Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/805/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212218895
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212218895.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina,
IČO: 31 575 951, zastúpený Advokátskou kanceláriou Antovszká, s. r. o., Vlárska 32, Bratislava,
IČO: 36 866 881, proti odporkyni: A. T., naposledy bytom D. XXX/XX, E.-H. stráž, t.č. na neznámom
mieste, zastúpená opatrovníčkou Renátou Nagyovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Komárno,
o zaplatenie 128,64 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Komárno zo dňa 28. mája 2014 č. k. 14C 69/2013-69, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
89,87 eura s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 89,87 eura od 12. 8. 2010 do zaplatenia, vo

zvyšnej časti návrh zamietol a odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume
6,60 eura za zaplatený súdny poplatok a 23,26 eura z titulu náhrady trov právneho zastúpenia. Za
preukázaný mal vznik záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania dňa 3. 5.
2007, na základe ktorého navrhovateľ zriadil odporkyni účet a poskytol jej balík služieb „balík Výhoda“
s vydaním platobnej karty. V ten istý deň uzavreli účastníci konania dodatok k zmluve o účte - bonus,
na základe ktorého sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni k balíku služieb bonus vo výške 19,92

eura (600,-- Sk) dňom podpisu dodatku. Dňa 3. 8. 2010 navrhovateľ odstúpil od zmluvy a vyzval
odporkyňu na zaplatenie sumy 87,39 eura. Po právnej stránke posúdil vec podľa ustanovenia § 488,
§ 489, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v
znení neskorších predpisov), podľa § 2 písm. a/, písm. b/ zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších právnych predpisov, § 101 ods. 1, § 120 ods. 1, § 153 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“). Konštatoval,

že odporkyni titulom nepovoleného debetného zostatku vznikol následkom odstúpenia od zmluvy ku dňu
11. 8. 2010 dlh vo výške 89,87 eura. V časti uplatneného nároku o zaplatenie sumy 38,77 eura titulom
sankčného úroku z omeškania navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní nepreukázal
dôvodnosť uplatneného nároku v žalovanej výške, z čoho táto suma pozostáva, na základe čoho bola
uplatnená, pričom na všeobecné obchodné podmienky priložené k návrhu súd nemohol prihliadnuť,
keďže tieto nadobudli účinnosť až po uzavretí zmluvy s odporkyňou (zmluva bola uzavretá dňa 3. 5.

2007, obchodné podmienky nadobudli účinnosť dňa 1. 7. 2012). Konštatujúc neunesenie dôkazného
bremena navrhovateľom, návrh v časti uplatneného nároku na zaplatenie sankčného úroku z omeškania
vo výške 38,77 eura zamietol. O náhrade trov konania rozhodol poľ a§ 142 ods. 2 OSP a navrhovateľovi
priznal titulom náhrady trov konania sumu rovnajúcu sa 40% účelne vynaložených trov konania, t.j. v
sume 6,60 eura za zaplatený súdny poplatok a sumu 23,26 eura náhrady trov právneho zastúpenia.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa jeho

zrušenia a vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukazujúc na jednotlivé ustanoveniauzavretej Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorú účastníci konania
uzavreli dňa 3. 5. 2007 mal za to, že odporkyňa porušila túto zmluvu a všeobecné obchodné podmienky
(ďalej len „VOP“) tým, že jej účet dosiahol debetný zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného

debetu v zmysle čl. III. bodu 23 VOP, v dôsledku čoho navrhovateľ v súlade s čl. III. bodu 36 VOP listom
zo dňa 3. 8. 2010 odstúpil od zmluvy a vyzval odporkyňu na úhradu príslušného debetného zostatku.
Odporkyňa nereagovala, dlženú sumu neuhradila. Navrhovateľ si preto účtoval sankčný úrok (zmluvnú
pokutu) zo sumy 89,87 eura v celkovej výške 38,77 eura. Odmietol tvrdenie súdu, že VOP použité v
návrhu na začatie konania neboli platné v čase vzniku zmluvného vzťahu. Nedopatrením sa stalo, že

súd obdržal VOP účinné od 1. 7. 2012, avšak tieto boli po obsahovej stránke takmer totožné s VOP
platnými a účinnými v čase uzavretia zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom, mali ten istý charakter
a význam a je z nich jasné, že boli uzavreté na ten istý účel.

Opatrovníčka ustanovená odporkyni sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že

rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné (v napadnutých častiach) podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP
zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Vtomtokonanísanavrhovateľnávrhom,doručenýmsúduprvéhostupňadňa10.10.2014vočiodporkyni
domáha zaplatenia sumy 128,64 eura s príslušenstvom z titulu porušenia povinností odporkyňou,
vyplývajúcich jej zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb a dodatku k

tejto zmluve, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 3. 5. 2007, s tým, že žalovaná suma pozostáva
zo sumy 89,87 eura predstavujúcej nepovolený debetný zostatok na účte a zo sankčného úroku vo
výške 38,77 eura. Preskúmavaným rozsudkom súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel v časti
istiny 89,87 eura a vo zvyšnej časti (sankčného úroku 38,77 eura) návrh navrhovateľa zamietol. Pre
absenciu odvolania účastníkov konania vo vyhovujúcej časti, predmetom odvolacieho konania zostali

len navrhovateľom odvolaním napadnutá zamietajúca časť, t.j. sankčný úrok vo výške 38,77 eura.

V zamietajúcej časti súd prvého stupňa napadnutý rozsudok zdôvodnil tým, že navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno svojho tvrdenia týkajúceho sa sankčného úroku, nepreukázal, na základe čoho si
tento úrok uplatnil, z čoho pozostáva a to navyše za situácie, že k návrhu predložil VOP, ktoré neboli
platné v čase uzavretia zmluvy, z ktorého dôvodu na tieto nemohol prihliadnuť. S týmto záverom súdu

prvého stupňa sa odvolací súd nestotožnil. Je nesporné, že v danej veci účastníci konania uzavreli
predmetnú zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ zriadil odporkyni účet s tým, že odporkyni nebol
povolený debet na účte. Odporkyňa napriek tomu sa dostala do debetného zostatku k účtu a ku dňu
odstúpenia navrhovateľom od predmetnej zmluvy jej dlh predstavoval sumu 89,97 eura.

Súd prvého stupňa nepodrobil dostatočnej prieskumnej činnosti tak predmetnú zmluvu, ako aj dodatok k

tejto zmluve, ktorý obsahuje ustanovenie v bode 7. dojednanie o zmluvnej pokute, ktorá má nepochybne
charakter sankčného úroku tak, ako si ho uplatnil navrhovateľ v podanom návrhu. V danom vzťahu ide o
vzťahspotrebiteľský,pričomsúdprvéhostupňasavôbecnezaoberalposúdenímjednotlivýchzmluvných
podmienok, a teda aj bodu 7. Dodatku k zmluve, z hľadiska ich prijateľnosti, resp. neprijateľnosti. Záver
súdu prvého stupňa o neprihliadnutí na predložené VOP, ako aj na nešpecifikovanie žalovanej sumy vo

výške 38,77 eura je neopodstatnený, nakoľko výzvou navrhovateľovi tieto pochybnosti mohol odstrániť
a tiež z dôvodu, že ustanovenie o zmluvnej pokute je priamo zakotvené v dodatku k zmluve, pričom
výška zmluvnej pokuty (sankčného úroku) je presne určená v sadzobníku poplatkov, ktoré navrhovateľ
súdu predložil.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku bol v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný vysporiadať

sa so všetkými rozhodujúcim skutočnosťami nielen vo vzťahu k skutkovým okolnostiam veci, ale aj vo
vzťahu k právnym záverom, ktoré prijal. Odôvodnenie rozsudku ako výklad myšlienkového postupu súdu
o tom, ako dospel k príslušnému výroku rozsudku, totiž musí spĺňať požiadavku, aby bol účastníkom
konania objektívnym, zrozumiteľným a presvedčivým, t.j. aby bolo z neho možné preskúmať správnosťpostupu súdu a zároveň získať aj odpoveď na všetky podstatné argumentačné tvrdenia uplatnené
účastníkmi konania, ako aj na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany. Ak rozsudok takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný,

čím došlo k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občiansko-súdnom konaní.
Postupom súdu tak účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom, čím súd prvého stupňa
zaťažil toto konanie vadou v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP. Nepreskúmateľnosťou trpí napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa práve v zamietajúcej časti, keď súd iba jednoducho skonštatoval, že
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Už samotné konštatovanie o nedostatočnom

zdôvodnení napadnutého rozsudku má za následok jeho zrušenie a vrátenie súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa po doplnení dokazovania v potrebnom rozsahu vo veci opätovne
rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodní, vyporiadajúc sa v
ňom i so všetkými právne relevantnými argumentmi odvolateľa. Zároveň rozhodne i o trovách celého
konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.