvinený G. T. si v období od
mesiaca marec 2010 do mesiaca august 2012 neplnil vyživovaciu povinnosť v plnej výške a to napriek
tomu, že vedel o tejto povinnosti, čo aj priznal. Prípadná úprava skutku v zmysle návrhu prokurátora
na hlavnom pojednávaní by nemala za následok zmenu v podstatných okolnostiach skutku v zmysle
§ 278 ods.1 Tr.por. Z uvedeného dôvodu má za to, že prvostupňový súd sa nevysporiadal pri svojom
rozhodovaní so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, preto navrhla podľa § 321 ods.1
písm.b), c), d) Tr.por. zrušiť napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.1 Tr.por. vrátiť vec súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K odvolaniu prokurátorky sa prostredníctvom obhajcu vyjadril obžalovaný. V písomných dôvodoch
odvolania poukázal na to, že prokurátor mu v obžalobe kladie za vinu zanedbanie vyživovacej povinnosti
za obdobie od mesiaca august 2012 vrátane, čím mal vzniknúť nedoplatok na výživnom 2720 €. Teda
prokurátor vymedzil v obžalobe rozhodné obdobie jednoznačne od mesiaca august 2012. V súlade s
ustanovením § 278 ods.1 Tr.por. potom súd rozhodoval o skutku vymedzenom prokurátorom v obžalobe.
Nakoľko jeho syn dňa 28.4.2011 nadobudol plnoletosť a jednoznačne sa vyjadril, že nebol na výživu otca
odkázaný, otec mu od dosiahnutia plnoletosti na výživnom nič nedlží, nezostávalo súdu nič iné ako ho
oslobodiť spod obžaloby. V tomto smere sa v plnej miere stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa,
ktorý posudzoval trestnosť skutku za obdobie, ktorého počiatok bol v obžalobe určený od augusta 2012.
Odhliadnuc od uvedeného napokon ani tvrdenie prokurátorky v odvolaní, že ide o pisársku chybu a
vyživovaciu povinnosť si neplnil v plnej výške za obdobie od marca 2010 do augusta 2012, nie je
pravdivé. Odo dňa 28.4.2011 jeho syn nadobudol plnoletosť a teda od tohto momentu bol povinný platiť
výživné k rukám syna. Jeho syn na hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedol, že za obdobie od jeho
plnoletosti mu otec na výživnom nedlhuje žiadnu sumu. Pritom uniklo pozornosti prokurátorky, že po
nadobudnutí plnoletosti syna sa tento začal sám živiť a teda jemu zanikla vyživovacia povinnosť na
neho. Aj napriek tomu synovi naďalej prispieva podľa možností ďalej. Napokon pokiaľ ide o obdobie od
marca 2010 do plnoletosti jeho syna, kedy mal uhrádzať výživné k rukám S. N., ani za toto obdobie
nemá nedoplatok s poukazom na to, že celkovo za toto obdobie mal zaplatiť 2080 €, pričom priloženými
potvrdeniami o úhradách výživného je potvrdené, že prostredníctvom svojej sestry zaplatil S. N. celkovo
sumu 2110 €. I keď niektoré platby boli uskutočnené po nadobudnutí plnoletosti syna (nie vždy bolo v
jeho možnostiach zaplatiť určené výživné v plnej výške), išlo o úhradu dlžného výživného a nie bežného.
S poukazom na uvedené považuje odvolanie prokurátorky za nedôvodné a žiadal ho zamietnuť.
Verejné zasadnutie o odvolaní vykonal odvolací súd za splnenia podmienok uvedených v § 293 ods.7
Tr.por. v neprítomnosti obžalovaného, keďže tento výslovne požiadal o konanie v jeho neprítomnosti.
Zástupca krajskej prokurátorky na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní uviedol, že sa pridržiava
písomne podaného odvolania prokurátorky okresnej prokuratúry, navrhol mu vyhovieť a z tam
uvedených dôvodov zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.1 písm.b), c), d) Tr.por. a podľa § 322
ods.1 Tr.por. vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obhajca obžalovaného poukázal na písomné vyjadrenie k odvolaniu prokurátorky a skutočnosti v ňom
uvedené, ktoré odôvodňujú oslobodenie obžalovaného spod obžaloby a navrhol odvolanie prokurátorky
zamietnuť.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok z podnetu podaného odvolania obžalovaným v intenciách
§ 317 Tr.por., pričom dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o vine vykonal
všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako
mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10, 12 Tr. por. a dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym
záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne v napadnutom
rozsudku odôvodnil.Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný sa nedopustil trestného činu
zanedbania povinnej výživy za obdobie od mesiaca august 2012, tak ako mu to kládla za vinu obžaloba.
Ako vyplynulo z dokazovania, najmä výpovede G. T. ml. - syna obžalovaného, tento dňa 28.4.2011
nadobudol plnoletosť, pričom podľa vlastného vyjadrenia bol od tohto momentu schopný sa sám živiť
(od mája 2011 približne 6 mesiacov robil na Cypre čašníka - barmana a zarábal) a otec (obžalovaný)
mu od nadobudnutia plnoletosti nedlží žiadne výživné, no aj napriek tomu mu ešte poslal 3 x 200 Eur a
jedenkrát 50 Eur. Je teda zrejmé, že vyživovacia povinnosť obžalovaného k synovi zo zákona zanikla a
v období od augusta 2012 (obdobie uvedené v obžalobe) neexistovala.
K námietke prokurátorky, že v podanej obžalobe je len mylne uvedené obdobie neplnenia vyživovacej
povinnosti od mesiaca august 2012 vrátane, pričom je zrejmé, že ide o pisársku chybu, je potrebné
uviesť, že s touto skutočnosťou sa správne vysporiadal už okresný súd vo svojom rozhodnutí, pričom
odvolací súd sa s jeho právnymi závermi v plnej miere stotožnil. Správne okresný súd uviedol,
že v zmysle § 278 ods. 1 Tr. poriadku, súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v
obžalobnom návrhu. Odvolací súd opakovane, tak ako aj súd prvého stupňa uvádza, že nemožno
akceptovať názor o pisárskej chybe, nakoľko pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy podstatnou
skutkovou okolnosťou je jednoznačne vymedzenie časového obdobia, v rámci ktorého mal byť trestný
čin páchaný, nepochybne stanovený minimálne jeho začiatkom (v tomto prípade obdobie „od mesiaca
august 2012“). Zákon síce predpokladá úpravu časového obdobia do doby vyhlásenia odsudzujúceho
rozhodnutia, no spätná úprava tohto časového obdobia neprichádza do úvahy. Nakoľko sa teda jedná
o podstatnú okolnosť, neprichádza do úvahy jej spätná úprava súdom (jednalo by sa o podstatnú
zmenu skutku) a teda časovým vymedzením pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy je súd
viazaný, nakoľko v opačnom prípade by nebola zachovaná totožnosť skutku ani obžalovacia zásada. S
ďalším podrobnejším odôvodnením v tomto smere odvolací súd v plnej miere odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku.
Napokon odvolací súd uvádza, že je nutné dať za pravdu obžalovanému aj v tom smere, že i keby
posudzoval obdobie od marca 2010 do augusta 2012, tak ako sa toho domáhala prokurátorka, bol by
dôvod na oslobodenie obžalovaného, nakoľko za predmetné obdobie obžalovaný nedlží v súčasnosti na
výživnom žiadnu sumu. Ako už je uvedené vyššie, z dokazovania vyplynulo, že od plnoletosti syna dňa
28.4.2011 bol obžalovaný povinný uhrádzať výživné k rukám syna G. T. ml. Vzhľadom na jeho vyjadrenia
je zrejmé, že vyživovacia povinnosť obžalovanému zanikla a sám svedok sa vyjadril, že za obdobie
od 28.4.2011 do augusta 2012 mu obžalovaný nedlží na výživnom nič. Za predchádzajúce obdobie od
marca 2010 do plnoletosti syna dňa 28.4.2011 bol povinný uhrádzať výživné k rukám S. N. a to v celkovej
sume 2080 €. Z dôkazov vyplynulo (potvrdenia o úhradách výživného k rukám S. N.), že obžalovaný si
svoju povinnosť uhradiť výživné za predmetné obdobie, aj keď neskôr, (posledné platby za dlžné výživné
v roku 2012) splnil, nakoľko celkovo uhradil za toto obdobie ako výživné sumu 2130 € (č.l.195-199).
Z týchto dôvodov odvolanie prokurátorky odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319
Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.