Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. júl 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8C/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814207723
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814207723.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Home

Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176 so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpený Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., adresa na doručovanie: Teplická 7434/147, Piešťany proti
odporcovi:C.Z.,narodenáXX.X.XXXX,bytomR.cestaXXXX/XC,O.,zaúčastivedľajšiehoúčastníkana
strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO:
42 176 778, zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec o zaplatenie
2.113,94 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 2.113,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 401,88

eur a s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne z 2.113,94 eur od 24.4.2014 do zaplatenia, a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi iné trovy konania vo výške 126,50 eur, ktoré je
povinná zaplatiť advokátke navrhovateľa, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.4.2014 domáhal proti odporcovi zaplatenia 2.113,94
eur s úrokom z omeškania vo výške 401,88 eur a s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne z 2.113,94
eur od 24.4.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to na základe toho, že odporcovi na základe
zmluvy o úvere poskytol úver, no odporca tento úver riadne nesplácal.

Odporca sa k doručenému návrhu nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil.

Do konania na strane odporcu vstúpil vedľajší účastník, ktorý uplatnený nárok považoval za dôvodný
len sčasti o zaplatenie 1.166,50 eur, a to z toho dôvodu, že úver poskytnutý navrhovateľom odporcovi
treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, keďže v zmluve chýba dojednanie o konečnej splatnosti,
ročnej percentuálnej miere nákladov a výške, počte a termínoch splátok istiny úrokov a iných poplatkov.

Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými dôkazmi, a to: úverová zmluva (čl. 3),
úverové podmienky (čl. 8 - 10), výzva na zaplatenie celého dlhu (čl. 11 - 12), výpis z účtu (čl. 13 - 14),
z ktorých mal zistený nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 12.5.2010 úverovú zmluvu, na základe ktorej

navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 2.000,- eur pri ročnej úrokovej sadzbe 26,70 %, ktorý sa
odporca zaviazal vrátiť v 84 mesačných splátkach vo výške 55,50 eur, pričom bolo dojednané, že prvá
splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a ďalšie splátky budú splatné vždy do 15.
dňa mesiaca. Súčasťou splátky bol okrem istiny a úroku aj poplatok za vedenie účtu vo výške 1,99 eur
mesačne a rovnako mesačný poplatok vo výške 0,30 eur za možnosť zmeny výšky a počtu splátok.V zmluve bolo uvedené, že ročná percentuálna miera nákladov predstavuje od 32,2 do 33,5 %, a to
v závislosti odo dňa skutočného poskytnutia úveru, celková čiastka splatná spotrebiteľom predstavuje
2.662,- eur a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov predstavuje 19,11 %.

Odporca dlh riadne nesplácal, navrhovateľovi zaplatil v splátkach od 16.6.2010 do 25.10.2011 celkom
836,50 eur. V dôsledku nesplácania úveru navrhovateľ dňa 27.2.2012 vyzval odporcu na zaplatenie
celého úveru, a to do 15 dní od odoslania výzvy, pričom od odporcu žiadal po zohľadnení jeho splátok
zaplatenie: (i) istiny vo výške 68,99 eur, ktorá sa stala splatnou v splátkach, no zostala nesplatenou
do dňa zosplatnenia; (ii) zosplatnenej istiny vo výške 1.784,94 eur, ktorá v deň zosplatnenia nebola

splatnou; (iii) úrok vo výške 246,27 eur, ktorý sa stal splatným v splátkach, no zostal nesplateným do
dňa zosplatnenia; (iv) poplatok za vedeniu účtu vo výške 11,94 eur a (v) poplatok za zmenu možnosti
splátok vo výške 1,80 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia
zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ... g) konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru, ... i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere...

Podľa § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase
uzavretia zmluvy ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm.
a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Predmetom konania bol nárok navrhovateľa zo zmluvy o úvere, ktorá je ako zmluvný typ upravený v
Obchodnom zákonníku. Na vzťah účastníkov sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení v čase uzavretia zmluvy.

Navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi úver vo výške 2.000,- eur, ktorý sa odporca
zaviazal vrátiť v 84 mesačných splátkach splatných vždy do 15. dňa mesiaca vo výške 55,50 eur. V

dôsledku nesplácania úveru navrhovateľ dňa 27.2.2012 vyzval odporcu na zaplatenie celého úveru.
Bol dôvodný nárok navrhovateľa proti odporcovi sčasti o zaplatenie čiastky 2.100,20 eur, ktorá je
súčtom istiny vo výške 68,99 eur, ktorá sa stala splatnou v splátkach, no zostala nesplatenou do dňa
zosplatnenia; zosplatnenej istiny vo výške 1.784,94 eur, ktorá v deň zosplatnenia nebola splatnou
a úroku vo výške 246,27 eur, ktorý sa stal splatným v splátkach, no zostal nesplateným do dňa

zosplatnenia, a to podľa § 497 Obchodného zákonníka, keďže zaplatenie týchto súm je povinnosťou
odporcu vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Rovnako za dôvodný treba považovať
v návrh sčasti o zaplatenie poplatkov za vedenie účtu a za možnosť zmeny splátky vo výške 13,74 eur,
keďže platenie týchto poplatkov bolo medzi účastníkmi zmluvne dohodnuté.

Navrhovateľ sa nakoniec proti odporcovi domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 401,88 eur

za obdobie odo dňa omeškania 13.3.2012 do 23.4.2014 a úroku z omeškania v sadzbe 9 % z 2.113,94
eur od 24.4.2014 do zaplatenia. Súd uplatnenému návrhu v časti o zaplatenie kapitalizovaného úroku
z omeškania vyhovel, keďže uvedená čiastka zodpovedá sadzbe úroku z omeškania z jednotlivých
vyúčtovaných čiastok. Okrem toho má navrhovateľ i právo na zaplatenie úroku z omeškania z celej istiny
vo výške 2.113,94 eur od 24.4.2014 do zaplatenia, keďže k 24.4.2014 bol v omeškaní so zaplatením

celej istiny. Nárok na úrok z omeškania má navrhovateľ v dôsledku omeškania odporcu podľa § 365 ods.1 Obchodného zákonníka, a to podľa § 369 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka v spojení § 3 ods.
1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca sa v zmluve zaviazal, že úver právnemu predchodcovi

navrhovateľa vráti v 84 pravidelných mesačných splátkach, pričom prvá splátka bude splatná mesiac
po poskytnutí úveru a dátum splatnosti všetkých ďalších mesačných splátok je zhodný s 15. poradovým
dňom mesiaca. Takéto dojednanie je v súlade s § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch,
podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru. Je zrejmé to, kedy mala byť splatná prvá a kedy posledná splátka. Z dojednaní je jasné,

že frekvencia splátok je mesačná, a to vždy k 15. dňu mesiaca, výška splátok je po celé obdobie
rovnaká a splátok je 84. Takéto vyjadrenie je jasné a zrozumiteľné, keďže nielen priemernému, ale
aj podpriemernému spotrebiteľovi, muselo pri uzavretí zmluvy byť jasné, že keďže je mesačných
splátok 84, tak posledná splátka bude splatnou po uplynutí siedmych rokov od poskytnutia úveru.
Z argumentácie vedľajšieho účastníka sa javí, že podľa jeho názoru mala byť konečná splatnosť
úveru vyjadrená dátumom „15.5.2017“. Takéto vyjadrenie sa javí ako nadbytočné, keďže požadovanie

akýchkoľvek ďalších špecifikácii by bolo bezúčelným formalizmom, keďže spotrebiteľ, ktorý nechápe
to, že keď bude platiť 84 mesačných splátok tak, bude úver splácať sedem rokov, nemôže chápať ani
tomu, čo je myslené číselným spojeným 15.5.2017. Inak povedané vedľajší účastník svojím výkladom
podsúva súdu taký názor, že za spotrebiteľa treba považovať osobu, ktorá nevie, čo je rok a mesiac a
že rok má dvanásť mesiacov, resp. nevie vydeliť číslo 84 (počet splátok) číslom 12 (počet mesiacov v

roku). Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že údaj o konečnej splatnosti úveru tak, ako je
uvedený v zmluve nespôsobuje to, že by bolo možné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur a
úver mal splácať 84 mesiacov, pričom odporca mal na vrátenie úveru, zaplatenie úroku a poplatkov za
celé obdobie trvania úveru navrhovateľovi zaplatiť 2.662,- eur. Vzorec pre výpočet RPMN predstavuje

nelineárnu funkciu a aj po dosadení konkrétnych údajov zo zmluvy nie je možné jednoduchým výpočtom
dopracovať sa k presnej hodnote RPMN, ale len reťazcom výpočtov spresňovať zistenú hodnotu RPMN.
Navrhovateľ v zmluve uviedol RPMN v rozmedzí 32,3 až 33,5 %, pričom jasne uviedol, že výška
konkrétnej RPMN závisí od dňa poskytnutia úveru, ktorý nebolo možné v zmluve určiť. Súd dospel k
záveru, že takto uvedená RPMN sa vôbec nejaví ako zavádzajúca. Z uvedeného je zrejmé, že údaj

o RPMN uvedený v zmluve nemožno v žiadnom prípade považovať za zavádzajúci v takom zmysle,
že by spotrebiteľovi sprostredkúval nesprávnu informáciu a vyvolával klamlivú predstavu o výhodnosti
úveru, keďže komparatívna nevýhodnosť úveru s inými úvermi primárne vyplýva z porovnávania
RPMN s priemernou hodnotou RPMN vo výške 19,11 %, ktorá je výsledkom ešte komplikovanejšieho
matematického vzorca, do ktorého sú dosadzované omnoho menej spoľahlivé údaje ako pri vzorci pre

výpočet RPMN. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že údaj o RPMN tak, ako je uvedený
v zmluve je súlade s § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch a nespôsobuje to, že by
bolo možné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, keďže uvedenie bagateľne nesprávnej,
zásadne však neskresľujúcej informácie o výške RPMN, nie je spôsobilé vyvolať u spotrebiteľa klamlivú
predstavu, ktorá by bola spôsobilá ovplyvniť jeho rozhodnutie uzavrieť alebo neuzavrieť úverovú zmluvu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v zmluve bolo dohodnuté, že odporca sa zaväzuje vrátiť
poskytnuté peniaze spolu s úrokom a poplatkami v mesačných splátkach vo výške 55,50 eur. Takéto
dojednanie je v súlade s § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Vedľajší účastník uvedenému dojednaniu vytýkal to, že z neho nie je zrejmé, aká časť splátky je

určená na splatenie istiny a aká na splatenie úroku. Takáto požiadavka však z citovaného ustanovenia
nevyplýva, keďže zákon vyžaduje uvedenie výšky, počtu a termínov splátok a nie výšku istiny a úroku
v splátkach.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu
trov konania priznal navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech. Navrhovateľovi vznikli trovy konania

zaplatením súdneho poplatku za návrhu vo výške 126,50 eur. Náhradu trov konania navrhovateľa je
odporca povinný podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť advokátovi navrhovateľa.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.