Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoPr/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8105215631
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8105215631.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Martina Fiľakovského právnej veci navrhovateľa: R. H., nar. XX.
XX.XXXX,bytomXXXXXM.nadC.,V.XXXX/XXX,zastúpenýJUDr.PetromRychnavským,advokátom,
AK, Rázusova 111/19, 093 01 Vranov nad Topľou, proti odporcovi: AQUAREÁL s.r.o., Pribinova 82,
093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 44 034 334, zastúpený Mgr. Tomášom Saladiakom, advokátom, M. R.
Štefánika 171, 093 01 Vranov nad Topľou, o náhradu mzdy s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4C/633/2012-157 zo dňa 29.07.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu I. stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania

ohľadne sumy 460,93 Eur a výroku o vylúčení protinávrhu odporcu proti navrhovateľovi pokiaľ sa týka
náhrady škody na samostatné konanie.

O d m i e t a odvolanie odporcu proti výroku o vylúčení protinávrhu odporcu proti navrhovateľovi na
samostatné konanie.

Odporca j e p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 89,37 Eur do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Petra Rychnavského,
advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie ohľadne sumy 460,93 Eur zastavil.

Druhým výrokom zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľovi sumu 1.746,77 Eur s 1,89 %-ným ročným
úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 01. 03. 2011 až do dňa zaplatenia, ako aj trovy konania vo

výške 445,98 Eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Protinávrh odporcu proti navrhovateľovi pokiaľ sa týka náhrady škody vylúčil na samostatné konanie.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil ust.§ 69 ods.1 až 4, § 129 ods.1,3 Zákonníka
práce.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že navrhovateľ skončil s odporcom
pracovnýpomervzmysleustanovenia§69ods.1písm.b)Zákonníkapráce,podľaktoréhozamestnanecmôže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu. náhradu mzdy, cestovné
náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. K skončeniu pracovného pomeru došlo

ku dňu 18. 02. 2011.

Po oboznámení sa s listinnými dokladmi predloženými navrhovateľom ako aj odporcom tak, ako boli
uvedené vyššie, mal súd v danom prípade za preukázané, že nárok navrhovateľa je opodstatnený pokiaľ
sa týka náhrady mzdy tak, ako je to uvedené vyššie v závere znaleckého posudku, ako aj pokiaľ,, sa
týka odstupného, a preto zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľovi sumu 1.746,77 Eur v zmysle záverov

znaleckého posudku, a keďže navrhovateľ po začatí pojednávania svoj návrh ohľadne sumy 460,93 Eur
(pozostávajúci z náhrady mzdy na nevyčerpanú dovolenku) zobral späť, súd preto konanie o návrhu
navrhovateľa pokiaľ sa týka sumy 460,93 eur s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1, 2 O.s.p. po
súhlase odporcu zastavil. Pokiaľ sa týka úroku z omeškania, mal súd za to, že navrhovateľ žiadal úrok
z omeškania vo výške 1,89 % ročne, a keďže nemohol rozhodnúť ultrapetitum, pretože v zmysle § 517
ods. 1, 2 O.. priznal navrhovateľovi požadovaný úrok z omeškania podľa Nariadenia vlády číslo 87/1995

Zb. tak, ako to v podstate požadoval tento v petite svojho návrhu teda vo výške 1,89 % ročne.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že odporca podal proti navrhovateľovi protižalobu o náhradu škody, kde
v podstate nepredložil mimo faktúry a preberajúceho a odovzdávajúceho protokolu žiadne dôkazy v
súvislosti s ním uplatňovanou náhradou škody, kde už aj vzhľadom k stanovisku navrhovateľa (ktorý
s nárokom odporcu nesúhlasil), bol súd nútený vzhľadom k potrebe ďalšie dokazovania v súvislosti s

nárokom odporcu na náhradu škody, vylúčiť vec na samostatné konanie.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust.§ 142 ods.1 O.s.p. Priznal navrhovateľovi,
ktorý bol v konaní pokiaľ sa týka náhrady mzdy úspešný, trovy konania, pričom vychádzal z výpočtového
základu a to priznanej čiastky vo výške 1.746,47 Eur, kde hodnota jedného úkonu činila sumu 81,33 Eur
a súd v danom prípade priznal navrhovateľovi za prevzatie a prípravu sumu 81,33 Eur, za zastupovanie

na pojednávaniach v dňoch 21. 02. 2013, 12. 11. 2013 a 29. 09. 2014 trikrát po 81,33 Eur, za vyjadrenie
vo veci samej zo dňa 25. 07. 2014 sumu 81,33 Eur, za režijný paušál v roku 2012 sumu 7,63 Eur, za
režijný paušál za úkony v roku 2013 - za dva úkony po 7,81 Eur, a dvakrát režijný paušál za dva úkony
v roku 2014 po 8,04 Eur, teda priznal navrhovateľovi celkové trovy konania vo výške 445,98 Eur.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie odporca a to čo do výroku, ktorým bol odporca zaviazaný k

plneniu i čo do výroku o vylúčení protinávrhu odporcu na samostatné konanie. Čo do zastavenia konania
ohľadom sumy 460,93 Eur odporca odvolanie nepodal.

Odporca navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. S vyhodnotením
dôkazov súdom prvého stupňa sa odporca nemôže stotožňovať. Zmenu stanoviska navrhovateľa vo
vzťahu k nároku odporcu na náhradu spôsobenej škody nemožno vykladať tak, že táto škoda nebola

dostatočne preukázaná. Konaním navrhovateľa bola spôsobená značná škoda na majetku odporcu.
Sám navrhovateľ sa dokonca dostavil na odovzdávanie nehnuteľností, ktoré navrhovateľ spravoval ako
údržbár a svojim podpisom potvrdil, že veci označené v prílohách k Preberaciemu odovzdávajúcemu
protokolu sú poškodené, a teda aj to, že odporcovi vznikla škoda. Navrhovateľ pracoval u odporcu na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.09.2008 uzavretej na dobu neurčitú v pracovnej pozícií údržbár,

pričom miestom výkonu práce bol areál Letného kúpaliska a Zábavného, spoločenského a relaxačného
centra. Škoda bola odporcovi spôsobená neplnením si povinnosti navrhovateľa ako jeho zamestnanca
tak, že tento ako údržbár bazénového komplexu Letného kúpaliska neodčerpal pred nadchádzajúcou
zimou, t.j. december 2010 vodu z potrubí, ktoré tvoria súčasť bazénového systému. Následkom toho
voda v potrubí zamrzla a potrubie prasklo, čo znefunkčnilo celý bazénový systém. Odporca bol tak

nútený objednať a nainštalovať nové potrubie, za čo uhradil obchodnej spoločnosti AQUA Final s.r.o.
celkom na základe vystavenej faktúry 8.474,36 Eur. Odporca preto určenú výšku škody prerokoval s
navrhovateľom dňa 17.03.2011. Vzniknutú škodu tento akceptoval a prejavil snahu o jej úhradu. Pre
tento prípad dokonca oznámil škodovú udalosť aj svojej poisťovni, ktorá niekoľkokrát vykonala obhliadku
poškodeného zariadenia, no pre dodatočný nesúhlas navrhovateľa s úhradou k ďalšiemu plneniu

nedošlo. Terajšie tvrdenia navrhovateľa sú zavádzajúce. Preto sa odporca domnieva, že sa nie je možnéstotožniť s úvahou súdu o tom, že o spôsobenej škode nikde nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Už
samotný podpis navrhovateľa na preberacom a odovzdávajúcom protokole podľa názoru odporcu je
takýmto dôkazom. Navrhovateľ ako zamestnanec odporcu výslovne uznal výšku nároku odporcu ako

zamestnávateľa na náhradu škody, ako aj jej dôvody. Jej výšku navrhovateľ nijako nespochybnil. Preto
sa odporca nemôže stotožniť s úvahou súdu o tom, že je nútený v tejto veci vykonať ďalšie dokazovanie.
Žiadne návrhy v tomto smere na doplnenie dokazovania navrhovateľ v konaní nenavrhol a už vykonané
dôkazy naopak nenamietal.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. Navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny

potvrdiť. Súd rozhodol na základe dostatočne a náležite zisteného skutkového stavu, vec správne
posúdil aj po právnej stránke. Bolo nepochybne preukázané, že odporca nevyrovnal riadne a včas
mzdové nároky navrhovateľa. Preto podanie návrhu o zaplatenie mzdy bolo plne dôvodné. Správne
rozhodol súd prvého stupňa i pokiaľ ide o protinávrh odporcu, ak ten vylúčil na samostatné konanie.
Protinávrh sa týka náhrady škody, a keďže nie je zrejmé, či navrhovateľ škodu spôsobil alebo nespôsobil,
prípadne v akej miere, bolo potrebné protinávrh vylúčiť na samostatné konanie. Inak povedané otázka

náhrady škody si vyžiada vykonať dokazovanie ktorého rozsah v momente rozhodovania o náhrade
mzdyešteniejezrejmý.Navyšeideoprocesnérozhodnutie,tedaneideorozhodnutievovecisamej.Súd
týmto výrokom iba upravil postup v konaní. Preto sa navrhovateľ domnieva, že odvolanie je nedôvodné
a iba predlžuje dĺžku konania. Navrhovateľ si uplatnil aj trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej
služby a to vyjadrenie k odvolaniu vo výške 81,33 Eur a režijný paušál 8,04 Eur a žiadal, aby súd zaviazal

odporcu na úhradu týchto trov na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 20.05.2015 a zistil, že odvolanie odporcu čo do výroku, ktorým ho súd zaviazal

uhradiť navrhovateľovi sumu 1.746,77 Eur nie je dôvodné a čo do výroku o vylúčení protinávrhu odporcu
proti navrhovateľovi pokiaľ sa týka náhrady škody, je potrebné toto odvolanie odmietnuť.

Odporca v odvolaní namieta nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa. Ust.§ 205 ods.2 O.s.p.
taxatívne určuje dôvody ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci
samej.Odvolacídôvoddaný ust.§205ods.2písm.d/O.s.p.,tedanesprávnyskutkovýzáversúduprvého

stupňa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov nepostupuje podľa kritérií
uvedených v ust.§ 132 až § 135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti
nehodnotí z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska.

V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti vychádza
zo správneho skutkového a právneho záveru. Navrhovateľom produkované dôkazy na preukázanie jeho

skutkových tvrdení súd prvého stupňa hodnotil v súlade s kritériami uvedenými v ust.§ 132 až § 135
O.s.p. a jeho hodnotenie a skutkový záver si osvojuje i odvolací súd.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ skončil s odporcom pracovný pomer v
zmysle ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanec môže pracovný
pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu. náhradu mzdy, cestovné náhrady,

náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. K skončeniu pracovného pomeru došlo ku dňu 18.
02. 2011.

Nárok navrhovateľa čo sa týka náhrady mzdy, ako aj odstupného vyplýva zo záverov znaleckého
posudku Ing. M. C., ktorý vo veci samej podal znalecký posudok v závere ktorého uviedol, že na základe

predložených dokladov bola stanovená výška čistej mzdy navrhovateľa v jednotlivých mesiacoch v
mesiaci október 2010 vo výške 266,60 Eur, november 2010 267,38 Eur, december 2010 270,- eur, január
2011 274,53 Eur a za časť mesiaca február spolu s odstupným za dva mesiace uviedol výšku nároku668,26 Eur s tým, že ako ďalej uviedol, výšku náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku nevyčísľoval,
pretože navrhovateľ si pomernú časť dovolenky vyčerpal v mesiaci január 2011.

Zo strany navrhovateľa, ale ani zo strany odporcu neboli uvedené v priebehu konania k znaleckému

posudku žiadne námietky.

Navrhovateľ zobral čo do sumy 460,93 Eur svoj návrh späť. Súd prvého stupňa so súhlasom odporcu
v tejto časti konanie zastavil. Uvedený výrok nebol odvolaním napadnutý, preto v tejto časti rozsudok
súdu prvého stupňa odvolací súd nepreskúmaval.

Priznanie úroku z omeškania odôvodnil súd prvého stupňa tak, že navrhovateľ žiadal priznať úrok vo
výške 1,89 % ročne. Keďže súd prvého stupňa nemohol rozhodnúť ultra petitum, priznal v zmysle § 517

ods.1,2 Občianskeho zákonníka navrhovateľovi požadovaný úrok z omeškania podľa Nariadenia vlády
č. 87/1995 Zb. tak, ako to v podstate požadoval v petite návrhu.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že uplatnený nárok navrhovateľa, tak ako
ho priznal súd prvého stupňa je opodstatnený pokiaľ sa týka náhrady mzdy aj pokiaľ sa týka odstupného,
celkom vo výške 1.746,77 Eur. Správne rozhodol súd prvého stupňa i čo do úroku z omeškania, keď ho

priznal od 01.03.2011 až do dňa zaplatenia vo výške 1,89 % ročne, tak ako žiadal navrhovateľ.

Správne súd prvého stupňa rozhodol i o trovách konania, keď súd prvého stupňa vychádzal z priznanej
čiastky vo výške 1.746,47 Eur. Rozhodnutie súdu prvého stupňa záviselo od znaleckého dokazovania,
keď súd prvého stupňa na výšku plnenia nariadil. Preto odvolací súd upresňuje, že pokiaľ súd prvého
stupňa vychádzal z výpočtového základu a to priznanej čiastky vo výške 1.746,47 Eur, ide o rozhodnutie

podľa ust. § 142 ods.3 O.s.p. a nie o rozhodnutie podľa ust.§ 142 ods.1 O.s.p. ako zrejme omylom
uviedol súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení
konania ohľadne sumy 460,93 Eur a výroku o vylúčení protinávrhu odporcu proti navrhovateľovi pokiaľ
sa týka náhrady škody na samostatné konanie podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa ust.§ 202 ods.3 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým a/ sa upravuje vedenie
konania.

Podľa ust.§ 218 ods.1 písm.c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Keďže rozhodnutie o vylúčení protinávrhu odporcu proti navrhovateľovi na samostatné konanie je

rozhodnutím súdu o vedení konania, proti tomuto výroku odvolanie nie je prípustné.

Preto v tejto časti odvolací súd podľa ust.§ 218 ods.1 písm.c/ O.s.p. odmietol odvolanie odporcu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§ 142
ods.1 O.s.p. Úspešný navrhovateľ má právo na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému
odporcovi za jeden úkon právnej služby a to vyjadrenie k odvolaniu. Hodnota úkonu činí 81,33 Eur

plus režijný paušál vo výške 8,04 Eur, spolu teda uplatnených 89,37 Eur. Preto odvolací súd rozhodol,
že odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 89,37 Eur do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Petra Rychnavského,
advokáta.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.