Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213222481
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213222481.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Dariny Kriváňovej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: H. H. B. A. Á. I. , narodený dňa X.X.XXXX, bytom W. Č.. XXX, t.č. bytom R., Q. Č.. XX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova č. 7/
A, Bratislava, dieťa rodičov: matka C. L. B. Š. Š. O. H. Á. , naposledy trvale bytom A. Č.. X, Ž., t.č. na
neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou N. D., tajomníčkou Okresného súdu Bratislava V., otec M.
H. B. A. Á. I. , trvale bytom W. Č.. XXX, t.č. bytom R., Q. Č.. XX, o návrhu otca na zvýšenie vyživovacej
povinnosti matky k maloletému H., na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo

dňa 29. mája 2014, č.k. 28 P 131/2013-64, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 29. mája 2014, č.k. 28 P 131/2013-64, p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 29.5.2014, č.k. 28 P 131/2013-64, zvýšil vyživovaciu
povinnosť matky k maloletému H. H., narodenému dňa X.X.XXXX, zo sumy 50,-- € mesačne na sumu
75,-- € mesačne od 29.7.2013, ktorú je matka povinná uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám
otca; zročné výživné matky za obdobie od 29.7.2013 do 31.5.2014 v sume 252,40 € súd povolil matke
splácať v mesačných splátkach po 10,-- € spolu s bežným výživným počnúc mesiacom jún 2014; vo
zvyšku návrh otca zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 8.4.2013, č.k.

59 P 252/2012-36, v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 31.5.2013, č.k. 59 P
252/2012-42; žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané nasledovné. Matka
maloletého sa zdržiava na neznámom mieste, preto jej súd v zmysle ustanovenia § 29
ods. 2 O.s.p. ustanovil uznesením zo dňa 22.1.2014, č.k. 28 P 131/2013-37, opatrovníka v osobe N.
D.. O vyživovacej povinnosti matky k maloletému H. rozhodoval naposledy Okresný súd Bratislava II
rozsudkom zo dňa 8.4.2013, č.k. 59 P 252/2012-36, v spojení s uznesením Okresného

súdu Bratislava II. zo dňa 31.5.2013, č.k. 59 P 252/2012-42, ktorým bola schválená rodičovská dohoda
tak, že vyživovacia povinnosť matky k maloletému sa zvýšila zo sumy 30,-- € mesačne na sumu 50,--
€ mesačne. V tom čase bol maloletý v starostlivosti otca, otec bol nezamestnaný, poberal podporu v
nezamestnanosti v sume 435,-- € mesačne, býval spolu s družkou v prenajatom byte, za byt uhrádzal
350,-- € mesačne. Matka bola nezamestnaná, nebola evidovaná na úrade práce, bývala s partnerom na
ubytovni,ktorúuhrádzalpartneraočakávalanarodeniedieťaťa. ZospisuvedenéhonaOkresnom
súde Bratislava III. pod sp.zn. 38 P 101/2012 vyplýva, že otec bol na predĺženej rodičovskej dovolenkea poberal rodičovský príspevok a prídavok na dieťa v sume 210,-- € mesačne. Matka má ďalšie 3
deti, dve sú osvojené, jedno dieťa je v ústavnej starostlivosti. V súčasnosti je maloletý v starostlivosti
otca, základnú školu nenavštevuje, čo otec odôvodňoval jeho zlým zdravotným stavom. Rozhodnutím

Základnej školy na Biskupickej č. 21, Bratislava, zo dňa 2.9.2013 bol maloletému povolený odklad
začiatku školskej dochádzky. Kolízny opatrovník vykonal dňa 10.2.2014 šetrenie na adrese Q. -I., kde
sa mal zdržiavať otec maloletého. Otec sa tam zdržiaval, uviedol, že býva v garáži aj so svojim bratom.
V čase šetrenia bola prítomná aj družka otca, uviedla, že ona aj s maloletým býva na
ubytovni, ale vtedy boli všetci spolu. Maloletý H. komunikoval spontánne, hovoril, že doma má hračky

aj kamarátov, varí mu mama. Na otázku, kde to je doma, nevedel odpovedať. V jeho reči je stále badať
stopy zajakavosti, avšak nie v takom rozsahu, aby to bol problém pre komunikáciu. Svedkyňa Y. E. žije
s otcom maloletého, s maloletým je viac ako otec, býva s ňou na ubytovni, aj tam s ňou prespáva; otec
chodí na ubytovňu každý deň; poplatky za ubytovňu uhrádza otec v sume 230,-- € mesačne, kupuje
maloletému oblečenie a plienky.

Rozsudok odôvodnil ustanovením § 62 ods. 2, 4, 5, § 75 ods. l, § 78 ods. l veta prvá Zákona o

rodine, § 160 ods. l, § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a tým, že vykonal porovnanie pomerov dôležitých
pre určovanie výživného tak v pôvodnom, ako i v terajšom konaní a zistil, že na
strane otca maloletého došlo ku zmene pomerov. Vzhľadom na dosiahnutie 6. roku veku maloletého
otec prestal poberať rodičovský príspevok a znížil sa tak jeho príjem, vzrástli životné náklady maloletého.
Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z potrieb maloletého, ako aj z možností matky, ktoré

posudzoval z celkových možností regiónu, v ktorom sa matka pohybovala. Dospel
k záveru, že je v možnostiach matky, aby prispievala na výživu maloletého sumou 75,-- € mesačne,
pričom bral do úvahy, že sa s maloletým nestretáva. Na druhej strane je nereálne požadovať od matky,
ktorá je dlhodobo nezamestnaná, ak aj pracovala, len ako upratovačka, požadovať výživné v sume,
ktorú žiada otec. Tvrdenia otca o zárobkoch matky sa v konaní nepreukázali. Oproti existujúcej výške

vyživovacej povinnosti požadoval otec zvýšenie výživného o viac ako 300 % , pričom takéto zvýšenie
nepreukázalzmenouvodôvodnených výdavkochmaloletéhoanebolopreukázanéanivpríjmochmatky.
Otec uvádzal v návrhu ako dôvod zvýšenia nástup maloletého do základnej školy, maloletý mal však
povolený odklad a do školy nenastúpil. Otec nepredložil súdu výdavky maloletého súvisiace s jeho zlým
zdravotným stavom. Vyživovaciu povinnosť k maloletému má aj otec, pokiaľ si ju bude plniť v rovnakej

výške ako matka, t.j. v sume 75,-- € mesačne, bude mať maloletý spolu s prídavkom na
dieťa na výživu 173,-- € mesačne, čomu sa rovná dvojnásobok životného minima pre nezaopatrené
neplnoleté dieťa. V neposlednom rade zohľadnil skutočnosť, že od poslednej úpravy ubehol relatívne
krátky čas; vo zvyšnej časti presahujúcej sumu 75,-- € potom súd návrh otca ako nedôvodný zamietol.
Výživné súd zvýšil od podania návrhu, nakoľko otec nepreukázal dôvody na spätné zvýšenie vyživovacej

povinnosti. Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a
naposledy určeným výživným za obdobie od 29.7.2013 do 31.5.2014 (10 mesiacov + alikvotná časť za
mesiac júl, t.j. 3 dni) v sume 252,40 € (25,-- € x 10 mesiacov = 250,-- € + 2,40 € alikvotná časť za
mesiac júl; naposledy bolo určené výživné v sume 50,-- €, v tomto rozhodnutí v sume 75,-- €, rozdiel
v sume 25,-- €).

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec dôvodiac (len) tým, že rozsudok je nesprávny. Žiadal
zvýšiť vyživovaciu povinnosť matky zo sumy 50,-- € mesačne na 200,-- € mesačne, pretože maloletý
nastupuje do školy, len treba čakať dva-tri mesiace na správu lekára, psychológa; sudca na tieto správy
nečakal. Súd rozhodol bez jeho prítomnosti a bez výsledkov od lekárov, čo považuje za nespravodlivé.
Tiež je nespravodlivé, keď kolízny opatrovník navrhol matke zvýšiť vyživovaciu povinnosť na sumu

80,-- € mesačne a zvýšená je na sumu 75,-- € mesačne, avšak nesúhlasí ani s návrhom kolízneho
opatrovníka, keďže žiadal 200,-- € mesačne. V súvislosti s nástupom syna do školy je potrebné
kúpiť rôzne veci. Matka maloletého je prostitútka, chodí do Rakúska a zarába na svojho pasáka a
na ďalších chlapov, ktorých neustále mení, na syna výživné neplatí. Okrem toho nesúhlasí s tým,
aby matka zročné výživné splácala po 10,-- € mesačne, chce, aby to zaplatila naraz, aj keď nie je

zamestnaná a ani sa nikdy nezamestná. Sám si svoje povinnosti spĺňa štvornásobne. Má za to, že
sudkyňa sa zastáva matky maloletého. Navrhol vec vrátiť súdu prvého stupňa a znova aby rozhodol, aby
tento prípad už nerozhodovala JUDr. Katarína Gašparová, ale iná sudkyňa alebo sudca. Verí, že súd
rozhodne, že pravdu má on a že suma 75,-- € je veľmi malá. Súčasne predložil správu Centra špeciálno-
pedagogického poradenstva Bratislava zo dňa 19.6.2014.Opatrovníčka matky sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2015, ďalej len O.s.p.;

§ 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie
pojednávaniapodľaustanovenia§214ods.lO.s.p.nebolisplnenézákonnépodmienky(nebolopotrebné
doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol
podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.

júna 2015; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, kolízny opatrovník, upovedomení
zákonným spôsobom (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože je vo výrokoch vecne správny a keďže sa
v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie
dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd

považuje za potrebné uviesť nasledovné.

Na otcom vznesenú námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni JUDr. Kataríne Gašparovej
odvolací súd neprihliadal (§ 15a ods. 3 O.s.p.), pretože nemá zákonom uložené náležitosti; nevyplýva
z nej, kedy presne sa otec o dôvodoch vylúčenia dozvedel, aké sú presné dôvody, pre ktoré namieta
zaujatosť zákonnej sudkyne.

Z obsahu spisu síce vyplýva, že sa pomery maloletého dieťaťa od poslednej úpravy zmenili, zvýšili sa
jeho potreby, a teda vyvstala potreba zvýšiť matke povinnosť platiť výživné aspoň čiastočne vo vyššej
sume na zabezpečenie najzákladnejších potrieb dieťaťa. Zo spisu tiež vyplýva, že matka nezmenila
spôsob života, tento nemôže ísť na ťarchu, na úkor, dieťaťa. V tomto štádiu konania aj podľa názoru
odvolacieho súdu vzhľadom na preukázané rozhodujúce právne skutočnosti je suma 75,-- € mesačne

na výživu maloletého H. zo strany matky primeraná. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že maloletý H.
nenavštevuje základnú školu.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi

konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos

VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré je
možné začať aj bez návrhu (§ 224 ods. 1, § 146 ods. l písm. a/ O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.