Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107228042
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4107228042.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1/ H. B., bytom D., N. 1, 2/ A. G., bytom D., H. XX/XX,
3/ M. O., bytom D., C. XX, 4/ S. L., bytom D., R. XX, 5/ M. S., bytom D., A. XX, 6/ O. B., bytom D., S. XX,
7/ M. T., bytom U., S. 8, 8/ I. T., bytom U., S. 8, 9/ S. N., bytom T. XXX, 10/ M. S., bytom D., A. dolina XX,
11/ L. S., bytom H., N. XX, 12/ A. S., bytom D., S. 1, 13/ S. N., bytom D., A. 2, 14/ C. S., bytom A., M. C.
XXX/X, 15/ C. N., bytom D., H. XX/XX, 16/ O. S., bytom S., G. XXX/XX, 17/ A. N., bytom D., U. 2, 18/ A.

N., bytom W. U. XXX, všetkých zastúpených JUDr. Jarmilou Funtovou, advokátkou v Nitre, Piaristická
2, proti odporcom: 1/ O. T., bytom D., Tr. A. C. XX, 2/ V. O., bytom D., J. R. 7, 3/ S., bytom S. - P. XXX,
4/ O. C., bytom R. nad C., Ul. S. XX, 5/ L.. M. C., bytom D., G. 6, 6/ M. C., bytom D., G. 6, 7/ L.. A. Z.,
bytom D. A. XX, 8/ L. Z., bytom D., A. XX, 9/ L.. W. N., bytom D., A. 6, 10/ I. N., bytom D., A. 6, 11/ M. C.,
bytom O., P. O. Huta, časť A. C. č. XXX, o vypratanie nehnuteľností, na odvolanie navrhovateľov proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 10. 07. 2013 č.k. 19C/229/2007-588 v časti o nepriznaní trov

konania proti odporcom v 1.-3. a v 5.-10. rade, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti, týkajúcej sa nepriznania náhrady trov konania proti
odporcom v 1.-3 rade a v 5.-10. rade, p o t v r d z u j e.

Odporcom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom, došlým súdu dňa 28. 12. 2007 domáhali, aby odporcovia vypratali

nehnuteľnosti v kat. území W., tam presne uvedených. Písomným podaním zo dňa15. 02. 2013 vzali
navrhovatelianávrhspäťvočiodporcomv1.-3.radeav5.-10.radeažiadalikonaniezastaviť.Neskorším
podaním zo dňa 15. 04. 2013 vzali navrhovatelia návrh späť aj voči odporcom v 4. a 11. rade. Súd prvého
stupňa uznesením z 10. 07. 2013 č.k. 19C/229/2007-588 konanie zastavil a navrhovateľom nepriznal
náhradu trov konania. Súd prvého stupňa uznesenie odôvodnil aplikáciou § 96 ods. 1 OSP vzhľadom
na procesný dispozitívny úkon navrhovateľov - späťvzatie návrhu a súhlas odporcov s ním.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil nasledovne: „Podľa § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“, v
skratke „OSP“), ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho
trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť
trovy konania odporca.

Podľa § 150 OSP v znení účinnom do 15.10.2008, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Súd pri posudzovaní skutočností majúcich vplyv na priznanie či nepriznanie náhrady trov konania
vychádzal zo spisových podkladov predložených účastníkmi konania a skutočností vyplývajúcich
zo spisu. Súd konanie zastavil pre späťvzatie návrhu navrhovateľmi, nakoľko odporcovia odovzdalinavrhovateľom pozemky, ktoré boli predmetom tohto konania, t.j. pre správanie odporcov, ktorí zavinili
zastavenie konania, a preto by súd o náhrade trov konania navrhovateľov rozhodoval podľa § 146 ods.
2 druhá veta OSP. Súd však v tomto prípade videl dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods.

1 OSP, pre ktoré navrhovateľom uplatnené trovy konania nepriznal.

Účelom tohto ustanovenia (§ 150 ods. 1 OSP) je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je
výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami

uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade
trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a
dôvody hodné osobitného zreteľa. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. 12. 2011, č.
k. II. ÚS 563/2011-14)

Predmetom konania bolo vypratanie sporných nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. W., Správa

katastra Nitra, zapísané v reg. E na LV č. XXXX ako pozemok parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 9679
m2. Súd dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že odporcovia užívali predmetné nehnuteľnosti
(záhradky) na základe ich pridelenia JRD, ktoré navrhovateľom neoprávnene odňalo pozemky. Na
uvedené poukázali aj navrhovatelia na pojednávaní dňa 14. 07. 2010, kde uviedli, že majú za to,
že odporcovia užívajú pozemky protiprávne, lebo právnym predchodcom navrhovateľov boli pozemky,

konkrétne parcela č. XXXX o výmere 9679 m2, zapísaná v Pk vložke XXXX a na LV č. XXXX odňatá
v roku 1980 - 1981 protiprávne zo strany JRD a následne boli tieto pozemky pridelené jednotlivým
užívateľom. Odporcovia sa ako užívatelia záhradkovej osady A. obrátili na Obvodný pozemkový úrad
v Nitre s návrhom na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade, ktorý rozhodnutím
č.k. 2011/00231-ZO-6 návrhu nevyhovel, nakoľko nebola splnená podmienka na začatie konania v

zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z., v zmysle ktorého sa konanie začína na návrh nadpolovičnej
väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných
pozemkov, keď z pôvodných 21 užívateľov s celkovo užívanou výmerou 8819 m2 zostalo po rozhodnutí
účastníkov konania a doručených späťvzatí návrhov, v konaní deväť užívateľov s celkovou výmerou
4004 m2. Z vyjadrení niektorých odporcov na jednotlivých pojednávaniach vyplynulo, že o predmetné

nehnuteľnosti nemajú už záujem, najmä od času, kedy približne v roku 2007 vznikol na jednej zo
záhradiek požiar, ktorý pohltil viaceré záhradky a z vyjadrenia aj svedkov vyplynulo, že v čase, kedy
užívateľom boli ponúknuté pozemky na užívanie ako záhradky, boli pozemky porastené agáčmi, ktoré
museli vyrubovať, pričom do užívania schopného stavu investovali financie, platili členské príspevky,
ako aj dane. Keďže navrhovatelia vzali návrh späť, ako aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti,

by nebolo spravodlivé uložiť odporcom povinnosť uhradiť náhradu trov konania, keď im boli ponúknuté
na užívanie pozemky, o ktorých nemali vedomosť, že boli neoprávnene odňaté a keď počas ich užívania
prispeli aj k zlepšeniu stavu nehnuteľností.“

Proti uzneseniu, ktorým navrhovateľom nebola priznaná náhrada trov konania proti odporcom v 1.-3.
rade a v 5.-10. rade (teda okrem časti nepriznania trov proti odporcom v 4. a 11. rade), podali

navrhovatelia odvolanie. Domáhali sa jeho zmeny a priznania náhrady. Zdôraznili, že záhradkárska
osada nevznikla legálne pre nedostatok vydania územného rozhodnutia. Návrh bol podaný dôvodne a
mimosúdnym vydaním pozemkov uznali odporcovia ich nároky. Nesúhlasili s názorom súdu, ktorý použil
pre rozhodnutie dôvody hodné osobitného zreteľa.

Odvolací súd prejednal vec v dôsledku odvolania navrhovateľov (v jeho rozsahu) bez nariadenia

pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP); dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsahu je vecne správne, a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení
sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.Súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľom náhradu trov konania, aplikujúc ust. § 150 ods. 1 OSP.
Podľa citovaného ustanovenia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

V prípade zastavenia konania v zásade žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP). Výnimku zakotvuje odsek 2 citovaného ustanovenia. Podľa
neho, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy
konania navrhovateľ.

Pri použití ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP treba otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo

byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku.

Aj napriek právu na náhradu trov konania, súd môže rozhodnúť podľa § 150 OSP, ak vzhliada dôvody
hodné osobitného zreteľa a nepriznať náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa v rozhodnutí konkrétne odôvodnil, aké dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol
v konkrétnej veci, pre ktoré aplikoval ust. § 150 ods. 1 OSP. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením

stotožňuje, a preto uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Odporcom v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov konania, lebo im žiadne nevznikli a ani si žiadne
neuplatnili.

Toto uznesenie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.