Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sži/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200806
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1013200806.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom
Suché Mýto 19, Bratislava, IČO: 42 268 559, proti žalovanému: Obec Láb, so sídlom Láb č. 503, o
preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, o odvolaní advokátskej kancelárie Bardač
s.r.o., so sídlom Búdková č. 4, Bratislava, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S
109/2013-33 zo dňa 14. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) konanie o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia zastavil z dôvodu, že
konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka, ktorou je nedostatok právomoci

súdu na preskúmanie neexistujúceho rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že žalobca nepreukázal, že
žalovanému oznámil obsah žiadosti o poskytnutie informácií, lebo žiadosť nepodal žiadnym zo spôsobov
stanovených v § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o
slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“). Vzhľadom
na to, že povinná osoba (žalovaný) sa nedozvedela o obsahu žiadosti žalobcu, nedošlo ani k začatiu
konania o poskytnutie informácie a preto nemôže platiť ani právna domnienka v zmysle § 18 ods. 3

zákona o slobode informácií, teda že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť
informácie. Rozhodnutie, o ktorom v konaní nebolo preukázané, že existuje, nemôže byť predmetom
preskúmania, pričom ide o taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie elektronicky, opatrené
zaručeným elektronickým podpisom, Róbert Bardač - Mgr. Róbert Bardač, advokát a konateľ Bardač,
s.r.o., advokátskej kancelárie a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie krajského
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté uznesenie krajského súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, a rovnako namietal, že napadnutým uznesením krajský
súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Podľa jeho názoru žalovaný má povinnosť prijímať
podania podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a preto pre žalovaného doručenie žiadosti
žalobcu podpísanej zaručeným elektronickým podpisom predstavuje technicky vykonateľný spôsob
podania žiadosti. Doručenie žiadosti technicky vykonateľným spôsobom je postačujúce pre vyvolanie
tých účinkov, ktoré vyvoláva riadne doručená žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode

informácií.Otakejtožiadostimalžalovanýrozhodnúťzákonompredpokladanýmspôsobom.Ktomuvšak
nedošlo, čo malo za následok vydanie fiktívnych rozhodnutí podľa § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona o
slobode informácií. Tým, že krajský súd na uvedené nijako neprihliadol, rozhodol vec po právnej stránke
nesprávne.Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím krajského súdu
a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté uznesenie
potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p.), vec preskúmal bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a
dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre konanie o odvolaní proti uzneseniu krajského súdu
a preto musel odvolanie odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmajúc podmienky konania o odvolaní, zistil, že v pripojenom
súdnom spise krajského súdu sa nachádzajú vo fotokópii jednak plnomocenstvo udelené žalobcom

advokátskej kancelárii Bardač s.r.o. pre viaceré správne konania, ako aj prezidiálna plná moc pre
konania vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v územnej pôsobnosti
krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky však nedisponoval originálom plnomocenstva
preukazujúceho zastúpenie žalobcu advokátskou kanceláriou Bardač s.r.o., a to v žiadnej forme.

Zistiac túto skutočnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 211 ods. 1 O.s.p. v spojení

s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. vyzval advokátsku kanceláriu Bardač s.r.o. na predloženie
originálu plnomocenstva pre zastupovanie žalobcu v tunajšom konaní (výzva z 19.01.2015, doručená
21.01.2015).

Advokátska kancelária Bardač s.r.o. na predmetnú výzvu do vydania tohto uznesenia žiadnym
spôsobom nereagovala.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný,
len ak je to ustanovené v tejto časti.

Podľa § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o
zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže

mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Podľa § 25 ods. 1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené
advokátovi nemožno obmedziť.

Podľa § 28 ods. 1 O.s.p. zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice
plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.

Úkonom, ktorým účastník splnomocňuje advokáta na základe spravidla príkaznej zmluvy podľa § 724 a
nasl. Občianskeho zákonníka sa realizuje jeho základné právo na právnu pomoc v súdnom konaní.

Plnomocenstvo, ktoré sa udelí advokátovi sa nemôže obmedziť na jednotlivé úkony, pretože by to
odporovalo nielen zákonu, ale aj podstate tohto zastupovania. Také plnomocenstvo sa považuje
za procesné plnomocenstvo a musí byť súdu predložené v origináli. Plnomocenstvo udelené

advokátovi musí žalobcom výslovne udelené pre konanie pred súdom, tzn. že plnomocenstvo iba pre
predchádzajúce konanie pred orgánom verejnej správy je nepostačujúce.

Zákonné predpoklady na zastupovanie účastníka advokátom obsahuje zákon č. 586/2003 Z. z. o
advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“).Podľa § 12 ods. 1 zákona o advokácii advokát môže vykonávať advokáciu ako fyzická osoba
(samostatne alebo v združení spolu s inými advokátmi) alebo ako spoločník verejnej obchodnej
spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti alebo ako konateľ spoločnosti s ručením

obmedzeným.

Z citovaných zákonných ustanovení týkajúcich sa zastúpenia na základe plnomocenstva vyplýva, že
účastník konania môže udeliť plnomocenstvo na zastupovanie v občianskom súdnom konaní advokátovi
- fyzickej osobe, ako aj právnickej osobe založenej podľa zákona o advokácii. Účastníka konania môže
zastupovať v súdnom konaní verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť a spoločnosť s

ručením obmedzeným, ktoré boli založené na účel výkonu advokácie. Tieto spoločnosti nesmú mať
iný predmet podnikania ako poskytovanie právnych služieb. Ak účastník konania udelí plnomocenstvo
právnickej osobe založenej na účely výkonu advokácie, na súde ho bude zastupovať spoločník
verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti, konateľ spoločnosti s ručením
obmedzeným alebo nimi poverený zamestnanec (advokátsky koncipient).

Nedostatok procesného plnomocenstva je nedostatkom podmienky konania, ktorý možno odstrániť (§

104 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), pričom opatrením súdu na odstránenie
nedostatku preukázania zastúpenia je spravidla výzva tomu, kto vystupuje ako splnomocnenec,
prípadneúčastníkovi,abyvurčenejlehotepredložilplnomocenstvo,aleboabykudeleniuplnomocenstva
došlo ústne do zápisnice. To platí ako v prípade, kedy plnomocenstvo nebolo v konaní predložené vôbec,
tak aj v prípade, že bolo predložené s takými nedostatkami, pre ktoré ho nebolo možné považovať za

platné.

V prípade, ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby
bolo preukázané jeho oprávnenie na zastupovanie spôsobom uvedeným v § 28 ods. 1 O.s.p., ide o
nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Súd je povinný skúmať splnenie tejto
procesnej podmienky v každom štádiu konania, t. j. aj v odvolacom konaní a ak nie je splnená, musí

vyzvať účastníka na jej odstránenie. Uvedená zásada platí aj v prípade, ak odvolací súd plnomocenstvo,
založené v spise pred podaním odvolania, nepovažuje za postačujúce na preukázanie zastupovania
účastníka v konaní.

Občiansky súdny poriadok (§ 28) okrem plnej moci pre celé konanie (tzv. procesné plnomocenstvo)
pozná aj plnomocenstvo všeobecné (oprávňujúce zastupovať účastníka v každom súdnom konaní, nech

ide o ktorúkoľvek vec). Pritom tzv. všeobecné plnomocenstvo bolo možné založiť do spisov súdnej
správy príslušného súdu a v konkrétnej veci sa naň odvolať, na jeho existenciu musel účastník alebo
ním zvolený zástupca súd upozorniť (R 43/2003).

Z uvedeného je zrejmé, že je nutné rozlišovať medzi udelením plnomocenstva a preukazovaním jeho
udelenia. Toto sa deje jednak predložením originálu plnomocenstva, alebo jeho udelením ústne do

zápisnice súdu (§ 28 ods. 1 O.s.p.).

Na založenie, resp. uschovanie všeobecného plnomocenstva do spisov súdnej správy sa vzťahovala
Inštrukcia ministerstva spravodlivosti č. 18/1964 o účasti organizácií a štátu v súdnom konaní a o ich
zastupovaní, ktorá umožňovala aj advokátom zastupujúcim „organizáciu alebo štát“ uschovať udelené
všeobecné plnomocenstvo v správnych spisoch súdu, ktorý vo veci koná.

Citovaná inštrukcia bola s účinnosťou od 19.03.2012 Inštrukciou ministerstva spravodlivosti č. 10/2012
zrušená (čl. 15a ods. 2; príloha č. 1a) bez náhrady. Z tohto dôvodu súdy nie sú už oprávnené a
povinné akceptovať preukazovanie udelenia plnomocenstva na zastupovanie v občianskom súdnom
konaní vrátane konania v správnom súdnictve poukazom na originál všeobecného plnomocenstva
uschovaného v spisoch správy súdu, ktorý vec prejednáva. Tým súčasne strácajú opodstatnenie

rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 2Cdo/112/2011, 7Cdo/45/2011, 4Cdo/70/2011,5Cdo/54/2011, 2Cdo/56/2011, ako aj 3Cdo/76/2012, ktorých právne posúdenie sa vzťahovalo na
obdobie účinnosti inštrukcie č. 18/1964.

Avšak aj v čase jej účinnosti inštrukcia č. 18/1964 vyžadovala uschovanie originálu plnomocenstva

v spise súdnej správy súdu, ktorý vo veci koná, t. j. na každom jednom súde, ktorý dotknutú vec
prejednáva a rozhoduje o nej samostatne (bod III in fine). Táto požiadavka na preukázanie udeleného
plnomocenstva žiadnym spôsobom nespochybňuje rozsah udeleného plnomocenstva podľa § 25 ods.
1 O.s.p.

Pokiaľ aj krajský súd disponoval originálom plnomocenstva udeleného žalobcom advokátovi advokátska
kancelária Bardač s.r.o., a mohol si teda jeho udelenie riadne overiť, najvyšší súd túto možnosť nemá.

Preukázanie existencie plnomocenstva pritom nie je skutočnosťou, ktorej preukazovanie môže účastník
ponechať na vyhľadávacej povinnosti súdu (§ 120 ods. 1, 2 O.s.p.). Je pritom vecou dohovoru účastníka
konaniaanímzvolenéhozástupcu,koľkovyhotovenípísomnéhoplnomocenstvazaúčelompreukázania
existencie tohto ich vzťahu bude existovať.

Advokátska kancelária Bardač s.r.o. si zrejme nesprávne vyložila ustanovenie zrušenej Inštrukcie č.

18/1964 o možnosti (potrebe) uschovať „originál plnomocenstva v spise súdnej správy súdu, ktorý vo
veci koná“, a plnomocenstvo, ktorým by preukázala oprávnenie podať odvolanie v tunajšej veci v mene
a na účet žalobcu, nepredložila ani na výslovnú výzvu najvyššieho súdu. Pokiaľ je vo veci podané
odvolanie, je daná vecná právomoc dvoch súdov vo veci konať, voči ktorým je potrebné udelenie
plnomocenstva na zastupovanie jednoznačne preukázať.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bolo vo veci žalobcu
predložené odvolanie signované (zaručeným elektronickým podpisom) advokátskou kanceláriou Bardač
s.r.o., ktorá napriek výzve najvyššieho súdu nepreukázala svoje oprávnenie na tento úkon v mene a
na účet žalobcu v tunajšej veci. Preto nemožno mať za to, že odvolanie bolo podané žalobcom, a je
naopak na mieste uzavrieť, že toto podala advokátska kancelária Bardač s.r.o. vo vlastnom mene a na

vlastný účet.

Podľa § 218 ods. 1 O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré:

a/ bolo podané oneskorene;

b/ bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený;

c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné;

d/ nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1,

e/ rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal iný subjekt než účastník
konania (žalobca), pričom ani na riadne doručenú výzvu nebola preukázaná existencia oprávnenia tento
procesný úkon vykonať v mene a na účet žalobcu (plnomocenstva), postupoval podľa § 218 ods. 1 písm.

b/ v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., a odvolanie ako podané neoprávnenou osobou odmietol.

Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 v spojení v spojení s
§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 146 ods. 1 písm. c/ veta prvá O.s.p. per analogiam tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.