Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/86/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615204673
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615204673.2

Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca L.. E. V., v právnej veci mal. M. F., O.. X.X.XXXX, G. F., O..
XX.X.XXXX, X. F., O.. XX.X.XXXX, všetky bytom u matky a všetky zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, deti rodičov, matky U. I., O..
XX.X.XXXX, V. F. D. X, P. R. D. U.O. F., O.. XX.X.XXXX, V. O. Y. XX/X, G. v konaní o zvýšenie výživného
takto

r o z h o d o l :

Mení sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, spisová značka 13P/47/2013 - 77 zo dňa
5.6.2014, vo výroku o výživnom zo strany otca maloletých detí a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany
otca na mal. M., zo sumy 35 Eur mesačne na sumu 55 Eur mesačne, na mal. G. zo sumy 35 Eur mesačne
na sumu 55 Eur mesačne a na mal. X. zo sumy 30 Eur mesačne na sumu 50 Eur mesačne u všetkých
detí počnúc od 18.5.2015, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca od 18.5.2015 do 30.6.2015 na mal. M. v celkovej výške 29,03 Eur, na
mal. G. v celkovej výške 29,03 Eur, a na mal. X.E. v celkovej výške 29,03 Eur, je otec povinný uhradiť
k rukám matky, do 60-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.3.2015 domáhala, aby súd zvýšil výživné
zo strany otca na mal. M. zo sumy 35,--Eur mesačne na sumu 90,--Eur mesačne, na mal. G. zo sumy
35,--Eur mesačne na sumu 90,--Eur mesačne a na mal. X. zo sumy 30,--Eur mesačne na sumu 70,--
Eur mesačne , spolu vo výške 250,--Eur mesačne od 1.4.2015.

Tento svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 13P/47/2013-77
zo dňa 5.6.2014 bolo ich manželstvo rozvedené , mal. deti M., G. R. X. boli zverené do jej osobnej
starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. M. sumou 35,--Eur mesačne, na mal. G.
sumou 35,--Eur mesačne a na mal. X. sumou 30,--Eur mesačne . Uvedené výživné nepostačuje na
pokrytie nákladov spojených so zabezpečovaním ich potrieb. Mal. M. R. G. navštevujú 4. ročník K. Š.
X. P. Č. X.. Príspevok rodičov škole na začiatku školského roka bol uhradený vo výške 15,--Eur spolu
na obe deti. Poplatok za triedny fond bol v sume 16,--Eur na školský rok pre obe deti. Poplatok za
pracovné zošity z anglického jazyka bol spolu v sume 15,--Eur , z matematiky spolu vo výške 18,--Eur ,
zo slovenského jazyka v sume 9,--Eur . Ďalšie náklady so zabezpečením školských potrieb, pomôcok,
ošatenia obuvi atď. boli vo výške do 150,--Eur. Mal. M. nosí okuliare . Každý polrok chodieva na

pravidelné kontroly do očnej ambulancie v Poprade. Pred tromi mesiacmi mala zakúpené okuliare ,
poplatok za ne bol vo výške 130,--Eur. Maloleté deti sú zdravé, prekonávajú len bežné detské choroby.
Mal. X. do decembra 2014 navštevovala U. Š. X. P. . T .č. je v jej celodennej starostlivosti , nakoľko
finančne nezvládala hradiť poplatok za stravu a školné. U.. X. má oslabený imunitný systém, často
ochorie. S tým súvisia zvýšené výdavky na lieky, probiotiká, a vitamíny. Ona ( matka ) je bez pracovného
pomeru . zabezpečuje celodennú starostlivosť dvom maloletým deťom. Je jej poskytovaný rodičovský
príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavok na deti v sume 94,08 Eur mesačne. S deťmi
býva sama v nájomnom dvojizbovom byte v Poprade. Poplatok za podnájom s energiami je vo výške
300,--eur mesačne. Spláca pôžičku z nebankového subjektu vo výške 5,--Eur mesačne. Poplatok za
mobilný telefón je v sume cca 8,--Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má celkové k štyrom maloletým
deťom. Okrem uvedených detí aj k mal. F. F., nar. 15.3.2013. Má vedomosť o tom, že otec maloletých
detí pracuje v Českej republike ,v Brne. Domov prichádza raz v mesiaci. Na výživu detí pravidelne
prispieva sumou 100,--Eur mesačne. Nad rámec výživného deťom prispel na Vianoce tým, že starším
dcéram kúpil tablety a X. hračku a knihy. Deťom kúpil dve zimné bundy , rifle, nohavice, leginy, tričká,
ponožky, mikiny, čižmy a botasky. Otec je s deťmi v nepravidelnom telefonickom kontakte. Keď príde
domov , zoberie deti do svojej domácnosti na pár hodín, maximálne jedene deň.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca ako aj poverenej zamestnankyne kolízneho
opatrovníka maloletých detí, ako aj deti cestou kolízneho opatrovníka, tiež výsluchom svedka,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 13P/47/2013 na
základe čoho zistil tento skutkový stav :

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že toho času s deťmi žije v prenajatom byte, pričom návrh podala
preto, lebo od decembra 2014 žije v tomto byte sama len s deťmi. Náklady na bývanie sú vo výške 300
Eur mesačne, ktoré uhrádza z rodičovského príspevku a prídavkov na deti, ktoré poberá. Do decembra
2014 s nimi žil aj jej bývalý partner, ktorý bol zamestnaný v spoločnosti R., a ktorého príjem bol cca. 1000
Eur, pričom prispieval do ich spoločnej domácnosti celým svojím príjmom. Okrem uvedených prídavkov
na deti a rodičovského príspevku tiež poberá výživné na deti. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok.
Otec na maloleté deti pravidelne uhrádza výživné, nemá na ňom žiaden dlh. Deťom tiež zakúpi nejaké
veci, sú to však nepotrebné veci ako tablety a mobily. Tiež pre M. R. G. zakúpil nejaké oblečenie. Ona
spláca pôžičku v Provident, pokiaľ jej to vychádza. Poukázala na to, že otec sa deťom chváli koľko
má peňazí, kedy ukazuje deťom peňaženku s peniazmi. Deti tiež fotí s peniazmi v rukách, že im dal
na Vianoce 10 000 Kč a toto následne on posiela rodine, aby videli koľko im posiela. Samé deti sa jej
potom chvália koľko má otec peňazí. Otec chodí v značkovom oblečení avšak deťom kupuje len veci
z čínskych butikov, ktoré dlho nevydržia.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že vykonáva len sezónne práce, a naposledy pracoval takto v Brne
a to rok a pol, kde nemal pravidelnú prácu a zvyčajne si tak privyrobil 250 Eur mesačne. Do mesiaca
odrobil 100-140 hodín. Uhrádza si náklady na bývanie tu na Slovensku za byt a to nájomné vo výške
50 Eur, elektriku vo výške 80 Eur mesačne. V čase ,keď bol v Čechách býval u známeho na ubytovni,
za čo mu platil 3000 Kč. uviedol, že si otvoril živnosť a to preto, aby mohol vykonávať stavebnú činnosť
tu na Slovensku, nakoľko prácu na dohodu mu nechceli dať. Teraz pracuje na stavbe v Levoči, zatiaľ
však z toho nemal žiaden príjem. Tiež by mal splácať úver v Slovenskej sporiteľni , ktorý mali splácať
pôvodne vo výške 3300 Sk mesačne. Do mesiaca na stravu minie 60 Eur a ďalšie výdavky sa týkajú
oblečenia pre neho v sume 30 Eur mesačne. Deťom pravidelne uhrádza výživné. Dcéram prispieva tiež
vecným plnením aj nad rámec bežného výživného a to pravidelne každý mesiac. Zvyčajne to vychádza
okolo 30 Eur na všetky dcéry spolu. Tiež pokiaľ deti berie zo sebou na prechádzku tak im zakúpi, čo
chcú. Posledne prispel na šaty na birmovku sumou 30 Eur pre Klaudiu, a tiež im prispel sumou 30 Eur
na výlet, ktorý chceli absolvovať. On samotný nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Byt, ktorý obýva, je
prenajatý od SBD Levoča a býva tam sám. K tvrdeniam matky, že mal fotiť deti s peniazmi a to so sumou
10.000,--Kč najprv uviedol, že to neboli jeho peniaze, v rámci doplňujúcej výpovedi po oboznámení
sa s vyjadreniami maloletých detí už uviedol, že to boli jeho peniaze , pričom nevedel súdu vysvetliť
vierohodne rozpor vo svojich výpovediach.

Svedkyňa Ľ. I.- stará matka maloletých detí zo strany matky uviedla, že otec maloletých detí robil po
stavbách, a vie, že robil aj v Brne, pričom túto informáciu má od vnučiek , ale aj od ľudí, ktorí chodili
pracovať do Brna. Ktorí to konkrétne boli, to uviesť nevedela. V čase keď otec maloletých detí žil v
spoločnej domácnosti s matkou maloletých detí, zvykol podľa svedkyne zarobiť okolo 15000 českých
korún. Aký príjem má teraz to uviesť nevedela. Potvrdila však , že otec deťom zvykne zakúpiť tričká
alebo legíny a tiež im zakúpil tablety a mobily. Tiež uviedla, že deti boli vyfotené na Facebooku, kde v
rukách držali peniaze v hodnote okolo 10000 korún českých. Uviedla, že matke maloletých detí , ktorá
žije len z materskej, pomáha, kedy zvykla jej posielať sumu 50 až 100 Eur.

Cestou poverených zamestnankýň kolízneho opatrovníka bol vykonaný aj pohovor s maloletými deťmi
a to s mal. G. R. U.. M..

Mal. G. pri pohovore okrem iného uviedla, že so sestrou M. bola počas minuloročných prázdnin a aj
zimných prázdnin s ockom na výlete v Prahe u uja. V zime jej a sestre M.i ocko ukazoval peňaženku s
peniazmi . Mal v nej veľa peňazí. Ocko jej dal do rúk papierové peniaze a fotil ju s mobilným telefónom.
Svoju fotografiu s peniazmi videla na mobilnom telefóne a aj na internete.

Mal. M. pri pohovore okrem iného uviedla, že ocko im kúpil tričká a X. šaty, Boli s ním aj na kúpalisku.
So sestrou G. boli v lete aj v zime cez prázdniny na návšteve v Prahe u uja L. R. Z. E.. V januári , keď
prišli z Prahy domov, sestra G. sa pýtala ocka, ako vyzerajú české peniaze. Ocko vybral peňaženku a
vytiahol z nej peniaze. Ona spolu so sestrou G. mali peniaze v rukách . ocko odfotil mobilným telefónom
G. aj s peniazmi v rukách. Ona videla túto fotku v mobilnom telefóne a aj na internete.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13P 47/2013 súd zistil, že rozsudkom sp.zn. 13P/47/2013-77
zo dňa 5.6.2014 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a na čas po rozvode bola schválená
rodičovská dohoda, na základe ktorej mal. deti M., G. R. X. sa zverili do osobnej starostlivosti matky a
otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. M. sumou 35,-- Eur, mal. G. sumou 35,--Eur a mal. X. sumou
30,-- Eur, spolu 100,--Eur mesačne, ktorú bol povinný platiť k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci
vopred, počnúc od právoplatnosti uvedeného rozsudku. Uvedený rozsudok vo svojom odôvodnení v
zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. mal uvedený len predmet konania a ustanovenia zákona , podľa ktorých
súd postupoval, nakoľko sa rodičia maloletých detí po jeho vyhlásení vzdali práva podať odvolanie voči
nemu. Z obsahu predmetného spisu a to z výpovede účastníkov konania však vyplynulo, že v čase
vyhlásenia uvedeného rozsudku otec uviedol, že pracuje v ČR bez prac. zmluvy, kde vykonáva pomocné
práce na stavbách. Za ubytovanie si platí 1500 Kč za ubytovňu, kedy nemá stálu adresu, a tiež má
výdavky na cestovné a stravu. Mesačne dokáže si takto zarobiť okolo 300,- Eur. Nevlastní žiaden
majetok a pre seba uhrádza len bežné výdavky. Matka maloletých v tom čase poberala len rodičovský
príspevok a prídavky na deti a nevlastnila žiaden majetok..

Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov maloletých detí, matka toho času nie je vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, odkiaľ bola vyradená ešte dňa 11.8.2011 z dôvodu narodenia dieťaťa.
Je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203,20 Eur. Podľa správy Sociálnej poisťovne nie
je vedená ako poberateľ dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky a dôchodku. Podľa správy z
prešetrenia pomerov v rodine maloletých matka s priateľom, s ktorým odišla do podnájmu sa rozišli a od
Vianoc 2014 matka sama hradí náklady za podnájom, ktoré sú vo výške 300,--Eur mesačne. Okrem mal.
dcér má ešte jedno mal. dieťa a to mal. Sebastiána, nar. 15.3.2013 , ku ktorému nie je určené otcovstvo.
Rodina obýva dvojizbový byt. Domácnosť je zariadená skromne.

Otec maloletých detí bolo podľa správy Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko
Levoča zo dňa 14.4.2015 od 24.1.2011 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nebol
poberateľom pomoci v hmotnej núdzi. Podľa správy Sociálnej poisťovne nie je vedený ako poberateľ
dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky a dôchodku. Za roky 2013 a 2014 nepodal ani daňové
priznanie ako to vyplynulo zo správy Daňového úradu Prešov. V rámci prešetrenia rodinných pomerov
povereným zamestnankyniam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča podľa

správy uvedeného úradu uviedol, že žije z príležitostnej brigádnickej činnosti , čo predstavuje cca 250,--
Eur mesačne. Uviedol , že deťom nakupuje oblečenie , obuv, hračky, knihy, a staršie dcéry od neho
dostali na Vianoce tablety. Deťom telefonuje raz do týždňa. Nepravidelne raz v mesiaci trávia víkend
v jeho domácnosti. Od 18.5.2015 otec vykonáva živnostenskú činnosť a to dokončovacia práce pri
realizácii stavebných exteriérov a interiérov.

Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine maloletých vyplynulo, že mal. G. R. M. navštevujú 4.-tý ročník
Základnej školy. X. R. F. sú v starostlivosti matky. U.. M. nosí okuliare a U.. X. má poruchy imunitného
systému, preto matka jej musí hradiť lieky , probiotiká a vitamíny.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od
1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2
písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom
rozsahu, ako to matka požadovala.

Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých
vychádzal tunajší súd v rozsudku sp. zn. 13P/47/2013-77 zo dňa 5.6.2014. Táto podstatná zmena
pomerov nastala na strane otca dňom 18.5.2015 a spočívala v tom, že začal vykonávať oficiálnu
živnostenskú činnosť.

Takáto objektívna zmena pomerov na strane povinného rodiča obdobne ako prípade zmeny pomerov
na strane oprávneného dieťaťa odôvodňuje posúdiť skutočnosti, či došlo medzi účastníkmi k takým
zásadným zmenám , ktoré prípadne odôvodňujú zvýšenie výživného na maloleté dieťa.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom
medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň,
obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom
jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj
potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho
človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a
jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, ,
ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj)

životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery
inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj
sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie), a preto súd pri rozhodovaní o zvýšení
výživného prihliadal aj na túto okolnosť.

Na druhej strane zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nie len na
strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených potrieb
dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery
povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo
východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom
fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj
takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť
poskytovania výživného.

Otec maloletých detí je samostatne zárobkovo činnou osobou od 18.5.2015. Dovtedy pracoval podľa
jeho vyjadrenia len brigádnicky , kde podľa jeho vlastných slov sa jeho príjem pohyboval okolo 250,--
Eur mesačne. Otec na pojednávaní konanom dňa 19.5.2015 bol vyzvaný k tomu, aby zdokladoval, aký
príjem dosiahol z tejto svojej podnikateľskej činnosti za obdobie od mája 2015 do konca júna 2015.
Otec si voči súdu nesplnil túto svoju edičnú povinnosť, na ktorú bol súdom vyzvaný a na následnom
pojednávaní len slovne deklaroval , že nemal žiaden príjem, pretože on nevystavoval zatiaľ faktúry
svojmu obchodnému partnerovi ( zadávateľovi prác). V prípade majetkových pomeroch otca za rok 2015
preto súd vychádzal z nevyvrátiteľnej právnej domnienky v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine a síce,
že mesačný príjem otca, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani, predstavuje
20 násobok sumy životného minima vyplácanej v Slovenskej republike. Táto suma životného minima
za obdobie, za ktoré súd otca zaväzoval na zvýšené výživné, predstavovala pre obdobie od 1.7.2013
doteraz sumu 198,09 Eur mesačne. V zmysle opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR
č. 186/2013 Z.z., a teda príjem otca pre toto obdobie by bol stanovený sumou 3 961,80 Eur mesačne
( 20x198,09 Eur). Na základe uvedeného preto bolo možné konštatovať, že na strane otca došlo v zmene
pomerov od poslednej úpravy výživného, kde súd vychádzal z toho, že otec je nezamestnaný a zarába
si len brigádnicky.

Súd však prihliadol na skutočnosť, že otec s podnikaním ešte len začal a tak pri stanovení výšky
výživného vzal na zreteľ tie sumy, ktoré otec preukázateľne uhrádzal či už na deti alebo na vlastné
potreby. Deťom hradí výživné spolu v sume 100,--Eur mesačne a nemá na ňom nedoplatky, za
podnájom si hradí sumu 160,--Eur mesačne. Sám uvádzal , že dcére prispel na kúpu šiat v sume 30,--
Eur a tiež deťom prispel na výlety ďalšou sumou 30,--Eur. Už len súčet týchto súm predstavuje čiastku
cca 310,--Eur. do mesiaca. Pri stanovení výšky výživného súd vzal na zreteľ aj výpovede maloletých
dcér o tom, že v ich prítomnosti otec v zimných mesiacoch disponoval značnou čiastkou peňazí v
hodnote cca 10000,--Kč ( cca 370,--Eur) , čo otec neskôr ja potvrdil, že sa jednalo o jeho peniaze. je preto
pravdepodobné , že otec do mesiaca v skutočnosti je schopný v súčasnej dobe disponovať čiastkou
okolo cca 680,--Eur.

Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, ako aj
potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca, prihliadajúc na skutočnosť,
že maloleté dcéry sú v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, a teda
táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletým takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným
spôsobom finančne kompenzovaná, súd ustálil výšku súčasného výživného zo strany otca u mal. M. R.
U.. G. a to u každej z nich na sumu 55,--Eur mesačne a u mal. Viktórie na sumu 50,--Eur mesačne a
v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 18.5.2015, teda odo dňa , kedy nastala uvedená výrazná
zmena pomerov na strane otca spočívajúca v začatí výkonu jeho živnostenskej činnosti. Keďže iná
zmena pomerov do uvedeného dátumu od poslednej úpravy pomerov na strane či už detí, alebo
povinného otca nenastala , súd návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od 1. 4.2015 ( t.j. od
dátumu, od ktorého si matka uplatňovala nárok na zvýšenie výživného) do 17.5.2015 ( t.j. do dňa,
predchádzajúceho dňu, kedy otec začal prevádzkovať živnostenskú činnosť) zamietol.

Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného zo strany otca na maloleté dcéry vznikol otcovi
do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 18.5.2015 do 30.6.2015 a
to na každú za mal. dcér vo výške 29,03 Eur, na úhradu ktorého súd otca zaviazal v lehote do 60 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Tento nedoplatok bol vyčíslený u U.. M. R. U.. G. a to u každej z nich ako
súčet sumy novourčeného výživného za mesiac jún 2015 vo výške 55,--Eur mesačne a pomernej časti
novourčeného výživného za mesiac máj 2015 zodpovedajúcej 14 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za
obdobie od 18.5.2015 do 31.5.2015, čo predstavovalo čiastku 24,84 Eur ( t.j. 55,-- Eur / 31 dní x 14 dní) ,
a u mal. Viktórie bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiac jún 2015 vo výške
50,--Eur mesačne a pomernej časti novourčeného výživného za mesiac máj 2015 zodpovedajúcej 14
dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 18.5.2015 do 31.5.2015, čo predstavovalo čiastku 22,58
Eur ( t.j. 50,-- Eur / 31 dní x 14 dní).

Keďže otec na maloleté deti za obdobie mesiacov máj 2015 a jún 2015 preukázateľne uhradil dosiaľ
mu určené výživné a to u U.. M. R. U.. G. po 35,--Eur a u U.. X. v sume 30,--Eur , pričom za mesiac
máj 2015 z takto otcom uhradeného výživného ešte odrátal u mal. M. R. U.. G. a to u každej z týchto
dcér sumu 19,19 Eur ako pomernú čiastku pôvodne určeného výživného zodpovedajúceho 17 dňom z
mesiaca máj 2015 ( t.j. obdobie od 1.5.2015 do 17.5.2015 a teda výpočet uvedenej sumy je :35,-- Eur/
31 dní x 17 dní ) a u mal. Viktórie sumu 16,45 Eur ako pomernú čiastku pôvodne určeného výživného
zodpovedajúceho 17 dňom z mesiaca máj 2015 ( t.j. obdobie od 1.5.2015 do 17.5.2015 a teda výpočet
uvedenej sumy je :30,-- Eur/ 31 dní x 17 dní ).

Následne súd dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného u U.. M. R. U.. G.
a to u každej z nich v sume 29,03 Eur (t.j. 55,-- Eur +24,84 Eur +19,19 Eur - 2x 35, --Eur), a u U.. X.
taktiež v sume 29,03 Eur (t.j. 50,-- Eur +22,58 Eur +16,45 Eur - 2x 30, --Eur).

Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 30.6.2015, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich
sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac
jún 2015 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)