Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/120/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113226474
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113226474.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateliek X./. C. U., F..
XX.XX.XXXX, T. Ž. XXX, XXX XX I. X./. L. G., F.. XX.XX.XXXX, T. J. V. X, XXX XX B., zastúpená Danielou
Hrustičovou, bytom Žihárec 693, 925 83, proti odporkyni I. G., F.. XX.XX.XXXX, T. M. X, XXX XX H.,
právne zastúpenej JUDr. Martinou Kožárovou- Jenčovou, advokátkou so sídlom Slovenská 69, 080 01
Prešov, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

. Návrh navrhovateliek v 1. a 2. rade z a m i e t a.

II. Navrhovateľky v 1. a 2. rade sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne nahradiť odporkyni trovy konania
vo výške 420,14 eur na účet jej právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.09.2013 domáhali, aby súd uložil

odporkyni povinnosť zaplatiť im náhradu nemajetkovej ujmy každej po 300,00 Eur, ako aj trovy konania.

Návrh vo veci samej odôvodnili tým, že odporkyňa vzala rozhodovania vo veci zdravia ich matky A.
G. do vlastných rúk. Odobrala navrhovateľkám právo na informácie o zdravotnom stave ich matky.
Postupným intenzívnym pátraním po prvotných príčinách náhleho úmrtia ich matky A. G. bolo zistené,
že na jej smrti sa v poslednom období života osobne angažovala práve odporkyňa. Príčina jej konania

im nie je známa. Výsledky z vyšetrení ich matky, navrhovateľky ako jej dcéry nevedeli, pred matkou
boli rovnako zo strany odporkyne zatajované. Odporkyňa nebola oprávnená nakladať ani s osobnými
údajmi ich matky, ani s jej zdravotnými záznamami. Odporkyňa je zodpovedná za fyzické týranie A. G.,
P. sa zúčastnila na neznámom mieste, kam bola zavlečená práve odporkyňou. Náhle úmrtie ich matky
nastalo nie z chorobných príčin, ale na základe úkladne premysleného falšovania lekárskych správ, ktoré
odporkyňa vyhotovovala účelovo, na meno, priezvisko, adresu a rodné číslo ich matky. Je zjavné, že

namiesto dobrovoľnej starostlivosti o ich matku, ktorú predstierala, starala sa o jej nepohodu, zavádzala
ju neúplným vyjadrovaním o jej zdravotnom stave.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateliek vyjadrila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 31.01.2014,
kde návrh navrhovateliek žiadala v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Mala za to, že celý
návrh je vykonštruovaný, sú tam uvedené nepravdivé tvrdenia a subjektívne domnienky navrhovateliek.

Zdravotný stav a okolnosti úmrtia jej svokry A.F. G. boli predmetom vyšetrovania na polícii. V rámci
tohto konania bola vypočutá dňa 14.10.2008 ako svedok. Je presvedčená, že daný prípad bol v
uplynulých rokoch dôkladne vyšetrený, preto má za preukázané, že tvrdenia navrhovateliek, týkajúce
sa zdravotného stavu a úmrtia ich matky nie sú pravdivé. Svokra bola svojprávna osoba, nikdy ju ani
manželanepožiadalaoto,abyodnieslilekárskesprávyobvodnejlekárke.Bolapododbornýmdohľadom,
o svojom zdravotnom stave vedela toľko, ako oni sami.Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie
konania zo dňa 12.09.2013, úmrtným listom, pripojeným spisom Okresného riaditeľstva PZ sp. zn. ČVS:
OPR-680/1-OVK-PO-2008, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľky boli dcéry A. G., ktorá zomrela dňa 13.04.2008. Odporkyňa bola jej nevestou.

Z pripojeného trestného spisu Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor
justičnej polície č. ČVS:ORP-680/1-OVK-PO-2008, súd zistil nasledujúce skutočností:

Uznesením zo dňa 19.12.2008 bolo trestné stíhanie zastavené, lebo skutok nebol trestným činom
a nebol dôvod na postúpenie veci. Z uznesenia vyšetrovateľa policajného zboru vyplynulo, že
A. G. trpela rakovinou pľúc, jazyka a následnými metastázami do srdca a obličky. Jednalo sa o
generalizáciu nádorového procesu, ktoré bolo smrteľné a nevyliečiteľné. Príbuzní jej poskytli náležitú
starostlivosť a taktiež aj lekári jej poskytovali primeranú zdravotnú starostlivosť. Svoje povinnosti

nezanedbali. Vyšetrovateľ policajného zboru v predmetnom uznesení konštatoval, že rakovina pľúc
je najagresívnejším druhom rakovinového bujnenia, pričom sa udáva, že 10 % pacientov má nádej
na 5 ročné prežívanie. U vykonanej operácie pľúc len 30 % pacientov sa dožíva 5 rokov. Rakovina
jazyka vzniká predovšetkým u mužov, častejšie alkoholikov, fajčiarov, väčšinou so zlou ústnou hygienou.
Zriedkavejšie sa vyskytuje u žien s dobrou

životosprávou bez používania alkoholických nápojov a fajčenia. Z týchto skutočností, mal vyšetrovateľ
za preukázané, že ani pri najväčšej starostlivosti nebolo možné oddialiť smrť pani G.j. Smrť nebola
spôsobená nedostatočnou, alebo nesprávne poskytnutou starostlivosťou, ale ochorením, ktoré malo
nevyliečiteľný charakter. Vyšetrovateľ mal za to, že neboli naplnené pojmové znaky skutkovej
podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ani žiadneho iného trestného

činu či priestupku. Z tohto dôvodu bolo trestné stíhanie v celom rozsahu zastavené.

Z uznesenia vyšetrovateľa policajného zboru zo dňa 08.11.2011 sp. zn. ČVS: OPR-680/1-OVK-PO-2008
vyplynulo, že smrť A. G. nebola spôsobená nedostatočnou, resp. nesprávne poskytnutou zdravotnou
starostlivosťou, ale ochorením, ktoré malo nevyliečiteľný charakter. Vyšetrovateľ policajného zboru

mal za preukázané, že neboli naplnené žiadne znaky skutkovej podstaty trestného činu, preto trestné
stíhanie bolo v celom rozsahu zastavené.

Voči uvedenému uzneseniu podala navrhovateľka v 1. rade dňa 02.02.2012 sťažnosť, ktorá bola
uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry v Prešove č.k. 1/2 Kpt 481/10-65 zo dňa 17.05.2012

zamietnutáakovcelomrozsahunedôvodná.Krajskýprokurátorkonštatoval,žeuznesenievyšetrovateľa
o zastavení trestného stíhania bolo vydané zo zákonných a opodstatnených dôvodov, preto sťažnosť
navrhovateľky v 1. rade v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľka v 1. rade na pojednávaní súdu uviedla, že touto žalobou sa domáha náhrady

nemajetkovej ujmy vo výške 300,00 Eur od odporkyne titulom, že došlo k zásahu do jej práva na rodinu.
Zároveň uviedla, že odporkyňa sa starala o ich matku, pričom spolu so sestrou sa im veci ohľadne
starostlivosti o ich matku prestali pozdávať. Preto pricestovali spolu so sestrou z Bratislavy v čase,
keď sa ich matke dalo ešte pomôcť. Avšak zachrániť sa ich matku už nepodarilo. Odporkyňa vytvárala
intrigy, falšovala lekárske správy, aby sa matka do špičkových ústavov nedostala. Ich matka zomrela dňa

13.04.2008. Navrhovateľka v 1. rade súdu krátkou cestou predložila prepúšťaciu správu z Národného
ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie, kde ich matka bola hospitalizovaná v
čase od 15.02.2008 do 29.08.2008, kedy bola prepustená do domácej liečby. V tejto správe bolo
uvedené, že vo vzorke z horného laloka ľavých pľúc je povrchové ložisko chronického fibrotizujúceho
zápalu bez prítomnosti nádorových štruktúr. Matka bola prepustená v dobrom stave, bola prepustená

do ambulantnej starostlivosti. Mala sa hlásiť u pneumológa. V prepúšťacej správe bolo zároveň
konštatované, že kontrola sa má vykonať o šesť mesiacov. Odporkyňa spolu s manželom mali lekárske
správy ich matky, ktoré zatajili, ktoré neeviduje ani samotná nemocnica. Navrhovateľka zdôraznila, že
odporkyňa nevzala ich matku na kontrolu k primárovi Q.i, ktorý ju prepúšťal do ambulantnej starostlivosti,
ale do súkromnej ambulancie. Odporkyňa ich nikdy neinformovala, že s ich matkou je nejaký problém.

Odporkyňa ich matku do nemocnice dala týrať, kde im mama s plačom volala, že jej priviazali ruky a
nohy, doslova jej ťahali mäso z líca. Lekárske správy ich matky boli sfalšované odporkyňou. Odporkyňa
sa dopustila protiprávneho konania spočívajúceho v tom, aby ich matka rýchlo zomrela, aby bolo
všetko zdokladované tak, že keby prišli na pohreb, aby bolo zrejmé, že ich matka mala ťažkú rakovinu.Odporkyňa vzala rozhodovanie o živote a zdraví ich matky do vlastných rúk. Množstvo správ zatajila aj
pred ich bratom, ktorý žije v Prešove, nepodávala im žiadne informácie o zdravotnom stave ich matky.
Na patológii čakali ich matku už dňa 11.04., spája si to s tým, že na patológii pracuje človek, ktorý

sa volá H. Š. a švagriná sa za slobodna volala Š.. Navrhovateľka poukázala na to, že ich matka bola
zabitá. Nikto by si ju nedovolil zabiť, keby na to nedohliadali. Navrhovateľka mala za to, že ich matka
bola zabitá, pričom išlo o objednanú vraždu. Ich matka nemala žiadnu rakovinu jazyka, pričom zároveň
navrhovateľka poukázala na lekársku správu D.. U.,
kde lekár jej nezistil žiadnu rakovinu, žiaden cudzí predmet, žiadne poškodenie jazyka. Odporúčal jej

cmúľať pastilky. Jej matka bola samostatná, pred smrťou mala nalakované nechty, tri dni pred svojou
smrťou bola u kaderníčky. Jednotlivé svoje činnosti mala zaznamenané v kalendári. Ich matka po
prepustení z Vyšných Hágov bola úplne zdravá, lekár im povedal spolu so sestrami, že má minimálne
päť rokov života pred sebou. Povedal, že má maličkú uzlinku, ktorú zvládnu aj v Prešove, keď dostane
chrípku, má brať antibiotiká. Ich matka nemala žiaden tumor jazyka, musela by sa v tomto prípade dusiť,
nemohla by sama sedieť doma, nemohla by ísť na toaletu, obliecť sa, vykonávať iné činnosti a jesť.

K zrejmému zásahu do ich práv došlo okamihom smrti ich matky. Nie je ľahké vyrovnať sa so stratou
blízkeho človeka, ktorý zomrel násilnou a krutou smrťou. Odporkyňa stiahla z obehu falošné lekárske
správy, mala sa starať o ich matku, nie robiť intrigy a veci, poza ich chrbát a skrývať sa. Odporkyňa
chodila po vyšetreniach, po súkromných ambulanciách, pričom nemocnica si účtovala úkony, ktoré jej
nerobili.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že bola nevestou nebohej A. G..
A. G. bola samostatná, chodiaca, avšak prosila ich spolu s manželom, aby ju vozili do nemocnice. Keďže
vtomčasepracovalanahygienickejstanici,bolaoblečenávbielom,malitozjednodušené,pretožeA.G.,
ako jej svorka bola uprednostnená pred inými pacientmi. A. G. bola samostatná, nebola nesvojprávna,

všetko o svojom zdravotnom stave vedela. Lekárske správy A. G. dávala svojmu synovi tak, aby mal
všetko po kope. Pokiaľ ide o skutočnosť, že odporkyňu priviezli do pľúcnej ambulancie k tomu uviedla,
že v areáli nemocnice sú dve pľúcne ambulancie E.. T. a MUDr. M.. Za MUDr. T. išli s nebohou na
odporúčanie. Vôbec nemala vedomosť o tom, že ide o spoločnosť s ručením obmedzeným. Zároveň
MUDr. T. nebohej vybavila onkologickú komisiu. Svoju matku, jej manžel viezol do nemocnice, ona

naskočila do auta, pomáhala jej z auta vystúpiť dostať ju do ambulancie. Do ambulancie prichádzala s
nebohou len sem tam, keď potrebovala vyzliecť, alebo obliecť. S nebohou boli na pľúcnej ambulancii,
potom na komisii, ktorá odporučila rádioaktívnu liečbu. Preto navštívili zástupkyňu primárky MUDr. P.. Po
Veľkej noci išli na ambulanciu, no nebohá bola slabá, nechcela rádiológiu, mala výduť na líci. Zakreslili
ju v ten deň, poslali ju na stomatológiu. Brali jej tam punkciu, odporučili sono. Na sono boli v ten istý

deň, MUDr. P.P. jej robila krvné testy, vyšli jej zvýšené leukocyty, preto išli na hematologické vyšetrenie.
Nebohá vedela o všetkom, voči lekárskym postupom nemala žiadne námietky. O vyšetreniach nemala
žiadne pochybnosti. Nebohej sa každú chvíľu pýtala, či je najedená, či si navarila. V piatok s ňou bolo
zle, poobede tvrdila, že jej bolo zle, preto poobede s manželom jej priniesli slepačiu polievku, ktorú s
chuťou zjedla. Pre nebohú nevarila, nakoľko tá stále tvrdila, že je samostatná, vie si aj sama navariť.

Nákupy jej manžel robil denne,
lebo nechcela ich do zásoby. V sobotu chcela, aby jej navarila paradajkovú polievku, no v tom čase
prišli švagriné, ktoré tvrdili, že má jesť niečo zelené. Rovnako priniesli liečiteľa, ktorý s mamou tri hodiny
narábal, oni boli zavreté v kúpeľni.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo

odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došloPodľa § 15 Občianskeho zákonníka, po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.
Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti

spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Medzi fyzickými osobami existujú vzájomné sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy, vytvorené v
rámci ich súkromného a rodinného života, keď môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k
neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie totiž zahŕňa

aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti,
aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne narušenie týchto vzťahov
predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby.

Súd považoval návrh navrhovateliek v celom rozsahu za nedôvodný a zamietol ho z týchto dôvodov:

Podľa § 100 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa
nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných

knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd uvádza, že odporkyňou bola cestou jej právnej zástupkyne vznesená námietka premlčania
uplatneného nároku navrhovateliek.

Súd návrh navrhovateliek v celom rozsahu zamietol, pričom je toho názoru, že námietka premlčania

vznesená odporkyňou v tomto konaní je v celom rozsahu dôvodná.

Súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru súdov v tejto oblasti, podľa ktorých počiatok plynutia všeobecnej
trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka
viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť, alebo ohroziť

osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo
k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv ( uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.02.2011 ,
sp. zn. 5Cdo/265/2009) .

Súd poukazuje na samotnú výpoveď navrhovateľky v 1. rade, ktorá na pojednávaní uviedla, že k

zrejmému zásahu do jej osobnostných práv došlo okamihom smrti jej matky A. G.. Podľa predloženého
úmrtného listu, ktorý sa nachádza na čl. 5 súdneho spisu A. G. zomrela dňa 13.04.2008.

Podľa názoru súdu dňom 13.04.2008 došlo k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie a rodinný
život navrhovateliek, ktorý nastal momentom smrti ich matky. Súd je toho názoru, že začiatok premlčacej

doby začal plynúť pre navrhovateľky na náhradu nemajetkovej ujmy dňom 14.04.2008 a uplynul dňa
14.04.2011. Návrh na súd na náhradu nemajetkovej ujmy bol súdu doručený až dňa 12.09.2013, t.j. po
uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej doby, preto súd mal za to, že návrh navrhovateliek je v celom
rozsahu premlčaný.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že k obdobnému právnemu záveru o premlčateľnosti práva
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/278/2007 zo dňa 25.09.2008.

Súd z dôvodu premlčania práva navrhovateliek ich nárok v celom rozsahu zamietol.

Súdu však nedá konštatovať a uviesť k uvedenej právnej veci aj nasledujúce skutočností:Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, ktorú požadovali priznať navrhovateľky vo svojom žalobnom návrhu,
táto vyjadruje najmä náhradu za utrpené pocity frustrácie, šoku, stresu, smútku, straty zo spoločenstva
s milovanou osobou a podobne.

K vzniku nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby, môže dôjsť vzhľadom na odlišnú povahu
jednotlivých hodnôt osobnosti, tvoriacej ich fyzickú a morálnu jednotu rôznym spôsobom. Predpokladmi
vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v danom predmete sú existencia ujmy, porušenie právnej
povinnosti, resp. protiprávny úkon ( spočívajúci v konaní tretej osoby) zodpovednej za narušenie

osobnostných práv navrhovateliek, príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním.

Súd mal v tomto konaní za preukázané, že navrhovateľky v tomto konaní neuniesli dôkazné bremeno
a bremeno svojho tvrdenia a nepreukázali, aby protiprávnym konaním odporkyne došlo k smrti ich
matky A. G.. Ako už bolo vyššie konštatované, súd sa v celom rozsahu oboznámil z uzneseniami
vyšetrovateľa policajného zboru, kde trestné stíhanie na neznámeho páchateľa bolo zastavené, pretože

nedošlo k skutku, ktorý zakladá trestný čin. V uvedených uzneseniach vyšetrovateľa bolo jednoznačne
konštatované, že ani pri najväčšej starostlivosti nebolo možné oddialiť smrť A. G.. Smrť nebola
spôsobená nedostatočnou, alebo nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, ale ochorením,
ktoré malo nevyliečiteľný charakter. Tým nebol daný dôvod na vedenie trestného stíhania.

Podľa názoru súdu tvrdenia navrhovateliek o zodpovednosti odporkyne za smrť ich matky, resp.
za falšovanie lekárskych správ a vykonštruované záznamy o ťažkej chorobe sú iba subjektívnymi
predstavami samotných navrhovateliek. Tieto ich tvrdenia súd považoval v celom rozsahu za ničím
podložené. Z údajov, ktoré sú súčasťou spisu Fakultnej nemocnice Reimana s poliklinikou je zrejmé,
akou diagnózou matka navrhovateliek trpela, na akú bola liečená. Súdu vôbec nebolo zrejmé, prečo by

odporkyňa mala falšovať lekárske správy a vytvárať záznamy o ťažkej chorobe ich matky.

Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateliek, že ich matka nebola informovaná o zdravotnom stave, resp. neboli
informované onisamé,ktomujepotrebnédodať,žepokiaľichmatkanemalanejakéinformácieosvojom
zdravotnom stave, povinnosť informovať ju mali zdravotnícki pracovníci nemocnice, nie odporkyňa. Zo

strany odporkyne preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu tejto povinnosti.

Tvrdenie navrhovateliek, že samé neboli informované o zdravotnom stave ich matky, tu je podľa názoru
súdu potrebné zdôrazniť, že o zdravotnom stave svojej matky sa mohli informovať aj oni samé.

Ak by súd mal reagovať na tvrdenia navrhovateliek o úkladnej vražde ich matky, resp., že ich matka
bola zabitá, túto otázku nie je oprávnený a nie je v právomoci tohto súdu preskúmať a posudzovať túto
otázku, nakoľko uvedené patrí
dokompetencieorgánovčinnýchvtrestnomkonaníanietohtosúdurozhodujúcehovobčianskoprávnom
konaní o náhrade nemajetkovej ujmy.

Súd z týchto dôvodov návrh navrhovateliek v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Na pojednávaní konanom dňa 15.04.2014 navrhovateľka v 1. rade, ako aj jej právny zástupca žiadali
vykonať ďalšie rozsiahle dokazovanie. Rovnako návrh na doplnenie dokazovania mala aj právna

zástupkyňa odporkyne, ktorá žiadala vypočuť manžela odporkyne.

Súd návrh na doplnenie dokazovania vykonaním týchto dôkazov v celom rozsahu ako nedôvodný
zamietol.

Súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/1997 z 08.10.1997 podľa ktorého, Ústavný
súd SR je oprávnený preskúmať aj také konanie a rozhodnutie všeobecných súdov, ktorým by došlo k
porušeniu základných práv tvoriacich obsah ústavného inštitútu súdnej ochrany. Do obsahu základného
práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník konania pred všeobecným
súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného

hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci, sudcovi
a súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú.Súd návrhy na doplnenie dokazovania prednesené účastníkmi konania z dôvodu hospodárnosti konania
zamietol.

Zásada hospodárnosti konania hovorí o povinnosti súdu rešpektovať túto zásadu, ktorá vyjadruje
požiadavku, aby súdy v konaní použili také prostriedky, ktoré sú jednoduché, účinné, nezvyšujú náklady
a vedú k správnemu rozhodnutiu. Uplatnenie tejto zásady však nesmie byť na úkor kvality rozhodnutia,
najmä presného a úplného zistenia skutkového stavu.

Súd návrhy na doplnenie dokazovania s poukazom na vznesenú námietku premlčania odporkyňou a
zásadu hospodárnosti konania, návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní boli navrhovateľky v celom rozsahu neúspešné, sú povinné nahradiť úspešnej odporkyni
trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia.

Právna zástupkyňa odporkyne si trovy konania vyčíslila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa

19.05.2014, kde žiadala priznať odmenu celkovo za štyri úkony právnej pomoci, spolu vo výške 428,18
eur.

Súd rozhodol o trovách právneho zastúpenia postupom podľa § 10 ods. 8, § 13a ods. 1 písm. a), c), d),
§ 13a ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb.

Podľa § 10 ods. 8 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany
podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, vo veciach ochrany osobných údajov alebo vo

veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva je tarifnou hodnotou 1000 eur, ak sa nežiada náhrada
nemajetkovej ujmy, a 2000 eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy.

Hodnota jedného úkonu právnej pomoci tak predstavuje 91,29 eur.

Súd priznal právnej zástupkyni odporkyne odmenu za tieto úkony právnej pomoci:

- príprava a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 21.03.2014,

- písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 25.03.2014,
- účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 24.04.2014
- účasť na pojednávaní dňa 15.05.2014.

Odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje sumu 91,29 Eur, za účasť na pojednávaní dňa

24.04.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí právnej zástupkyni odmena iba vo výške 1-
tiny základnej sadzby, t.j. v sume 22,82 Eur /( 1 z 91,29 eur).

Za účasť na pojednávaní dňa 15.05.2014 v čase od 11:50 hod do 14:00 hod patrí právnej zástupkyni
odporkyne odmena za účasť na pojednávaní v trvaní 2 hod. 10 minút postupom podľa § 13a ods. 1 písm.

d) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena 2 x 91,29 eur, spolu 182,58 eur ( za každé dve začaté hodiny).

Odmena za právne zastúpenie tak predstavuje 387,98 eur.

Postupom podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb súd priznal aj režijný paušál vo výške 32,16 eur ( 4x 8,04 eur).

Súd nepriznal právnej zástupkyni odporkyni 2x režijný paušál za účasť na pojednávaní dňa 15.05.2014,
nakoľko súd je toho názoru, že išlo len o jeden úkon právnej pomoci a režijný paušál jej prináleží iba raz.Spolu odmena za právne zastúpenie predstavuje sumu 420,14 eur.

Navrhovateľky v 1. a 2. rade sú tak povinné spoločne a nerozdielne nahradiť úspešnej odporkyni trovy
právneho zastúpenia v sume 420,14 eur.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona