Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Juraj Lukáč
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/105/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614201145
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614201145.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného:
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 47 233
516, proti žalovanému: Y. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom v I. T., J. XXX/X, o splnenie povinnosti zaplatiť
sumu 537,69 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanému sa n e p r i z n á v anáhrada trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou, doručenou súdu dňa 10. 02. 2014, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal
voči žalovanému splnenia povinnosti zaplatiť sumu 537,69 eur, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne
od 27. 10. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že účastníci konania
uzatvorili dňa 30. 04. 2009 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému úver vo výške 929,43 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36
mesačných splátkach vo výške 50,65 eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol
dohodnutý v zmluve. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol žalobca žalovanému revolving dňa 23.
11. 2010 vo výške 1.215,60 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške
50,65eur,vtermínochsplatnostipodľanovéhosplátkovéhokalendára.Žalovanýsadostaldoomeškania
s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 50 do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho
zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil len sumu 2.501,31 eur. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 50 o viac ako 3 mesiace, žalobca si uplatnil okamžitú
splatnosť úveru. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok 537,69 eur dňa 27. 10. 2013. Túto
sumu neuhradil ani čiastočne.
V doplnení žaloby zo dňa 13. 05. 2014 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.
Z mesačnej splátky 50,65 eur bola výška splátky istiny 24,81 eur a splátka úroku 25,84 eur. Celkovo
mal žalovaný uhradiť 60 splátok (36 úver + 24 revolving) a 50,65 eur konkrétne 3.039,- eur. Ku dňu
podania žaloby bolo uhradených len 2.501,31 eur a rozdiel medzi uvedenými sumami predstavuje
žalovanú istinu. Žalovaná suma predstavuje neuhradenú časť zo sumy zosplatnených splátok. Ide o
súčet všetkých splátok, ktoré sa stali splatnými a neboli uhradenými ani následne. Účastníci zmluvného
vzťahu sa na postupe podľa § 565 Občianskeho zákonníka na tzv. dohode o strate výhod plnenia v
splátkach dohodli v zmluvných dojednaniach konkrétne v bode 13 - porušenie zmluvy o RÚ. Úrok z
omeškania žiada žalobca od 28. 10. 2013, nakoľko 27. 10. 2013 bol posledným dňom na zaplatenie.Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, listinami, a to žiadosťou / zmluvou o
revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami, oznámením veriteľa o schválení úveru, oznámením o
zosplatnení, výpisom z obchodného registra, listinou označenou ako priemerné úrokové miery a zistil
nasledovný skutkový stav:
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že uzatvoril so žalobcom zmluvu, na základe ktorej mu bol
poskytnutý úver 929,- eur, ktorý splácal. Normálne ho splatil. Splácal tak, že mu to strhávali zo mzdy asi 3
roky. Nie je si vedomý toho, že mu v novembri 2010, ako tvrdí žalobca, bol poskytnutý úver 1.215,60 eur.
Je toho názoru, aby túto skutočnosť žalobca preukázal. Niekedy v tom období mu bola poslaná na účet
suma 500,- eur, on bol v tom, že je to vrátenie toho, čo preplatil na prvej zmluve. Nie je predsa normálne,
keď podľa ich tvrdení zaplatil sumu 2.501,31 eur a požičali mu sumu 929,43 eur a potom 500,- eur.
Účastníci konania uzatvorili dňa 30. 04. 2009 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 929,43 eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 50,65 eur, v počte 36, k 15. dňu v mesiaci. Ročná
percentuálnamieranákladovpredstavovala61,32%,úrokovásadzbaboladohodnutávovýške64,18%,
priemerná RPMN predstavovala 34,49 %, zmluvná odmena predstavujúca celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom bola vyčíslená sumou 894,11 eur. Poskytnutá čiastka revolvingu
činila 559,22 eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu predstavovala 656,48 eur, predpokladaná
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 54,08 %, úroková sadzba revolvingu bola dohodnutá vo výške
59,92 %.
Podľa čl. 4 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere je revolving automatické navýšenie
schváleného úveru o sumu schválenej výšky revolvingu uvedenú v bode 6 žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere a oznámenú dlžníkovi v oznámení veriteľa podľa
čl. 2 ods. 2.2 tejto zmluvy o revolvingovom úvere (bod 4.1.). V prípade, že dlžník splatí vždy prvých 6
splátok a následne vždy každých ďalších 12 splátok pri úvere so splatnosťou 12 a 18 mesiacov, resp.
vždy prvých 12 splátok a následne vždy každých ďalších 18 splátok pri úvere so splatnosťou 24 a
30 mesiacov, resp. vždy prvých 18 splátok a následne vždy každých ďalších 24 splátok pri úvere so
splatnosťou 36 mesiacov, resp. vždy každých 24 splátok pri úvere so splatnosťou 42 a 48 mesiacov,
bude mu za podmienky predchádzajúceho schválenia zo strany veriteľa úver automaticky navýšený, t. j.
veriteľ poskytne dlžníkovi revolving vo výške určenej podľa ods. 4.1. Schválenú výšku revolvingu oznámi
veriteľ dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2, ods. 2.2. tejto zmluvy o RÚ. Na poskytnutie revolvingu nemá
dlžník bez predchádzajúceho schválenia zo strany veriteľa právny nárok.
Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX bolo
zistené, že na základe žiadosti žalovaného bola započítaná pohľadávka žalobcu voči žalovanému zo
zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXXXXXXX vo výške 296,29 eur s pohľadávkou žalovaného voči
žalobcovi na poskytnutie úveru 929,43 eur, po vykonanom započítaní činí výška pohľadávky žalovaného
633,14 eur.
Listinou zo dňa 29. 09. 2013 žalobca oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok, ktoré je
povinný uhrádzať zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Žalobca upozornil žalovaného, že
v prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek uvedených splátok o viac ako 3 mesiace
a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré
sa majú stať splatnými už v budúcnosti.
Priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk, a to zo spotrebiteľských úverov so splatnosťou
od 1 do 5 rokov predstavovala v apríli 2009 13,16 %.Z karty klienta č. zmluvy XXXXXXXXXX bolo zistené, že žalovaný splatil celkovo 2.501,31 eur, vyplatená
čiastka činí 633,14 eur a vyplatená čiastka vrátane revolvingov činí 1.192,35 eur.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a
právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, na základe
predložených listinných dôkazov. S prihliadnutím na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, súd
vo veci rozhodol, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vyhlásiť rozhodnutie vo veci. Žiadna zo
sporových strán nepožiadala o odročenie pojednávania, nebol zistený žiadny vážny dôvod odročenia
súdneho pojednávania.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka:
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v
znení do 10. 06. 2010):
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g/, i/, k/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov (v znení do 10. 06. 2010):
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v
znení do 10. 06. 2010):
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka:
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka:
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. 1. 2009 do 31. 1. 2013):
Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd
žalobu zamietol v celom rozsahu, keď vykonaným dokazovaním nemal preukázanú jej dôvodnosť.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné uzavretie zmluvy o úvere dňa 30. 04. 2009, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému úver 929,43 eur (po vykonanom započítaní vzájomných pohľadávok
činila vyplatená suma úveru 633,14 eur), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach
vo výške 50,65 eur, v počte splátok 36. Súd zameral pozornosť na súlad dohodnutej výšky zmluvných
úrokov s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že v apríli 2009 priemerná
úroková miera z úverov obchodných bánk pri spotrebiteľskom úvere s lehotou splatnosti od 1 do 5
rokov predstavovala 13,16 %. S poukazom na uvedené skutkové zistenie súd dospel k záveru, že
dohodnutá úroková sadzba vo výške 64,18 % je v rozpore s dobrými mravmi, keďže podstatným
spôsobom, niekoľkonásobne prevyšuje úrokovú mieru, pri ktorej banky poskytovali spotrebiteľské úvery
za rovnakých podmienok v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozsudku zo dňa 26. 04. 2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011 vyslovil názor, že neprimeranou a
preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov dohodnutá podľa § 658 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä sprihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver 633,14 eur.
Záväzok žalovaného vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky zanikol jeho splnením, keďže žalovaný v
zmysle tvrdení žalobcu uhradil sumu 2.501,31 eur. Zaplatil preto viac finančných prostriedkov ako mu
bolo poskytnutých. Úrok dohodnutý medzi účastníkmi konania v zmluve o úvere je potrebné kvalifikovať
ako rozporný s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a preto zmluva v časti
dohodnutého úroku je neplatná, pričom ide o absolútnu neplatnosť. Z absolútne neplatného právneho
úkonu (v konkrétnej veci zmluvné dojednanie, ktorým sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi úroky za
poskytnutépeňažnéprostriedky)nemôževzniknúťžalobcovižiadneprávoažalovanémuzodpovedajúca
povinnosť.
Žalobca súčasne tvrdí, že (okrem poskytnutia úveru v sume 929,43 eur na základe zmluvy o
revolvingovom úvere uzatvorenej dňa 30. 04. 2009) poskytol žalovanému na základe tej istej zmluvy
revolving dňa 23. 11. 2010 vo výške 1.215,60 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných
splátkach vo výške 50,65 eur v počte 24. Revolving je obsiahnutý predovšetkým v čl. 4 zmluvných
dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, podľa ktorých je automatickým navýšením schváleného úveru
o sumu schválenej výšky revolvingu uvedenú v bode 6 Žiadosti/Zmluvy o revolvingovom úvere, v
prejednávanej veci 559,22 eur. Z čl. 4. 2. zmluvných dojednaní vyplýva, že poskytnutie revolvingu je
podmienené plnením si zmluvných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluvné
dojednanie obsiahnuté predovšetkým v čl. 4. 2. súd považuje za neurčité, čo má za následok jeho
absolútnu neplatnosť podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu je jeho obsah
nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť
ani prostredníctvom interpretačného pravidla uvedeného v § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.
Na konkrétnu vec sa vzťahuje dojednanie, podľa ktorého v prípade, že dlžník splatí vždy prvých 18
splátok a následne vždy každých ďalších 24 splátok pri úvere so splatnosťou 36 mesiacov, bude mu
za podmienky predchádzajúceho schválenia zo strany veriteľa úver automaticky navýšený. V prípade,
ak je splatnosť úveru 36 mesiacov, z toho logicky vyplýva, že úver bude splatený v 36 mesačných
splátkach. Nie je potom zrejmé, ako môže dlžník pri splatnosti úveru 36 mesiacov zaplatiť najskôr 18
splátok a potom ďalších 24 splátok, keďže ich súčet predstavuje celkom 42 splátok. Dojednanie je
neurčité aj v tom zmysle, že nie je zrejmé, či sa výrazom každých ďalších 24 splátok rozumejú splátky
zaplatenéneprerušenevkaždomposebeidúcommesiacialebosplátkyzaplatenévmesiacoch,ktoréna
seba bezprostredne nenadväzujú. Preto ak žalobca na základe absolútne neplatného právneho úkonu
poskytol žalovanému tzv. revolving, nemôže sa domáhať uvedeného peňažného plnenia titulom zmluvy,
ale vydania bezdôvodného obohatenia. Pre úplnosť okresný súd uvádza, že žalobca nepreukázal
tvrdenie, že žalovanému poskytol revolving vo výške 1.215,60 eur. V bode 6 zmluvy je uvedené, že
poskytnutá čiastka revolvingu predstavuje 559,22 eur, čomu nasvedčuje aj žalobcom predložená listina
tzv. karta klienta, z ktorej obsahu vyplýva, že vyplatená čiastka činí 633,14 eur a vyplatená čiastka
vrátanerevolvingovčiní1.192,35eur.Suma633,14eurjevzmysleoznámeniaveriteľaoschváleníúveru
(na č. l. 6 spisu) výsledkom započítania pohľadávky žalovaného voči žalobcovi na poskytnutie úveru
929,43 eur a pohľadávky žalobcu voči žalovanému z inej zmluvy (č.XXXXXXXXXX) vo výške 296,29 eur.
Rozdielmedzivyplatenoučiastkouvrátanerevolvingu1.192,35euravyplatenoučiastkou633,14eurčiní
559,21 eur. Aj v prípade, ak by sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia
v sume 559,21 eur, záväzok žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia zanikol tiež jeho splnením,
keďže žalovaný uhradil žalobcovi celkovú sumu 2.501,31 eur (ktorá pokryje oba záväzky žalovaného v
sume 633,14 eur a v sume 559,21 eur).
Pre prípad, že špecifikované zmluvné dojednanie sa môže považovať za platné, je potrebné zdôrazniť,
že tzv. revolving je samostatnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto musí obsahovať všetky
náležitosti stanovené zákonom č. 258/2001 Z. z., účinného v čase jeho vzniku tak, ako je to v prípade
poskytnutia spotrebiteľského úveru v sume 929,43 eur. Samotný žalobca tvrdí, že poskytnutý revolving
je žalovaný povinný zaplatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 50,65 eur, uvedené tvrdenie však
nepreukázal. Predmetný záväzkovo právny vzťah nebol dostatočným spôsobom individualizovaný.
Pokiaľ ide o záväzok žalovaného plniť žalobcovi na základe tzv. revolvingu, v zmluve, konkrétne v bode
6 sa nachádzajú len údaje o poskytnutej čiastke revolvingu, zmluvnej odmene za jeho poskytnutie,
predpokladaná RPMN po jeho poskytnutí a ročná úroková sadzba. V zmluve o spotrebiteľskom úvere
však absentujú jej ďalšie podstatné náležitosti a to výška, počet a termíny splátok, údaj o konečnej
splatnosti úveru a priemernej hodnote RPMN, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný abez poplatkov. Žalovaný v postavení spotrebiteľa má byť riadne a zrozumiteľne informovaný, za akých
podmienok je povinný splácať poskytnutý revolving. Rovnako ako v prípade vzniku záväzku žalovaného
vrátiť poskytnutý úver vo výške 633,14 eur platí, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 59,92
% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, keďže podstatným spôsobom, niekoľkonásobne prevyšuje
úrokovú mieru, pri ktorej banky poskytovali spotrebiteľské úvery za rovnakých podmienok v čase
uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. Z tohto dôvodu zmluvné dojednanie v časti úrokov za poskytnutie
peňažných prostriedkov je absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalovanému, ktorý bol
v konaní úspešný v plnom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, v konaní
neúspešnému. Súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania, keďže si ju v konaní neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.