Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4CoE/64/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113204507
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6113204507.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci exekúcie začatej na návrh oprávneného:
BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., 821 01 Bratislava, Astrová 2/A, IČO: 36 432 105, zast.
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: verita, s. r. o., 811 05 Bratislava, Karpatská 18, proti
povinnému: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX X. X., vedenej súdnou exekútorkou: Mgr.
Jana Sitášová, Exekútorský úrad 821 01 Bratislava, Astrová 2/A, pod sp. zn. EX/206/13, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/494/2013-9 zo dňa 28.03.2013,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Rozhodol tak po tom, čo zistil, že oprávnený a povinná uzavreli formulárovú zmluvu

o spotrebiteľskom úvere, pričom spory z nej mali byť rozhodované rozhodcovským súdom na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky ohľadom rozhodcovskej doložky. Dojednanie rozhodcovskej doložky
je neplatné, predstavuje neprijateľnú podmienku.

Oprávnený vo včas podanom odvolaní uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké
účinky ako rozsudok všeobecného súdu, má ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom

nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu
rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup a to na prípad, že oprávnený uplatňuje
svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup je vtedy, ak
oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní.
Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako ako je viazaný rozsudkom
všeobecného súdu. Exekučný súd skúma či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný

titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie bolo vydané orgánom s právomocou
na jeho vydanie a či je vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj po stránke materiálnej. V rámci
tohto skúmania ale exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne
závery) rozsudku všeobecného súdu a ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje
právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Pokiaľ ide o úverové zmluvy,
preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvody

uvedené v ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z. Úverová zmluva, ktorej plnenie predmetom
tohto konania predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou a ktorá
bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z.
Prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na právnych záveroch, ktoré nezodpovedajú právnemu
posúdeniuveci.Zákonč.483/2001Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovvust.§93bods.1vzneníúčinnom
v čase uzavretia zmluvy, zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na

uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov, teda aj zo zmlúv
o úvere budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. Text rozhodcovskejdoložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému konaniu v súlade so zákonnou definíciou
„rozhodcovskej zmluvy“ v § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. Rozhodcovská doložka bola narofmulovaná a
dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú

podmienku. Žiadal uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že exekučný súd žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne uznesenie okresného súdu zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súdna exekútorka vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že
zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie predstavuje obmedzenie
práva oprávneného domáhať sa svojho vlastníckeho práva. Oprávnený je rozhodcovským rozsudkom

viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je neodstrániteľnou prekážkou konania, ktorá bráni
v tom, aby vec bola právoplatne znovu prejednaná. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je
nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa exekučného poriadku
súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Spotrebiteľ mal možnosť podľa zákona
o rozhodcovskom konaní podať v zákonom stanovenej lehote žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku na príslušnom súde. Plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom nie je možné považovať za

plnenie v rozpore s dobrými mravmi.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a
uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov.

Okresný súd rozhodol o veci na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a tento správne právne
posúdil.

Podľa ust. § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia

vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z .z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 42 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd vzhľadom na správne a dostatočne zistený skutkový stav veci a správne právne posúdenie
len dodáva, že v súdenej veci je rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka (§ 53 ods.

1OZ) neplatná, pokiaľ uprednostňuje veriteľa pred spotrebiteľom (§ 53 ods. 5 OZ) a preto rozhodcovský
rozsudok (č. l. 3 spisu) nie je exekučným titulom (§ 41 ods. 2 písm. i/ EP). Rozhodcovská doložka (bod
9.2., č. l. 6 spisu) jednoznačne preferuje riešenie sporu rozhodcom v prospech veriteľa, nevyplýva z nej
možnosť alternatívy riešenia sporov medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom povinného.
Platí totiž, že vždy, keď formulárová úverová zmluva obsahuje nie individuálne dohodnutú alternatívu (§

53 ods. 2 OZ) riešenia sporu a to buď rozhodcom alebo všeobecným súdom, ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, teda neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), lebo spotrebiteľovi sa nedáva žiadna možnosť dohodnúť si s
veriteľom sobou/orgán, ktorý rozhodne ich prípadný spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Ak je rozhodcovská
doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti. Pri ochrane

spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť
požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal (výslovne
si ho želal). Predmetná rozhodcovská doložka ale nenapĺňa tento záujem na ochranu spotrebiteľa.
Pri formulárovej rozhodcovskej doložke ide o posúdenie, či táto nespôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, či ho teda nenúti podrobiť sa rozhodcovskému

konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá. O taký prípad ide vtedy, ak sa spotrebiteľ musí podrobiť
rozhodcovskému konaniu, hoci konanie vyvolal oprávnený. Aj v takom prípade ide o neprijateľnú
rozhodcovskú doložku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní
(§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ).

Oprávnený v podanom odvolaní poukázal na povinnosť jeho právneho predchodcu, ktorá mu vyplývala
z § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere).
Tvrdil, že predložením rozhodcovskej zmluvy povinnej si len plnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona. K
tomu odvolací súd uvádza, že zákonodarca v ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v zneníúčinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere určil síce bankám povinnosť ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich vzájomné spory budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní, zároveň však stanovil, že klient nie je povinný prijať takýto predložený návrh

a v prípade, že návrh neprijme, prípadné spory sa budú riešiť postupom podľa osobitných predpisov.
Použitím logického výkladu tohto ustanovenia možno dôjsť k záveru, že banka má povinnosť ponúknuť
klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky, ale klient má právo uvedený návrh prijať alebo aj
neprijať, pričom prípadné odmietnutie (neprijatie) návrhu na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní
nemá žiadny vplyv na vznik resp. existenciu záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere.

V prejednávanom prípade však rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 9 ods. 9.2. Obchodných
podmienok pre úver, nemá povahu návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorú by mohol klient
buď prijať alebo odmietnuť, pričom jeho rozhodnutie by nemalo vplyv na uzavretie alebo neuzavretie
zmluvy o úvere. Uvedené dojednanie je totiž súčasťou samotnej zmluvy o úvere, preto klient nemá
reálne možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie

zmluvy o úvere. Z uvedených dôvodov dojednanie rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere nemožno
považovať za návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak ako to má na mysli § 93b zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

Odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.