Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. august 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7704122939
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7704122939.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Gr?
sslingova 4, proti povinnému: V. A., C.. XX.X.XXXX, C. S. J. Y.. XXX/XX, A. I.X., v konaní vedenom pred
súdnym exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihalom, Exekučný úrad so sídlom Moyzesova 34, Košice,
pod sp. zn. EX 1657/04, o vymoženie pohľadávky vo výške 533,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce, č. k. 20Er/338/2004-25, zo dňa 17.09.2013,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a návrh oprávneného na zmenu súdneho

exekútora zamietol. Zároveň zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo
výške 128,95 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že na žiadosť oprávneného a návrh súdneho exekútora vydal dňa 22.11.2004
poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Mihala pre vymoženie istiny 7.200,-
Sk spolu s príslušenstvom. Exekučným titulom bola notárska zápisnica č. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/
XXXX zo dňa 13.08.2004, spísaná na Notárskom úrade notára JUDr. Jarmili Kováčovej so sídlom v
Bratislave. Oprávnený podaním zo dňa 31.05.2012 žiadal o zmenu súdneho exekútora a navrhol poveriť

vykonaním exekúcie Exekútorsky úrad JUDr. Rudolfa Krutého.

Okresný súd Michalovce uznesením zo dňa 12.09.2012 sp. zn. XXEr XXX/XXXX-XX vyhovel žiadosti
oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril ďalším výkonom exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi priznal náhradu trov exekúcie
vo výške 128,95 Eur. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Proti tomuto uzneseniu sa odvolal súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal a zároveň podal podnet na

zastavenieexekúcie.Sudcaopätovnepreskúmalexekučnýtitulazistil,žeexekučnýmtitulomjenotárska
zápisnica - osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou
podľa § 274 písm. e) O. s. p., resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorým
vyhlásením právny zástupca oprávneného v mene povinného a na jeho účet uznal dlh v prospech svojho
mandanta - oprávneného.Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 12.02.2004, ktorá bola uzatvorená medzi povinným a
oprávneným súd zistil, že povinný v úverovej zmluve splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene povinného uznal jeho záväzok z

úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa §
274 písm. e) O. s. p., resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení,
na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky (resp. jej zostatku v prípade čiastočného splnenia
dlhu) a jeho príslušenstva.

Zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa 12.02.2004 považoval za spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Z notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade v Partizánskom dňa 17.05.2003 súd zistil, že
spísania uvedenej zápisnice sa zúčastnil Mgr. Bruno Žlnay ako advokátsky koncipient na základe
substitučnej plnej moci, ktorá mu bola udelená dňa 02.01.2003 Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom v
Bratislave podľa § 12 ods. 2 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii, teda bol splnomocnený k procesným
úkonom v zmysle vyššie uvedeného citovaného ustanovenia. Bol splnomocnený na uznanie záväzku

dlžníka z úverovej zmluvy tak, aby sa notárska zápisnica stala podľa § 274 písm. e) O. s. p., resp. § 41
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, vykonateľným titulom pre súdny výkon
rozhodnutia, resp. pre exekúciu na celý dlžníkov majetok do výšky vzniknutej pohľadávky, vrátane jej
príslušenstva a všetkých nákladov spojených s jej zabezpečením a vymáhaním. Toto plnomocenstvo
udelil Mgr. Tomáš Kušnír na všetky právne úkony spojené s vybavením vyššie uvedenej záležitosti, a to

na dobu neurčitú, pričom plnomocenstvo malo platiť až do jeho odvolania.

Uviedol, že podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je
spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa jeho názoru došlo k porušeniu zákona, pretože za povinného uznala záväzok osoba, ktorej
záujmy boli v rozpore so záujmami zastupovaného, t.j. povinného. Vychádzal pritom zo skutočnosti,

že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulári zmluvy a teda zástupca nebol zvolený
povinným. Obdobne tak sám oprávnený splnomocnil svojho zástupcu na uznanie svojej pohľadávky,
pričom túto uznal v mene povinného a na jeho účet.

Z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku
súd exekúciu ako neprípustnú zastavil.

Otrováchexekúciesúdrozhodolvzmysleustanovení§203ods.1Exekučnéhoporiadkutak,žezaviazal
oprávneného na ich úhradu. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie celkom vo výške
128,95 Eur v súlade s ustanoveniami § 14, § 15, § 22 a § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov (ďalej len citovaná vyhláška).

Podaním zo dňa 26.02.2014 podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený a navrhol ho zrušiť podľa §

221 O. s. p., lebo bol toho názoru, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vytýkal súdu prvého stupňa, že opätovne posudzoval vec, o ktorej už právoplatne rozhodol, keďže
notársku zápisnicu posudzoval už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Namietal
záver súdu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom pre exekúciu v zmysle platných
predpisov a nesúhlasila s tvrdením súdu o „vadnosti“ udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej

zápisnice.

V rámci podania poukázal na skutočnosť, že smernice nemajú všeobecnú záväznosť ako nariadenia,
pretože sú adresované iba členským štátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Ak bola
smernica prebratá do slovenského právneho poriadku správne a včas, je nutné aplikovať slovenskú
právnu úpravu. Uvedenými zásadami sa okresný súd neriadil, keď priamo aplikoval ustanovenia

smernice Rady 93/13/EHS.Oprávnený poukázal na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu v konaní o ústavných
sťažnostiach, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd. Uviedol, že na základe §
135 O. s. p., je všeobecný súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre

ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. V jednom z posledných rozhodnutí
týkajúcich sa skúmania notárskej zápisnice ako exekučného titulu v rámci exekučného konania, Ústavný
súd SR vo svojom uznesení zo 14. 03. 2012 č. k. I. ÚS 120/2012-12, v súvislosti s argumentáciou
sťažovateľa týkajúcej sa porušenia povinnosti okresného súdu skúmať notársku zápisnicu z pohľadu
hmotného práva - OZ expressis verbis dospel k záveru, že konanie súdu vo veci vydania poverenia

na vykonávanie exekúcie je osobitným konaním, pričom rozsah právomoci okresného súdu je daný
Exekučným poriadkom.

Uviedol, že v prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy
notárskej zápisnice, tak ako je upravená v § 47 zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná
Exekučným poriadkom v § 41 ods. 2, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice,

ako exekučného titulu, sú vyznačenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia
a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou.

Vykonateľnosť notárskej zápisnice je daná uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie
obsiahnutej v tejto zápisnici, prípadne dňom, po ktorom povinný súhlasil s vykonaním exekúcie (IV.
ÚS 20/06). Žiadne ďalšie podmienky formálnej a ani materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice

z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť. Ústavný súd SR preto následne potvrdil rozhodnutie
exekučného súdu ako správne, ak z toho dôvodu exekučný súd nepreskúmaval právny vzťah
účastníkov z hľadiska hmotného práva, pretože je to nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu. Súd by bol povinný vykonať takéto preskúmavanie len vtedy, ak by
to bolo v zákone výslovne uvedené. Ďalej z tohto rozhodnutia vyplýva, že ak exekučný súd zistí, že

povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu, musí postupovať v súlade s prísl.
ust. Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, pokiaľ sa povinnosť nesplní alebo sa
nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii nepokračovalo. Opačným postupom by exekučný súd odoprel
základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

Uviedol, že dojednaným plnomocenstvom povinná na seba neprevzala na seba žiadne nové povinnosti,

či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinná
dobrovoľne preniesla na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ak
exekučného titulu.

Táto tretia osoba nie je oprávnený a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného
nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo dojednané vôbec nebolo. Navyše v prípade, ak

by povinná zmenila názor a chcela by zamedziť tomu, aby zástupca v jej mene spísal notársku zápisnicu
podľa ňou udeleného plnomocenstva, povinná mohla plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm.
b) OZ kedykoľvek odvolať. Práva na odvolanie plnomocenstva sa zároveň nemohla ani platne vzdať,
dôkaz o takejto skutočnosti (záväzku) neexistuje a vo výkone tohto práva jej nebránila žiadna prekážka.
Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie nie je

možné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by z pohľadu spotrebiteľa spôsobovala značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v jej neprospech.

Tvrdil, že súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady č.
93/13/EHS a nijako nezdôvodnil prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve
splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na

spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh vo výške vzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 smernice Rady č. 93/13/EHS možno použiť jej prílohu, ako indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi týmito podmienkamisa splnomocnenie ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocňuje fyzickú
osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu výslovne nenachádza. Preto je v danom
prípade nutné požiadať o výklad pojmu "nekalá zmluvná podmienka" v kontexte tohto sporu Súdny dvor

Európskej únie.

Oprávnený preto podal návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s.
p., a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku v
nasledujúcom znení:

1.) je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2.) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/

EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Poukázaltiežnaskutočnosť,žepovinnýakodlžníkmoholkedykoľvekpouzavretízmluvyplnomocenstvo
odvolať v zmysle § 33b OZ, pričom tak neurobil. Nestotožnil sa ani s názorom súdu prvého stupňa, že
v čase uzatvorenia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška, preto v tom čase povinný
nemohol realizovať svoje právo dlh uznať a taktiež nemohol na takéto právo splnomocniť Mgr. Tomáša

Kušníra. Uviedol, že z právnych predpisov nevyplýva povinnosť určiť pri uznaní záväzku výšku uznania
záväzku presným číselným vyjadrením. Bol toho názoru, že exekučný súd zásadne nemá oprávnenie
preskúmavať v rámci exekučného konania platnosť právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z
hľadiska hmotného práva, lebo ak by mal vykonať takéto preskúmavanie veci, muselo by to byť v
zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec skúmania formálnej a materiálnej

vykonateľnosti exekučného titulu.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O. s. p. a zistil, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu vo výroku
o zastavení exekúcie, a uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a vec posúdil podľa správnych zákonných ustanovení,

ktoré aj správne vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav a dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na dôvody napadnutého
uznesenia.

Oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého uznesenia a správnosť záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že notárska

zápisnica pre jej nesúlad so zákonom nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by bolo
možné viesť exekúciu a predstavuje tak prekážku postupu exekučného konania a vykonania exekúcie
pre chýbajúci hmotnoprávny (materiálny) predpoklad prípustnosti exekúcie.

Odvolanie oprávneného z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (spočívajúceho v nesprávnom
právnom posúdení veci) preto nemožno považovať za opodstatnené.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo
zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

V zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny
úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o rozpore záujmov právneho zástupcu
so záujmami povinného. Uvedený rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinného ktorý by mal
povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere

oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu
vybrať na základe svojej vôle.

Námietka oprávneného, že súd prvého stupňa opätovne posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne
rozhodol pri udelení poverenia podľa § 44 ods. 2 EP, nie je dôvodná. V predmetnej veci súdny exekútor
už bol poverený vykonaním exekúcie, avšak táto skutočnosť nebráni zastaveniu exekúcie (na návrh
alebo aj bez návrhu) v ktoromkoľvek štádiu konania z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 a 2 EP.

Neobstojí ani námietka oprávneného, že udelené plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice netrpí
žiadnymi vadami.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia orgánu (zákonné zastúpenie)
alebo na základe dohody o plnomocenstve. Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia (§ 31 ods. 1 OZ).

Z cit. ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve podľa
§ 23 OZ medzi splnomocniteľom (zastúpeným) na jednej strane a splnomocnencom (zástupcom)
na strane druhej. Ide tu teda o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na
vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve (zástupca) oprávnená ho zastupovať.

Dohodaoplnomocenstve,zktorejprávnyvzťahvzniká,musíobsahovaťvšetkynáležitostidvojstranného
právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Pokiaľ má mať takáto dohoda písomnú formu,
predpokladá sa prejav oboch zmluvných strán potvrdený podpisom týchto subjektov

Splnomocnenie, ktoré sa nachádza na tlačive zmluvy o úvere zo dňa 12.02.2004, je podpísané len zo
strany splnomocnenca, pričom podpis povinného na zmluve o úvere nemožno považovať za podpis na

samotnom splnomocnení. Zmluva o úvere je totiž osobitným dvojstranným právnym úkonom, na základe
ktorého vznikol osobitný právny vzťah medzi inými subjektmi, a to medzi spoločnosťou Pohotovosť,
s.r.o. ako veriteľom na strane jednej a povinným ako dlžníkom na strane druhej. Účastníci tohto
právneho vzťahu nie sú teda totožní s účastníkmi právneho vzťahu vzniknutého na základe dohody o
plnomocenstve, v ktorej má byť účastníkom splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír. Podpis účastníkov na

zmluve o úvere je potvrdením prejavu vôle účastníkov tejto zmluvy vo vzťahu k tomuto právnemu úkonu.
V notárskej zápisnici, ako exekučnom titule, teda chýba nepochybný a relevantný prejav vôle povinného
splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia a uznania právneho záväzku v
jeho mene. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu
exekúcie na jeho základe a je dostatočným dôvodom pre jej vyhlásenie za neprípustnú a jej zastavenie.

Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu
v mene povinného, ani predmetná notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na
základe ktorého by oprávnenej voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohla v rámci
exekúcie domáhať.

Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že splnomocnenie v zmluve o úvere je koncipované

široko a všeobecne. Povinný mal ním splnomocniť tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok,
ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo
neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne, či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase
(kedy záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu ešte neexistoval) odňaté právo namietať výšku
„uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný,

navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a vakom rozsahu) v budúcnosti nastanú. Pretože splnomocnenie koncipované v zmluve o úvere vytvára
široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, treba ho aj z tohto dôvodu pre rozpor so
zákonom (§ 37 ods. 1 OZ) považovať za neplatné.

Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy
notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti
spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 EP.

Podobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí
v exekučnej notárskej zápisnici je nevyhnutné, ak má byť vykonateľná, aby tieto boli určené
presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle notárska zápisnica musí obsahovať presnú

individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný
rozsah a obsah plnenia. Pokiaľ exekučný súd zistí formálne, či materiálne nedostatky vykonateľnosti
exekučného titulu (v tomto prípade zistený nedostatok týkajúci sa plnej moci), majúci za následok
absolútnu neplatnosť exekučného titulu pre nesúlad so zákonom, je táto skutočnosť postačujúca pre
jednoznačný záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným

titulom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie v napadnutom výroku, ktorým bola exekúcia
zastavená, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne
správne.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust.

§ 142 ods. 1 O. s. p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený
nebol v konaní úspešný a povinnému, ani súdnemu exekútorovi, žiadne trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01. 05.
2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.