Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/824/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210680
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5612210680.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa
- POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti odporcovi - Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava,
Župné nám. 13, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/221/2012-39 zo dňa 23.12.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ dňa 27.9.2012 domáhal
od odporcu náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 269,22 eur
titulom tvrdeného nesprávneho úradného postupu orgánu štátu, čoho sa mal dopustiť Okresný súd
Liptovský Mikuláš v pozícii exekučného súdu v exekučnej veci vedenej podľa sp.zn. súdneho exekútora
Ex 7647/2011. Navrhovateľ tvrdil v návrhu, že okresný súd rozhodol o žiadosti exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 146 dní, t.j. dňa 18.10.2011 (konanie pritom

začalo dňa 25.5.2011). Navrhovateľ poukazoval na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v
znení platnom od 1.2.2002 do 31.5.2010, následne na povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti
a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať bolo rozhodnutie
všeobecného súdu (štátneho orgánu), rozhodnutie rozhodcovského súdu, alebo exekučným titulom bola
napríklad notárska zápisnica. On pritom vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom
konaní. Spísal viaceré žiadosti o informáciu o stave konania, stalo sa tak dňa 2.7.2009, 23.9.2009,

13.11.2009, 25.2.2010, podal aj sťažnosť na prieťahy v konaní v dňoch 23.11.2010, 25.5.2011. Postup
exekučného súdu bol v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pritom v dotknutej
exekučnejvecineexistovalaokolnosť,ktorábyumožňovalaexekučnémusúdupostupovaťnesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Z dôvodu tohto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu navrhovateľ si uplatnil náhradu

majetkovej škody vo výške 125 eur, podľa neho predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. V dotknutom
období vynaložil: na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocouinformačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdavky
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné

výdavky spojené s urgovaním a kontrolou stavu exekučného konania sumu 15 eur.

Pri uplatnení si aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ skutkovo argumentoval tým,
že nesprávny úradný postup okresného súdu ako dôsledok jeho nesústredenej činnosti je takej
intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní, spojené so zásahom do výkonu jeho

majetkových práv. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom došlo aj k vyvolaniu viacerých rizík : zániku povinného, zmarenia účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným, insolvencie povinného. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ
vnímaakospravodlivúsatisfakciuzakonkrétneporušeniejehozákonnýchnárokov,pretoženeexistencia
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy, spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu,

v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvolala u navrhovateľa, resp. u
členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov, pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, zánik ďalších plánovaných podnikateľských
aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov, hospodársku stratu na
strane navrhovateľa, ale aj na strane jeho majiteľov, táto situácia ovplyvnila ďalšie jeho podnikateľské

postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potrebu náhrady
nemajetkovej ujmy navrhovateľ videl v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutia
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňoval sumu 269,22 eur (vychádzal z alikvotného
pomeru nároku 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu). Pri vyčíslení náhrady

nemajetkovej ujmy poukázal na závery v nálezoch Ústavného súdu SR vo veci porušovania práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní.

Okresný súd vykonaným dokazovaním, najmä oboznámením sa s obsahom spisu okresného súdu
sp. zn. 6Er/1092/2011 (Ex 7647/2011) zistil, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok

vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom, obchodnou spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, zo dňa 16.2.2011 spis. zn.
SR 14444/10. Súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia exekučnému súdu dňa 28.7.2011.
Okresný súd výzvou z 15.8.2011 požiadal súdneho exekútora o predloženie doručenky preukazujúcej
doručenie exekučného titulu povinnej, keďže išlo o spotrebiteľský právny vzťah. Následne dňa 22.9.2011

vydal uznesenie č.k. 6Er/1092/2011-13, ktorým žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4.11.2011. Ďalej okresný súd uznesením č.k.
6Er/1092/2011-13 zo dňa 9.11.2011 exekúciu zastavil.

Okresný súd pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovení § 5 ods. 1, § 9 ods. 2, 4, § 15 ods. 1, §

16 ods. 4, § 17 ods. 1,2,3, § 19 ods. 1,3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012.

Okresný súd vykonaným dokazovaním konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal existenciu prieťahov
v súdnom konaní, ani nečinnosť súdu zákonom vyžadovaným rozhodnutím kompetentného štátneho

orgánu alebo súdu (porušenie právnej povinnosti. Nepreukázal ani naplnenie ďalších podmienok
zodpovednostného právneho vzťahu - vznik škody, ani príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a
zavineným protiprávnym konaním. Nepreukázal výšku tvrdenej majetkovej škody 125 eur, či už ide
o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk. Navyše netvrdil, za ktoré obdobie mali tieto náklady vzniknúť,
či ide o odmenu za pracovné výkony zamestnanca, kedy a v akom rozsahu bola dojednaná a kedy

bola navrhovateľom uhradená (nárok uplatňovaný v sume 70 eur navrhovateľom na správu a údržbu
vymáhanej pohľadávky). Ďalej nepreukázal za aké obdobie a kedy vznikli náklady na udržiavanie a
správu informačného systému vyčíslené v sume 40 eur a na administratívne spracovanie, poštovné,
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15
eur. Pokiaľ tvrdil, že súdu adresoval niekoľko písomných podaní, ktoré smerovali k získaniu informácii o

stave exekučného konania, resp. sťažnosť, neoznačil ich spisovou značkou, nepripojil ich ako dôkaz k
žalobe, takže nie je možné zistiť či vôbec tie boli podané a či sa týkajú exekučného konania, vedeného
u súdu pod sp. zn. 6Er/1092/2011.Odôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľa podľa názoru
okresného súdu je len v rovine teoretických a hypotetických tvrdení, navyše nepreukázaných.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd aplikoval § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.,
vychádzal z princípu úspechu/neúspechu účastníkov v konaní, pričom konštatoval úspech odporcu,
ktorému vznikol nárok na náhradu trov od neúspešnej procesnej strany - navrhovateľa, odporca síce si
uplatnil náhradu trov konania, tie ale nevyčíslil.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia
rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že postupom súdu mu bola
odňatá možnosť ako účastníkovi konania konať pred súdom, vo veci rozhodoval vylúčený sudca, súd
nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

V osobitostiach vytýkal, že súd postupujúc podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti
zdôvodňujúc, že sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Odvolateľ poukazoval na to, že
elektronicky na zverejnenú emailovú adresu podal súdu návrh na zrušenie pojednávania, o zrušenie
pojednávania požiadal riadne a včas, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spojené s
označenými dôvodmi. Oznámil súdu všetky skutočnosti, pre ktoré sú všetci sudcovia daného okresného

súdu vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. Nebolo mu vôbec predložené rozhodnutie
nadriadenéhosúduovylúčeníresp.nevylúčenísudcovokresnéhosúdu. Súdnemoholpostupovaťpodľa
§ 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti, ak tak spravil, odňal mu právo na konanie
pred súdom.

On uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z
konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie
sudcu, nič nemení na tom, že v očiach odvolateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v návrhu), že rozhodnutie

krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a
právne totožných veciach. Tento jeho právny názor potvrdzujú i rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne,
Nitre, Prešove v skutkovo a právne zhodných veciach, v ktorých boli vylúčení všetci sudcovia okresného
súdu. Odvolateľ na podporu svojej odvolacej argumentácie (vo vzťahu k princípu zachovania práva na
nestranný súd, rozhodovanie veci zákonným sudcom) poukazoval na rozhodovaciu prax Ústavného

súdu SR v rozhodnutiach IV.ÚS 345/09, I. ÚS 27/98, III. ÚS 16/2000.

Za takýchto okolností a s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s
rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva
v Štrasburgu, neobstojí; že on ( odvolateľ ) podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na

nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu; - nebolo a nie je prípustné,
aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený
sudca.
Konečné/meritórne rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania
do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na

prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Z
tohto dôvodu podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom
v čase podania odvolania o zamietnutí návrhu nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania. Dôsledok správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia
účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti

sudcu, zakladajú porušenie práva odvolateľa na súdnu ochranu, osobitne maria jeho možnosť konať
pred súdom. Meritórne rozhodnutie súdu je prinajmenšom predčasné.

Súd odignoroval jeho žiadosť o odročenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Vychádzajúc
z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne

aplikoval § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom v jeho neprítomnosti meritórne rozhodol.´
Napokon on (odvolateľ) nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť vyjadriť sa
ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlok degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho
možnosti konať pred súdom.

Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že ním (odvolateľom) namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Je
nepochybné,žeexistovalnesprávnyúradnýpostupkonajúceorgánu.Tátoskutočnosťbolajednoznačne
v konaní preukázaná. Exekučný súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil zbytočné prieťahy v konaní a
nerozhodol o návrhu navrhovateľa v zákonnej lehote. Záver súdu, že exekučný súd konal priebežne a

bez zbytočných prieťahov z vykonaného dokazovania nevyplýva, práve naopak, prieťahy z vykonaného
dokazovania sú zrejmé.
Odvolateľ poukazuje aj na právo na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť
nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň sa oboznámiť
so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne
rozhodnutie. V súdenej veci súd rozhodol bez toho, aby mu umožnil s cieľom ovplyvniť rozhodnutie

všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Ako strana konania odvolateľ
tvrdil, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom
a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení.
Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam
protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy,

pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane, alebo žiadnej z nich.

Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201

prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom
v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom i dôvodmi odvolania a aplikáciou postupu podľa
§ 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil
podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. pre vecnú správnosť.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa za nedôvodné.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci zistil riadne skutkový
stav, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Pri vykonaní dôkazov vychádzal i z procesných
návrhov navrhovateľa na vykonanie dokazovania ním označených priamo v návrhu na začatie konania.

Dôkazy vyhodnotil v celom rozsahu v súlade s ustanovením § 132 i nasl. O.s.p. a vec správne právne aj
posúdil. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil i s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
a len na zvýraznenie správnosti záveru súdu prvého stupňa považuje za svoju povinnosť vyjadriť sa k
odvolacím argumentáciám tak procesného charakteru, ako aj k odvolacím argumentáciám charakteru
hmotnoprávneho vznesené navrhovateľom v odvolaní.

Za rozporuplné vyhodnotil krajský súd odvolací argument navrhovateľa, ktorým namieta nestrannosť
súdu a zaujatosť sudcu prejednávajúceho aktuálnu právnu vec. Otázku zaujatosti/nezaujatosti sudcov
dotknutého súdu riešil Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený v uznesení 9NcC/53/2013-16 zo dňa
31.1.2013. Uvedeným uznesením z prejednania a rozhodovania veci vylúčil iba sudkyňu JUDr. Ivetu

Žižkovú. Ostatných sudcov okresného súdu nadriadný súd nevylúčil z prejednávania a rozhodovania
veci. Neexistuje teda rozhodnutie, ktorým by zákonná sudkyňa JUDr. Jana Halušková, ktorá odvolaním
napadnuté rozhodnutie vydala, mala byť vylúčená z prejednania a rozhodovania veci, a naviac námietka
navrhovateľa v odvolacom konaní vytýkajúca nedodržanie princípu zákonného sudcu nemá svoj právny
základ v danom štádiu rozhodovania o jeho odvolaní. Z pohľadu tejto procesnej situácie mal súd prvého

stupňa splnené všetky podmienky, aby vec v neprítomnosti účastníkov prejednal postupujúc podľa §
101 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd dodáva, že uznesenie nadriadeného súdu právny zástupca navrhovateľa prevzal dňa
9.12.2013, neobstojí teda odvolací argument navrhovateľa vytýkajúci, že mu nebolo predložené

rozhodnutie o vylúčení, resp. o nevylúčení sudcov okresného súdu.

Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ mal súdom prvého stupňa vytvorený procesný priestor
na to, aby na meritórnom pojednávaní argumentoval, prezentoval svoje stanoviská, či už k rozsahuvykonaného dokazovania, ako aj k vyjadreniu druhej procesnej strany (vyjadrenie súd oboznamoval
na pojednávaní dňa 23.12.2013), navyše vecné otázky, ktoré odporca v písomnom vyjadrení uvádza
sú navrhovateľovi známe z obsahu ďalších (tisíce) súdnych konaní, ktoré založil v prípade obdobných

nárokov u jednotlivých súdov v rámci Slovenskej republiky. Bolo na navrhovateľovi, či súdom umožnený
procesný priestor: zúčastniť sa pojednávania, argumentovať priamo na pojednávaní, navrhovať dôkazy,
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom; využije alebo nie.
Súd neodignoroval žiadosť navrhovateľa, ktorým sa domáhal zrušenia pojednávania tvrdiac, že doteraz
nebolo rozhodnuté o námietke nestrannosti a zákonnom sudcovi na základe jeho námietky. Dôvod

uvádzaný navrhovateľom ako dôležitý pre odročenie pojednávania súd vyhodnotil za nepravdivý,
vzhľadom na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. 9NcC/53/2013-16 zo dňa 31.1.2013 (doručené
právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 9.12.2013) - odvolací súd poznamenáva, že v označenom
uznesení nadriadený súd vyriešil otázku vylúčenia/nevylúčenia sudcov okresného súdu. Z tohto pohľadu
opätovne nebol dôvod, aby súd odročil pojednávanie, naopak, boli splnené všetky podmienky na to, aby
procesným postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. okresný súd vec meritórne prejednal a rozhodol.

Súd prvého stupňa bol dôsledný i v dôkaznom konaní. Rozsah dokazovania neustálil svojvoľne a
sám ale vychádzal prioritne z dôkazu označeného navrhovateľom. Týmto dôkazom bol exekučný spis,
ktorý navrhovateľ v návrhu na začatie konania označil podľa spisovej značky súdneho exekútora.
Navrhovateľom označený spis okresný súd vyhľadal, stotožnil (u súdu stotožnený spis je evidovaný pod

spis. značkou 6Er/1092/2011 ) pripojil pre účely konania a s jeho obsahom sa aj oboznámil.
.
Vykonané dokazovanie preukázalo, že v posudzovanej exekučnej veci exekučný súd o žiadosti súdneho
exekútora (zamietnutím žiadosti) rozhodol po uplynutí lehoty 15 dní. Vzhľadom na spotrebiteľský
charakter právneho vzťahu (charakter právneho vzťahu odvolateľ nenamietal) založeného zmluvou o

úvere, z ktorého právneho vzťahu vyvodil navrhovateľ v rozhodcovskom konaní i svoje nároky priznané
mu rozsudkom rozhodcovského súdu (exekučný titul ), postup exekučného súdu bol v celom rozsahu v
súlade s Európskou judikatúrou, ale aj s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR, keď zo zákona (ex
offo) podrobil prieskumu exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) z hľadísk ust. § 45 ods. l, 2 Zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V rámci uvedeného prieskumu exekučný súd požiadal súdneho

exekútora výzvou z 15.8.2011 o predloženie doručenky preukazujúcej doručenie exekučného titulu
povinnej. Nebola preukázaná nečinnosť súdu v období od doručenia žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do doby zamietnutia žiadosti, skutkové tvrdenie navrhovateľa
o omeškaní súdu v dotknutom období v trvaní 146 dní sa preukázali ako nepravdivé. V sporovom konaní
ako ide aj v súdenej veci súd bol viazaný návrhom navrhovateľa, teda aj vymedzením obdobia tvrdenej

nečinnosti súdu, túto navrhovateľ viazal od obdobia doručenia žiadosti exekútora súdu do vydania
uzneseniaozamietnutítejtožiadosti.Krajskýsúdokrajovopoznamenáva,žeuždoterajšia rozhodovacia
prax súdov ustálila otázku, že lehota 15 dní neplatí v prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora na
vydanie poverenia, ak exekučným titulom vydaným v rozhodcovskom konaní sú riešené nároky plynúce
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, teda tak, ako sa to stalo i v konkrétne namietanej exekučnej veci.

V súdenej veci je jednoznačné, že nebol preukázaný, neexistuje nesprávny úradný postup exekučného
súdu. Nebola tak splnená prioritná, základná podmienka zodpovednostného vzťahu - existencia
nesprávneho úradného postupu. Zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup je zodpovednosťou
objektívnou. Zákon č. 514/2003 Z.z. v účinnom znení do 31.12.2012 vyžaduje kumulatívne splnenie

všetkých zákonných podmienok. Stačí, ak nie je splnená jedna zákonom vyžadovaná podmienka, už
potom nie je možné konštatovať dôvodnosť základu nároku na náhradu škody a náhradu nemajetkovej
ujmy. V súdenej veci nebola preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu, následne je potom
nadbytočné zaoberať sa skúmaním ďalších zložiek zodpovednostného vzťahu, t.j. otázkou vzniku škody,
jej výšky, otázkou príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

Ďalšie odvolacie argumentácie odvolateľa nemali pri právnom posúdení veci podstatný význam.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie súdu prvého stupňa má oporu
v aplikovanom ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p.

O trovách tohto odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
l O.s.p. tak, že účastníkom (žiadnemu z nich) ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ v odvolacom konaní
úspešný nebol, bolo by jeho povinnosťou nahradiť trovy úspešnej procesnej strane - odporcovi, odporcasivšaktietotrovyneuplatnilaanizobsahuspisunevyplynulo,žebymubolivzniklivsúvislostispodaným
odvolaním navrhovateľa nejaké trovy.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .