Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/215/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111201669
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111201669.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov
Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa Chemko, a.s. Strážske
v likvidácii, Moskovská 13, Bratislava, IČO: 31 724 582, práv. zast. Advokát Pirč, s.r.o., so sídlom
Kpt. Nálepku 17, Košice, proti odporcovi TPC Group, s.r.o., Univerzitná 8498/25, Žilina, IČO: 36 737
038, práv. zast. advokátkou JUDr. Genovévou Hlásnikovou, so sídlom Dolný val 30, Žilina, o zrušenie

rozhodcovského rozsudku a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v
Bratislave č.k. 34Cb/10/2011-199 zo dňa 20.5.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 34Cb/10/2011-199 zo
dňa 20.5.2014 p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol navrhovateľov návrh a uložil mu povinnosť zaplatiť
odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 637,57EUR do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že zmluva o dielo bola uzatvorená v písomnej forme aj keď nebola
datovaná, je platná a účinná. Zmluvné strany si na základe tejto zmluvy navzájom plnili a nedomáhali
sa určenia jej neplatnosti. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že v zmluve o dielo je písomne dojednaná

rozhodcovská doložka, ktorá jasne a jednoznačne vyjadrujúca záväzok zmluvných strán, že sa podrobia
rozhodcovskému rozhodnutiu a to, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o
jej platnosť, budú riešené pred rozhodcovským súdom, pričom obsah i forma rozhodcovskej zmluvy,
uzatvorenej účastníkmi, zodpovedajú ustanoveniam § 3, 4 ZoRK. Súd prvého stupňa k námietke
navrhovateľa ohľadom neúčinnosti zmluvy o dielo z dôvodu absencie dátumu uviedol, že neuvedenie
dátumu na zmluve o dielo nemá za následok absolútnu neplatnosť dojednanej rozhodcovskej doložky.

K uvedenému súd prvého stupňa uviedol, že účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť
námietkunedostatkuprávomocirozhodcovskéhosúdupreneexistenciualeboneplatnosťrozhodcovskej
zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej podľa ust.
§ 21 ods. 2 ZoRK. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; v tom prípade
túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do

vydania rozhodcovského rozsudku. Súd prvého stupňa sa pri posudzovaní tejto skutočnosti, zaoberal
námietkou odporcu, že, navrhovateľ v rozhodcovskom konaní ako žalovaný, nevzniesol podľa ust.
§ 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu
pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, t. j. najneskôr pri prvom úkone vo veci
samej. Súd prvého stupňa považoval v konaní za preukázané, že z rozhodcovského spisu č. Rsp
V-96/2010 - z vyjadrenia žalovaného (navrhovateľa v tomto konaní), zo dňa 09.08.2010, doručeného

rozhodcovskému súdu dňa 13.08.2010, boli známe iba jeho vyjadrenia k meritu veci, a že nedostatokprávomoci rozhodcovského súdu nenamietal, naopak, zo zoznamu rozhodcov vybral dokonca rozhodcu
Ing. Vladimíra Chlebu (č.l. 114 - 115 s.sp.) a taktiež aj z vyjadrenia žalovaného (navrhovateľa v tomto
konaní), zo dňa 19.10.2010, doručeného rozhodcovskému súdu dňa 21.10.2010 vyplýva, že žalovaný

sa vyjadril k žalobe opäť len v merite veci (č.l. 100 - 101 s.sp.). Z uvedeného súd prvého stupňa
vyvodilzáver,ženavrhovateľ(vrozhodcovskomkonaníakožalovaný),sineuplatnilnámietkunedostatku
právomocirozhodcovskéhosúdupreneexistenciualeboneplatnosťrozhodcovskejzmluvy,t.j.najneskôr
pri prvom úkone vo veci samej, t. j. vo svojom vyjadrení rozhodcovskému súdu zo dňa 09.08.2010, na
základe jeho výzvy - žiadosti o žalobnú odpoveď zo dňa 23.06.2010, ktorá mu bola doručená dňa

28.06.2010 (č.l. 119 s.sp.) a dokonca si zvolil svojho rozhodcu, z čoho nepochybne vyplýva, že uznal
právomoc rozhodcovského súdu. Súd prvého stupňa poukázal, že navrhovateľ námietku nevzniesol
ani pri druhom úkone vo veci samej vo svojom vyjadrení zo dňa 19.10.2010 a námietku nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu si uplatnil až pri treťom úkone vo veci samej a to na pojednávaní
zo dňa 03.11.2010 ako vyplýva z jej str. 2, čo sám aj potvrdil v svojom písomnom vyjadrení súdu
zo dňa 01.10.2012 (č.l. 69 s.sp.) Súd prvého stupňa považoval za preukázané, že konanie vo veci

navrhovateľa Chemko, a.s. Strážske v likvidácii proti odporcovi v 1. rade: Rozhodcovský súd Slovenskej
obchodnej a priemyselnej komory a odporcovi v 2. rade: TPC Group, s.r.o. o námietke nedostatku
právomoci č. k. 33Cb/147/2010bolo uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.03.2013 v celom
rozsahu právoplatne zastavené z dôvodu späťvzatia navrhovateľa zo dňa 26.02.2013. Súd prvého
stupňa uviedol, že v danom prípade nešlo o vec, ktorú nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní,

preto nemohla byť použitá druhá veta § 21 ods. 2 ZoRK, kedy by bolo možné uplatniť námietku až
do skončenia veci samej v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že oneskorenú námietku
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z iného dôvodu než pre nedostatok arbitrability musel rozhodcovský
súd zamietnuť. Súd prvého stupňa sa zaoberal ďalším dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku
uvedeným navrhovateľom podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZoRK, t. j. či v rozhodcovskom konaní došlo k

porušeniu zásady rovnosti ako účastníka, vyplývajúcej z ust. § 17 ZoRK, v zmysle ktorého každému
účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na
jeho ochranu, pričom súd prvého stupňa dospel k záveru, že aj keď rozhodcovský súd na pojednávaní
dňa 08.12.2010 vydal uznesenie, v ktorom je uvedené, že odporca (v rozhodcovskom konaní ako
žalobca), sa má v lehote do 5 dní vyjadriť k listinným dôkazom predložených navrhovateľom (v

rozhodcovskom konaní ako žalovaným) a ďalej, že aj keď súd vyhlásil dokazovanie za skončené a
zároveň uložil obom účastníkom aby v rovnakej lehote 5 dní predložili súdu záverečné návrhy spolu s
uplatnením trov konania a právneho zastúpenia, tak tieto skutočnosti nemajú za následok nemožnosť
uplatneniaprávnaochranunavrhovateľa(vrozhodcovskomkonaníakožalovaného).Súdprvéhostupňa
uviedol, že rozhodcovský súd sa na pojednávaní s predloženými dôkazmi riadne oboznámil, ako

to vyplýva zo zápisnice rozhodcovského konania zo dňa 08.12.2010 na str. 3 a taktiež vyhodnotil
tieto dôkazy v rozhodcovskom rozsudku na str. 5, a ak sa k týmto dôkazom nevyjadril odporca (v
rozhodcovskom konaní žalobca), nemá to za následok porušenie jeho práv, nakoľko rozhodcovský súd
rozhodol vo veci až po skončení dokazovania. Súd prvého stupňa uviedol, že taktiež nedošlo k porušeniu
zásady rovnosti jeho účastníkov preto, lebo rozhodcovský súd rozhodol o veci už toho istého dňa, t. j.

8.12.2010, aj keď obaja účastníci ešte mohli predložiť záverečné návrhy spolu s vyčíslenými trovami
konania, nakoľko tieto návrhy, mali byť zhrnutím dokazovania, ktoré bolo už skončené a už nemali vplyv
na rozhodnutie v predmetnej veci. Podľa § 34 ods. 2 Rokovacieho poriadku RS SOPK, v odôvodnených
prípadoch môže senát alebo rozhodca rozhodnúť, že účastníkom konania doručí písomný rozhodcovský
rozsudok, bez ústneho vyhlásenia a ak bol v danom prípade uvedený v rozhodcovskom rozsudku

rovnaký dátum ako deň, kedy bolo skončené dokazovanie, nemá to taktiež za následok porušenie práv
navrhovateľa (v rozhodcovskom konaní ako žalovaného), nakoľko táto skutočnosť nemala vplyv na
uplatnenie jeho práv v rozhodcovskom konaní a ďalej keďže v rozhodcovskom spore nebol úspešný,
ním vyčíslenie trov konania v lehote stanovenej rozhodcovským súdom nebolo podstatné. O trovách
konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a ich náhradu priznal v spore

úspešnému odporcovi.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ riadne a včas odvolanie v ktorom odvolaciemu
súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrhu vyhovieť a priznať navrhovateľovi
náhradu trov prvostupňového ako i odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že rozhodcovská doložka je
súčasťou zmluvy o dielo, z ktorej nie je zrejmé, kedy mala nadobudnúť účinnosť, pretože zmluva o dielo

bola síce podpísaná, no nikdy nebola datovaná a hoci by sa dal z čl. 7 bod 1 záver, že zmluva je platná
deň po podpise zmluvy, rozhodcovský súd dospel k záveru, že nedostatok spočívajúci v neuvedeníkonkrétneho dátumu, kedy mala zmluva nadobudnúť platnosť odstránený nebol. Z uvedeného teda
vyplýva, že nie je jasné, či medzi navrhovateľom a odporcom vznikol zmluvný vzťah na základe písomnej
zmluvy o dielo alebo iba na základe neformálneho právneho vzťahu, ktorého obsahom však nebola

rozhodcovská doložka, ktorá musí mať písomnú formu. Uviedol, že čiastočné plnenie navrhovateľa
ako objednávateľa nemôže byť považované za uznanie zmluvy ako rozhodcovský súd nesprávne
vyhodnotil, lebo v danom prípade ide iba o uznanie konkrétneho peňažného záväzku voči zhotoviteľovi
- odporcovi. Vyjadril názor, že neuvedenie dátumu na zmluve o dielo má vplyv na jej platnosť, ktorá bola
odložená do budúcnosti a teda rozhodcovská doložka nemohla byť platne dojednaná. Navrhovateľ ďalej

namietal, že rozhodcovský súd nevypočul svedkov D. a Š., ktorých navrhol ale osvojil si iba jednostranné
tvrdeniaodporcu.Ktvrdeniusúduprvéhostupňa,ženavrhovateľuznalprávomocrozhodcovskéhosúdu,
lebo jeho právomoc namietol až pri treťom úkone navrhovateľ uviedol, že sám rozhodcovský súd mal
pochybnosť o svojej právomoci, keďže dňa 3.11.2010 vyzval účastníkov konania aby sa k tejto otázke
vyjadrili, čo navrhovateľ urobil, no bol to jeho tretí úkon. Uviedol, že takúto otázku rozhodcovského súdu
by bolo možné vyhodnotiť ako účelovú, lebo vznesenie námietky nedostatku právomoci by bolo účelné

len pri prvom a nie treťom úkone účastníka. Poukázal, že od počiatku namietal platnosť zmluvy o dielo,
ktorej súčasťou bola aj rozhodcovská doložka, čím nepriamo namietal jej platnosť už pri prvom úkone.
Navrhovateľ v odvolaní ďalej namietal, že v konaní pred rozhodcovským súdom bola porušené zásada
rovnosti účastníkov. Svoju námietku odôvodnil tým, že rozhodcovský súd neumožnil účastníkom vyjadriť
sakuvšetkýmvykonanýmdôkazomanamietanýmskutočnostiamotým,ževosvojomrozhodnutízodňa

8.12.2010 vôbec nereflektoval záverečné vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 10.12.2010, hoci bolo podané
v stanovenej lehote. Namietal tiež, že uznesenia rozhodcovského súdu neobsahovali odôvodnenie a
poučenie a preto aj uznesenie rozhodcovského súdu zo dňa 8.12.2010 o odročení konania možno
považovať za arbitrárne a to aj s ohľadom na skutočnosť, že k tomu istému dátumu rozhodcovský súd
vydal svoj rozsudok. K späťvzatiu svojich predošlých návrhov navrhovateľ uviedol, že tieto vzal späť z

dôvodu prebiehajúceho exekučného konania a nie z dôvodu, že by upustil od namietaných skutočností
uvádzaných aj v tomto konaní. Navrhovateľ ďalej namietal, že rozhodcovský súd priznal odporcovi (v
rozhodcovskom konaní žalobcovi) vyššie príslušenstvo, než si žalobou uplatnil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd konštatujúc správnosť napadnutého rozsudku k veci dodáva, že súd prvého stupňa

vec správne vyhodnotil a správne právne posúdil. K odvolaniu navrhovateľa odvolací súd uvádza, že
navrhovateľ v odvolaní zhrnul svoje námietky voči rozhodcovskému rozsudku, ktoré predniesol či už
písomne alebo svojimi vyjadreniami pred súdom prvého stupňa avšak neuviedol žiadne skutočnosti,
pre ktoré považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny. Odvolací súd preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa a plne sa stotožnil s jeho právnymi záverom, že pre neuplatnenie námietky

nedostatku právomoci rozhodcovského súdu navrhovateľom (v rozhodcovskom konaní žalovaným) pri
prvom úkone malo za následok stratu oprávnenia súdu sa touto námietkou zaoberať neskôr. K námietke
navrhovateľa ohľadom neplatnosti zmluvy o dielo a dohodnutej rozhodcovskej doložke ako i porušeniu
zásady rovnosti účastníkov odvolací uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý
dostatočne a vyčerpávajúco odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým návrh navrhovateľa zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 Os.p. ako správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v
spore úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.