Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. júl 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/231/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113242051
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4113242051.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., IČO: 47 150 513, so

sídlom: Bratislava, Šoltésovej 14, zast. Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Šoltésovej 14, proti odporcovi: O. X., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX, za účasti vedľajšieho
účastníka: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, zast.
JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 178,95 eura s
príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 18.12.2013 prostredníctvom svojho právneho zástupcu

domáhal od odporcu zaplatenia sumy 178,95 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi
ním a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom
ktorej bola aj pohľadávka voči odporcovi, ktorému bola právnym predchodcom navrhovateľa vystavená
faktúra na sumu 178,95 eura, ktorú nezaplatil.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania

súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Súd vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a po oboznámení sa
s návrhom, zmluvou o pripojení Fix, dodatkom k zmluve, faktúrou, oznámením o vstupe vedľajšieho
účastníka zistil tento skutkový a právny stav:Medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a odporcom bola dňa 28.7.2010 uzatvorená Zmluva o
pripojení Fix spolu s Dodatkom, na základe zmluvy bol odporcovi poskytnutý program služieb Fix 16.

V tabuľke č. 1 Dodatku k Zmluve o pripojení Fix bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 eura

pre prípad porušenia zmluvných povinností .

Odporcovi bola vystavená dňa 8.12.2010 faktúra na sumu 248,95 eura titulom zmluvnej pokuty, splatná
dňa 27.12.2010, ktorú odporca nezaplatil.

Pohľadávka voči odporcovi bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013
postúpená na navrhovateľa.

Do konania vstúpil dňa 24.11.2014 ako vedľajší účastník občianske združenie Všeobecná ochrana práv

spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods.1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 51 Občianskeho zákona účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená;
zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou

spojené.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,

výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 43 ods. 1,2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie

je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúry za zmluvnú pokutu
na základe uzavretej Zmluvy o pripojení. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v
zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú

zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdil, že odporca si
neplnil svoju povinnosť a neuhrádzal riadne a včas cenu za poskytované služby, no toto svoje tvrdenie
žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal a teda súd nemal za preukázané, či odporca porušil
nejaké ustanovenia zmluvy a ak áno, tak akým spôsobom a kedy. Súd sa zmluvnou pokutou z hľadiska
posudzovania jej dojednania v spotrebiteľskej zmluve zaoberal až ako druhým dôvodom na zamietnutie

návrhu, pretože návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 178,95
eura považoval za nedôvodný a zamietol ho z toho dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal akého porušenia zmluvných povinností sa odporca dopustil a za čo mu bola vystavená
faktúra titulom zmluvnej pokuty, nepreukázal, či k uloženiu zmluvnej pokuty prišlo v zmysle zmluvných
dojednaní a podľa zákona. V zmysle § 120 O.s.p. súd vykoná dôkazy navrhnuté účastníkmi konania

prípadne dôkazy, ktoré považuje za potrebné pre rozhodnutie vo veci. Je na navrhovateľovi, aby
preukázal svoje tvrdenia. V prípade nepredloženia dokladov navrhovateľ znáša nemožnosť preukázania
svojho nároku po hmotnoprávnej stránke neúspechom vo veci samej. Navrhovateľ nepreukázal dôvod
uloženia pokuty, existenciu pohľadávky v čase uloženia pokuty. Zmluva sa prípadným neuhradením
služieb včas automaticky nerušila. Právny predchodca navrhovateľa musel právnym úkonom voči

odporcovi od zmluvy odstúpiť v čase pred skončením doby viazanosti. Až odstúpenie od zmluvy pre
správanie sa odporcu by bolo dôvodom pre uloženie zmluvnej pokuty. Nepreukázaním tohto právneho
úkonu neuniesol navrhovateľ vo veci dôkazné bremeno. Navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja
od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53 ods. 2 OZ /. Navrhovateľ ako
dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvnápokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ menil len výšku
zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení spolu s Dodatkom je svojim charakterom občianskoprávnou
zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená Je

nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet
jeho podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku zmluve,
s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť

právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu
prichádza spravidla od dodávateľom, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený
a skúsený. Cieľom právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť. Základným
princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Podľa § 53 ods.
1,2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred

podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 4 písm. k / OZ, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania
obsiahnuté v Dodatku k Zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné

zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť
prísnejšiealebovýlučnesankcionovanýzmluvnoupokutoulenjedenúčastníkzmluvy,atospotrebiteľ.Už
toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje
preto, že dodávateľ nebol nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho

strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase
uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného
dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani
následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou

za nesplnenie povinnosti /§ 53 odst. 4 písm. k/ OZ /. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na
dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje,
aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná
pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí , aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách
bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah

dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v Dodatku
k Zmluve o pripojení považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty.
Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k
ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ
nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek

významuto,akúcenuslužiebspotrebiteľnezaplatí. Zmluvnápokutapatrídodávateľovipodľazmluvného
dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý
smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Vzhľadom k tomu,
že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných
predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho

zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto
dojednania akoneprijateľnázmluvnápodmienka, vspotrebiteľskýchzmluváchpretoniejemožnévyužiť
tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná
ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace
k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch

ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide
o všeobecnejšiu úpravu /viď i systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení
záväzkov/.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi súd nepriznal
právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa

§ 150 O.s.p. náhradu trov konania. V predmetnej veci išlo o spotrebiteľskú vec. Vo všeobecnosti
sú navrhovatelia pravidelne v takýchto veciach zastúpení právnym zástupcom. Často sa pritom
navrhovatelia v týchto veciach domáhajú nárokov v rozpore s platnými právnymi predpismi upravujúcimi
spotrebiteľské spory, alebo v rozpore s dobrými mravmi. Súd to v takýchto prípadoch v jednotlivých
konania ohľadne trov právneho zástupcu navrhovateľa zohľadní. Táto skutočnosť však neznamená,

že odporca, prípadne vedľajší účastník na strane odporcu by mal byť zastúpený automaticky právnym
zástupcom, a že nemožno objektívne posudzovať podľa § 150 O.s.p. nároky na priznanie náhrad trov
konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu. V zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. a zákona o ochrane
spotrebiteľa 250/2007 Z.z. vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania. Úlohou a cieľom
vedľajšieho účastníka v takom prípade je ochrana práv spotrebiteľa. Z toho vyplýva, že dané združenie
by malo mať v svojich radoch osoby, ktoré vedia poskytnúť právne služby v oblasti spotrebiteľských

sporov resp. iné odborne zdatné osoby. V tomto prípade má aj samotný vedľajší účastník na strane
odporcu vo svojich radov členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Úmyslom zákonodarcu bolo, aby
združenie na ochranu spotrebiteľa vedelo poskytnúť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi, prípadne ho
podporí ministerstvo, z čoho vyplýva že nebolo úmyslom zákonodarcu, aby sa združenie na ochranu
spotrebiteľa dávalo ďalej zastupovať právnym zástupcom, keďže ide o oblasť, v ktorej by sa mal

vedľajší účastník vyznať. A ak by to predsa, len bolo z nejakého dôvodu nutné tak bez práva na
náhradu trov konania. Z opačného pohľadu, ak by musel právny zástupca zastupovať združenie na
ochranu spotrebiteľa v podstate nie je dôvod pre pribratie zduženia ako vedľajšieho účastníka keďže
takáto združenie by nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Daný vedľajší účastník na strane odporcu
opakovane vstupuje do súdnych sporov, automaticky zastúpený právnym zástupcom, bez toho, aby

vopred vedel o akú konkrétnu vec sa jedná, a či vôbec je potrebné do konania vstúpiť. Vzhľadom na
uvedené okolnosti mal súd za to, že zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu právnym
zástupcom je účelové, samo o sebe nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa a narúša hospodárnosť konania,
a preto náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.