Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ayše Pružinec Erenová

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/478/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207220736
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1207220736.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľky: G. H.
W.P., D.. XX. XX. XXXX, N. U. X.. Č.. XX, C., zastúpená advokátom: JUDr. Dušan Černák, Námestie
osloboditeľovč.25,Michalovce,protiodporcovi:CAPITOL,akciováspoločnosť,IČO:35750448,Rajská
15/A, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o sprostredkovaní, na odvolanie navrhovateľky

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07. októbra 2013, č. k. 18C/163/2007 - 100, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) zamietol návrh navrhovateľky, ktorým
žiadala určiť, že výpoveď zo Zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 03.

10. 2005, listom odporcu zo dňa 28. 08. 2006 navrhovateľke, je neplatná. Svoje rozhodnutie odôvodnil
právne ust. § 80 písm. c) O. s. p.,§ 39 Občianskeho zákonníka, čl. 1 bod 5 Všeobecných zmluvných
podmienok a vecne tým, že zo žiadneho právneho predpisu, ani zo Všeobecných zmluvných podmienok
nevyplýva, že podmienkou platnosti výpovede je prechádzajúce osobné prerokovanie ukončenia
zmluvného vzťahu, keď navrhovateľka neplatnosť výpovede Zmluvy o sprostredkovaní odôvodňovala
tým, že odporca bol povinný podľa Všeobecných zmluvných podmienok s ňou osobne a vopred výpoveď

prerokovať. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka dňa 03.10.2005 uzavrela s odporcom podľa
Obchodného zákonníka Zmluvu o sprostredkovaní na dobu neurčitú, na základe ktorej ako "poradca"
pre odporcu vykonávala sprostredkovateľa poistenia a predmetom Zmluvy bol záväzok navrhovateľky
za províziu sprostredkovávať uzatvorenie návrhov poistných zmlúv a návrhov zmlúv na iné finančné
produkty ako je poistenie s tým, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky
pre poradcov, pričom zmluvný vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom bol ukončený výpoveďou zo

strany odporcu dňa 28.08.2006, bez uvedenia dôvodu. Uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi
konania posúdil podľa občianskoprávnych predpisov, keďže navrhovateľka Zmluvu o sprostredkovaní
neuzatvárala ako podnikateľský subjekt a Zmluva neobsahuje písomnú dohodu o tom, že záväzkový
vzťah medzi účastníkmi sa spravuje Obchodným zákonníkom v zmysle § 262 ods. 1, 2, keďže
navrhovateľkasvojnárokuplatnenývkonaníodôvodňovalaust.§1ods.2zák.č.513/1991Zb.vplatnom
znení (Obchodný zákonník) a § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že odporca

sa síce v ustanovení čl. 1 bod 5 Všeobecných zmluvných podmienok zaviazal, že s určitou kategóriou
spolupracovníkov, medzi ktorých patrila aj navrhovateľka, skončenie zmluvného vzťahu najprv osobne
prerokovať, avšak z tohto ustanovenia nevyplýva aký následok by malo mať nedodržanie uvedeného
záväzku a aj napriek tomu, že odporca v konaní jednoznačne preukázal, že navrhovateľku riadne vyzval,
aby sa dostavila na osobné prerokovanie, nemá to za následok neplatnosť výpovede, nakoľko by mohlo
ísť iba o porušenie zmluvného záväzku, z ktorého by si navrhovateľka mohla uplatňovať iné nároky

(napr. podľa § 420 Občianskeho zákonníka za splnenia ostatných zákonných podkladov). Rozhodnutieo trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom odporcu v konaní,
ktorému právo na náhradu trov nepriznal, nakoľko si ich podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá ho navrhla zrušiť a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že prvostupňový súd nezistil úplne a správne
skutkový stav a nesprávne rozhodol, pretože vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že v konaní bolo
preukázané, že odporcom na ukončenie zmluvného vzťahu upozornená nebola, t. j. nesplnil si svoju
zmluvnú povinnosť pred zamýšľaným ukončením zmluvného vzťahu dané ukončenie vopred prerokovať
s tým, že tvrdenie súdu prvého stupňa, že odporca v konaní jednoznačne preukázal doručenie výzvy

na osobné prerokovanie, pravdivé nie je. Poukázala na obsah dokladu odporcu zo dňa 20. 08. 2006, z
ktorého vyplýva, že termín prerokovania ukončenia spolupráce s poradcom bol stanovený na deň 19.
08. 2006 - nedostupná a preto je zrejmé, že odporca jej ani písomne, ani telefonicky vopred termín
prerokovania možného ukončenia spolupráce neoznámil. Vytkla súdu prvého stupňa, že v odôvodnení
svojho rozhodnutia neuviedol ako dokazovanie na určité skutočnosti vykonal, akým spôsobom jednotlivé
dôkazy hodnotil a akou úvahou dospel k skutkovému a právnemu záveru o uplatnenom nároku. Uviedla,

že vo svojom písomnom podaní zo dňa 13. 02. 2013 navrhla vykonať dokazovanie oboznámením listu
odporcu zo dňa 28. 08. 2006, Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 03. 10. 2005, Všeobecných zmluvných
podmienok pre poradcov odporcu, vyjadrenia odporcu zo dňa 09. 07. 2008, interným oznamom odporcu
zo dňa 19. 08. 20069, jej vyjadrením zo dňa 14. 08. 2008 a 13. 02. 2013, avšak súd prvého stupňa jej
návrhy na dokazovanie neakceptoval a ani náležite svoj postup neodôvodnil. Namietla, že z vykonaného

dokazovania vyplýva, že odporca vedome porušil svoj záväzok a podmienku uvedenú vo Všeobecných
zmluvných podmienkach, týkajúcu sa ukončenia zmluvného vzťahu, konal v rozpore so zákonom, najmä
ust. § 1 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. v platnom znení a v súvislosti s ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení

účinnom od 01. 06. 2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.
s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia §
214ods.lO.s.p.(nebolopotrebnézopakovaťalebodoplniťdokazovanie,súdprvéhostupňanerozhodol
bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. mája 2015 podľa § 211

ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci,
ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom.

Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k

správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157
ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd
uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na
základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak,
aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada

na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v
zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť;
uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu
ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledkuhodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne,

jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé
a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvého stupňa
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a

svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite
vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré
v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané navrhovateľkou v odvolaní vo vzťahu
k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá
by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. V tejto
súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v
súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní namietla, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už
uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich
právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom
rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi
navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia,

s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal
a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený
skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia rozhodol vecne správne a preto odvolací súd tento
rozsudok podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. §

142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko návrh na ich
priznanie nepodal (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a v odvolacom konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.