Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15Er/535/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810203044
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3810203044.3

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: COFIDIS, a.s., IČO: 36816337, Tower 115,
Pribinová 25, 811 09 Bratislava zast.: Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., Bárdošova 2/A, 831 01
Bratislava proti povinnému: W. N., nar. X.X.XXXX, M. L. XXX/XX, XXX 01 Prievidza, o vymoženie istiny
vo výške 838,37 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 23.02.2010 domáha vykonania exekúcie
proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 838,37 EUR s prísl. a to na základe exekučného titulu
- rozhodcovský rozsudok sp.zn. NRS 82/2009 vydaný dňa 11.01.2010 JUDr. Andreou Bárdošovou,
rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Najvyšší rozhodcovský súd a.s., ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 26.01.2010 a vykonateľnosť dňa 30.01.2010. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo
súdnemu exekútorovi JUDr. Hane Cibulkovej udelené tunajším súdom dňa 03.06.2010.
Predmetným exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu
838,37 EUR a trovy konania 33,19 EUR + 175,20 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 58 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok, exekúciu zastaví súd na návrh alebo

aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.
Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej
exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie. Vychádzal pritom
aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. II ÚS

545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu
v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už
začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania,
ako aj bez návrhu.
Súd opätovne preskúmal exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie,

predloženú zmluvu označenú ako „Návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere COFIDIRECTPlus
Zmluva o revolvingovom úvere (ďalej ako „Zmluva o úvere“)“ (ďalej bude súd uvedenú zmluvu už
označovať len ako „Zmluvu o úvere „) zo dňa 31.03.2009 a Všeobecné obchodné podmienky tvoriace
neoddeliteľnú súčasť uvedenej zmluvy a vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov v
exekučných veciach, kde je povinným spotrebiteľ a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť
v celom rozsahu.

Podľa§ 52odst. 1,3,4Občianskehozákonníka(1)Spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváranía plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§ 53odst. 1Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /
neprijateľná podmienka/.
Podľa § 53 odst. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Súd s poukazom na citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený uzavretou
Zmluvu o úvere zo dňa 31.03.2009 považuje jednoznačne za spotrebiteľský vzťah, keďže sa jedná
o zmluvu ktorú uzatvoril dodávateľ (spoločnosť COFIDIS, a.s. konajúca v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti) so spotrebiteľom (W. N. ako fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti). Neoddeliteľnou súčasťou dojednanej zmluvy sú
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktorých znenie nemohol povinný ako spotrebiteľ podstatnejšie

ovplyvniť.
Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len ,,ZRK") súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má

nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského
rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len smernica ). Túto smernicu
je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora

z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E.
S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje,
že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc
zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či
jepodmienkanečestná,znamenávytvoriťvhodnéprostriedkynaochranuspotrebiteľavočineprijateľným

zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred
a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení
zmluvy.
Ochrana spotrebiteľa vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň

informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo
dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a
predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,
C-240/98 až C-244/98).

Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na
dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ
bol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože
takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých
podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Táto

možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená
účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o
svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci Elisa
María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, C-168/05).
Oprávnený a povinný uzavreli zmluvu, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Súčasťou zmluvy

sú zmluvné podmienky, v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore
medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Preskúmaním predmetných „Všeobecných obchodných
podmienok“ Zmluvy o úvere, konkrétne bodu 12.8 označeného ako „Rozhodcovská doložka“ vzhliadolsúd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku k čomu ho viedli dôvody, ktoré bližšie
špecifikuje v nasledovných odsekoch.
V zmluvných dojednaniach v bode 12.8 bol upravený alternatívny spôsob riešenia sporov z dohody,

v rozhodcovskom konaní, avšak pri zachovaní možnosti navrhovateľa predložiť vec všeobecnému
súdu, t.j. výber spočíval na žalobcovi. Možnosť výberu pre spotrebiteľa je podľa názoru súdu len
zdanlivá. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom
dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá
žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania

o možnosti riešenia sporov. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol
ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do predtlačených zmluvných podmienok - v prípade, ak chcel zmluvu
o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s
oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť
svoje práva pred všeobecným súdom. Je treba brať na zreteľ ustanovenie § 106 O.s.p., ktoré pri
platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak aj zmluva o úvere poskytuje

spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože trvá
len do podania návrhu na začatie arbitrážneho konania. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je
zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie
proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej
doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne

tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou
ich spor rozhodne (rozhodcovský súd opakovane volený veriteľom vo väčšom množstve vecí navyše
rýchlo získa logický ekonomický záujem na tom, aby rozhodoval takým spôsobom, aby mu veriteľ
predkladal na rozhodovanie čo najviac sporov). Aj z predloženého rozhodcovského rozsudku je zrejmé,
že rozhodcovský súd neposkytol povinnému ochranu ktorá mu ex lege patrila (napr. neprihliadal na

zjavne nesprávne vyúčtovanie výšky poplatkov z omeškania jednorazovo 8% z každej včas neuhradenej
minimálnej mesačnej splátky a v roku 2010, t.j. menej než dva roky od uzavretia zmluvy tieto
navrhovateľovi priznal vo výške presahujúcej 28 omeškaní).
Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej
veriteľ - dodávateľ inicioval voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná

individuálne, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu
za absolútne neplatnú.
Exekučnému súdu neprislúcha úloha „pasívneho pozorovateľa“, ktorý „povolí“ vykonávanie, resp.
pokračovanie v každej exekúcii - exekučnom konaní, ktoré bolo iniciované na základe rozhodnutia, resp.
inej úradnej listiny vydanej na to príslušným orgánom (spoliehajúc sa pritom na to, že tento orgán si

splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z príslušných právnych predpisov). Spôsobilý exekučný titul je
základnou podmienkou toho, aby mohol nútený výkon rozhodnutia riadne prebehnúť.
Primárnym základom záveru okresného súdu je neplatnosť samotnej rozhodcovskej doložky. Neplatnosť
rozhodcovskej doložky následne spôsobila, že rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe nie je
formálneamateriálnevykonateľnýmexekučnýmtitulom. Zdôvoduabsolútnejneplatnostirozhodcovskej

doložkynemôžebyťnapodkladetakejtodoložkyvydanýrozhodcovskýrozsudokspôsobilýmexekučným
titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa,
interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech
spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu v súlade s § 57 ods.
2 Exekučného poriadku s poukázaním na § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v

plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.
Ďalším vedením exekúcie v období, kým súd dožiada súdneho exekútora o vyúčtovanie trov exekúcie

by došlo k pokračovaniu zásahov do práv povinného ako spotrebiteľa, preto súd v záujme ochrany
spotrebiteľa v konaní ex offo exekúciu zastavil a v zmysle § 151 ods. 3 v spojení s § 251 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku o trovách konania rozhodol tak, že konečné rozhodnutie o ich výške a
o tom, kto ich má platiť vyčlenil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:Proti prvému výroku tohto rozhodnutia možno podať odvolanie (§ 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní) v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza. O podanom
odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

V zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v stave účinnom do 31.10.2013 možno proti výroku
o náhrade trov exekúcie podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach. V zmysle § 243b ods. 1:
Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa § 243b ods. 3: O odvolaní proti

výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013,
sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti
rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a

aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.