Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Borovská
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/169/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414205314
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8414205314.1
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci žalobkyne ZH Kredit, s. r. o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/
A, IČO: 36 049 581, zastúpenej JUDr. Félixom Neupauerom, advokátom advokátskej kancelárie FELIX
NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 37 928 422, proti
žalovanému W., štátnemu občanovi SR, o zaplatenie 326,46 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Konanie zastavuje.
II. Vec postupuje Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava.
III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd 7. 8. 2014 domáhala na žalovanom zaplatenia dlžného poistného
326,46 eur spolu s poplatkom z omeškania 0,2 % denne z 326,46 eur od 9. 7. 1999 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Žiadala, aby súd rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu.
Žalobu odôvodnila tvrdeniami, že žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť a do podania žaloby
neuhradil dlžné poistné na zdravotné poistenie vrátane poplatku z omeškania v zmysle ust. § 23 ods.
2 zákona č. 273/1994 Z. z. v príslušnom znení. Ako postupník uzavrela so správcom konkurznej
podstaty pôvodného veriteľa - úpadcu PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v
konkurze, Pluhová 2, Bratislava, IČO: 31 629 962, ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok zo
7. 7. 2005, na základe ktorej nadobudla pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom žaloby, spolu
s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému
oznámené postupcom.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Jednou zo základných podmienok, aby konanie mohlo na súde prebehnúť a súd mohol vydať
rozhodnutie, je právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci.
Právomoc súdu je v ust. § 7 Občianskeho súdneho poriadku vymedzená tak, že v občianskom súdnom
konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,
pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú o nich iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosťrozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov
verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy
vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády
a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej
správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú
a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.
V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne na zaplatenie dlžného poistného na
zdravotné poistenie a nárok na zaplatenie poplatku z omeškania so zaplatením tohto poistného podľa §
10 a § 23 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení
Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych
zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zdravotnom poistení“).
Oba tieto nároky, tzn. ako nárok na poistné na zdravotné poistenie, tak aj nárok na poplatok z
omeškania za omeškanie zaplatenia poistného na zdravotné poistenie, sú verejnoprávnymi nárokmi.
Verejnoprávny charakter týchto nárokov sa nezmenil postúpením pohľadávky zdravotnou poisťovňou na
žalobcu, nakoľko použitie právnych predpisov súkromného práva pri nakladaní s týmito verejnoprávnymi
pohľadávkami (už ust. § 25 Zákona o zdravotnom poistení umožňovalo postúpenie týchto pohľadávok
podľa ust. § 524 až 530 Občianskeho zákonníka) nemá vplyv na ich verejnoprávny charakter.
Postúpením sa nemenia na pohľadávky súkromnoprávne. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo
kzmeneveriteľa,niekzmeneobsahupostúpenejpohľadávky,ktorábymohlazhoršiťpostaveniedlžníka.
Preto zmena veriteľa peňažnej pohľadávky nemôže mať vplyv na jej obsah.
Preto v prejednávanej veci súd vychádzal so záveru, že žalobkyňa, ktorej boli predmetné verejnoprávne
pohľadávky postúpené zdravotnou poisťovňou, nie je so žalovaným v súkromno-právnom (obchodnom
alebo občianskoprávnom) vzťahu, a že pohľadávky, ktoré si žalobou uplatňuje, nie sú pohľadávkami zo
súkromnoprávneho práva, ale pohľadávkami verejnoprávnymi. Postúpením pohľadávok žalobkyňa ako
postupníkvstúpiladovšetkýchpráv,ktoréprislúchalizdravotnejpoisťovniakopostupcovi,ajeoprávnená
uplatniť si tie isté nároky tým istým zákonným spôsobom, aký prislúchal aj zdravotnej poisťovni.
Zákon o zdravotnom poistení bol zrušený ust. § 87 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o zdravotných poisťovniach“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. 11. 2004.
Podľa § 17 ods. 1 Zákon o zdravotných poisťovniach zriaďuje sa úrad (Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou-§1písm.c)akoprávnickáosoba,ktorejsavoblastiverejnejsprávyzverujevykonávanie
dohľadu nad verejným zdravotným poistením.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona o zdravotných poisťovniach sídlom úradu je Bratislava.
Podľa § 18 ods. 1 bod 3 Zákona o zdravotných poisťovniach úrad vykonáva dohľad nad verejným
zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou,
ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo
neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu (§ 17 ods. 7 a § 19 ods. 11 zákona
č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 325/2005 Z. z.), úroky z omeškania (§ 18 ods. 1 zákona č. 580/2004
Z. z. v znení zákona č. 352/2005 Z. z.).
Podľa § 85h ods. 1 Zákona o zdravotných poisťovniach zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok
na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo neskoro odvedeného poistného
na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. 12.
2004.Podľa § 85h ods. 2 Zákona o zdravotných poisťovniach zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na
poistnom, vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na
zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. 12. 2004
na základe právoplatného rozhodnutia úradu.
Podľa § 85h ods. 3 Zákona o zdravotných poisťovniach úrad vydáva platobné výmery vo veciach
poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
podľa predpisov účinných do 31. 12. 2004.
Na základe uvedenej právnej úpravy súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že ak žalovaný nezaplatil
poistné na zdravotné poistenie za obdobie, za ktoré sa žalobkyňa zaplatenia poistného žalobou domáha
(január1997-júl1997,december1997-jún1999)vtermínejehosplatnosti,bolopovinnosťouzdravotnej
poisťovne predpísať mu toto dlžné poistné podľa § 18 ods. 9 Zákona o zdravotnom poistení účinného
do 31. 12. 2004 platobným výmerom. Rovnako, ak nezaplatením tohto dlžného poistného v termíne
splatnosti vznikol tejto zdravotnej poisťovni nárok na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods.
4 Zákona o zdravotnom poistení, bolo povinnosťou zdravotnej poisťovne aj tento poplatok z omeškania
žalovanej predpísať platobným výmerom. Zrušením Zákona o zdravotnom poistení prešla táto povinnosť
zdravotnej poisťovne na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Preto orgánom príslušným
rozhodovať dnes o nárokoch žalobkyne v prejednávanej veci je Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou ako orgán štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti.
Podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať
iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu;
právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Vychádzajúc z cit. právnej úpravy súd konanie v prejednávanej veci pre nedostatok právomoci súdu na
konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia vec bude postúpená na rozhodnutie Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorej ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V
danej veci súd zastáva názor, že žalobkyňa procesne zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Preto
je povinná uhradiť žalovanému trovy, ktoré účelne v konaní vynaložil na bránenie svojho práva. Keďže
podmienkou pre priznanie náhrady trov konania je riadne uplatnenie nároku na náhradu a žalovaný si
nárok v konaní neuplatnil, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
c) vo veci,
d) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
g) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.