Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Majeriková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17Cpr/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112225797
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112225797.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsamosudkyňouJUDr.AnnouMajerikovouvprávnejvecinavrhovateľky:

Bc. C. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. XXX, občan SR, právne zastúpená Mgr. Róbert Kučera,
advokát so sídlom Veľká okružná 39, Žilina, proti odporcovi: Obec Belá, so sídlom Oslobodenia 183,
Belá, IČO: 00 321 168, právne zastúpený Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., Daniela
Dlabača 35, Žilina, IČO: 36 806 498, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky o určenie, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 28.3.2012 je
neplatné, v celom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 326,95 eur a tieto zaplatiť na
účet právneho zástupcu odporcu vedený v Tatra banka a.s., pobočka Žilina, č. účtu: XXX XXX XXXX/
XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 27.7.2012 domáhala určenia, že skončenie
pracovného pomeru zo dňa 28.3.2012, založeného pracovnou zmluvou zo dňa 10.2.2010 medzi
zamestnávateľom Obec Belá a zamestnancom (navrhovateľka), ktorej predmetom bol výkon práce
hlavného kontrolóra, za základe výpovede zo dňa 28.3.2012 je neplatné. Svoj návrh odôvodnila tým,
že s navrhovateľkou dňa 10.2.2010 po zvolení za hlavného kontrolóra obce na funkčné obdobie 6

rokov bol založený pracovný pomer písomnou pracovnou zmluvou. Dňa 25.2.2011 došlo k odvolaniu
navrhovateľky z funkcie hlavného kontrolóra na základe Uznesenia odporcu č. 7/2011 zo dňa 25.2.2011.
Jednostranným právnym úkonom - okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 9.3.2011 odporca
ukončil s navrhovateľkou pracovný pomer. Okresný súd Žilina rozsudkom sp. zn. 25C 103/2011-49 zo
dňa 18.10.2011 určil, že skončenie pracovného pomeru zo dňa 9.3.2011 je neplatné a rozsudok bol
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 9/2012-68 zo dňa 19.3.2012. Písomným
podaním zo dňa 28.3.2012 dal odporca navrhovateľke výpoveď z pracovného pomeru založeného

pracovnou zmluvou zo dňa 10.2.2010 a to z dôvodu, že navrhovateľka bola uznesením Obecného
zastupiteľstva Obce Belá č. 7/2011 bod II./ písm. d) zo dňa 25.2.2011 odvolaná z funkcie hlavnej
kontrolórkyobceBelá,čímvýkonfunkciehlavnejkontrolórkyzanikolatýmtoodvolanímzfunkcieprestala
spĺňať predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, t.j. na výkon práce
hlavnej kontrolórky obce Belá. Písomným podaním zo dňa 20.4.2012 požiadala navrhovateľka odporcu,
aby jej prideľoval prácu a trvala na tom, aby ju odporca aj naďalej zamestnával. Navrhovateľka považuje
skončenie pracovného pomeru na základe jednostranného právneho úkonu odporcu zo dňa 28.3.2012

za neplatné a to z dôvodov, a) že uznesenie obecného zastupiteľstva č. 7/2011 zo dňa 25.2.2011 bolo
napadnutéprotestomprokurátorapreporušeniezákona,b)vovýpovedizodňa28.3.2012niejeuvedený
skutkový dôvod tohto jednostranného právneho úkonu, nachádza sa v ňom len odkaz na uznesenie
obecného zastupiteľstva zo dňa 25.2.2011 a nie je zrejmé, či dôvodom odvolania mala byť skutočnosť,že odporca nikdy neudelil písomný súhlas s podnikaním po jej zvolení do funkcie hlavného kontrolóra
alebo skutočnosť, že ako hlavný kontrolór neinformovala odporcu o stave obecného podniku s.r.o., ktorý
spadal do jej kontrolnej činnosti a teda neexistoval dôvod, pre ktorý bola odporcom odvolaná z funkcie

hlavného kontrolóra a ktorý odporca v uznesení č. 7/2011 zo dňa 25.2.2011 označuje. Navrhovateľka
vykonáva podnikateľskú činnosť od 1.10.2000 a pri je zvolení do funkcie hlavného kontrolóra dňa
10.2.2010 poslanci obecného zastupiteľstva mali vedomosť o výkone jej podnikateľskej činnosti a
odporcovi najneskoršie zaniklo oprávnenie ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou na základe výpovede
z dôvodu výkonu jej podnikateľskej činnosti a to dňom 10.2.2011 tj. uplynutím objektívnej jednoročnej

prekluzívnej lehoty. Pokiaľ ide o neinformovanie o hospodárskom stave obecného podniku (podľa § 18f
ods. 1 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, hlavný kontrolór predkladá obecnému
zastupiteľstvu najmenej raz ročne správu o kontrolnej činnosti, a to do 60 dní po uplynutí kalendárneho
roku)navrhovateľkauviedla,žebolaodvolanázfunkciehlavnéhokontrolórakudňu25.2.2011a odporca
zmaril splnenie tejto zákonnej povinnosti informovať o hospodárskom stave. Teda neexistoval dôvod,
pre ktorý bola odporcom odvolaná z funkcie hlavného kontrolóra a ktorý odporca v uznesení č. 7/2011

zo dňa 25.2.2011 označuje. Navrhovateľka zastáva tiež názor, že odporca nebol oprávnený ukončiť
pracovný pomer na základe výpovede, keďže si nesplnil ponukovú povinnosť v zmysle ustanovenia §
63 ods. 2 Zákonníka práce.

V priebehu konania navrhovateľka podaním zo dňa 19.11.2012 navrhla prerušiť konanie do skončenia

vedeného konania na Krajskom súde v Žiline sp. zn. 20S 75/2012 o preskúmanie zákonnosti uznesenia
obecného zastupiteľstva odporcu č. 7/2011 bod II. písm. d) zo dňa 25.2.2011.
Uznesením okresného súdu Žilina č.k. 17Cpr/3/2012-34 zo dňa 19.11.2012 bolo konanie prerušené do
právoplatného skončenia veci vedenej pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 20S 75/2012.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa
vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou. Poukázala na odôvodnenie ukončenia pracovného pomeru v súvislosti

s podnikaním navrhovateľky, ako aj k správe hospodárenia obecného podniku uvádzané v podanom
návrhu. Odporca si nesplnil ponukovú povinnosť a má zato, že dôkazné bremeno že nemá voľné
pracovné miesto bolo na odporcovi, teda navrhovateľka takúto dôkaznú povinnosť, že by odporca mal
voľné pracovné miesto nemá. Opätovne žiadala preskúmať platnosť predmetného uznesenia obce,
nakoľko ho napadá z iných dôvodov, ktoré špecifikovala v návrhu. Uviedla, že má vedomosť o tom, že

funkciu hlavného kontrolóra teraz vykonáva Mgr. Šugár, ktorého zvolilo obecné zastupiteľstvo. K stavu
obsadenostipracovnýchpozíciíuodporcuk31.3.2012sanavrhovateľkavyjadrovalaktýmpracovníkom,
s ktorými prichádzala do styku a boli na obecnom úrade v čase jej pôsobenia. Uviedla tiež, že v
zozname nie je uvedený p. Káčer Tomáš, ktorý vykonával funkciu projektového manažéra na základe
živnostenského oprávnenia a túto pozíciu by mohla vykonávať ona. Tiež má vedomosť, že obec má

knižnicu a v tomto zozname nie je uvedený pracovník, ktorý tam pracuje, ktorého meno však uviesť
nevedela a myslí si, že toto miesto je voľné.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Navrhovateľka prestala spĺňať zákonné predpoklady
na výkon zamestnania v pozícii hlavnej kontrolórky, kedy obecné zastupiteľstvo obce dňa 25.2.2011

navrhovateľku odvolalo z funkcie hlavnej kontrolórky. V zmysle zákona o obecnom zriadení obec môže
mať iba jedného jediného hlavného kontrolóra, ktorým sa stal Mgr. X. a do tejto funkcie navrhovateľka
menovaná ani nemôže byť. Uznesenie obecného zastupiteľstva č. 7/2011 zo dňa 25.2.2011 je platné
a navrhovateľka bola riadne odvolaná a touto otázkou sa už súd vysporiadal v súdnom konaní pod sp.
zn. 20S 75/2012, ktorý rozhodol o tom, že odvolanie z funkcie kontrolórky, resp. uznesenie obecného

zastupiteľstva sú platné. Odporca nemal žiadne pracovné voľné miesto v čase, kedy bola daná
navrhovateľke výpoveď, stav obsadenosti pracovných pozícií k 31.3.2012 je v predloženom zozname
a pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že existovalo voľné pracovné miesto, je na nej dôkazné bremeno, aby
preukázala existenciu voľného pracovného miesta.

V konaní je nesporné, že navrhovateľka bola dňa 10.2.2010 zvolená za hlavného kontrolóra obce Belá
a následne bol s navrhovateľkou uzatvorený pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa10.2.2010 s dňom nástupu do práce 11.2.2010 na dobu určitú do 10.2.2016 na druh práce hlavný
kontrolór obce, miesto výkonu práce obec Belá.

Na zasadnutí Obecného zastupiteľstva Obce Belá konaného dňa 25.2.2011 bola navrhovateľka
odvolaná z funkcie hlavného kontrolóra obce Belá a bolo prijaté uznesenie č. 7/2011 bod II. písm.
d). Dôvodom odvolania sú skutočnosti a nedostatky, ktoré sú zvlášť hrubým porušením povinnosti
zamestnanca a vedúceho pracovníka podľa § 18a ods. 9 písm.a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení tj. nikdy nebolo vydané uznesenie o súhlase s podnikaním hlavnej kontrolórky po jej zvolení

do funkcie a aj iné dôvody na odvolanie a to najmä hospodársky stav Obecného podniku s.r.o., ktorý
spadal do jej kontrolnej činnosti rovnako ako obec samotná. O stave spoločnosti nijako neinformovala
obecné zastupiteľstvo, čo je najhrubšie porušenie jej povinnosti, ktoré má za následok jej odvolanie z
funkcie, a to aj bez predchádzajúceho upozornenia zo strany obecného zastupiteľstva.

Rozhodnutím Krajského súdu v Žiline 20S 75/2012 zo dňa 22.1.2013 vo veci preskúmania zákonnosti

uznesenia Obecného zastupiteľstva Obce Belá č. 7/2011 bod II/ písm. d) zo dňa 25.2.2011 súd žalobný
návrh navrhovateľa Okresnej prokuratúry v Žiline proti odporcovi Obec Belá zamietol. V odôvodnení
uviedol, že vo vzťahu k inštitútu odvolania hlavného kontrolóra z funkcie je osobitným zákonom práve
zákon č. 369/1990 Zb. a to konkrétne § 18a ods. 9 citovaného zákona. Inštitút odvolania hlavného
kontrolóra z funkcie je priamo stanovený v zákone o obecnom zriadení, preto na tento inštitút Zákonník

práce sa neaplikuje. Zo slovného obsahu napadnutého uznesenia je zrejmé, že hlavná kontrolórka bola
odvolaná z funkcie podľa § 18a ods. 9 písm. a) tohto zákona. Znamená to, že na jej odvolanie museli
byť splnené podmienky uvedené v tomto zákonnom ustanovení. Týmito podmienkami je opakované
alebo zvlášť hrubé porušenie povinnosti zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca. Čo sa týka
dôvodu, že v uznesení nie je skutok bližšie konkretizovaný, súd uviedol, že zákon č. 369/1990 Zb. ani

zák. č. 552/2003 Z. z. ako osobitné právne predpisy neustanovujú konkrétne požiadavky na určitosť
skutkového vymedzenia dôvodov odvolania hlavného kontrolóra z funkcie. Preto na túto otázku je
potrebné subsidiárne použiť Zákonník práce, jeho použitie vo veciach, ktoré nie sú výslovne uvedené v
osobitných zákonoch č. 369/1990 Zb. a č. 552/2003 Z. z. Súd skúmal aj skutkové vymedzenie dôvodov
napadnutého uznesenia a podľa názoru súdu je napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 70

Zákonníka práce, sú v ňom dostatočne konkrétne vyšpecifikované zanedbania povinnosti, ktoré mali
byť zvlášť hrubým zrušením povinnosti zamestnanca a vedúceho pracovníka tak, že ich nie je možné
zameniť s inými. Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 6Sžo 25/2013 zo dňa 30.4.2014 rozsudok Krajského
súdu v Žiline č.k. 20S 75/2012 zo dňa 22.1.2013 potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
29.5.2014 (č.l. 46 - 50).

Prvé skončenie pracovného pomeru na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru zo
dňa 9.3.2011 bolo rozhodnutím Okresného súdu v Žiline 25C 103/2011 zo dňa 18.10.2011
určené za neplatné s odôvodnením, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 9.3.2011
skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru vôbec neobsahuje. Absencia

skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru spôsobuje jeho neplatnosť.
Rozhodnutie v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 5Co 9/2012 zo dňa 19.3.2012 nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.3.2012.

V konaní je nesporné, že navrhovateľke bola doručená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1

Zákonníka práce listinou zo dňa 28.3.2012 a z jej odôvodnenia je nepochybné, že uznesením Obecného
zastupiteľstva Obce Belá č. 7/2011 v bode II/ písm. d) zo dňa 25.2.2011 bola navrhovateľka odvolaná z
funkcie hlavnej kontrolórky obce Belá - § 18a ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení, čím jej výkon
funkcie hlavnej kontrolórky obce Belá zanikol - § 18a ods. 8 písm. b) zákona o obecnom zriadení; týmto
odvolaním z funkcie navrhovateľka prestala spĺňať predpoklady ustanovené právnymi predpismi (a to

zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a zákonom č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom
záujme) na výkon dohodnutej práce, t.j. na výkon práce hlavnej kontrolórky obce Belá. Odvolaním z
funkcie hlavnej kontrolórky obce Belá prestala spĺňať predpoklady ustanovené právnymi predpismi na
výkon dohodnutej práce hlavnej kontrolórky obce Belá a pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej
doby, ktorá je dva mesiace a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po

doručení výpovede.

Podľa § 18 ods. 1 veta prvá zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení, hlavného
kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a aktento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho
zamestnanca podľa osobitného predpisu (zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme).

Podľa § 18a ods. 8 písm. b) zákona o obecnom zriadení, výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká
odvolaním z funkcie.

Podľa § 1 ods. 4 zákona č. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme na pracovnoprávne
vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon

alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme sú pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby podľa § 3 ods.
1 Zákonníka práce.

Podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v
platnom znení zamestnancom podľa tohto zákona sa môže stať fyzická osoba, ktorá bola zvolená

alebo vymenovaná, ak tento zákon alebo osobitný predpis voľbu alebo vymenovanie ustanovuje ako
predpoklad vykonávania práce vo verejnom záujme. Podľa § 3 ods. 2 tohto zákona, predpoklady
uvedené v ods. 1 musí zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu práce vo verejnom záujme.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov

ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

V súlade s ustanoveniami Zákonníka práce možno pracovný pomer skončiť len spôsobmi a z taxatívne

uvedených dôvodov. Samotným odvolaním navrhovateľky z funkcie pracovný pomer neskončil a v
prípade jej odvolania z funkcie nastáva stav, keď povinnosť zamestnávateľa prideľovať prácu, ale aj
povinnosť zamestnanca vykonávať prácu zodpovedajúcu funkcii, do ktorej bola zvolená zanikla (§ 18a
ods. 8 písm. b) a iná práca medzi účastníkmi (zamestnávateľ a zamestnanec) nebola dohodnutá.
Nastáva teda stav, keď chýba jeden zo základných prvkov pracovného pomeru, a to druh práce. Bolo

teda na odporcovi ako zamestnávateľovi, aby túto situáciu riešil či už dosiahnutím dohody o zmene
pracovnej zmluvy alebo skončením pracovného pomeru so zamestnancom zákonným spôsobom ( a to
buď dohodou alebo výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce).

Podľa§63ods.1písm.d)bod1Zákonníkapráce, zamestnávateľmôžedaťzamestnancovivýpoveďiba

z dôvodov, ak zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej
práce.

Povinnosť uviesť vo výpovedi výpovedný dôvod má len zamestnávateľ. Musí byť uvedený tak, aby bolo
zrejmé, aké sú skutočné príčiny výpovede, aby nevznikali pochybnosti o tom, čo chcel prejaviť, teda

ktorý zákonný výpovedný dôvod uplatňuje. Ide tiež o formálne náležitosti, ktoré musia byť splnené pre
platnosť výpovede, ak tieto náležitosti absentujú, výpoveď je pre ich absenciu neplatná. Súd skúma ich
splnenie ex offo a v prípade, že tieto v písomnej listine o výpovedi absentujú, neskúma danosť dôvodu
výpovede a bez ďalšieho musí určiť, že takáto výpoveď je neplatná.

V danej veci navrhovateľka namietala neplatnosť skončenia pracovného pomeru z dôvodu, že vo
výpovedi zo dňa 28.3.2012 nie je uvedený skutkový dôvod tohto jednostranného právneho úkonu,
nachádza sa v ňom len odkaz na uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa 25.2.2011 a nie je zrejmé,
či dôvodom odvolania mala byť skutočnosť, že odporca nikdy neudelil písomný súhlas s podnikaním
po jej zvolení do funkcie hlavného kontrolóra alebo skutočnosť, že ako hlavný kontrolór neinformovala

odporcu o stave obecného podniku s.r.o., ktorý spadal do jej kontrolnej činnosti a teda neexistoval dôvod,
pre ktorý bola odporcom odvolaná z funkcie hlavného kontrolóra

V konaní bolo nepochybné, že navrhovateľka vykonávala funkciu hlavného kontrolóra obce na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 10.2.2010. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce, a ak tento zákon

neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca
podľa osobitného predpisu (zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme). Podľa §
18a ods. 9 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. obecné zastupiteľstvo môže odvolať hlavného kontrolóra z
funkcie, ak opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúcehozamestnanca. K odvolaniu z funkcie hlavnej kontrolórky obce došlo uznesením č. 7/2011 Obecného
zastupiteľstva Obce Belá zo dňa 25.2.2011 z dôvodu hrubého porušenia povinnosti zamestnanca a
vedúceho pracovníka. Odvolaním z funkcie pracovný pomer nekončí, ale trvá naďalej a pre určenie

(ne)platnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 28.3.2012 nebolo v danej veci podstatné
posúdenie, či dôvody odvolania z funkcie hlavného kontrolóra obce uvádzané v uznesení č. 7/2011
bod II. písm. d) obecného zastupiteľstva odporcu zo dňa 25.2.20111 sú dané, a teda či k odvolaniu z
funkcie došlo platne alebo neplatne. Zákonnosť predmetného uznesenia obecného zastupiteľstva zo
dňa 25.2.2011, ktorým bola navrhovateľka odvolaná z funkcie bola predmetom skúmania v konaní 20S

75/2012 a právoplatným rozhodnutím dňa 29.5.2014 bol zamietnutý návrh na jeho zrušenie a ktorým
rozhodnutím bol súd viazaný.
Súd preto skúmal, či jednostranný právny úkon zamestnávateľa výpoveď z pracovného pomeru podľa §
63 ods. 1 písm. d) bod 1 nesplnenie predpokladov ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej
práce dané navrhovateľke listom zo dňa 28.3.2012 je platný.

V danom prípade tejto skutkovej podstaty musí ísť o nesplnenie predpokladov, ktoré sú ustanovené
vo všeobecne záväzných právnych predpisov a to § 18 ods. 1 veta prvá zákona č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení v platnom znení, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia hlavného kontrolóra volí
a odvoláva obecné zastupiteľstvo. K naplneniu tohto výpovedného dôvodu (nesplnenie predpokladov
ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce) môže dôjsť kedykoľvek v priebehu

trvania pracovného pomeru, teda aj za situácie, že zamestnanec pri vzniku pracovného pomeru spĺňal
predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. V danom prípade, keďže
obecné zastupiteľstvo odvolalo navrhovateľku z funkcie hlavného kontrolóra, nespĺňa v zmysle zákona
o obecnom zriadení predpoklady na výkon dohodnutej práce v zmysle uzatvoreného pracovnoprávneho
vzťahu zo dňa 10.2.2011 a jej výkon funkcie hlavného kontrolóra zanikol odvolaním z funkcie dňa

25.2.2011. Súd konštatuje, že posudzovaná výpoveď spĺňa všetky formálno-právne náležitosti tohto
právnehoúkonu,právnyúkonbol urobenýpísomne,skutkovovňombolvymedzenýuvedenývýpovedný
dôvod § 63 ods. 1 písm. d) bod 1, je z nej zrejmé a nepochybné, že ide o dôvod zániku funkcie hlavného
kontrolóra a to jej odvolaním na zasadnutí obecného zastupiteľstva konaného dňa 25.2.2011, na ktorom
bolo prijaté uznesenie číslo 7/2011 bod II. písm. d). Je v nej dostatočne konkrétne špecifikované

nesplnenie predpokladov stanovených zákonom o obecnom zriadení tak, že ho nie je možné zameniť s
iným dôvodom a taktiež bol navrhovateľke riadne doručený. O jeho doručení neboli zo strany účastníkov
ani pochybnosti a spor.

Podľa § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde

o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá
možnosťzamestnancaďalejzamestnávať,atoaninakratšípracovnýčasvmieste,ktorébolodohodnuté
ako miesto výkonu práce.

Pokiaľ navrhovateľka namietala ponukovú povinnosť zamestnávateľa ako jednej z hmotnoprávnych
podmienok platnosti výpovede z tohto výpovedného dôvodu táto musí byť splnená ešte pred daním
výpovede. Splnenie povinnosti odporcu vyplývajúce z citovaného ustanovenia súd skúmal podľa stavu,
kedy odporca dal navrhovateľke výpoveď a vychádzal zo schémy stavu obsadenosti pracovných pozícií
k 31.3.2012, kedy funkcia hlavného kontrolóra už bola obsadená a navrhovateľka sa vyjadrovala

k tým pracovníkom, s ktorými prichádzala do styku a boli na obecnom úrade. Pri dokazovaní
splnenia ponukovej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce platí, že
splnenie ponukovej povinnosti musí zásadne preukázať zamestnávateľ. Keďže odporca podľa jeho
tvrdení, ako i predložení stavu zamestnancov k 31.3.2012 v čase ukončenia pracovného pomeru
výpoveďou nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom a nemal možnosť navrhovateľku ďalej

zamestnávať, lebo nemal v mieste výkonu práce žiadne voľné miesto teda nemohol splniť ponukovú
povinnosť a informáciu o voľných pracovných miestach. Odporca ako zamestnávateľ preukázal, že ku
dňu výpovede všetky pracovné miesta boli obsadené inými zamestnancami (ide tu totiž o absolútnu
nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať). Súd je toho názoru, že ak zamestnávateľ nemá pre
zamestnanca žiadnu prácu ( resp. žiadnu vhodnú prácu) podľa Zákonníka práce, svoju ponukovú

povinnosť nemôže ani splniť a túto objektívne nemožnú podmienku nemožno od neho ani vyžadovať. V
rámci vyjadrenia navrhovateľka tvrdila, že v zozname nie je uvedený p. Káčer Tomáš, ktorý vykonával
funkciu projektového manažéra na základe živnostenského oprávnenia a túto pozíciu by mohla
vykonávať ona ako i a v tomto zozname nie je uvedený pracovník, ktorý má knižnicu a ktorý tampracuje, ktorého meno však uviesť nevedela a myslí si, že toto miesto je voľné. Splnenie bremena
tvrdenia na strane zamestnanca predpokladá, že zamestnanec označí konkrétne pracovné miesta,
ktoré boli ku dňu výpovede v mieste jeho výkonu práce voľné. Nepostačuje, ak napr. len všeobecne

uvedie, že si myslí, že ňou uvedené miesto (knižnica, projektový manažér na základe živnostenského
oprávnenia a neuvedené v zozname) je voľné ale skutočnosť, že ku dňu výpovede odporca disponoval
voľným pracovným miestom. V posudzovanej veci odporca od začiatku tvrdil, že v čase výpovede
nemal možnosť navrhovateľku ďalej zamestnávať, keď nemal ku dňu výpovede v mieste výkonu
práce žiadne pracovné miesto voľné, všetky boli obsadené, a preto si ani nemohol splniť uvedenú

ponukovú povinnosť. Z tohto dôvodu predložil stav obsadenosti pracovných pozícií k 31.3.2012 a z tohto
písomného dokumentu je nepochybné, že všetky pracovné miesta od sekretariátu až po opatrovateľské
služby boli obsadené pracovníkmi odporcu. Odporca teda svoje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
splnil. Predmetom dokazovania totiž nebola skutočnosť, či sa voľné pracovné miesta nachádzajú i v
súčasnosti, ale uvedenie konkrétne pracovného miesta, ktoré bolo voľné ku dňu výpovede bolo preto
na navrhovateľke, ktorá v tomto smere neuniesla bremeno tvrdenia o skutočnostiach podstatných podľa

hmotného práva, ktorá skutočnosť nemohla byť následne ani predmetom dokazovania.

Skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu dané navrhovateľke výpoveďou zo dňa 28.3.2012 je
teda zo všetkých hľadísk platné, a preto súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránení práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o
povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.

Odporca si uplatnil právo na náhradu trov konania, ktoré vyčíslil právny zástupca podaním zo dňa
11.11.2014 spolu vo výške 326,95 eur a to za 4 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie veci
dňa 14.8.2012, účasť na pojednávaní dňa 19.11.2012, dňa 29.9.2014, dňa 10.11.2014), hodnota jeden
úkon právnej pomoci za rok 2012 v sume 58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál, hodnota jeden úkon

právnej pomoci za rok 2014 v sume 61,87 eur + 8,04 eur režijný paušál + 20 % DPH (54,49 eur).
Vyčíslenieuplatnenýchtrovprávnehozastúpeniačodovýškyzajednotlivéúkonyboliuplatnenévsúlade
s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3, § 20c vyhl. MS
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi) súd zaviazal
navrhovateľku nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 326,95 eur na účet právneho zástupcu
odporcu tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo inédôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.