Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/97/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607214266
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2607214266.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie v prospech oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra SR, Krajské
riaditeľstvo PZ Trnava, so sídlom Kollárova 31, Trnava, IČO: 00 735 825, proti povinnému: C. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. T. U. XX, zastúpený opatrovníčkou R. Z. - tajomníčkou Okresného súdu Senica,
o vymoženie 66,39 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Ing. Roman Liščák,
so sídlom Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Senica zo dňa 27. augusta 2013 č. k. 5Er/808/2007-58, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e.

Odvolanie oprávneného v napadnutej časti trov exekúcie o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Senica (ďalej len „súd prvého stupňa) v I. výroku súd exekúciu
zastavil a II. výroku zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Romanovi Liščákovi
náhradu trov exekúcie v sume 46,53 eur. Rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ust. § 88 ods. 1
zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, § 41 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b) ods. 2 a § 58 ods. 1. § 200 ods.
1,2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ako ja
ustanoveniami § 14, § 15 , § 21 a § 22 vyhlášky č. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (dalej len „vyhláška“). Vecne argumentoval tým, že v danom prípade predstavuje
vykonateľné rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie, blok na pokutu nezaplatenú na
mieste, teda rozhodnutie vydané v blokovom konaní podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
konkrétne ide o blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 696667 vydaný obvodným OO PZ v Cíferi
dňa 17.02.2005. Prvostupňový súd skonštatoval, že trojročná prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť
dňom vykonateľnosti predmetného bloku, t.j. 07.03.2005, uplynula dňom 07.03.2008. Podľa § 88 zákona
o priestupkoch v znení platnom v čase nadobudnutia vykonateľnosti predmetného exekučného titulu
nemožno po uplynutí 3-ročnej lehoty naďalej vykonávať rozhodnutie, na rozdiel od súčasnej úpravy, ktorá
umožňuje rozhodnutie vykonávať aj po troch rokoch za predpokladu, že v trojročnej lehote bol jeho výkon
nariadený. Z toho vyplýva, že po 07.03.2008 nie je možné uvedené rozhodnutie vykonať, vykonávané
rozhodnutie sa stalo neúčinným, a preto prvostupňový súd rozhodol, že exekúciu bez návrhu zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý navrhoval, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil použitím
§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. s tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že trojročná prekluzívna lehota stanovená v § 88 ods. 1
Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 na vymáhanie danej pohľadávky uplynula dňom
07.03.2008. Oprávnený uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu o zastavení exekúcie v časti
výroku o náhrade trov exekúcie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a
nedôvodne. Oprávnený poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 6 M Cdo/4/2010 z ustanovenia § 196 a
§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon

exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len
výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie,
súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej
opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Vzhľadom k tomu, že oprávnený podal včas návrh na
vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu
straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie.
Oprávnený taktiež uviedol, že nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom
konaní resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní ako i dĺžku trvania tohto postupu do straty
účinnosti exekučného titulu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) a zistení, že odvolanie
spĺňa náležitosti § 205 a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je v časti
zastavenia exekúcie dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je v tejto časti vecne správne a v
časti trov exekúcie nie je prípustné. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne
(§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5Er/808/2007 je vymoženie 66,39 eur
s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - blokovej pokuty nezaplatenej na mieste. Predmetom
odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým súd
exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Z obsahu spisu bolo zistené, že exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste
evidovanú pod č. AA 696667 zo dňa 17.02.2005, vydaný OO PZ Cífer, ktorým bola povinnému ako
páchateľovi priestupku uložená pokuta vo výške 2.000,- Sk ( 66,39 Eur). Predmetné rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 17.02.2005 a vykonateľnosť dňa 07.03.2005. Exekučné konanie bolo
začaté doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 19.10.2007. Súdny exekútor
podal dňa 05.11.2007 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorej
bolo následne vyhovené vydaním poverenia pod č. 5205 036717* dňa 26.11.2007.

V zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.8.2008, rozhodnutie o
uložení pokuty za priestupok o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať
do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V záujme právnej stability zákonodarca
v citovanom ustanovení zakotvil trojročnú hmotno-právnu lehotu, v ktorej sa rozhodnutie o uložení
pokuty za priestupok musí vykonať tak, aby pri uplatňovaní práva nevznikali nedôvodné prieťahy. Táto
lehota má prekluzívny charakter, jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Začiatok
plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na zaplatenie pokuty. Z gramatického výkladu
citovaného ustanovenia, z použitého slovného spojenia „rozhodnutie možno vykonať“, vyplýva, že výkon
rozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote musí byť nielen začatý ale aj

ukončený - urobený, uskutočnený. K preklúzii práva je pritom nevyhnutné prihliadnuť z úradnej
povinnosti a v každom štádiu konania.

V danom prípade 15. dňová lehota na zaplatenie pokuty uloženej v predmetnom konaní začala plynúť
dňom 17.02.2005 a uplynula dňom 07.03.2005. Zákonná trojročná prekluzívna lehota, dokedy bolo
možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť potom uplynula dňom 07.03.2008.
Vykonávané rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste sa tak stalo zo zákona neúčinným,
zaniklo tým právo oprávneného ako i povinnosť povinného vyplývajúce z predmetného rozhodnutia.
Keďže dané rozhodnutie tým prestalo byť vykonateľným, stratilo základný atribút exekučného titulu,
ktorým je vykonateľnosť, prvostupňový súd správne rozhodol, keď zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1
písm. b) Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami oprávneného má odvolací súd za potrebné
len uviesť, že zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.8.2008 ustanovoval možnosť vykonať

(nie nariadiť) rozhodnutie do 3 rokov, teda v 3-ročnej prekluzívnej lehote. Ak táto lehota začala plynúť
za účinnosti zákona v tomto znení (§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do
31.8.2008), musí podľa názoru tunajšieho súdu aj v zmysle tohto ustanovenia doplynúť. Je pravda, že s
účinnosťou od 1.9.2008 bolo toto ustanovenie zo zákona vypustené, aktuálne sa preto postupuje podľa
§ 71 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov
po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. V zmysle tohto pravidla ( na rozdiel od §
88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.8.2008 ) stačí, aby bola exekúcia v 3
ročnej prekluzívnej lehote nariadená.

Z vyššie uvedených dôvodov pokiaľ súd prvého stupňa exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil, rozhodol vecne správne, a preto odvolací
súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie v tejto časti potvrdil.

V danej veci je potrebné tiež uviesť, že oprávnený svojim odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvého
stupňa v celom jeho rozsahu, teda aj vo výroku o náhrade trov exekučného konania (ktorý je závislý
od výroku o zastavení exekúcie), no tento výrok už nemohol byť predmetom prieskumu odvolacieho
súdu, pretože dňa 1. novembra 2013 nadobudla účinnosť novela Exekučného poriadku, z. č. 299/2013
Z. z., ktorá zrušila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57
Exekučného poriadku. Prípustnosť podať odvolanie v danom prípade nemôže vzniknúť ani na základe
nesprávneho poučenia súdu, že odvolanie je prípustné (§ 204 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Vzhľadom na to, že v danom prípade odvolanie smerovalo aj proti výroku rozhodnutia, proti ktorému nie
je odvolanie prípustné, odvolací súd ho v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.