Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. júl 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115200327
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115200327.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne Y. Z., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., právneho zastúpená JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom
so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadený spoločnosťou Slovak
arbitration court, s. r. o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava zo dňa 2. Decembra

2014 vydaný rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom v konaní pod sp. zn. 362/10/14 v právnej veci
žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752,
spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, vložka: 22160/B
proti žalovanej Y. Z., nar. XX. J. XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., štátna občianka Slovenskej
republiky o zaplatenie sumy 2 052,76 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou.

II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne zamieta.

III.Otrováchkonaniabuderozhodnutésamostatnýmuznesenímdo30dníodprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.januára 2015 žiadala, aby súd rozhodol o zrušení
rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration
court, s. r. o. vydaného rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom pod sp. zn. 362/10/14, zároveň,
aby rozhodol o odklade vykonateľnosti tohto rozsudku a v prípade úspechu priznal jej trovy konania.
Predmetnú žalobu žalobkyňa podala z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. j/ Zákona o rozhodcovskom

konaní, nakoľko mala za to, že v rozhodcovskom konaní a rozhodcovským rozsudkom boli porušené
práva na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 17. decembra
2014. Žalobkyňa mala za to, že Zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená so žalovaným neobsahuje
obligatórne náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/, k/, m/, n/, o/, p/, w/ a y/. Zároveň považovala
za neprijateľnú zmluvnú podmienku úroky z omeškania uvedené v tejto zmluve, zmluvné pokuty, ako aj
dojednaný úrok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný sa k žalobe žalobkyne vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 19. Mája 2015,
v ktorom žalobu žalobkyne žiadal v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdenia žalobkyne o
tom, že v zmluve sa nachádzajú neprijateľné zmluvné podmienky a nemala možnosť sa so zmluvou
oboznámiť, sú zavádzajúce. Zmluvu podpísala, pričom rovnako podpísala aj predzmluvný formulár,ktorý obsahuje štandardné Európske informácie o spotrebiteľskom úvere a obsah je stanovený právnou
normou. Pokiaľ ide o sankcie a to úrok z omeškania 0,065 % denne ako aj zmluvné pokuty, tieto sankcie
sú v súlade s právnym predpisom platným v čase uzatvorenia zmluvy. Pokiaľ namieta žalobkyňa výšku

úroku za úver je potrebné poukázať na skutočnosť, že návrh na uzatvorenie zmluvy s podmienkami, za
ktorých bol úver schválený podala samotná žalobkyňa. Žalobkyňa teda v návrhu na uzatvorenie zmluvy
sama požadovala úver za daných podmienok. Žalovaný ako veriteľ akceptoval žiadosť o uzatvorenie
zmluvy, ktorý žalobkyňa sama tento návrh podpísala. Zákon č. 129/2010 Zbierky zákona nevyžaduje
pri uvádzaní jednotlivých predpísaných náležitostí, aby boli v rovnakom poradí ako je uvedené v

zákone. Zároveň mal žalovaný za to, že zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti dojednané medzi
veriteľom a dlžníkom stanovených v Zmluve o revolvingovom úvere XXXXXXXXXX a z tohto dôvodu
žiadal žalobu žalobkyne v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobkyne a listinnými dôkazmi a to žalobou zo dňa 30. Decembra
2014, Zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 14. Septembra 2012, pripojeným rozhodcovským spisom

sp. zn. 362/10/14, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 14. Septembra 2012 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou podpísaná
Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo
výške 1 260 eur, pri splatnosti 48 mesiacov. Mesačná splátka bola vo výške 64,72 eur, RPMN za úver

predstavovalo 65,52 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 45,60 %.

Z pripojeného spisu rozhodcovského súdu a to Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného
spoločnosťou Slovak arbitration court, s. r. o. sp. zn. 362/10/14 mal súd za preukázané, že dňa 2.
Decembra 2014 bol rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn.

362/10/14, na základe ktorej bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 2 052,76 eur, zmluvnú
pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,725 % ročne zo sumy 64,72 eur
od 12.11.2012 do 12.11.2012, zo sumy 64,72 eur od 12.1.2013 do 24.2.2013, zo sumy 64,72 eur od
12.2.2013 do 27.3.2013, zo sumy 16,22 eur od 28.3.2013 do 9.4.2013, zo sumy 64,72 eur od 12.3.2013
do 28.4.2013, zo sumy 64,72 eur od 12.8.2013 do 19.8.2013, zo sumy 64,72 eur od 12.9.2013 do

19.9.2013, zo sumy 64,72 eur od 12.10.2013 do 30.10.2013, zo sumy 64,72 eur od 12.11.2013 do
12.12.2013, zo sumy 64,72 eur od 12.12.2013 do 12.12.2013, zo sumy 64,72 eur od 12.1.2014 do
14.1.2014,zosumy64,72eurod12.2.2014do28.4.2014,zosumy23,60eurod29.4.2014do29.4.2014,
zo sumy 64,72 eur od 12.3.2014 do 29.4.2014, zo sumy 64,72 eur od 12.4.2014 do 29.4.2014, zo sumy
64,72 eur od 12.5.2014 do 7.9.2014, zo sumy 64,72 eur od 12.6.2014 do 7.9.2014, zo sumy 46,44 eur

od 8.9.2014 do zaplatenia, zo sumy 64,72 eur od 12.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 64,72 eur 12.8.2014
do zaplatenia, zo sumy 1 876,88 eur od 18.8.2014 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto
zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 260 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková
suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1 260 eur len 8,15 % ročný úrok
z omeškania zo sumy 2 052,76 eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za

rozhodcovské konanie 32,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 357,60 eur, ako aj trovy konania.

Rovnako mal súd za preukázané, že tento rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 11.
Decembra 2014.

Žalovaný si uplatnil pred rozhodcovským súdom nárok, ktorým žiadal priznať sumu 2 052,76 eur,
zmluvnú pokutu, ako aj úrok z omeškania. K žalobe predložil výpis z obchodného registra, pokus o zmier
zo dňa 20.8.2014, rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi tohto konania, podľa ktorej bodu
V., akékoľvek spory nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace
s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, porušením, ukončením či neplatnosťou budú riešené

cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo rozhodcovskom konaní pred niektorým zo stálych
rozhodcovských súdov a to Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s. r. o., Viktoria
rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Viktoria legal arbiter s. r. o. Zároveň žalobkyňa ako
dlžníčkaprehlásila,žejeoprávnenáodtejtozmluvyodstúpiťajbezuvedeniadôvodudo14kalendárnych
dní od uzatvorenia tejto zmluvy.

Žalovaný predložil rozhodcovskému súdu Zmluvu o revolvingovom úvere ako aj Zmluvné dojednania
Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s. r. o.Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi mal súd za preukázané, že žalobkyni bola schválená
výška úveru 1 260 eur pri splatnosti 48 mesiacov, pri mesačnej splátke 64,72 eur. Dátum splatnosti
prvej splátky bol 11. Novembra 2012, konečná splatnosť úveru 11. Októbra 2016, RPMN po vykonaní

revolvingu bola 70,01 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 8,75 %.

Súd vo veci vypočul žalobkyňu, ktorá uviedla, že Zmluvu o revolvingovom úvere zo 16. Septembra
2012 uzatvorila tak, že v poštovej schránke našla leták od žalovaného. Následne zavolala na telefónne
číslo, kde sa jej ozvala p. K. s tým, aby o 13.00 hod. prišla ku nej do kancelárie. Tá zobrala papiere,

predložila jej len občiansky preukaz. Povedala jej, že chce úver 2 000 eur. Ona jej na to povedala, že
bude tento úver splácať v mesačných splátkach vo výške 140 eur. Zároveň jej do kancelárie prišiel iný
klient, ktorého chcela rýchlo vybaviť, preto jej ukázala len papiere, ktoré mala rýchlo podpísať. Sama
je invalidná dôchodkyňa, jej manžel bol nezamestnaný, a preto potrebovali peniaze na rekonštrukciu,
resp. opravu domu. Na druhý deň od uzatvorenia zmluvy jej prišla na účet suma 2 000 eur. Zároveň
dostala poštové poukážky, ktoré platila, raz vo výške 74,60 eur a druhú vo výške 64 eur. Zmluvu nečítala,

nakoľko pani K. prišiel ďalší klient, a preto jej povedala, kde ma čo rýchlo podpísať. Sama nevedela, čo
podpisuje. Nevedela, aké sú úroky, ani aké sú zmluvné pokuty. Celú istinu 2 000 eur, ktorú jej žalovaný
poskytol aj žalovanému zaplatila. Rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 11. Decembra 2014.

Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že schválená výška revolvingového úveru predstavovala sumu 1

260 eur, avšak žalobkyni bola na účet zo strany žalovaného poukázaná iba suma 951,12 eur, po odrátaní
odmeny za odloženie splatnosti splátok vo výške 308,88 eur. Žalobkyňa zaplatila žalovanému celú istinu
úveru vo výške 951,12 eur, čo právna zástupkyňa žalobkyne preukázala súdu predložením poštových
poukážok, z ktorých mal súd za preukázané, že celá suma poskytnutého revolvingového úveru bola
žalovanému aj zaplatená.

Z predložených poštových podacích lístkov mal súd za preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanému
z poskytnutého revolvingového úveru celú sumu vo výške 951,12 eur.

V písomnom podaní, súdu doručenom dňa 15.6.2015, právna zástupkyňa žalobkyne v celom rozsahu

trvala na podanej žalobe. Poukázala na to, že Zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje taxatívne
náležitosti stanovené daným zákonom.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, súdu doručenom dňa 2.7.2015 uviedol, že nie je možné
spotrebiteľa v súlade s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora EÚ postaviť do úlohy absolútne

nezodpovedného za vlastné rozhodovanie. Tento pojem nemá povahu určenú všeobecným zmluvným
právom, ale má špecifiká vyplývajúce z osobitosti spotrebiteľských vzťahov. Rozhodcovská zmluva
totiž nevznikla za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že ju prijať nemusí. Táto informácia
sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda aj z hľadiska transparentnosti danej
informácie, nie je možné konštatovať deficit informovanosti na strane spotrebiteľa. Naviac, keď v danom

čase bol informovaný o tom, že uzatvorenie danej zmluvy čo má za následok. Pokiaľ ide o zmluvnú
pokutunadojednaniesavyžadujepísomnáforma,ktorásplnenávtomtoprípadebola.Zároveňžalovaný
namietal nedodržanie zákonnej lehoty na podanie návrhu v zmysle § 41 ods. 1 prvá veta Zákona č.
244/2002 Z. z.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 6.7.2015 v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu,
ktorí svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní písomne ospravedlnili, zároveň súhlasili s prejednaním
veci v ich neprítomnosti. Súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti.
Právna zástupkyňa žalobkyne žiadala žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v čase rozhodnom pre posúdenie veci, za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok

ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiachzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, je
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v čase rozhodnom pre posúdenie veci, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v čase rozhodnom pre posúdenie
veci, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak: j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v čase rozhodnom pre posúdenie

veci, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených

v § 40 ods. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a to, že boli porušené všeobecné
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Súd mal za to, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný túto pokutu zaplatiť, aj
keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 40 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov a je neplatný.

Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že je nepochybné, že predmetný záväzkový vzťah
vzniknutý medzi zmluvnými stranami je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko žalobkyňa ako fyzická osoba

žiadala žalovaného o poskytnutie úveru na uspokojovanie svojich spotrebiteľských potrieb a žalovaný
ako právnická osoba žalobkyni poskytol finančné prostriedky v rámci predmetu svojho podnikania.
Spotrebiteľský charakter zmluvy nie je medzi účastníkmi konania ani sporný.

Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal v ďalšom tým, či neboli porušené všeobecne záväzné právne

predpisy platné na ochranu spotrebiteľa a dospel k záveru, že došlo k porušeniu týchto predpisov, a to
hneď v niekoľkých bodoch.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyni poskytol žalovaný revolvingový
úver v celkovej výške 1.260,-€ s lehotou splatnosti 48 mesiacov, pri ročnej úrokovej sadzbe úveru

70,01%. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa žalovanému z titulu poskytnutého revolvingového úveru
vrátiť, predstavovala čiastku 1.553,28 €. Porovnaním rovnakých typov úverov na finančnom trhu na
verejne prístupnom portáli súd zistil, že v danom období banky požadovali za poskytnutie obdobných
spotrebiteľských úverov úrokové sadzby v priemere od 10 - 15 % ročne. Pokiaľ by aj súd zobral do
úvahy tú skutočnosť, že poskytovanie úverov nebankovými spoločnosťami nesie so sebou väčšiu mieru

rizika, nakoľko poskytujú spotrebiteľom peňažné prostriedky bez bližšieho zisťovania ich osobných a
majetkových pomerov, úroková sadzba dojednaná so žalobkyňou v danom prípade vo výške 70,01
% ročne, príp. ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 80,97 %, teda je neporovnateľne vyššia
ako úrokové miery ostatných subjektov na finančnom trhu v rovnakom období, a preto nemôže takétodojednanie požívať právnu ochranu a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve.
Neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú pritom neplatné. Už samotná
táto skutočnosť je spôsobilým podkladom na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že pri

uzatváraní zmluvy boli porušené predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podporne súd v ďalšom poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť, ktorá je v rozpore s právnymi predpismi a
spôsobuje absolútnu neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute. Rozhodcovský súd v Rozhodcovskom
rozsudku zo dňa 02.12.2014 zaviazal žalobkyňu aj na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,065 %

denne z jednotlivých súm, pričom zmluvná pokuta bola dojednaná v zmluvných dojednaniach Zmluvy
o revolvingovom úvere, konkrétne v bode 14.1. Tieto zmluvné dojednania mali síce formálne tvoriť
neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, avšak z materiálneho hľadiska sa jedná o síce formálne tvoriť
neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, avšak z materiálneho hľadiska sa jedná o zmluvné dojednania
formulárového znenia, ktoré sú oproti samotnej zmluve o poskytnutí revolvingového úveru ( ktorá bola
vypísaná konkrétne pre daný prípad navrhovateľky) písané nepomerne menším písmom s uvedením

množstva neprehľadných zmluvných dojednaní, ktoré nemá možnosť bežný spotrebiteľ pred podpisom
zmluvy preštudovať a už vôbec nie ovplyvniť individuálne ich obsah. Svoj podpis na nich tak spotrebiteľ
pripája len formálne, bez akejkoľvek možnosti vyjadriť sa k nim, príp. ich obsah vylúčiť. Navyše takéto
dojednanie o zmluvnej pokute nemožno považovať za dojednanie, ktoré by bolo uzatvorené v písomnej
forme tak, ako to vyžaduje zákon v § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd

s poukazom na § 40 Občianskeho zákonníka, považuje takýto právny úkon za neplatný, vzhľadom na
nedostatok jeho formy. Takto priznaná zmluvná pokuta v rozsudku rozhodcovského súdu preto nemôže
požívať právnu ochranu a je dojednaná v rozpore s príslušnými právnymi predpismi koncipovanými
nielen na ochranu spotrebiteľa.

Rovnako je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný zo schváleného revolvingového úveru vo
výške 1260 eur, poskytol žalobkyni iba sumu vo výške 951,12 eur, ktorú žalobkyňa aj žalovanému v
celom rozsahu zaplatila, čo mal súd za preukázané z predložených poštových podacích lístkov.

Žalovaný zo schválenej výšky úveru 1260 eur odrátal poplatok vo výške 308,88 eur titulom odkladu

splatnostisplátok,ktorýbolupravenývbode 8.1a8.4Zmluvyorevolvingovomúverezodňa14.09.2012.

Podľa názoru súdu ide aj o nekalú obchodnú praktiku, ktorej cieľom nie je nič iné ako znížiť sumu úveru
vyplácanú dlžníkovi. Súd teda uzatvára, že zmluvná podmienka ktorá môže reálne viesť k tomu, že
spotrebiteľ poskytne dodávateľovi plnenie bez reálneho protiplnenia spôsobuje značnú nerovnováhu

medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá nie je vyrovnaná žiadnym benefitom pre spotrebiteľa.

Žalobkyňasúduvosvojejúčastníckejvýpovediuviedla,ževôbecnebolazostranyobchodnéhozástupcu
žalovaného informovaná o úroku, zmluvných pokutách resp. o tejto službe spočívajúcej v odklade
splátok.

V neposlednom rade súd poukazuje na to, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
neobsahuje povinné obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ako aj náležitosť pod písm.
i/ a to počet rozlíšenie, výšku splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa názoru súdu v zmluve

je uvedený iba počet splátok, čo nie je v súlade s citovaným zákonným ustanovením. Podľa názoru
súdu v zmluve absentuje konkrétny dátum, teda konečný termín splatnosti úveru, pričom v zmysle
rozhodovacej činnosti súdov vo veciach spotrebiteľských zmlúv, musí byť ustálené, že táto zákonom
požadovaná náležitosť musí byť presne určená v spotrebiteľskej zmluve už v čase jej podpisovania
účastníkmi a to konkrétnym dátumom a nie uvedením počtu splátok. Táto náležitosť nespĺňa podstatné

náležitosti danej zmluvy. Rovnako v zmluve absentuje povinná náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm.
k/ Zákona č. 129/2010 Z. z. a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie v ktorom sa budú poplatky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru. V predmetnej úverovej zmluve zo dňa 14. Septembra
2014 je len uvedené 48 splátok po 64,72 eur, avšak z uvedeného nevyplýva, koľko z jednotlivých

splátok ide na splátku úveru istiny, koľko ide na splátku úroku a koľko na prípadnú splátku poplatkov.
Uvedené ustanovenie zákona predpokladá, že pri splátke sa uvedie aká suma zo splátky predstavuje
splácanie istiny, aká splácanie úroku a aká splácanie servisného poplatku. Zákon pritom podľa názoru
súdu jednoznačne vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala už v čase jej uzatvoreniamedzi účastníkmi taxatívne vymedzené podstatné náležitosti, ktoré podľa názoru súdu nemôžu byť
spotrebiteľom poskytnuté až dodatočne. Uvedený právny názor vyslovil aj Krajský súd v Trnave vo
svojom rozhodnutí 9Co 401/2012 zo dňa 6.8.2013 keď uviedol:

“Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby Zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne
obsahove náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny a úrokov
znamená povinnosť veriteľa uviesť rozčlenenie jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú

výškumesačnýchsplátokalejepotrebnéuviesť,koľkopresnepripadázosplátkynaúhraduistinyakoľko
úroku.Takátoinformáciajepritomvýznamnáprespotrebiteľa,najmäpokiaľideojehomožnosťzhodnotiť
ekonomickosť poskytnutého úveru a posúdenie či požadovaný úrok za úver je pre neho prijateľný a
výhodný.„

Rovnako súd za potrebné považuje uviesť a nesúhlasí s tvrdením žalovaného, podľa ktorého žalobkyňa

mala možnosť oboznámiť sa s každým dokumentom a jeho obsahom, ktorý podpísala a že mala
dostať všetky informácie, ktoré vyžaduje zákon, aby mohla posúdiť všetky podstatné podmienky
úveru. Žalobkyňa pred uzatvorením Zmluvy o revolvingovom úvere nemala všetky informácie ohľadom
poskytnutého spotrebiteľského úveru, nakoľko samotná Zmluva o revolvingovom úvere, ktorú podpísala
neobsahuje zákonom taxatívne vymedzené podstatné náležitosti. Podľa názoru súdu už v čase

podpisu predmetnej zmluvy v nej absentovali obligatórne podstatné náležitosti a informácie, ktoré mali
podstatný význam preto, aby žalobkyňa ako spotrebiteľka sa mohla náležite rozhodnúť, či takúto zmluvu
chce naozaj uzavrieť. V neposlednom rade súd poukazuje aj na výpoveď samotnej žalobkyne ako
spotrebiteľky, ktorá súdu dopodrobna opísala priebeh uzatvárania Zmluvy o revolvingovom úvere s pani
Fedorovou, ktorej prišiel klient a teda len uviedla žalobkyni, kde má čo podpísať bez toho, aby mala

možnosť sa bližšie s uvedenými náležitosťami oboznámiť. Žalobkyňa jednoznačne súdu uviedla, že
obchodnej zástupkyni povedala iba sumu úveru, ktorú požaduje, bola informovaná o výške mesačnej
splátky. Všetky ostatné údaje v zmluve vypĺňala obchodná zástupkyňa za žalovaného.

Z vyššie uvedených dôvodov je preto možné konštatovať, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore

s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Z tohto
dôvodu podľa názoru súdu žalobkyňa bola aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Žalovaný vo svojich vyjadreniach napádal, že nebola dodržaná lehota v zmysle § 41 ods. 1 prvá veta

Zákona č. 244/2002 Z. z. a to 30 dní na podanie tejto žaloby. Z pripojeného rozhodcovského spisu mal
súd jednoznačne za preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 11. Decembra
2014, pričom žaloba bola súdu doručená v zákonnom stanovenej lehote 30 dní, keď bola doručená dňa
9.1.2015. Preto aj s touto námietkou žalovaného súd v žiadnom prípade nemôže súhlasiť.

Súd tak žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

Pokiaľ ide o žalobný petit, kde žalobkyňa žiadala, aby súd rovnako rozhodol o odklade vykonateľnosti
tohto rozhodcovského rozsudku v súlade s § 40 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Zbierky zákona o
rozhodcovskom konaní, súd poukazuje na novelu Exekučného poriadku č. 335/2014 Zbierky zákona

účinnú od 1.1.2015 a s poukazom na to mal za to, že o tomto navrhovanom žalobnom petite už nie je
potrebné rozhodovať osobitným výrokom súdu.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.