Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. júl 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6C/378/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613209826
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4613209826.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci navrhovateľa: U. Y., nar.

XX.X.XXXX, bytom H. Č.. XX, zastúpený: Winton, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej č. 12, IČO:
36861243 proti odporcom: v 1/rade U. M. - Y., nar. X.X.XXXX, v 2/rade X. M., nar. X.X.XXXX, obaja
bytom M. Č.. XXX, obaja zastúpení: JUDr. Michaela Voleková - advokát, so sídlom Bratislava, Trnavská
č. 27, IČO: 30853982, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti: C-KN parc. č. 364/34 záhrady o výmere 882 m2; C-KN parc. č. 364/35
zastavané plochy a nádvoria o výmere 577 m2; C-KN parc. č. 364/61 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 23 m2; rodinný dom súpisné číslo XXX na parc. č. 364/35, v katastrálnom území M., zapísané

na LV č. XXX, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov v 1/ a 2/rade.

Odporcovia v 1/ a 2/rade sú p o v i n n í zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany trovy štátu vo
výške 24 eur, a to do 3-och dní do právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia, že nehnuteľnosti: C-KN parc. č. 364/34 záhrady
o výmere 882 m2; C-KN parc. č. 364/35 zastavané plochy a nádvoria o výmere 577 m2; C-KN parc.
č. 364/61 zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2; rodinný dom súpisné číslo XXX na parc.
č. 364/35 sú v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov v 1/ a 2/rade. Návrh podal z dôvodu, že
ako veriteľ mal pohľadávku voči odporkyni v 1/rade ako dlžníčke, ktorá bola judikovaná tunajším

súdom spolu s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 24.1.2013 č. k. 9Co/8/2013-83, na tunajšom
súde vec vedená pod sp. zn. 6C/176/2012. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa v 1/rade si dobrovoľne
nesplnila súdom stanovenú povinnosť, pohľadávka sa stala celá zročná a navrhovateľ podal návrh
na vykonanie exekúcie dňa 23.6.2013 na Exekútorsky úrad Topoľčany JUDr. Peter Kliment, súdny
exekútor. Súdnemu exekútorovi sa nepodarilo vymôcť pohľadávku navrhovateľa a to ani čiastočne,
nakoľko žiadny zo spôsobov vedenia exekúcie nebol úspešný. Dňa 21.11.2009 uzatvorili odporcovia
v 1/ a 2/rade manželstvo, ktoré nebolo žiadnym zákonným spôsobom modifikované, zúžené alebo

rozšírené v súlade s § 143a OZ a preto všetok majetok, ktorý nadobudli počas trvania manželstva,
nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželstvo, s výnimkou vecí taxatívne vymedzených
v § 143 OZ. Vkladom do katastra nehnuteľnosti nadobudli odporcovia na základe kúpnej zmluvy V
1667/10-137/10, kúpna zmluva medzi odporcom v 2/rade so súhlasom a vedomím odporkyne v 1/rade
a rodičmi odporkyne v 1/rade, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území M., zapísané na LV č. XXX,
ktoré sú predmetom tohto konania. Vzhľadom k tomu, že na kúpnej zmluve však odporkyňa v 1/rade
nefiguruje, čím sa odporcovia snažili vyhnúť speňaženiu nehnuteľností v exekučných konaniach. Správakatastra Topoľčany povolila vklad do katastra nehnuteľností svojím rozhodnutím o povolení vkladu z roku
2010 a zapísala ako vlastníka nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva č. XXX iba odporcu v 2/rade.
V návrhu poukázal nato, že podľa § 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností. Údaje o vlastníkovi na liste vlastníctva
č. XXX nezodpovedajú pravde, pretože nehnuteľnosti boli nadobudnuté v roku 2010, teda potom
ako odporcovia uzatvorili manželstvo a preto uvedené nehnuteľnosti nadobudli do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľ vzhľadom na svoju pohľadávku, ktorú sa nedarí vymôcť, má v
súlade s ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p. naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam tak, aby bolo možné exekučné konanie riešiť zriadením exekučného záložného práva k
nehnuteľnostiam a následne aby došlo k speňaženiu nehnuteľností. V inom prípade je jednoznačné, že
pohľadávka navrhovateľa nebude uspokojená s prihliadnutím na majetkové pomery odporkyne v 1/rade
a exekučné konanie bude spočívať desaťročia. Z toho dôvodu je právo navrhovateľa na uspokojenie
pohľadávky, vyplývajúcej z nároku na náhradu škody (titulom dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva medzi bývalými manželmi) vo významnej miere ohrozené. Naliehavý právny záujem

je daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené, alebo ak by sa bez
tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Určovacia žaloba je jediným procesným nástrojom,
ktorý odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov, nakoľko inak ako súdnou cestou nie je navrhovateľ reálne
schopný preukázať súdnemu exekútorovi vlastnícke právo odporkyne v 1/rade k nehnuteľnostiam.

Odporcovia v 1/ a 2/rade vo svojom písomnom vyjadrení žiadali návrh navrhovateľa zamietnuť. Čo

sa týka dlhu, ktorý bol priznaný navrhovateľovi voči odporkyni v konaní tunajšieho súdu sp. zn.
6C/176/2012 vo výške 5.320,88 eura s príslušenstvom, tento v plnom rozsahu odporkyňa v 1/rade
uznáva. Predmetný dlh má záujem splatiť aj s príslušenstvom do rúk navrhovateľa v čo najkratšej dobe.
Jej finančná situácia jej nedovoľuje uhradiť celý dlh naraz, preto začala posielať v prospech navrhovateľa
splátky. V tejto veci ju navštívil súdny exekútor JUDr. Peter Kliment, ktorému sa zaviazala predmetný

dlh splácať. Podľa odporcov navrhovateľ nesplnil pri podávaní svojho návrhu jednu zo základných
podmienok občianskeho súdneho procesu a to podmienku uvedenú v § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podotýkajú, že ako odporkyňa v 1/rade
má 30 rokov, a teda produktívne roky svojho života ešte len pred sebou. Jej objektívna nemožnosť

nájsť si trvalé zamestnanie je len dočasná a nemôže zakladať absolútnu nevymožiteľnosť práva. Za
absolútne neprijateľné považujú tvrdenia navrhovateľa, že je jednoznačné, že jeho pohľadávka nebude
uspokojená s prihliadnutím na majetkové pomery odporkyne v 1/rade a exekučné konanie bude spočívať
desaťročia. Premlčacia doba súdneho rozhodnutia je 10 rokov a počas exekučného konania premlčacia
doba neplynie, spočíva. V prípade, že ak odporkyňa v 1/rade nadobudne akýkoľvek speňažiteľný

majetok, navrhovateľovi nič nebráni tomu, aby podal nový návrh na vykonanie exekúcie, resp. aby sa v
exekučnom konaní pokračovalo. Nehnuteľnosť, rodinný dom, ktorý mal byť podľa názoru navrhovateľa
nadobudnutý do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) odporkyne v 1/rade a odporcu v 2/
rade, je momentálne vo výlučnom vlastníctve odporcu v 2/rade. Táto skutočnosť vychádza z udalostí,
ktoré sa odohrali ešte pred uzavretím manželstva. Odporca v 2/rade uzatvoril ešte pred uzatvorením

manželstva zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 21.9.2009 s Prvou stavebnou
sporiteľňou. Zmluva o úvere znela na sumu 22.900 eur. Tieto peniaze odporca v 2/rade použil na kúpu
rodinného domu súp. č. XXX a Obci M., evidovaný na LV č. XXX. Kúpna zmluva bola uzatvorená medzi
predávajúcim F. Š. a odporcom v 2/rade dňa 11.8.2010, pričom cena uvedená v kúpnej zmluve bola vo
výške23.235,74eura.Odporcav2/radenadobudolrodinnýdomvýlučnezpeňažnýchprostriedkov,ktoré

získal zo zmluvy o úvere ešte pred uzatvorením manželstva, pričom ich všetky použil na kúpu rodinného
domu. Odporkyňa v 1/arde na kúpu rodinného domu žiadnymi finančnými prostriedkami neprispela. Vo
vyjadrení ďalej uviedli, že na rodinnom dome bolo v zmysle zmluvy o úvere v spojení so zmluvou o
zriadení záložného práva na nehnuteľnosti zriadené záložné právo v prospech veriteľa. V tejto súvislosti
poukázali na princíp zapisovania záložných práv v ťarchách na liste vlastníctva, ktorý prebieha tak, že

každé ďalšie zmluvné alebo exekučné záložné právo sa musí zapísať ako ďalšie v poradí. Tento princíp
bráni tomu, aby sa mohla akákoľvek iná pohľadávka uspokojiť skôr, ako pohľadávka veriteľa bez jeho
súhlasu. Znamená to, že navrhovateľ aj keby dosiahol vydanie rozhodnutia podľa ním navrhnutého
petitu, nemôže byť uspokojený skôr, než pohľadávka veriteľa vyplývajúca zo zmluvy o úvere. Tým nie
je daná naliehavosť právneho záujmu navrhovateľa, keď jeho právne postavenie sa nezmení, a jeho

právo nie je a nebude ohrozené.Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že návrh podal z dôvodu, že odporkyňa v 1/rade mu dlhuje
finančné prostriedky. S odporkyňou boli manželia a následne boli vyporiadané pôžičky. Titulom úhrad
pôžičky podal návrh voči odporkyni v 1/rade a rozsudkom tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 6C/176/2012

bola odporkyňa v 1/rade zaviazaná zaplatiť mu 5.320,88 eura s príslušenstvom. Uvedené jej bolo
povolené splácať v mesačných splátkach po 250 eur, z ktorej sumy uhradila 30 eur. Podal návrh na
exekúciu, exekútor navštívil domácnosť odporkyne, ale na účet mu prišlo iba 30 eur. Bol oboznámený
s tým, že odporkyňa v 1/rade nemá nehnuteľnosti, iba majetok, ktorý s odporcom v 2/rade, teda jej
manželom nadobudli, a to až potom, ako uzatvorili manželstvo.

Odporkyňa v 1/rade vo svojej výpovedi uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Nemá toľko peňazí, aby
zaplatila pohľadávku navrhovateľovi. Ani splátky, ktorými jej súd povolil splácať dlh po 250 eur mesačne,
nemala šancu ich uhrádzať. Navštívil ju súdny exekútor, s ktorým sa dohodla, že bude dávať, pokiaľ
nie je zamestnaná, po 20 eur mesačne. Zamestnala sa na dohodu, jej príjem bude zhruba 60 eur, z
ktorého bude schopná uhrádzať 40 eur mesačne, poprela, žeby predmetné nehnuteľnosti patrili do BSM
s odporcom v 2/rade, ktorý jej je manželom. Manželstvo uzatvorili dňa 21.11.2009. Peniaze na kúpu

nehnuteľností boli určené iba od odporcu v 2/rade a na ne ona ničím neprispela. Odporca v 2/rade si
zobral stavebný úver, kde ručitelia sú jeho rodičia. Išlo o kúpu nehnuteľnosti od jej otca Stanislava X..
Kúpna cena bola 22.700 eur a bola uhradená výlučne zo stavebného úveru odporcu v 2/rade, ktorý
si úver zobral ešte pred uzavretím manželstva dňa 21.9.2009. Odporkyňa v 1/rade uviedla ďalej vo
svojej výpovedi, že so svojím manželom mala známosť asi sedem rokov. Pred uzavretím manželstva

bývali spolu dva roky. Úverom si odporca v 2/rade riešil vlastnú bytovú otázku. Odporkyňa v 1/rade ku
svojej výpovedi na pojednávaní dňa 24.10.2012 vo veci sp. zn. 6C/176/2012, kde uviedla, že predmetné
nehnuteľnosti kúpili spolu od jej rodičov uviedla, že povedala to preto, že tam išli bývať spolu s odporcom
v 2/rade, teda s jej manželom, ale ona žiadnu zmluvu nepodpisovala. Ku kúpnej cene 23.235,74 eura
uviedla, že doplatok bol z peňazí odporcu v 2/rade, ktoré mu doplatili jeho rodičia.

Odporca v 2/rade vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom nesúhlasí, pretože nehnuteľnosti vlastne
kupoval ešte pred uzavretím manželstva. Na kúpu si zobral úver z Prvej stavebnej sporiteľne, ešte
pred uzavretím manželstva. Ručiteľmi boli jeho rodičia. Nehnuteľnosti odkupoval od otca odporkyne v
1/rade s tým, že tam budú bývať spolu. V tomto dome býva aj otec odporkyne v 1/rade. Úver si bral
sám, ktorý si bral preto, aby mal vlastný dom. Keď bral úver, tak rozmýšľal nad tým, že potrebuje vlastnú

nehnuteľnosť.Celýúverbolpoužitýnakúpupredmetnejnehnuteľnosti,plusjehovlastnéfinančnézdroje.
Suma 7000.000,-Sk (23.235,74 eura), ktorá bola kúpnou cenou nehnuteľností, nepostačoval mu na ňu
úver a použil vlastné finančné prostriedky. Úver bol vo výške 22.900 eur, zvyšok doložil, keďže bol
zamestnaný a mal vlastné úspory. Peniaze mal na účte a tiež u mamy. Nepamätal si presne, či na
doloženie kúpnej ceny urobil výbery z účtu. Odporkyňa v 1/rade nepriniesla žiadne finančné prostriedky,

keďže nepracovala. Ďalej uviedol, že si je vedomý a nebránia sa tomu, aby sa dlh voči navrhovateľovi
uhradil, ale jeho príjem je 450 eur, z ktorého spláca hypotekárny úver, takže im nevychádzalo, aby
odporkyňa v 1/rade splácala dlh navrhovateľovi po 250 eur.

Právny zástupca odporcov v 1/ a 2/rade k veci uviedol, že poukazuje na ustanovenie § 147 OZ, ktorý
hovorí, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť

pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM. V tomto prípade však pohľadávka
jedného z manželov nevznikla za trvania manželstva. Pochádza z predchádzajúceho manželstva, to
znamená, že nemôže byť uspokojovaná z majetku patriaceho do BSM a preto tejto žalobe po tejto
stránke chýba už v prechádzajúcom pojednávaní uvádzaný naliehavý právny záujem. Aj keby došlo k
rozhodnutiu súdu tak, že rozhodne že nehnuteľnosti patria do BSM, zakladá to právo odporcu v 2/rade

na podanie excindačnej žaloby v exekučnom konaní, v ktorom by sa mohol domáhať vylúčenia tohto
majetku z výkonu exekúcie.

Právny zástupca navrhovateľa k vyjadreniu právneho zástupcu odporcov v 1/ a 2/rade uviedol, že vo
vzťahu k interpretácií § 147 OZ je potrebné si uvedomiť, že pohľadávka navrhovateľa vznikla z titulu
nároku na náhradu škody z toho dôvodu, že odporkyňa v 1/rade nesplnila povinnosť vyplývajúcu z

dohody o vyporiadaní BSM medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1/rade k čomu sa prikláňa i doktrínovývýklad rady komentárov, pohľadávka vznikla v roku 2011 na konci roka, alebo začiatkom roka 2012. To
znamená, za trvania bezpodielového spoluvlastníctva odporcov.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom záverečnom stanovisku uviedol, že navrhovateľ uniesol

dôkazné bremeno a preukázal, že odporcovia v 1/ a 2/rade nadobudli nehnuteľnosti popísané v návrhu,
za trvania ich BSM. V zmysle konštantnej judikatúry, ktorú reprezentuje napr. rozsudok KS Banská
Bystrica sp. zn. 13Co/149/2011, v ktorom súd zdôrazňuje, že zákon predpokladá , že všetko
čo môže byť predmetom masy BSM a nadobudlo sa za trvania BSM, patrí do tohto spoluvlastníctva,
kým nie je preukázaný opak, s odkazom na § 143 OZ. Ak jeden z manželov tvrdí, že vec nadobudol za

trvania BSM do svojho výlučného vlastníctva, musí to preukázať, inak treba mať zato, že vec patrí do
BSM. Keďže odporcovia právne relevantným spôsobom nepreukázali opak, predmetné nehnuteľnosti
musia patriť do BSM. Z dokazovania jednoznačne nevyplynulo, že všetky finančné prostriedky boli
použité z výlučného majetku odporcu v 2/rade. Podľa jeho názoru je pritom potrebné prihliadnuť aj na
skutočnosť, že úver, ktorý bol podľa tvrdenia odporcov použitý na krytie časti kúpnej ceny, je splácaný z
prostriedkov BSM v tomto čase. Čo znamená, že sa nemôže jednať o výlučné prostriedky odporcu v 2/

rade. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. R 42/1972, ktorý zdôraznil, že
keď len časť finančných prostriedkov je použitá zo spoločného majetku, vec ako celok patrí do BSM.
Vo vzťahu k námietkam odporcov o neexistencii naliehavého právneho záujmu je potrebné konštatovať,
že interpretácia zákona odporuje rácio legis a predstavuje argumentum adabsurdum, keďže podľa
exekučného poriadku a ostatných VZP je aj veriteľ zapísaný na liste vlastníctva ako druhý v poradí

oprávnený uspokojiť sa z výťažku z predaja tohto majetku, hoci sa jedná v praxi o výnimočné prípady,
teoreticky aj prakticky to nie je vylúčené. Per analógiam je nutné konštatovať, že formou exekúcie je
aj zriadenie exekučného záložného práva, ktoré posilní pozíciu navrhovateľa a zabezpečí jeho právnu
istotu, keďže odporcovia iba deklarujú snahu splácať navrhovateľovu pohľadávku, ale fakticky tak
nekonajú.

Právny zástupca odporcov v 1/ a 2/rade vo svojom záverečnom stanovisku uviedol, že nesúhlasia
s návrhom navrhovateľa v celom rozsahu. Domnieva sa, že tento návrh bol podaný neodôvodnene a
neopodstatnene a nedokáže posilniť postavenie navrhovateľa vo vzťahu k vymožiteľnosti pohľadávky
vyplývajúcej z rozsudku. Bolo preukázané zo strany odporcov, že zmluva o úvere bola uzatvorená pred
uzatvorením manželstva, ako aj z predloženého výpisu z účtu banky a výberov v nich uvedených,

že skutočne všetky prostriedky z úveru čerpané boli použité na kúpu nehnuteľnosti. Je potrebné
si uvedomiť zo strany navrhovateľa, že hodnota nehnuteľností nepresahuje hodnotu úveru. Preto
výkonom akéhokoľvek záložného práva by nebola uspokojená pohľadávka veriteľa. Navyše zriadenie
záložného exekučného práva na nehnuteľnosti žiadnym spôsobom neprispeje k upevneniu právneho
postavenianavrhovateľaatedanemôžemaťzanásledokzmenujehoprávapovinnostíalebopostavenia

vhmotnoprávnychvzťahoch.Právnepostavenienavrhovateľaajvprípadepriaznivéhorozhodnutiasúdu
sa týmto nezmení. V súvislosti s uvedeným v spojení s § 147 OZ nie je daný a ani preukázaný naliehavý
právny záujem a preto navrhol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť.

Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere súd zistil, že dňa 21.9.2009 uzavrel odporca
v 2/rade ako dlžník a jeho rodičia W. M. a L. M. ako spoludlžníci, zmluvu o mimoriadnom medziúvere a

stavebnom úvere s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. Bratislava ako veriteľom. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod č. 1946123 9 03 vo výške 22.900 eur, v prepočte 689.885,40
Sk, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny
medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj všeobecných
podmienok zmluvy o stavebnom sporení, sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver vo výške

cca 13.740 eur, v prepočte 413.931,24 Skk. Presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej
sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Zo zmluvy ďalej
vyplýva, že dlžník je povinný v súlade so zmluvou ako aj v súlade so zmluvou o stavebnom sporení a
všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení poukazovať pravidelne mesačne na účet
zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 36,64 eura.

Zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok podľa 151a, § 151md OZ a Zákona
č. 182/1995 Z. z. súd zistil, že dňa 21.9.2009 uzatvoril F. X., bytom M. č. XXX ako záložca zmluvu ozriadení záložného práva na nehnuteľný majetok so záložným veriteľom: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
Bajkalská 30, Bratislava. Predmetom zmluvy je zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia
pohľadávky a jej príslušenstva a to zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 1946123

1 02 a č. 1946123 9 03 uzatvorenej medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. a dlžníkom X. M., teda
odporcom v 2/rade. Výška úveru poskytnutého veriteľom predstavovala sumu 22.797 eur. Záložca F.
Š. prehlásil, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcej sa v kat. území M. a to parc. č. XXX/XX
súp. číslo 241, druh: rodinný dom, parc. č. 364/34 záhrady o výmere 882 m2, parc. č. 364/35 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 577 m2, parc. č. 364/61 zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, ktorý

nehnuteľný majetok bol daný do zálohu a zriadené k nemu záložné právo pre záložného veriteľa.

Zo spisu Okresnému úradu, katastrálny odbor pod č. V 1667/2010 súd zistil, že dňa 12.8.2010 uzatvoril
odporca v 2/rade ako kupujúci so F. Š., bytom M. č. XXX ako predávajúcim, kúpnu zmluvu. Z článku 1/
zmluvy vyplýva, že predávajúci je výlučnom vlastníkom nehnuteľností v kat. území M., zapísaných na
LV č. XXX, parc. č. 364/34 záhrady o výmere 882 m2, parc. č. 364/35 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 577 m2, parc. č. 364/61 zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2 a rodinný dom súpisné

číslo XXX na parc. č. 364/35 vcelosti. Predávajúci odpredáva vyššie uvedené nehnuteľnosti v celosti
kupujúcemu a kupujúci nehnuteľnosti odkupuje do svojho výlučného vlastníctva. Z článku 2/ kúpnej
zmluvy vyplýva, že dohodnutá kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti bola stanovená zmluvnými
stranami vo výške 23.235,74 eura, t. j. 700.000,-Sk. Rozhodnutím Správy katastra Topoľčany zo dňa
7.9.2010 číslo vkladu V 1667/2010 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k

predmetným nehnuteľnostiam. Z LV č. XXX vyplýva, že odporca v 2/rade je vedený ako výlučný vlastník
predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území M.. V časti C: ťarchy je uvedené záložné
právo v prospech Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. Bratislava.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C/176/2012 súd zistil, že dňa 27.3.2012 podal na tunajšom súde
návrh navrhovateľ U. Y. proti odporkyni U.árií M. Y., ktorým návrhom sa domáhal zaplatenia sumy

5.320,88 eura s príslušenstvom z dôvodu, že na základe zmluvy o medziúvere č. 2142835408 zo
dňa 11.7.2007, uzatvorenej medzi Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom, navrhovateľom ako
dlžníkom a odporkyňou ako spoludlžníkom, veriteľ poskytol navrhovateľovi peňažnú čiastku vo výške
6.639 eur. Na základe dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 28.10.2009 sa odporkyňa zaviazala splatiť
zostatok na uvedenej pôžičke. Napriek opakovaným výzvam Prvou stavebnou sporiteľňou neuhradila

pohľadávku ani čiastočne. Na základe výzvy na zaplatenie dlhu zo dňa 29.11.2011 zo strany Prvej
stavebnej sporiteľne bol povinný zaplatiť dlžnú sumu 5.320,88 eura. Rozsudkom tunajšieho súdu zo
dňa 7.11.2012 č. k. 6C/176/2012 - 60 bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 5.320,88
eura s príslušenstvom. Uvedené bolo povolené odporkyni splácať v mesačných splátkach po 250 eur,
vždy do 20-teho dňa v mesiaci, začínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod

následkom straty výhody splátok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.2.2013. Z odôvodnenia
rozsudku vyplýva, že z potvrdenia Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa 6.2.2012 súd zistil, že vo veci
zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2142835408 bola dňa 1.2.2012 vyrovnaná pohľadávka v celkovej
výške 5.320,88 eura. Úhradu uvedenej sumy ďalej dokladoval navrhovateľ poštovou poukážkou zo dňa
30.1.2012. Listom zo dňa 31.1.2012 vyzval navrhovateľ odporkyňu na dobrovoľné splnenie záväzku

a žiadal, aby do 7 dní od doručenia výzvy mu odporkyňa uhradila celú dlžnú sumu. Proti rozsudku
podala odvolanie odporkyňa, v časti splatnosti predmetnej sumy. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo
dňa 24.1.2013 č. k. 9Co/8/2013- 83 bol rozsudok tunajšieho súdu potvrdený. Odporkyňa vo svojom
záverečnomstanoviskuuviedla,žežijesmanželom vbyte jejrodičov.Ideorodinnýdom,ktorýsiodkúpili
od jej otca a za tým účelom si zobrali úver vo výške 20.000 eur, ktorý splácajú po 165 eur mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom: zmluvy o medziúvere a
stavebnom úvere, zmluvy o zriadení záložného práva, spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C/176/2012, spisu
Okresného úradu-katastrálneho odboru č. V 1667/2010, ako aj obsahom ostatných listinných dôkazov
a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ a odporkyňa v 1/rade boli manželia. Ich manželstvo trvalo od 1.3.2003 do 25.3.2008, kedy

nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu o rozvode ich manželstva zo dňa 15.2.2008 č. k.
6C/255/2007 -27. Dňa 28.10.2010 uzavreli navrhovateľ s odporkyňou v 1/rade dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorej uviedli veci patriace do BSM ako aktíva a tiežpasíva dve pôžičky voči Prvej stavebnej sporiteľni. Vyporiadanie BSM bolo dohodnuté okrem iného tak,
že zostatok na pôžičkách sa zaviazali účastníci dohody splatiť tak, že pod položkou 1 - pôžičku vo
výške 200.000,-Sk (6.638,78 eura) sa zaväzuje splatiť odporkyňa v 1/rade a zostatok pod položkou

2 - pôžičku vo výške 200.000,-Sk (6.638,78 eura) sa zaväzuje splácať naďalej navrhovateľ. Pretože
odporkyňa v 1/rade si túto povinnosť vyplývajúcu jej z dohody o vyporiadaní BSM s navrhovateľom
neplnila, ktorý pohľadávku Prvej stavebnej sporiteľne potom uhradil v celkovej výške 5.320,88 eura
poštovou poukážkou zo dňa 30.1.2012 a tým bola dňa 1.2.2012 vyrovnaná pohľadávka v celkovej výške,
čo potvrdila i Prvá stavebná sporiteľňa, ako to vyplýva z konania vo veci sp. zn. 6C/176/2012, v ktorom

sa navrhovateľ podaním návrhu voči odporkyni domáhal zaplatenia uvedenej sumy 5.320,88 eur a
rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 7.11.2012 č. k. 6C/176/2012 - 60 bola odporkyni uložená povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.320,88 eura s príslušenstvom, ktorá suma jej bola povolená splácať
po 250 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.2.2013. Odporkyňa v 1/rade si svoju
povinnosť vyplývajúcu z právoplatného a vykonateľného rozsudku neplnila. Navrhovateľovi uhradila iba
30 eur. Z toho dôvodu navrhovateľ podal voči odporkyni návrh na exekúciu dňa 23.6.2013, vedenú pred

súdnym exekútorom JUDr. Petrom Klimentom, Exekútorsky úrad Topoľčany.

Dňa 21.11.2009 uzatvorili odporkyňa v 1/rade a odporca v 2/rade manželstvo. Dňa 12.8.2010 uzatvoril
odporca v 2/rade ako kupujúci s otcom odporkyne v 1/rade F. Š. ako predávajúcim, kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej boli predmetné nehnuteľnosti, za ktoré, ako to vyplýva z kúpnej zmluvy, bola
dohodnutá kúpna cena 23.235,74 eura, t. j. 700.000,-Sk. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený

Správou katastra Topoľčany rozhodnutím zo dňa 7.9.2010 číslo vkladu V 1667/2010. Pred uzavretím
manželstva s odporkyňou v 1/rade odporca v 2/rade dňa 21.9.2009 uzavrel ako dlžník zmluvu o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s Prvou stavebnou sporiteľňou, predmetom ktorej bolo
poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 22.900 eur. V ten istý deň bola uzatvorená zmluva
o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý je predmetom tohto konania a túto zmluvu

uzatvoril otec odporkyne v 1/rade F. Š. ako záložca s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. Bratislava.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do
bezpodielového spoluvlastníctva odporcov v 1/ a 2/rade, pretože uzatvorením kúpnej zmluvy
iba odporcom v 2/rade sa snažili vyhnúť speňaženiu nehnuteľností v exekučných konaniach.
Navrhovateľovi sa tak nedarí vymôcť svoju pohľadávku a tým je daná danosť jeho naliehavého právneho

záujmu. Odporcovia v 1/ a 2/rade naliehavosť daného právneho záujmu popreli s tým, že odporca v 2/
rade nadobudol rodinný dom výlučne z peňažných prostriedkov, ktoré získal zo zmluvy o úvere a to ešte
pred uzavretím manželstva s odporkyňou v 1/rade a tieto všetky použil na kúpu rodinného domu.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p, Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 143 OZ, V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 143a ods. 1, 2 OZ, Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah
bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.

Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku
manželstva.

Podľa§ 147 ods. 1, 2 OZ, Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania
manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli podľa ustanovení § 143a,
pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.

Podľa výkladu podávaného ustálenú súdnou praxou je naliehavý právny záujem daný najmä tam,
kde by bez požadovaného určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené, alebo by sa jeho postavenie
stalo neistým. Žaloba preto spravidla nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie
povinností podľa § 80 písm. b/ O.s.p. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacieho
návrhu musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ môže navrhovaným určením dosiahnuť

odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa teda
viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom daným určovacím petitom
môže dosiahnuť odstránenie spornosti jeho práva alebo neistoty v jeho právnom postavení. Naliehavý
právny záujem na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný
podaním návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Naliehavý právny záujem musí existovať
v čase rozhodovania súdom. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom
ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

Z ustanovenia § 143 OZ vyplýva, že vznikom manželstva vzniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, ku všetkému, čo môže byť predmetnom vlastníctva fyzickej osoby a čo manželia, resp.
niektorý z nich nadobudli za trvania manželstva, okrem výnimiek uvedených v ustanovení § 143 a §

143a OZ.

Z ustanovenia § 147 ods. 1 OZ vyplýva, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla
za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM.
Z dikcie zákona vyplýva, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania
manželstva, sa najskôr uspokojuje z jeho individuálneho majetku. Len ak tento individuálny majetok

jedného z manželov na uspokojenie pohľadávky nestačí, pri nútenom výkone rozhodnutia (exekúcie)
možno pohľadávku uspokojiť aj z majetku patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. Ustanovenie §
147 ods. 1 OZ zohľadňuje pojmový znak BSM, ktorý je bezpodielovosť. Keďže v BSM neexistujú podiely
žiadneho zo spoluvlastníkov na spoločnej veci, nemôže sa veriteľ pri vymáhaní svojej pohľadávky, ktorá
vznikla za trvania manželstva len voči jednému z manželov, obmedziť iba na podiel tohto manžela,

t. j. dlžníka na spoločnom majetku. Predpokladom možnosti postupu podľa tohto ustanovenia, ako to
vyplýva z komentára k ustanoveniu § 147 OZ je, aby šlo po: a) existenciu pohľadávky vzniknutej len
voči jednému z manželov za trvania a manželstva (samotný dlh), b) aby sa nútený výkon rozhodnutia
(exekúcia) viedol aj na majetok, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vo vzťahu k
veriteľovi u druhého manžela, ktorý nie je dlžníkom, nejde o jeho osobný záväzok. Tento manžel je však

povinný strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola pri nútenom výkone rozhodnutia (exekúcií) uspokojená
aj z majetku, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov. Toľko z komentára.

Nakoľko v danej veci sa jedná o určovaciu žalobu, súd v prvom rade skúmal najskôr existenciu
naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do
bezpodielového spoluvlastníctva oboch odporcov v 1/ a 2/rade. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ

má naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľností patria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, pretože bez takéhoto určenia by nebolo možné dosiahnuť zápis do katastra nehnuteľností
vlastníckeho práva odporkyne v 1/rade spolu s odporcom v 2/rade k predmetným nehnuteľnostiam ako
patriacim do BSM. Na liste vlastníctva je ako vlastník predmetných nehnuteľností vedený odporca v
2/rade. Vyhovenie návrhu môže mať pre navrhovateľa priaznivý dopad na jeho právne postavenie,

aby ako to vyplýva aj z tvrdenia navrhovateľa v konaní, bolo možné exekučné konanie riešiť zriadením
exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam a následne aby došlo k speňaženiu nehnuteľností.
V opačnom prípade hrozí, že pohľadávka navrhovateľa odporkyňou v 1/rade nebude uspokojená.
Súd sa nemohol stotožniť s tvrdením právneho zástupcu odporkyne v 1/rade, že táto má 30 rokov
a teda produktívne roky svojho života má ešte pred sebou. Odporkyňa v 1/rade, ako vyplýva z jej

výpovede, jej finančná situácia je taká, že jej neumožňuje uhradiť navrhovateľovi dlh, ktorý však uznáva
a ako možnosť úhrady uvádza splátky po 40 eur. V takomto prípade, vzhľadom na výšku pohľadávky
navrhovateľa, by túto pohľadávku, v prípade žeby si aj svoju povinnosť splácať dlh riadne plnila,uhrádzala 133 mesiacov, čo je viac ako 11 rokov. Pokiaľ odporcovia v 1/ a 2/rade poukázali na zriadenie
záložnéhoprávavprospechveriteľa,ktorýmjePrávstavebnásporiteľňa,a.s.,súdsastotožnilstvrdením
právneho zástupcu navrhovateľa, že aj veriteľ zapísaný na LV ako druhý v poradí môže byť uspokojený

z výťažku z predaja nehnuteľností. Podľa súdu túto otázku možno posudzovať z dlhodobého hľadiska.
Samotní odporcovia v 1/ a 2/rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedli, že premlčacia doba súdneho
rozhodnutia je 10 rokov a počas exekučného konania premlčacia doba neplynie a spočíva.

Ďalej právny zástupca odporcov poukázal nato, že v spojení s ustanovením § 147 OZ nie je daný
ani preukázaný naliehavý právny záujem, keď v danom prípade pohľadávka jedného z manželov

nevznikla za trvania manželstva, pochádza z predchádzajúceho manželstva, to znamená, že nemôže
byť uspokojovaná z majetku patriaceho do BSM. K tomu právny zástupca navrhovateľa uviedol, že
pohľadávka navrhovateľa vznikla z titulu nároku na náhradu škody z toho dôvodu, že odporkyňa v 1/
rade nesplnila povinnosť vyplývajúcu z dohody o vyporiadaní BSM medzi navrhovateľom a odporkyňou
v 1/rade. Pohľadávka tak vznikla v roku 2011, na konci roka alebo začiatkom roka 2012. Súd sa s
týmto názorom tiež stotožnil, keď odporkyňa v 1/rade uzatvorila manželstvo s odporcom v 2/rade dňa

21.11.2009. Dohodu o vyporiadaní BSM s navrhovateľom síce uzatvorila dňa 28.10.2009, ešte pred
uzavretím manželstva s odporcom v 2/rade, ale pokiaľ aj prevzala na seba záväzok uhradiť nedoplatok
na pôžičke, táto povinnosť bola vo vzťahu k Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. Bratislava, ktorej na základe
výzvy navrhovateľ zaplatil sumu 5.320,88 eura, ktorú mala pôvodne uhradiť odporkyňa v 1/rade a to
poukázaním poštovou poukážkou zo dňa 30.1.2012. Z potvrdenia Prvej stavebnej sporiteľne vyplýva,

že pohľadávka bola vyrovnaná dňa 1.2.2012 a následne vyššie uvedeným rozsudkom bola uložená
povinnosť odporkyni v 1/rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.320,88 eura v povolených splátkach po
250 eur s tým, že rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.2.2013. Z toho je zrejmé, že pohľadávka
navrhovateľa vznikla voči odporkyni v 1/rade za trvania jej manželstva s odporcom v 2/rade.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa na určenie, že

predmetné nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a to odporcov v 1/ a 2/rade je
dôvodný. Za trvania manželstva odporcov v 1/ a 2/rade dňa 12.8.2010 uzatvoril odporca v 2/rade s otcom
odporkyne v 1/rade kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli predmetné nehnuteľnosti s tým, že kúpna
cena bola dohodnutá vo výške 23.231,74 eura. Podľa odporcov bola kúpna cena zaplatená z úveru
poskytnutého odporcovi v 2/rade ešte pred uzavretím manželstva odporcov a to na základe zmluvy o

úvere zo dňa 21.9.2009 vo výške 22.900 eur. Podľa odporcov tak bola kúpna cena zaplatená výlučne
z finančných prostriedkov odporcu v 2/rade. Podľa odporkyne v 1/rade rozdiel medzi poskytnutým
úverom a kúpnou cenou mali doplatiť rodičia odporcu v 2/rade a podľa odporcu v 2/rade ako uviedol
vo svojej výpovedi, mal vlastné úspory na účte a tiež mal finančné prostriedky u matky. Podľa súdu
odporcovia v 1/ a 2/rade bez akýchkoľvek pochybností nepreukázali svoje tvrdenia, že kúpna cena

bola uhradená otcovi odporkyne v 1/rade odporcom v 2/rade výlučne z jeho finančných prostriedkov.
Z výpovede odporkyne v 1/rade vyplýva, že táto nemá finančné prostriedky na zaplatenie pohľadávky
navrhovateľovi. Túto nedokázala uhrádzať ani v splátkach povolených v rozsudku po 250 eur. Súdu sa
tak javí postup odporcov v 1/ a 2/rade pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností ako účelový, keď bolo
z výpovede odporkyne v 1/rade zistené, že účastníci mali známosť predtým ako uzavreli manželstvo

sedem rokov. Pred uzavretím manželstva s odporcom v 2/rade, ktoré uzavreli dňa 21.11.2009, žili spolu
dva roky, teda už v čase, keď odporca v 2/rade uzatváral s Prvou stavebnou sporiteľňou zmluvu o úvere.
Účelovosti ich konania svedčí i to, že predávajúcim bol otec odporkyne v 1/rade, ktorý v rodinnom
dome,ktorýodporcav2/radenadobúdalkúpnouzmluvou,zostalnaďalejbývaťajemálopravdepodobné
tvrdenie odporcov, že uzatvorením kúpnej zmluvy s otcom odporkyne v 1/rade si odporca v 2/rade riešil

vlastnú bytovú otázku. Tu treba poukázať na výpoveď odporkyne v 1/rade v konaní sp. zn. 6C/176/2012,
resp. na jej obsah záverečného stanoviska, keď uviedla, že žije s manželom, teda s odporcom v 2/
rade v byte jej rodičov, ide o rodinný dom, ktorý si odkúpili od jej otca a za tým účelom si zobrali úver
vo výške 20.000 eur, ktorý splácajú po 165 eur mesačne. V konaní odporcovia, najmä odporca v 2/
rade nepreukázal, že kúpna cena bola otcovi odporkyne v 1/rade vyplatená výlučne z jeho finančných

prostriedkov. Vlastne hodnoverným spôsobom ani nepreukázal, že kúpna cena bola uhradená z úveru,
ktorý mu bol poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľňou vo výške 22.900 eur. Vlastne v konaní odporcovia
v 1/ a 2/rade nepreukázali, či skutočne došlo k vyplateniu tejto kúpnej ceny otcovi odporkyne v 1/
rade, o čom nepredložili žiadny hodnoverný dôkaz. Výška úveru bola 22.900 eur, pričom kúpna cena
bola vyššia a to 23.235,74 eura. Takisto odporcovia, najmä odporca v 2/rade, hodnoverným spôsobom

nepreukázal, že tento rozdiel bol uhradený výlučne z jeho finančných prostriedkov. Uviedol, že malfinančné prostriedky na účte a tiež u matky. Za tým účelom bol urobený dopyt na Slovenskú sporiteľňu
ohľadne výpisu z účtu odporcu v 2/rade, avšak nebolo preukázané, že pokiaľ ide o pohyb jednotlivých
súm, či vkladov alebo výberov, žeby šlo o také sumy, ktoré by potvrdzovali úhradu kúpnej ceny otcovi

odporkyne v 1/rade, teda žeby bol urobený výber z účtu vo vyššej čiastke v čase, keď sa kúpna zmluva
uzatvárala, k čomu došlo 12.8.2010. Takisto nebolo preukázané v konaní, žeby mal odporca v 2/
rade finančné prostriedky u matky a žeby táto mu finančné prostriedky potom následne poskytla a že
výlučne ide o jeho oddelené finančné prostriedky. Platí potom zásada, že pokiaľ čo i len čiastočne
bola zaplatená kúpna cena zo spoločných finančných prostriedkov, patrí nadobúdajúca nehnuteľnosť

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V konaní tak odporcovia v 1/ a 2/rade nepreukázali,
že predmetné nehnuteľnosti boli získané za trvania ich manželstva spôsobom, ktorý by ich vylučoval
z bezpodielového vlastníctva manželov. Dôkazné bremeno preukázať, že kúpna cena za predmetné
nehnuteľnosti bola uhradené z výlučných prostriedkov odporcu v 2/rade zaťažovala odporcov a možno
konštatovať, že toto dôkazné bremeno neuniesli. Keďže ide o nehnuteľnosti nadobudnuté počas
trvania manželstva a nebolo preukázané, že k tomu došlo výlučne z finančných prostriedkov patriacich

odporcovi v 2/rade, tieto patria do BSM odporcov v 1/ a 2/rade. Preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. K veci súd dodáva, že odporcovia v
1/ a 2/rade ani zmluvne neprejavili svoju vôľu, že nehnuteľnosti patria výlučne do vlastníctva odporcu v
2/rade. Nebolo to urobené ani formou prehlásenia odporkyne v 1/rade pri uzatváraní uvedenej kúpnej
zmluvy odporcom v 2/rade s otcom odporkyne v 1/rade. Keby k tomu došlo, vôľa odporcov v 1/ a 2/ rade

ako manželov by bola rozhodujúca z hľadiska určenia, či vec patrí alebo nepatrí do ich bezpodielového
spoluvlastníctva.

O trovách štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že zaviazal odporcov v 1/ a 2/rade zaplatiť
na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 24 eur, ktorú sumu tunajšiemu súdu fakturovala Slovenská
sporiteľňa, a.s. za podaný výpis z účtu.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2, 3 O.s.p., V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.