Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 2C/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613207533
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tvrdíková

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2015:8613207533.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v právnej veci žalobcu D. R., F..

XX.X.XXXX, T. P. XXX/X, XXX XX J., zastúpený advokátom JUDr. Marekom Bujdošom, Hlinky 262/6,
091 01 Stropkov, proti žalovanému I. E.O., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX XX U. XX, o zaplatenie 1.034,29
Eur s príslušenstvom, takto rozhodol

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 1.029,01 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania
ročne od 1.1.2007 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 701,44 Eur na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. Mareka Bujdoša, číslo účtu: 1606650459/0200 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.034,29 Eur s 13 % úrokom
z omeškania ročne od 1.1.2007 do zaplatenia.

Žalobu odôvodnil tým, že písomným uznaním dlhu zo dňa 7.1.2006 sa žalovaný zaviazal, že mu zaplatí
sumu 1.034,29 Eur (predtým 31.000,- Sk) v lehote najneskôr do 30.12.2006. Vzhľadom k tomu, že lehota

splatnosti na zaplatenie dlhu už uplynula, aj napriek urgenciám, pohľadávku žalovaný neuhradil.

2C/42/2014
- 2 -

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 2Ro/86/2013-11 dňa 14.1.2014, proti ktorému žalovaný včas
podal odpor, čím sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu zrušil.

Žalovaný v písomnom podaní odporu zo dňa 7.5.2014 uviedol, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko
žalobcovi uhradil pred časom sumu 16.000,- Sk v hotovosti k rukám jeho matky v Stuľanoch, pričom
ako svedok platby bola na mieste prítomná jeho manželka. Listina uznania dlhu nebola nikdy podpísaná
jeho rukou, čím vzniká dôvodné podozrenie sfalšovania podpisu.

Žalobca v písomnom vyjadrení odporu zo dňa 12.6.2014 uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol

v odpore na nezakladajú na pravde.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:Z uznania dlhu zo dňa 7.1.2006 je zrejme, že žalovaný v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka uznáva
svoj dlh voči žalobcovi vo výške 31.000,- Sk (1.029,01 Eur) a zaviazal sa uhradiť dlžnú čiastku do
30.12.2006. Zároveň s týmto uznaním dlhu sa dojednala zmluvná pokuta v zmysle § 544 Občianskeho

zákonníka vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa dohodnutého plnenia až
do úplného vyrovnania záväzku.

Listom zo dňa 14.1.2013 označeným ako posledný pokus o zmier pred podaním žaloby vyzval žalobca
žalovaného na zaplatenie sumy 1.029,01 Eur na účet alebo v hotovosti v lehote najneskôr do 21.1.2013.

Zároveň bol požiadaný aj o zaplatenie dohodnutých úrokov z omeškania za omeškané obdobie vo výške
0,05 % denne, pričom ku dňu 20.1.2013 to činí sumu 1.137,57 Eur a trov právneho zastúpenia v sume
198,20 Eur. Žalovaný na túto výzvu žiadnym spôsobom nereagoval.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že dlh, ktorý uznal žalovaný listom zo dňa 7.1.2006 predstavoval dlh
žalovaného z dôvodu, že mu splynofikoval byt v Hankovciach, pričom sa veľmi dobre poznali, za práce

mu nezaplatil a dohodli sa, že mu ich uhradí na základe uznania dlhu do 30.12.2006. predmetnú listinu
vypisoval on a žalovaný ju vlastnoručne podpísal. Poprel, žeby mu žalovaný pred časom uhradil sumu
16.000,- Sk v hotovosti k rukám jeho matky v Stuľanoch.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že mu žalobca vykonával nejaké práce, za ktoré mu

mal zaplatil sumu 31.000,- Sk. Ako uviedol v odpore, sumu 16.000,- Sk dal jeho matke a podľa neho mu
zostáva zaplatiť žalobcovi už iba 15.000 Sk, teda 500,- Eur. Plyn mu žalobca robil niekedy v roku 2004
a asi rok po tom mu dal v máji alebo apríli 2005 sumu 15.000,- Sk. Suma bola vyplatená v tisíckach. Čo
sa týka uznania dlhu, ktorý mal podpísať 7.1.2006, tak nie je možné, aby ho podpísal, nakoľko žalobca
za ním nikdy nebol. Čo podpisoval, bol iba príjmový doklad, keď žalobcovi dával sumu 31.000,- Sk ako

zálohu. V čase, keď dával sumu 16.000,- Sk jeho matke, bola s ním jeho manželka a peniaze odovzdal
v mieste bydliska jeho matky v Stuľanoch. Bolo to niekedy v nedeľu v poobedňajších hodinách. Peniaze
žalobcovi neodniesol priamo z dôvodu, že sa s ním kontaktoval telefonicky, aby mu dal číslo účtu, na
ktorý chcel peniaze poslať, avšak žalobca mu povedal, že peniaze nemusí posielať na účet, ale že ich
môže dať jeho matke. V čase, keď

2C/42/2014
- 3 -

jej odovzdával peniaze, videl ju po prvýkrát. Taktiež uviedol, že podpis na uznaní dlhu je jeho, ale on
túto listinu nikdy nepodpisoval.

Svedkyňa, manželka žalovaného, vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca im robil plyn, pričom plynové
kúrenie stálo asi 60.000,- Sk. V hotovosti žalobcovi dávali sumu 30.000,- Sk v obci Bucovany, pričom
to bolo ešte predtým, než práce boli vykonané. Následne odniesli žalobcovi do jeho mamy, do obce
Stuľany, sumu 10.000,- Sk. Nepamätala sa už, kedy boli peniaze odnesené matke žalobcu. Vie iba, že

jej manžel volal žalobcovi, aby mu oznámil číslo účtu, avšak on mu povedal, aby peniaze odniesol jeho
matke do domu, kde býva a ktorý je neďaleko domu, kde býva aj jeho sestra. Nepamätala sa, v akých
bankovkách peniaze boli odovzdané a nevedela uviesť ani deň, ani mesiac a ani rok. Vedela iba to,
že matku žalobcu navštívili svojím motorovým vozidlom a následne išli navštíviť jej matku. Na otázku,
aby vysvetlila rozpor, prečo jej manžel uviedol, že matke žalobcu odniesli peniaze vo výške 15.000,-

Sk a ona uvádza vo výške 10.000,- Sk, svedkyňa uviedla, že na to si už ona nepamätá. Jej manžel
podpisoval iba jednu listinu, a to vtedy, keď dával zálohu na plynové kúrenie a vie to preto, lebo ona
stále so svojím manželom chodila.

Svedkyňa Alžbeta Vojteková, matka žalobcu, vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaného nepozná.

Nevedela, žeby žalovaný bol niekedy u nej doma a aby od neho preberala nejaké peniaze. Z rozprávania
žalobcu vedela, že žalovaný má voči nemu nejaký dlh. Nevedela uviesť, v akej výške. Vedela iba to, že
mu dlhuje peniaze za prácu, ktorú pre neho vykonal.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.Uznanie dlhu nie je možné stotožňovať so samotnou zmluvou o pôžičke. Zmluva o pôžičke je
neformálnou, ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi,
a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Od zmluvy o

pôžičkesaodlišujedlžobnýúpis,čiuznaniedlhu,ktorépotvrdzuje,žedlžníkdlhujeveriteľoviurčitúsumu.

Jedným zo závažných právnych dôsledkov uznania dlhu je predovšetkým to, že zakladá vznik
vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že záväzok v čase uznania a v uznanom rozsahu trvá. Vzhľadom
na vyvrátiteľnosť domnienky ( „predpokladá sa“ ) dlžník ma naďalej možnosť preukázať, že záväzok

nevznikol, prípadne, že v čase uznania dlhu už netrval. Dôkazné bremeno o tejto skutočnosti (tým,
že dlžník uznal záväzok) prešlo na dlžníka. Vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky zaväzuje aj súd pri
hodnotení dôkazov, a to v tom zmysle, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka,
ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak (§ 133 O.s.p.).
Listina zo dňa 7.1.2006 nie je zmluvou o pôžičke, je uznaním dlhu, a preto všetky tieto skutočnosti
majú za následok to, že na dlžníka prešlo dôkazné bremeno ohľadne dlhu, na aký znelo uznanie dlhu.

Žalovaný nevyvrátil, že by žalobca mu neposkytol sumu 31.000,- Sk (1.029,01 Eur), a to takým spôsob,
že mu splynofikoval jeho rodinný dom, za čo mu žalovaný nezaplatil. Nespochybnil ani výšku dlhu,
iba poukázal na to, že žalobcovi uhradil sumu 16.000,- Sk (531,10 Eur), a to takým spôsobom, že ich
odovzdal do rúk jeho matky
2C/42/2014

- 4 -

v Stuľanoch. Daná skutočnosť však nebola preukázaná, nakoľko žalovaný nepredložil žiadne potvrdenie
o tom, že by dlh čiastočne splnil. Pokiaľ žalovaný sa odvoláva aj na výpoveď svojej manželky, tak
v jej výpovedi s jeho výpoveďou je zásadný rozpor vo výške odovzdávanej sumy, pričom svedkyňa

Alžbeta Vojteková, matka žalobcu, ktorej mali byť peniaze odovzdávané, zásadne poprela, žeby jej
žalovaný nejakú sumu odovzdal. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že žalovaný svoj dlh voči žalobcovi
nesplnil. Pokiaľ žalovaný namieta, že podpis na uznaní dlhu nie je jeho, súd porovnaním listiny uznanie
dlhu zo dňa 7.1.2006 s doručenkami, ktorými boli žalovanému zasielané písomnosti, porovnal podpis
žalovaného na tejto listine, ako aj na doručenkách a uzavrel, že podpis žalovaného na uznaní dlhu je

jeho.

Z uvedeného dôvodu preto výsledky dokazovania odôvodňujú záver o povinnosti žalovaného vrátiť
žalobcovi poskytnutú pôžičku.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Záväzok žalovaného vrátiť poskytnutú pôžičku vyplýva teda z uzatvorenej zmluvy, ktorá môže byť aj
ústna a záväzok vrátenia pôžičky s takto uzavretej zmluvy žalovaný uznal v listine zo dňa 7.1.2006.

Žalovaný uznal sumu 31.000,- Sk, čo predstavuje 1.029,01 Eur, na ktorú bol žalovaný zaviazaný.
Nakoľko žalobca požadoval sumu 1.034,29 Eur, v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá.

Podľa§517ods.1a2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplníjevomeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný sa dostal do omeškania so splnením dlhu dňa 1.1.2007. Základná úroková sadzba NBS k
1.1.2007 bola 4,75 % a jej dvojnásobok je 9,5 %, preto bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie istiny s 9,5
% úrokom z omeškania ročne. Nakoľko žalobca požadoval 13 % úrok, bola žaloba čo sa týka úroku z
omeškania v prevyšujúcej časti zamietnutá.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3, pričom žalobca mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti, preto mu bola priznaná plná náhrada trov konania. Trovy konania pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku v sume 62,- Eur a z náhrady hotových výdavkov jeho advokáta podľaustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. V zmysle citovanej vyhlášky bola priznaná odmena za 4 úkony právnej pomoci po 61,41 Eur. V
zmysle § 14 ods. 1 cit. vyhl., a to príprava a prevzatie zastúpenie, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu,

zastúpenie pri pojednávaní dňa 22.9.2014, 2 úkony právnej pomoci po 15,35 Eur za zastúpenie
na
2C/42/2014
- 5 -

pojednávaní dňa 20.10.2014 a 24.11.2014, režijný paušál 2 x 7,81 Eur, 4 x 8,04 Eur (§ 16 ods. 3 cit.
vyhlášky), náhrada za stratu času za 6 polhodín po 13,40 Eur, t. j. 80,40 Eur a 4 polhodiny po 13,98
Eur, t. j. 55,92 Eur a cestovné za cestu zo Stropkova do Svidníka a späť päťkrát na pojednávanie v
celkovej výške 39,40 Eur. Celkom trovy právneho zastúpenie spolu so súdnym poplatkom predstavujú
sumu 701,44 Eur.

Povinnosť žalovaného prisúdené trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu vyplýva z
ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Svidník.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba

predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.