Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. júl 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201012
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7013201012.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a

členieksenátuJUDr.ĽubiceFilovejaJUDr.JúlieHorskej,vprávnejvecinavrhovateľaO.J.,bytomL.proti
odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o výšku predčasného starobného
dôchodku na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 7. februára 2014,
č. k. 7Sd/50/2013 -16, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 7. februára 2014, č. k.
7Sd/50/2013-16, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom zo 7. februára 2014, č. k. 7Sd/50/2013-16, potvrdil rozhodnutie zo dňa 24. mája

2013, číslo XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 67 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon “) priznala navrhovateľovi od
20. marca 2013 predčasný starobný dôchodok v sume 383,00 € mesačne.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd považoval za preukázané, že navrhovateľ pre nárok na
predčasný starobný dôchodok ku dňu 20. marca 2013 splnil všetky zákonné podmienky podľa § 67 ods.
1 zákona a suma jeho predčasného starobného dôchodku bola určená v súlade s § 68 ods. 1 zákona.
Námietku navrhovateľa, že mu mal byť priznaný predčasný starobný dôchodok vo vyššej sume, lebo
jeho suma sa nemala krátiť o 12%, pretože má zdravotné problémy, nepovažoval za dôvodné. Krajský

súd dospel k záveru, že odporkyňa pri určení sumy predčasného starobného dôchodku navrhovateľa
postupovalavsúladesozákonomaztohodôvodunapadnutérozhodnutieodporkyneakovecnesprávne
potvrdil.

Rozsudok napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Uviedol, že nenamieta správnosť výpočtu
predčasného starobného dôchodku, ale len jeho krátenie o 12 %, čo zodpovedá sume 50,66 €. Namietol,
že zo zákona bol povinný odvádzať odporkyni do fondu starobného aj invalidného poistenia, pričom 35
% invalidný dôchodok mu nebol priznaný a predčasný starobný dôchodok mu bol krátený

Vovyjadreníkpodanémuodvolaniuodporkyňauviedla,žedôvodyuvádzanénavrhovateľomnepovažuje
za opodstatnené. Trvala na vecnej správnosti svojho rozhodnutia s tým, že suma predčasného
starobného dôchodku navrhovateľa bola určená v súlade s platnou právnou úpravou a preto navrhla,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojení s § 250s ods. 2 O. s.
p. preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez pojednávania v súlade s § 250ja
ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o priznaní predčasného
starobného dôchodku navrhovateľovi od 20. marca 2013.

V konaní podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku súdy preskúmavajú zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, v danom prípade zákonnosť rozhodnutia odporkyne, ktorým
rozhodla o priznaní predčasného starobného dôchodku navrhovateľa. Navrhovateľ nenamietal

konkrétny rozpor preskúmavaného rozhodnutia s platným zákonom o sociálnom poistení, ale domáhal
sa určenia sumy dôchodku v rozpore so zásadami výpočtu sumy predčasného starobného dôchodku
stanovenými týmto zákonom (podľa jeho vyjadrenia suma dôchodku mu mala byť vypočítaná „bez
krátenia o 12 %“).

Podľa čl. 1 vety prvej ústavného zákona č. 460/1992 Zb. (Ústava Slovenskej republiky) Slovenská
republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Právny štát znamená dodržiavanie všetkých

ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov všetkými občanmi,
inštitúciami, pracovníkmi štátnych orgánov a samými štátnymi orgánmi.

Povinnosť riadiť sa zákonom ukladá súdom predovšetkým čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní len zákonom, potom ustanovením § 2
ods. 2 zák. č. 385/2002 Zb. sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne

záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne,
spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
Viazanosť jedine zákonom sa týka všetkých súdov, bez ohľadu na ich odborné zameranie a na ich
zaradenie v hierarchii súdov. Všetky súdy bez rozdielu sú preto viazané tým istým zákonom a všetky sú
povinné rozhodovať súdne spory v súlade so zákonom a bez akejkoľvek výnimky.

Podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok,
ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,

a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov

b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a

c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1, 2-násobku sumy životného minima pre

jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

Všetky tri uvedené podmienky musia byť splnené súčasne a zákon z ich splnenia nepozná výnimku.

Podľa § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení suma predčasného starobného dôchodku sa určí
ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu
vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený

o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku
do dovŕšenia dôchodkového veku.

Pokiaľ navrhovateľ namietal priznanú výšku predčasného starobného dôchodku, krajský súd správne
poukázal na ustanovenia § 68 ods.1 zákona, v zmysle ktorého sa suma predčasného starobného
dôchodku znižuje o 0,5% za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný

dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že všeobecný dôchodkový vek pre získanie nároku
na starobný dôchodok je 62 rokov. Zákonodarca v ustanovení § 67 ods.1 zákona za predpokladu
tam uvedených podmienok umožnil poistencom skorší vznik nároku na dávku v starobe, ktorou je
predčasnýstarobnýdôchodok,avšakpomernezníženéhozadobu,ktorápoistencovichýbadodovŕšenia

dôchodkového veku 62 rokov. Také krátenie sumy predčasného starobného dôchodku je vlastne
protihodnotou za skoršie priznanie a vyplácanie tejto dávky v starobe.Z vyššie uvedeného vyplýva, že požiadavka navrhovateľa, aby suma jeho predčasného starobného
dôchodku nebola krátená podľa § 68 ods. 1 zákona nemá oporu v zákone o sociálnom poistení.
Odporkyňa určila sumu predčasného starobného dôchodku navrhovateľa po zhodnotení obdobia

dôchodkového poistenia navrhovateľa a výšky jeho dosahovaných zárobkov na základe evidenčného
materiálu, ktorú znížila o 0,5% za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný
starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku v súlade s platnými právnymi predpismi a krajský
súd nepochybil, keď preskúmavané rozhodnutia odporkyne potvrdil.

Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle zákona pri posúdení nároku a výpočte sumy predčasného

starobného dôchodku nie je možné prihliadať na zdravotný stav navrhovateľa.

Odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spochybniť správnosť napadnutého rozsudku.
Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu v odôvodnení rozsudku, ktoré považuje
za úplné a vecne správne. Zákon o sociálnom poistení iné spôsoby výpočtu výšky predčasného
starobného dôchodku ako sú uvedené v jeho jednotlivých ustanoveniach neumožňuje.

Pokiaľ navrhovateľ namietal postup orgánov sociálneho poistenia a súdu, odvolací súd nezistil žiadnu

formu diskriminácie navrhovateľa v úradných postupoch týchto orgánov. Samotný dôchodok, ktorý
bol navrhovateľovi preskúmavanými rozhodnutiami priznaný, nebol závislý od procesného postupu
odporkyne, ale výlučne len od zákonnej úpravy dôchodkových nárokov.

Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za súladné so zákonom a
preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo
navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.