Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. júl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13Cpr/20/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203899745
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1203899745.14

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: T. F., Q. Q. XX, Q., zast. JUDr.
Jindřichom Stoszekom, advokátom so sídlom Černyševského 26, BOX 79, Bratislava, proti odporcovi:
AUTOPOLIS, s.r.o., so sídlom Panónska cesta 32, Bratislava, IČO: 35 728 311, zast. S.A. Legal, s.r.o.,
advokátskou kanceláriou so sídlom Vajnorská 11, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitej výpovede
a o náhrade mzdy 11.399,23 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania odporcu v sume 783,54 €, a to do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19.12.2003 domáhal, aby súd rozhodol o tom, že
okamžité skončenie jeho pracovného pomeru odporcom zo dňa 11.11.2003 je neplatné, a že pracovný
pomer navrhovateľa u odporcu trvá, a zaviazal odporcu na náhradu trov konania. Súd dňa 07.04.2005

pripustil uznesením, vyhláseným do zápisnice na pojednávaní, rozšírenie návrhu o náhradu mzdy vo
výške 11.399,23 €.

Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 13Cpr/20/2003-70 zo dňa 06.12.2005 určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru navrhovateľa odporcom zo dňa 11.11.2003 je neplatné, a pracovný
pomer navrhovateľa u odporcu naďalej trvá. Zároveň zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi náhradu mzdy, špecifikovanú v rozsudku, spolu s úrokom z omeškania, a náhradu trov

konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. 6Co 89/2006-113 zo dňa 07.06.2007,
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietol a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov
konania odporcu.

Na dovolanie navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Cdo 209/2007-125
zo dňa 30.09.2008 rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co 89/2006-113 zrušil, a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave následne uznesením sp. zn. 6Co 85/2009-136 zo dňa 30.04.2009 rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní tunajší súd rozsudkom č.k. 13Cpr/20/2003 - 276 zo dňa 25.02.2010, návrh v celom
rozsahu zamietol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.Dňa 22.04.2010 odvolací súd rozsudok tunajšieho súdu potvrdil rozhodnutím č.k. 6Co 125/10 - 307 zo
dňa 22.4.2010.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 13Cpr/20/2003-311 zo dňa 13.07.2010, súd rozhodol o povinnosti

navrhovateľa zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 4.423,37 € k rukám právneho zástupcu
odporcu.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Co/341/2010-330 zo dňa
28.01.2011, uznesenie súdu prvého stupňa o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2011.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 11Cpr 20/2003-377 zo dňa 10.10.2013, súd rozhodol o povinnosti

navrhovateľa zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 3.354,75 eur a iných trov
konania odporcu v sume 783,54 €.

Na ďalšie odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 6CoPr 12/2013-409 zo dňa
27.02.2014, uznesenie súdu č.k. 377 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa neskúmal, či tu nie sú dané dôvody

hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali rozhodnúť o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu odporcovi celkom prípadne v časti nepriznať, hoci mu na ňu vznikol nárok.

S poukazom na uvedené súd opätovne rozhodol o trovách konania.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Všeobecným pravidlom pri rozhodovaní o trovách v rámci sporového konania je zásada zodpovednosti
za výsledok konania. Ako vyplýva z ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., výnimku z tohto všeobecného
pravidla možno uplatniť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Je to odôvodnené tým, že prísna

aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim
tvrdostiam.

Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd berie do úvahy majetkové, zárobkové a iné
pomery účastníkov konania. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu
nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní.

V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že v danej veci sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
odôvodňujú rozhodnúť o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. preto súd ich náhradu odporcovi v
časti nepriznal, i keď by mal na ňu nárok podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

13Cpr/20/2003-438-

Súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov preukazujúcich sociálne postavenie navrhovateľa a

zistil, že navrhovateľ je v nepriaznivej finančnej situácií, za ktorej by ho povinnosť plnej náhrady trov
konania mohla priviesť do stavu biedy. Navrhovateľ je v súčasnosti zamestnaný u zamestnávateľa
Knapek servis s.r.o. na pozícií: mechanik, upratovač s mesačnou mzdou vo výške 347,82 € brutto.
Navrhovateľ má jednu vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére narodenej v roku 2010, platíhypotekárny úver v mesačných splátkach po 287,17 €. Okrem toho jeho ďalšie výdavky predstavujú
platby za služby spojené s užívaním bytu a splátky spotrebného úveru vo výške 73,46 €.

Nazákladeuvedenéhosúddospelkzáveru,žeexistujúcedôvodyhodnéosobitnéhozreteľaodôvodňujú,

aby súd úspešnému odporcovi priznal len náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom
poplatku odporcu za odvolanie voči rozsudku v sume 783,54 €. Súd má za to, že navrhovateľ je schopný
uvedené trovy v tejto výške úspešnému odporcovi uhradiť bez toho, aby to malo výrazne negatívny vplyv
na jeho sociálne postavenie. Navrhovateľ je v súčasnosti zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere
ako mechanik s mesačnou mzdou vo výške cca 300 € netto. Od počiatku sporu v roku 2003 si však

navrhovateľ mal byť vedomý tej skutočnosti, že v prípade neúspechu bude mať povinnosť uhradiť trovy
konania úspešného účastníka, a preto bolo jeho povinnosťou priebežne si na trovy konania ušetriť.
Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ je stále zastúpený právnym zástupcom,
pričom navrhovateľ nepreukázal, že ide o bezplatné právne zastúpenie.

Vo zvyšku pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia (a to vzniknuté tak v prvostupňovom ako i odvolacom
konaní), ktoré boli právnym zástupcom odporcu uplatnené vo výške 3.684,94 eur, súd vzhliadol, že je

tu opodstatnená aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p., pretože majetkové pomery navrhovateľa ako už bolo
uvedené sú nepriaznivé. Povinnosť úhrady trov právneho zastúpenia odporcu by pre navrhovateľa
predstavovala citeľnú ujmu na jeho majetku a bezprostredne by zhoršili nielen jeho sociálnu situáciu
ale aj sociálnu situáciu manželky a maloletej dcéry. Okrem uvedeného súd dodáva, že odporca
je právnickou osobou dlhodobo vykonávajúcou podnikateľskú činnosť. Nahliadnutím do obchodného

registra a obchodného vestníka súd zistil, že odporca nie je v predĺžení. Odporca počas konania netvrdil,
že je v zlej finančnej situácií, a že nevykazuje zisk, preto má súd za to, že nepriznanie trov právneho
zastúpenia neprimeraným spôsobom nezasiahne do jeho podnikateľskej činnosti.

Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.