Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/103/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211212806
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1211212806.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: Rehoľa

menších bratov Františkánov, Františkánska 2, 811 01 Bratislava, IČO: 00 586 862, zast. JUDr.
Zuzana Csenkyová, advokátka, Dolné Bašty 2, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Ringier Axel Springer
Slovakia, a. s., Prievozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 00 678 155, zast. JUDr. Ján Havlát, advokát,
Rudnayovonám.1,81101Bratislava,oochranudobrejpovestiprávnickejosobyanáhraduprimeraného
zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 1.070,15 EUR do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.05.2011 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť v denníku Nový Čas, ako aj na jeho
webových stránkach www.cas.sk, ospravedlnenie nasledujúceho znenia: "Obchodná spoločnosť Ringier
Axel Springer Slovakia, a.s. - vydavateľ denníka Nový Čas, sa týmto ospravedlňuje Reholi menších
bratov Františkánov za uverejnenie nepravdivých, neobjektívnych a skreslených informácií v článkoch
zverejnených dňa 20.05.2009, dňa 21.05.2009 a dňa 22.05.2009 v denníku Nový Čas, ako aj na
webových stránkach vydavateľa - www.cas.sk, v súvislosti s vymyslenou kauzou údajného sexuálneho
zneužívania maloletých členmi Rehole menších bratov Františkánov. Trestné stíhanie voči trom členom

Rehole menších bratov Františkánov bolo zastavené podľa ustanovenia § 215 ods. 1 písm. a) Trestného
poriadku, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie. Zároveň sa
ospravedlňujeme členom tejto rehole, ako aj čitateľom za nerešpektovanie práva na ochranu dobrej
povesti a vyjadrujeme ľútosť nad svojím konaním,

ktorým sme zasiahli do zákonom chráneného práva na ochranu dobrého mena a dobrej povesti Rehole
menších bratov Františkánov." Ospravedlnenie malo byť uverejnené spôsobom, akým boli predmetné
difamujúce články uverejnené (rovnaká veľkosť písma, hrubé písmo a pod.) Žalobca zároveň žiadal, aby

súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 10.000,- EUR, ako primerané zadosťučinenie a náhradu
trov konania.

Dňa 20.05.2009 bol v denníku Nový Čas uverejnený článok s nadpisom: "G. (11) prehovoril o sexuálnej
afére u Františkánov: Mnísi ma zneužívali dva roky!". V uvedenom článku bolo okrem iného uverejnené:
"Pod lampou pri prehliadke zistili aj stopy po ejakulátoch, ktoré budú analyzovať špecialisti." Žalobca
uviedol, že táto skutočnosť sa nezakladala na pravde, žalovaný o tejto skutočnosti informoval verejnosťbez toho, aby si overil objektivitu a pravdivosť takéhoto tvrdenia. Žiadne stopy po ejakulátoch ani
žiadne iné kompromitujúce materiály sa pri predmetnej domovej prehliadke kláštora nenašli. Pokiaľ
žalovanému takéto informácie poskytla Polícia, je na žalovanom, aby preukázal, na základe čoho

mu Polícia poskytla takéto informácie. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde a žalovaný nemal
právo na uverejnenie tohto skutkového tvrdenia. Žalovaný nepreukázal, že maloletý Alojz skutočne
uviedol všetky skutočnosti uverejnené v článku. Žalovaný uverejnením vyššie uvedených skutkových
tvrdení vychádzal z nepravdivého skutkového základu a k preukázaniu tohto tvrdenia nedisponoval
žiadnymi dôkazmi, tvrdenia žalovaného boli klamlivé a neobjektívne a ich uverejnenie bolo v rozpore s

platnými právnymi predpismi a novinárskou etikou. Postupom žalovaného došlo k závažnému porušeniu
základných ľudských práv všetkých členov žalobcu, zvlášť tých, ktorí bývajú v Bratislave, a to práva na
zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochrany dobrého mena, ktoré sú zaručené
Ústavou Slovenskej republiky. Dňa 21.05.2009 bol uverejnený článok s nadpisom: Teta zneužitého
G. (11): "Mnísi za sex chlapcom platili!" Podľa žalobcu sa skutočnosť uvedená v nadpise nezakladá
na pravde, výrazným spôsobom dehonestuje príslušníkov žalobcu, ale aj Cirkev a jej príslušníkov z

radov mníchov. Žalovaný v článku uverejnil skutkové tvrdenie: "Chlapec údajne dostával sumu od
dvadsať do sto korún." Autor článku informoval verejnosť o danom prípade neprimeraným spôsobom,
bez toho, aby mal relevantné informácie, uverejnil skutočnosti v rozpore so skutočnosťou a spôsobom,
ktorý predstavuje neoprávnený zásah do práv žalobcu a jeho členov. V rovnakom časovom období
sa objavili viaceré články s podobnými nadpismi a podobným obsahom aj na webových stránkach

denníku Nový Čas - www.cas.sk, žalobca uviedol dva príklady: 1. článok zo dňa 20.05.2009 s nadpisom:
Šokujúce! Mnísi chceli od chlapcov podľa polície orálny sex. 2. článok zo dňa 22.05.2009 s nadpisom:
Zneužívanie malých chlapcov: V kláštore našli porno pre gayov. V uznesení o vznesení obvinenia
ani v žiadnom inom dokumente súvisiacom s vyšetrovaním predmetného skutku nebolo uvedené, že
mnísi chceli od chlapcov orálny sex, prípadne že by sa v kláštore našlo porno pre gayov. K zbaveniu

zodpovednosti nepostačuje odkaz na subjekt, ktorý mal poskytnúť určitú informáciu, či už pravdivú
alebo nepravdivú. Podľa žalobcu je neakceptovateľné, aby sloboda prejavu bola zneužívaná spôsobom,
kedy nerešpektujúc zásadu prezumpcie neviny boli zo strany žalovaného uverejnené informácie, ktoré
neboli objektívne a pravdivé. Autori článkov vychádzali z predstavy, že obvinení sa dopustili trestnej
činnosti, o ktorej informovali verejnosť napriek tomu, že v čase publikovania predmetných článkov neboli

obvinení právoplatne odsúdení. Za výkon práva na slobodu prejavu všeobecne nemožno považovať
tvrdenie nepravdivých, resp. pravde nezodpovedajúcich skutočností. Uverejnením článkov došlo k
neodstrániteľnému zásahu do

dobrej povesti žalobcu, dôvera všeobecnej verejnosti voči žalobcovi bola naštrbená, žalobca bol
v dôsledku článkov nútený obmedziť svoju činnosť a zrušiť viaceré svoje aktivity. Uverejnenie

ospravedlnenia a náhradu primeraného zadosťučinenia žalobca považuje za gesto spravodlivosti a
slušnosti aj napriek tomu, že zásah do dobrej povesti žalobcu bol taký intenzívny, že ani náhrada
tejto imateriálnej ujmy nie je schopná odčiniť všetky negatívne následky na samotnú existenciu a chod
žalobcu.

Žalovaný doručil súdu vyjadrenie k žalobe zo dňa 11.08.2011, v zmysle ktorého žiadal, aby súd žalobu

zamietol. Žalovaný uviedol, že základným predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa
§ 19b a nasl. ObčZ je, že pôvodca zásahu konal protiprávne, t.j. v rozpore so svojimi povinnosťami.
Protiprávnosť však vylučuje skutočnosť, ak pôvodca realizoval svoje právo, pretože v takom prípade
nemohol konať protiprávne. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že slobody
prejavu sa môže dovolávať predovšetkým vydavateľ. Hranice prípustnosti kritiky osôb verejného záujmu

sú podstatne širšie ako vo vzťahu k súkromnej osobe. Osoba verejného záujmu sa nevyhnutne a
spravidla vedome otvorene vystavuje podrobnému skúmaniu zo strany novinárov a širokej verejnosti
a musí prejaviť väčšiu mieru tolerancie, ak je podrobovaná kritike za svoje konanie. Novinárska
sloboda dokonca zahŕňa možnosť určitej miery preháňania alebo dokonca provokácie a nesporne aj
interpretovania faktov. Je potrebné rešpektovať určité špecifiká bežnej periodickej tlače, určenej pre

informovanie najširšej verejnosti, ktorá v určitých prípadoch môže pristupovať k určitým zjednodušeniam
a nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že každé zjednodušenie je neprípustné. I keď bola skutočnosť, že
traja obvinení boli členmi žalobcu z pohľadu verejného záujmu ešte vážnejšou, ako v prípade ak by
tomu tak nebolo, predmetom uvedených článkov bolo informovanie o skutočnostiach, ako je podozrenie
zo spáchania trestného činu a obvinenie z trestného činu, čo sa môže viazať len ku konkrétnej

fyzickej osobe. Žalovaný je teda toho názoru, že uverejnenými článkami vôbec nemohlo dôjsť kneoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu. Obsahom namietaných článkov boli informácie o
činnosti orgánov činných v trestnom konaní, obsah a podstata obvinení vznesených orgánmi činnými
v trestnom konaní, vyjadrenia osôb zainteresovaných v tejto trestnej veci, a to poškodeného a jeho

zákonného zástupcu a nie v ostatnom rade aj predstavených žalobcu. Takýto spôsob informovania
je realizáciou slobody prejavu a práva na informácie a nakoľko výkon práva nemožno považovať
súčasne za neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti, nedošlo k porušeniu žiadnych
práv žalovaného. Denník Nový Čas nevyvolal záujem verejnosti o túto kauzu, ale boli to úkony
orgánov činných v trestnom konaní, predovšetkým vykonaná domová prehliadka, tým sa vec stala

predmetom legitímneho verejného záujmu. Je pravdou, že v prvom článku bola uvedená informácia
o náleze stôp po ejakulátoch, avšak táto informácia bola poskytnutá orgánmi činnými v trestnom
konaní. Vydavateľ nemôže zodpovedať za pravdivosť informácií poskytnutých štátnymi orgánmi a nie
je v moci novinárov preverovať informácie poskytnuté orgánmi činnými v trestnom konaní. Nadpis
článku je citáciou autentickej výpovede maloletého Alojza. Za predmetnou časťou článku nasleduje
informácia o tom, že traja františkáni boli obvinení zo sexuálneho zneužitia dvoch chlapcov, informácia

nepochybne pravdivá. Žalovaný považuje za legitímny výkon slobody tlače, ak je informované o obvinení
zo spáchania trestného činu spolu s uvedením toho, čo je jeho podkladom. Žalovaný je toho názoru, že
obsah článku v danom čase verne zobrazoval stav veci, predstavenému kláštora bol daný priestor na
vyjadrenie a o obvinených sa striktne hovorilo ako o obvinených. Článok

"Šokujúce! Mnísi chceli od chlapcov podľa polície sex." uverejnený na internetovom portály

www.cas.sk je internetovou verziou prvého článku. V článku "Teta zneužitého G. (11): "Mnísi za sex
chlapcom platili!" je uvedená autentická výpoveď tety maloletého Alojza, informácia o obvinení troch
františkánskych mníchov a to, čo bolo podkladom obvinenia. Rovnako bol daný priestor na vyjadrenie
sa provincionálnemu predstavenému G. J.. Čo sa týka porušenia princípu prezumpcie neviny, žalobca
je právnickou osobou, a preto sa porušenia princípu prezumpcie neviny nemôže dovolávať. Nikde v

článkoch nebolo uvedené meno a priezvisko obvinených. V článkoch tiež nie je uvedené, že členovia
žalobcu spáchali trestný čin alebo že sú vinní zo spáchania trestného činu. Žalovaný sa obmedzil na opis
skutkového deja, pričom dal priestor na vyjadrenie každej zo strán. Vzhľadom na uvedené je žalovaný
názoru, že nedošlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu. Žalovaný
je názoru, že náhrada nemajetkovej ujmy je neprimeraná a neodôvodnená, nakoľko nedošlo k zásahu

do dobrej povesti žalobcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov konania, oboznámením sa s
obsahom listinných dôkazov: článkom s názvom: "Alojz (11) prehovoril o sexuálnej afére u františkánov:
Mnísi ma zneužívali dva roky!" uverejnený v denníku Nový čas dňa 20.05.2009, článkom s názvom
"Polícia: Mnísi chceli od chlapcov orálny sex!" zo dňa 20.05.2009, článkom s názvom "Teta zneužitého

Alojza (11): Mnísi za sex chlapcom platili!" zo dňa 21.05.2009, článkom s názvom "Chlapcov zneužívali
v týchto miestnostiach!" zo dňa 22.05.2009 a ďalšími článkami uverejnenými na www.cas.sk, článkami
s názvom "Rozhodnutie prokuratúry o zastavení stíhania: Františkáni sú nevinní!" a "Františkáni
sú nevinní: Podľa prokuratúry sa skutok nestal!" uverejnenými v denníku Nový Čas, obsahom
vyšetrovacieho spisu, ČVS: ORP-534/1-OVK-b1-2009, výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, D.

X., výsluchom svedkov: G. J.Á., R.. T. D., R. D., ako i ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný
skutkový stav:

Dňa20.05.2009bolvdenníkuNovýčasuverejnenýčlánoksnázvom:G.(11)prehovorilosexuálnejafére
u františkánov. "Mnísi ma zneužívali dva roky!" Uvedený článok obsahuje vyjadrenie maloletého Alojza
ohľadom zneužívania, následne konštatovanie, že na základe výpovede Alojza a jeho nevlastného brata

Lukáša polícia obvinila troch františkánov (27, 31, 27). Polícia, ktorá je s vyšetrovaním prípadu iba na
začiatku, urobila v kláštore prehliadku a mníchom zhabali počítače, CD a DVD. Pod UV lampou pri
prehliadke zistili aj stopy po ejakulátoch, ktoré budú analyzovať špecialisti. Ďalej sa uvádza vyjadrenie
hovorcu bratislavskej prokuratúry, G., podľa ktorého v prípade potvrdenia viny hrozí obvineným trest
až 12 rokov. Článok rovnako obsahuje vyjadrenie predstaveného kláštora, H. X.G. U., podľa ktorého

považuje za nemožné, aby sa také čosi stalo, keďže sa to malo udiať vo frekventovanom priestore, kde
chodí veľa ľudí. Autor v závere uviedol, že bratia G. a S. chodili do rehole, ktorá ich do istého času
podporovala, objavili sa informácie, že celý prípad je odvetou za skončenie charity zo strany kláštora.A. s názvom: Polícia: "Mnísi chceli od chlapcov orálny sex!" zo dňa 20.05.2009 má v podstate rovnaký
obsah ako vyššie uvedený článok, pričom obvinení sú označení ako traja študenti teológie - františkánski
mnísi (22, 31, 27).

Článok Teta zneužitého Alojza (11): "Mnísi za sex chlapcom platili!" zo dňa 21.05.2009 obsahuje
vyjadrenie Alojzovej tety ohľadom zmien Alojzovho správania, návštevy psychológa, potvrdenia jej
podozrenia na sexuálne zneužívanie a následného ohlásenia veci polícii. Ďalej sa uvádza vyjadrenie
provincionálneho predstaveného, H. G. J., podľa ktorého k veci momentálne nebude nič hovoriť, aby
nenarušil vyšetrovanie.

V článku "Chlapcov zneužívali v týchto miestnostiach!" zo dňa 22.05.2012 sa okrem už publikovaných

informácii uvádza vyjadrenie Alojzovej tety, podľa ktorého mnísi zneužívali chlapcov najmä v malej
izbe na prvom poschodí, do ktorej verejnosť nemá prístup. Opätovne sa uvádzajú informácie ohľadom
domovej prehliadky, kde bola doplnená informácia, že medzi vecami mníchov našli policajti aj porno
časopisy pre gayov. Autor znova uvádza skoršie vyjadrenie H. X. U..

Článok Matka chlapcov prehovorila: "Mnísi zneužili dve moje deti." zo dňa 23.05.2009 obsahuje

vyjadrenie matky maloletých chlapcov. Na záver je opätovne uvedená informácia, podľa ktorej
vyšetrovateľ zo sexuálneho zneužívania dvoch bratov obvinil troch bratislavských františkánskych
mníchov (27, 31, 27).

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu vyplýva, že uznesením OR PZ v Bratislave I, úradu justičnej a
kriminálnej polície zo dňa 30.04.2009 bolo začaté trestné stíhanie za zločin sexuálneho zneužívania

spolupáchateľstvom podľa § 20 k, § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. b) Trestného zákona, preto že doposiaľ neznámi páchatelia približne od júla 2007 do decembra
2008 vo Františkánskom kostole na Františkánskom námestí v Bratislave iným spôsobom zneužívali
osoby mladšie ako 15 rokov. Dňa 12.05.2009 bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené
obvinenie voči trom osobám, ktoré sa mali dopustiť zločinu sexuálneho zneužívania. Z vyšetrovacieho

spisu súd ďalej zistil, že pri domovej prehliadke bol vydaný aj erotický časopis pre mužov, rovnako
boli zaistené stopy, ktoré boli zaslané na znalecké posúdenie z odboru kriminalistická biológia. Dňa
21.10.2009 bol OR PZ v Bratislave I, úradom justičnej a kriminálnej polície, vypracovaný návrh na
zastavenie trestného stíhania troch obvinených osôb.

Po zastavení trestného stíhania bol v denníku Nový čas uverejnený článok s názvom "Františkáni sú

nevinní!" V článku sa uvádza, že podľa prokuratúry sa skutok nestal. Dozorujúci prokurátor zastavil
trestné stíhanie troch františkánskych mníchov v kauze zneužívania maloletých chlapcov. Predstavený
rehole františkánov H. X. U. sa k veci nevyjadril, pretože o zastavení trestného stíhania ešte oficiálne
nevedel. Ďalej bola uvedená informácia, že pri domovej prehliadke boli zhabané počítače, telefóny, DVD
a CD, žiadnu pedofíliu však na nich nenašli a veci františkánom vrátili. Muži zákona vraj konali na základe

výpovedí maloletých chlapcov, tí neskôr tvrdenia zmenili. Františkáni od začiatku tvrdili, že obvinenia
proti nim sú vykonštruované.

Štatutárny zástupca žalobcu, D. X., na pojednávaní dňa 17.06.2013 uviedol, že predmetná udalosť,
ktorá sa rozpútala v roku 2009 a ktorá skončila zastavením vyšetrovania s odôvodnením, že skutok sa
nestal, bola nosnou témou v mnohých médiách a poškodila dobré meno a povesť žalobcu. Keď myslí

média, tak vrátane denníku Nový Čas, ktorý túto tému

živil aj po tom, ako začali prichádzať pochybnosti o pôvodných zisteniach, jednalo sa o články, ktoré
osočovali žalobcu. Ku konkrétnym okolnostiam takéhoto zásahu do dobrej povesti svedok uviedol, že sa
ťažko kvantifikuje koľko ľudí prestalo žalobcu oslovovať, prípadne chodiť do kostola. Po vypuknutí kauzy
na budove v Hlohovci nasprejovali hanlivý nápis, ktorý znel "pedofilní buzeranti", pričom dodnes je ho

možné rozpoznať, aj keď je zatretý. Tiež počul od spolubrata otázku rodiča, pripravujúceho deti na letný
tábor, či tam pôjdu aj tí pedofili, sám napokon deti do tábora neposlal. Došlo k dohode o ospravedlnení
s jednou televíziou, ostatné média odkazovali na to, čo odznelo inde, Nový Čas sa snažil prinášať nové
a vlastné informácie. S televíziou JOJ došlo k mimosúdnej dohode vrátane finančného vyrovnania vsume 20.000,- EUR a ospravedlnenia a obdobný nárok si žalobca uplatňuje aj voči vydavateľovi PLUS
7 s.r.o. Osočovaním a zásahom do dobrej povesti svedok myslel informácie, ktoré vyšli v denníku
Nový Čas o zneužívaní maloletých detí, zobliekaní, obchytkávaní a pod., malo dochádzať údajne aj k

natáčaniu a v miestnosti, ktorú nazývajú hovorňa, mali byť nájdené stopy ejakulátu. Žiadna z týchto
informácii sa nepotvrdila ako pravdivá, prokuratúra vyšetrovanie zastavila po tom, ako sa deti priznali,
že si to vymysleli. Navyše v čase objavenia informácie o ejakuláte zaistené biologické stopy ešte neboli
vyhodnotené.NovýČastémuopakovaneživil,sámzháňalnovéinformácie,prinášaldôkazynatútotému
na úvodných stranách, denník má desať až státisíce čitateľov, a to sú dôvody odlišujúce zodpovednosť

žalovaného za poškodenie dobrého mena žalobcu od iných vydavateľov. Žalovaným ponúknutú dohodu
o stiahnutí článkov z internetu žalobca odmietol vzhľadom na to, že sa mu zdalo adekvátne získať aj
finančné zadosťučinenie za spôsobenú škodu. Svedok v čase vypuknutia kauzy pôsobil v Bratislave,
nie však vo funkcii štatutára, zásah do života bol tvrdší v Hlohovci, kde po vypuknutí kauzy boli zrušené
detské omše pre citlivosť tejto témy a boli obnovené až po prázdninách, keď vyšlo najavo, že celá vec je
vymyslená. Okrem Bratislavy a Hlohovca žalobca pôsobí v Trstenej, Fiľakove, Nových Zámkoch, Trnave

a Prešove. Prejsť sa vtedy po ulici v habite znamenalo vypočuť si posmešky a nadávky.

SvedokG.J.napojednávaníuviedol,žeo6,00hod.ráno12.05.2009ichvkláštorevBratislavenavštívilo
niekoľko desiatok policajtov s tým, že prišli zatknúť troch klerikov, ktorí sú podozriví zo spáchania
trestnéhočinusexuálnehozneužitiamaloletýchdetí,pričomtítotrajasavkláštoreaninenachádzali,bola
vykonaná aj domová prehliadka, pri ktorej bol svedok prítomný. Zhruba týždeň bolo ticho, žalobca ani

polícia o veci neinformovali a asi po týždni sa o veci dozvedeli média, v podstate šlo o mediálnu kampaň,
ktorej sa zúčastnili televízia JOJ, Nový Čas, Plus 1 deň, čiastočne aj SME, ktorí podsúvali informáciu o
tom, že spáchanie trestného činu klerikmi je akoby jasné. Pre žalobcu to bola zraňujúca vec, má niekoľko
aktivít s deťmi, letné tábory, pravidelné stretnutia, spevácky zbor. Svedok si spomenul na situáciu, kedy
počul o tom, že sa otec detí, ktoré mali isť na letný tábor, spýtal, či idú aj tí pedofili. Tento masívny

mediálny atak zasiahol vzťahy nielen medzi žalobcom a veriacimi, ale aj neveriacimi. Nebola vôbec
rešpektovaná prezumpcia neviny a až v októbri 2009 bolo trestné stíhanie ukončené s tým, že skutok
sa nestal. Žalobca sa teda snažil spätne osloviť média a podarilo sa mu dohodnúť s televíziou JOJ,
ktorá vo februári 2010 odvysielala ospravedlnenie a plnila aj finančné zadosťučinenie, ktoré venovali
deťomvnemocnicivPrešove.Svedokcelúmediálnukampaňvnímalnegatívnesdôsledkompoškodenia

dobrého mena a povesti žalobcu. Počas prehliadky bolo podľa svedka cieľom zabezpečiť dôkazný
materiál k pedofílii, pričom policajti nič nenašli, ani žiadne biologické

stopy, ani ejakulát, nevie či sa v priestoroch kláštora našlo gay porno, je presvedčený, že nie. Nevie
si vysvetliť, odkiaľ média prišli na informácie o ejakuláte. Svedok o postupe a výsledkoch vyšetrovania
nebol informovaný od vyšetrovateľov. V tom čase mal z médií veľa pokusov o kontakt, volali mu do

kláštora, nespomína si z ktorých médií, ale z neskúsenosti a strachu z manipulácie prípadných vyjadrení
ich odbíjal s výnimkou redaktorky Hospodárskych novín a Markízy. Údajne poškodených chlapcov mal
možnosť niekoľkokrát vidieť, chodili do kláštora a jeden z klerikov ich pripravoval na 1. sväté prijímanie,
možnonakrst.Chodievalasnimiajteta,ktorážalobcupovypuknutíkauzyprestalakontaktovať.Zvnútra
Cirkvi, najmä od priateľov, ktorí žalobcu poznajú, žiadne negatívne reakcie nezaznamenali, najbližší

susedia jezuiti žalobcu svojou návštevou podporili. Vzhľadom na to, že svedok sa pohybuje v civile, nie
je identifikovateľný, ale raz sprostredkovane počul o poznámke od pani, ktorá vybehla na rehoľnú sestru
s tým, či je tá, ktorá spáva s deťmi. Príslušníkom žalobcu bolo nepríjemné chodiť na verejnosti v habite,
neboli si istí reakciami ľudí po prečítaní článkov.

Svedok R.. T. D. na pojednávaní uviedol, že prvýkrát o tejto veci informovala televízia JOJ vo večernom

spravodajstve, a to v neurčitej rovine , že údajne a pod. Na druhý deň bol redakciou poverený sa tejto
téme venovať, zisťoval si neoficiálne z policajných zdrojov či prebieha trestné stíhanie, kto má byť
poškodený a v akej veci. Následne navštívil na Záhorí tetu chlapcov a v jej prítomnosti sa rozprával aj s
mladším z nich, ktorý detailne popísal miestnosť, v ktorej malo dochádzať k zneužívaniu a tiež popísal
praktiky, ktoré s ním mali byť robené. Toto vo svojich článkoch nikdy nepoužil. Následne navštívil iných

príbuzných, u ktorých mal byť starší chlapec, a to v Bratislave a od nich sa dozvedel, že chlapec je
na psychiatrii, to mu začalo byť divné, dvakrát navštívil aj kláštor františkánov, v ktorom malo dôjsť k
zneužitiu. S predstaveným kláštora sa mohol spojiť len telefonicky, ktorý mu povedal, že sa vyjadrovať
nebudú. Z oficiálnych aj neoficiálnych zdrojov sa dozvedel, že bol nájdený ejakulát, pornočasopis, a to
všetko v priestoroch kláštora. Chlapec mu tiež popísal, že k zneužitiu malo dôjsť v sakristii a pri druhejnávšteve mu označil miestnosť na 1. poschodí, ukázal mu okno a presne nakreslil rozostavenie nábytku
v miestnosti. Ak aj v svedkových článkoch boli nejaké skutkové tvrdenia, nešlo o jeho skutkové tvrdenia,
ale vyjadrenia zainteresovaných osôb, ako to je aj v nadtitulkoch napadnutých článkov. Po prvej aj po

druhej návšteve u chlapca vyšli jeho články. Po tom, ako bolo trestné stíhanie zastavené, Nový čas to
uverejnil. Pokiaľ ide o oficiálne zdroje z polície, išlo o hovorkyňu alebo policajného vyšetrovateľa. Svedok
zdôraznil, že polícia ani prokuratúra sa žalobcovi neospravedlnili, prokuratúra to dokonca odmietla.
Svedok je pri svojej 20-ročnej praxi v krimi prípadoch prvýkrát na súde kvôli tomu, že jeho článok
sa mal dotknúť niekoho dobrej povesti alebo mena organizácie. Orientuje sa v právnom poriadku,

rešpektuje prezumpciu neviny, identifikácia podozrivých františkánov podľa článku nebola možná a nikdy
ani netvrdil, že by boli obvinení. Vie o tom, že sa po uzavretí kauzy šéfredaktor stretol s niekým z rehole,
nevie síce čo bolo obsahom ich jednania, ale prvýkrát počul, že vo veci ide aj o nárok na finančné
zadosťučinenie. Svedok zopakoval, že si všetky informácie overoval, pýtal sa policajtov, ľudí, rehoľníkov,
tety, chlapca. Nemôže však povedať ako, právom novinára je chrániť svoj zdroj, zvukový záznam s tetou
chlapca si nerobil. Výskyt ejakuláta a gayporna v kláštore počas prehliadky mal z policajného zdroja,

ktorý zo svojej praxe môže hodnotiť ako dôveryhodný a nikdy nesklamal. Informácie z tohto zdroja sa
vždypotvrdili,toto bol prvý prípad, kedy bolo trestné stíhanie zastavené.Teta maloletého Alojza mu

povedala, že mnísi chlapcom platili, ale že im dávali za to málo peňazí a keby dali viac, možno by
aj svoje výpovede stiahli. Podobne sa vyjadrovala aj druhá rodina a táto téma mu potom už bola
nepríjemná. Svedok uviedol, že je novinár, ktorý si vie zistiť mená aj adresy obvinených, tak tomu bola aj

v predmetnom prípade, ale vzhľadom na citlivosť celej témy mníchov v článkoch nepersonifikoval. Ako
novinár k tejto téme pristupoval opatrne.

Svedok R. D. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 16.10.2013 uviedol, že v rozhodnom
čase bol predstaveným v kláštore v Hlohovci, teda aj v čase, keď ich troch spolubratov zobrala polícia
a asi o týždeň na to sa objavili články v Novom čase. Po tom, ako sa to prevalilo v médiách, asi 2 - 3

dni sa objavil na múre kláštora veľký nápis "Pedofilní buzeranti". V tom čase prednášal na gymnáziu v
Hlohovci aj na základnej škole, kde si vypočul od žiakov hanlivé vyjadrenia, že sú pedofili, či sú buzeranti
a tak. Bol aj pri tom, ako prišli policajti a zobrali troch členov, v tom momente však nevedel dôvod. Bratia,
teda myslí, že H. R. ich na druhý deň večer informovali, že spomínaní bratia sú obvinení z pedofílie.
Iné informácie ohľadne stíhania potom už nemal. Pokiaľ si pamätá, informovala o tom JOJ-ka, Markíza,

SME, Plus 1 deň a tiež samozrejme Nový čas. Čo sa týka vplyvu medializácie na ich aktivity, dva týždne,
resp. do konca mesiaca úplne utlmili stretnutia, ktoré mali s deťmi, mládežou, prípadne celými rodinami
v ich priestoroch. Veriacim to oznámili v kostole. Čo sa týka nápisu, išlo približne o metrové písmená,
nápis bol potom zatretý, za daždivého počasia je však stále viditeľný. Autor nápisu zostal nezistený.

Dňa 03.04.2014 bolo žalovaným súdu doručené záverečné zhrnutie, v ktorom sa vyjadril k vykonanému

dokazovaniu. Svedok X. sa sám vyjadril, že nevie kvantifikovať rozsah ujmy, ktorá bola žalobcovi
údajne spôsobená. Osočovanie, ktorým chápe informácie "o zneužívaní maloletých detí, zobliekaní,
obchytkávaní a pod., malo dochádzať údajne k natáčaniu a v miestnosti, ktorú my nazývame hovorňa,
mali byť nájdené stopy ejakulátu". Tieto informácie však majú oporu v tom, ako bol vymedzený skutok v
uznesení o začatí trestného stíhania, resp. v uznesení o vznesení obvinenia. Detský tábor organizovaný

žalobcom sa nakoniec uskutočnil, takže k ujme v tomto smere nedošlo. Svedok J. neuviedol žiadne
konkrétne negatívne následky v príčinnej súvislosti s namietanými článkami uverejnenými v denníku
Nový čas, resp. na www.cas.sk. Svedok tvrdil, že počas domovej prehliadky neboli nájdené biologické
stopy, resp. gay porno, čo je v rozpore s obsahom pripojeného trestného spisu. Svedok D. sa o nájdenom
ejakuláte a pornočasopisoch dozvedel z oficiálnych aj neoficiálnych zdrojov, pričom čerpal zo zdrojov,

ktoré sa v minulosti ukázali ako dôveryhodné. Podľa svedka D. sa nápis objavil po tom, ako "sa to
prevalilo v médiách", z uvedeného nevyplýva žiadna príčinná súvislosť medzi namietanými článkami
a nápisom, keďže téma bola publikovaná aj v iných médiách. Uvedené sa rovnako týka aj údajných
hanlivých vyjadrení zo strany žiakov. Žalobca svoje aktivity utlmil z vlastného rozhodnutia.

Podľa č. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.Podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako
aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a

informáciebezohľadunahraniceštátu.Vydávanietlačenepodliehapovoľovaciemukonaniu.Podnikanie
v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov na tento
Dohovornadväzujúcich,každýmáprávonasloboduprejavu.Totoprávozahŕňasloboduzastávaťnázory
a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu
na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym

alebo filmovým spoločnostiam.

Podľa článku 10 ods. 2 cit. dohovoru, výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti
aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré
ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti,
územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky,

ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a
nestrannosti súdnej moci.

Podľa§19bods.2Občianskehozákonníka,prineoprávnenompoužitínázvuprávnickejosobysamožno
domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno
sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej
povesti právnickej osoby.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), vydavateľ periodickej tlače je osoba, ktorá zabezpečuje
vydávanie periodickej tlače na svoje náklady.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, za obsah periodickej tlače zodpovedá
vydavateľ periodickej tlače a za obsah agentúrneho spravodajstva zodpovedá tlačová agentúra.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní zachovávať
mlčanlivosť o zdroji informácií získaných na zverejnenie v periodickej tlači alebo v agentúrnom
spravodajstve a o obsahu týchto informácií tak, aby sa nedala zistiť totožnosť zdroja, ak o to požiadala

fyzická osoba, ktorá informáciu poskytla, a aby sa odhalením obsahu informácií neporušili práva tretích
osôb; s písomnosťami, tlačovinami a inými nosičmi údajov, najmä obrazovými záznamami, zvukovými
záznamami a zvukovo-obrazovými záznamami, na základe ktorých by mohla byť zistená totožnosť
fyzickej osoby, ktorá informácie poskytla, sú povinní zaobchádzať tak, aby nemohlo dôjsť k odhaleniu
totožnosti zdroja informácií.

Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona, povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na zamestnanca vydavateľa
periodickej tlače a zamestnanca tlačovej agentúry; táto povinnosť mu zaniká, ak povinnosť podľa
odseku 1 zanikla pre jeho zamestnávateľa. Za rovnakých podmienok sa

povinnosť podľa odseku 1 vzťahuje aj na osobu, ktorá informácie podľa odseku 1 poskytne vydavateľovi
periodickej tlače na základe zmluvného občianskoprávneho alebo zmluvného obchodnoprávneho

vzťahu s vydavateľom periodickej tlače, ktorým sa táto osoba zaväzuje profesionálne poskytovať
informácie podľa odseku 1 vydavateľovi periodickej tlače.Žalobca je právnická osoba, zapísaná v zozname evidovaných cirkevných právnických osôb, ktorý
vedie Ministerstvo kultúry SR. Žalobca je rovnako zapísaný v živnostenskom registri Okresného úradu
Bratislava. V prípade neoprávneného zásahu do názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby sa táto

osoba môže domáhať súdnej ochrany prostredníctvom zdržovacej žaloby, ktorá smeruje k tomu, aby
sa pôvodca zásahu zdržal neoprávneného zasahovania do dobrej povesti právnickej osoby, ďalej
prostredníctvom odstraňovacej žaloby, ktorá smeruje k odstráneniu trvajúceho závadného stavu alebo
prostredníctvom satisfakčnej žaloby, ktorou sa možno domáhať náhrady nemajetkovej ujmy primeraným
zadosťučinením, a to ospravedlnením, poprípade v peniazoch.

V prejednávanej veci sa žalobca prostredníctvom satisfakčnej žaloby domáhal, aby sa mu žalovaný
ospravedlnil za uverejnenie článkov v denníku Nový čas v dňoch 20.05.2009, 21.05.2009 a 22.05.2009
a zároveň bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- EUR ako primerané zadosťučinenie.
Uverejnením týchto článkov malo dôjsť k neodstrániteľnému zásahu do dobrej povesti žalobcu.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti za zásah do dobrej povesti právnickej osoby sú existencia zásahu
do dobrej povesti a neoprávnenosť takého zásahu. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za neoprávnený

zásah do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby považuje každé nepravdivé tvrdenie alebo
obvinenie, ktoré zasahuje dobrú povesť právnickej osoby (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa
03.09.2002, sp. zn. 22Cdo/2794/2000).

Žalovaný je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou v oblasti vydavateľskej činnosti. Žalovaný je
vydavateľom denníka Nový čas, v ktorom boli uverejnené predmetné články, ktorými malo dôjsť k zásahu

do dobrej povesti žalobcu.

V prejednávanej veci sa dostali do konfliktu dve ústavou zaručené práva, a to právo na ochranu mena
a dobrej povesti (čl. 19 Ústavy SR) a právo na slobodu prejavu a informácie (čl. 26 Ústavy SR). Z
ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd treba
riešiť prostredníctvom zásady spravodlivej rovnováhy (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 22/06, PL. ÚS 6/04, III.

ÚS 34/07). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením
jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva
alebo slobody (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96). Uplatňovanie práv a slobôd a ich ochrana musia byť
proporcionálne a vzájomne vyvážené tak, aby sa nadmernou ochranou jedného práva nad únosnú mieru
nepotlačila ochrana iného práva, tzn. že existencia zásahu do osobnostných práv nemusí nevyhnutne

viesť k záveru o neoprávnenosti takého zásahu, ak bol dôsledkom uplatňovania iného základného
práva, pričom vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci tento zásah nepresiahol hranice primeranosti
(proporcionality) (II. ÚS 340/09).

Sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti. S výhradou čl. 10
ods. 2 Dohovoru sa vzťahuje nielen na priaznivo prijímané informácie,

ktoré sú považované za neurážlivé alebo neutrálne, ale aj na tie, ktoré útočia, šokujú alebo znepokojujú
štát alebo časť obyvateľstva. Také sú požiadavky plurality, tolerancie a ducha otvorenosti, bez ktorých
niet demokratickej spoločnosti (rozsudok ESĽP vo veci Nilsen a Johnsen v. Nórsko zo dňa 25.11.1999).

Zodpovednosť za neoprávnené zásahy do dobrej povesti právnickej osoby je konštruovaná ako
objektívna zodpovednosť, t.j. neprihliada sa na zavinenie subjektu zásahu. Úlohou súdu tak bolo

vysporiadať sa s otázkou, či realizáciou práva na slobodu prejavu došlo zo strany žalovaného k
neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu.

Cieľom článkov uverejnených v denníku Nový čas bolo informovať verejnosť o obvinení troch
františkánskych mníchov zo zločinu sexuálneho zneužívania na základe výpovedí maloletého Alojza
a Lukáša. Problematika zneužívania maloletých detí predstaviteľmi Rímskokatolíckej cirkvi je v

poslednýchrokochaktuálnouadiskutovanoutémousohľadomnahistorickúúlohuasúčasnépostavenie
Cirkvi v spoločnosti a zásady a princípy, ktoré Cirkev presadzuje. Je nepochybnou skutočnosťou, že
z registrovaných cirkví v Slovenskej republike má najväčšie zastúpenie práve Rímskokatolícka cirkev,ku ktorej sa na základe údajov Štatistického úradu SR hlásilo 62% obyvateľov Slovenskej republiky
(http://portal.statistics.sk/files/ev_v2-nabozenske-vyznanie.pdf). Obvinení zo zločinu boli v predmetných
článkoch označovaní ako traja františkánski mnísi. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že

obvinenie zo sexuálneho zneužívania vznesené voči trom príslušníkom mníšskeho rádu, ktorý sa spája s
Rímskokatolíckou cirkvou, možno považovať za otázku legitímneho záujmu. Uverejnením predmetných
článkov došlo k naplneniu jedného z účelov tlače, a to informovanie verejnosti o otázkach legitímneho
verejného záujmu. Uvedený názor vychádza aj z ustálenej rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorý konštantne pripomína, že tlač je strážnym psom verejných vecí ("public watch dog").

Novinári majú (sociálnu) povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí
verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie obdržať. Novinárom je dokonca umožnené
používať určitú mieru preháňania a provokácie. Vychádzajúc z uvedeného ESĽP vo svojej judikatúre
poskytuje žurnalistom zvýšenú mieru ochrany v porovnaní s inými subjektmi slobody prejavu (nález
Ústavného súdu SR zo dňa 04.03.2010, č. k. II. ÚS 326/09-37).

V článkoch sa ďalej uvádzajú informácie o vykonanej domovej prehliadke, pri ktorej boli zaistené

počítače, mobilné telefóny, CD, DVD. Rovnako mali byť zaistené stopy po ejakulátoch, ktoré boli
následne odoslané na znaleckú expertízu. Taktiež bola uverejnená informácia, že v kláštore malo byť
nájdené porno pre gayov a mnísi vyžadovali od chlapcov orálny sex. Žalobca v návrhu na začatie
konania namietal, že v uznesení o vznesení obvinenia ani v žiadnom inom dokumente súvisiacom s
vyšetrovaním predmetného skutku nebolo uvedené, že mnísi chceli od chlapcov orálny sex, prípadne

že by sa v kláštore našlo porno pre gayov. Súd sa oboznámil s vyšetrovacím spisom ČVS: ORP-534/1-
OVK-B1-2009 a zistil, že v súvislosti s trestným konaním skutočne došlo k vykonaniu domovej
prehliadky, pri ktorej boli zaistené uvádzané predmety. Rovnako bol zaistený biologický materiál, pričom
ejakulát je jedným z druhov biologických stôp, ktorý bol následne odoslaný na znaleckú expertízu z
odboru kriminalistická biológia. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že informácie o orálnom sexe

nevyplývajú zo žiadneho oficiálneho dokumentu, ktorý súvisí s vyšetrovaním.

V uznesení o vznesení obvinenia je opísaný skutok, ktorým malo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty
zločinu sexuálneho zneužívania, z ktorého vyplýva opodstatnenosť informácii uverejnených denníkom
Nový čas. Všetky publikované informácie tak vychádzajú z dokumentov obsiahnutých vo vyšetrovacom
spise. Autor predmetných článkov, R.. T. D., vo svojej výpovedi uviedol, že pri písaní článkov vychádzal

z oficiálnych aj neoficiálnych zdrojov, pričom si všetky informácie overoval, pýtal sa policajtov, ľudí,
rehoľníkov, tety, chlapca. Výskyt ejakulátu a gayporna v kláštore počas prehliadky mal z policajného
zdroja, ktorý zo svojej praxe môže hodnotiť ako dôveryhodný a nikdy nesklamal. Vydavateľ tlače, t.j.
žalovaný a rovnako autor článkov, ako zamestnanec vydavateľa sú povinní zachovať mlčanlivosť o zdroji
informácií, pričom túto povinnosť im ukladá priamo ustanovenie § 4 Tlačového zákona. Ustanovenie §

19b ods. 3 Občianskeho zákonníka predpokladá, že zásah do dobrej povesti právnickej osoby musí byť
neoprávnený, t.j. zo strany subjektu zásahu musí dôjsť k porušeniu právnej povinnosti. Súd má v konaní
za preukázané, že autor postupoval pri písaní článkov v súlade s Etickým kódexom novinára, namietané
zverejnené informácie čerpal z relevantných a overených zdrojov, pričom informácie obsiahnuté v
predmetných článkoch nemožno považovať za nepravdivé, a teda spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti

žalobcu.

Autor článkov poskytol priestor na vyjadrenie aj predstaviteľom kláštora, H. X. U. a Andrejovi J.Á..
V prvom článku zo dňa 20.05.2009 bolo uverejnené vyjadrenie H. X. U., podľa ktorého považuje za
nemožné, aby sa také čosi stalo. V závere článku sa navyše uvádza, že bratia G. a S. chodili do rehole,
ktorá ich do istého času podporovala a objavili sa informácie, že celý prípad je odvetou za skončenie

charity zo strany kláštora. Na základe uvedeného možno konštatovať, že uverejneným článkom nechýba
objektivita, verejnosti bol poskytnutý pohľad aj z druhej strany a rovnako bolo naznačené, že prípad
zneužívania maloletých bol vykonštruovaný, a to z dôvodu ukončenia poskytovania podpory zo strany
kláštora. Ďalší predstaviteľ kláštora G. J. sa k veci odmietol vyjadriť, čo potvrdil aj vo svojej výpovedi
pred súdom, pričom mu bol zo strany autora poskytnutý priestor.

Súd považuje za nevyhnutné uviesť, že v žiadnom zo zverejnených článkoch nebol uvedený celý názov
žalobcu. Jediná informácia, ktorá by bola spôsobilá spájať celú kauzu so žalobcom, bolo uvedenie,
že obvinenými zo zločinu sexuálneho zneužívania sú traja františkánski mnísi. Pojem "františkáni"sa používa ako súhrnné označenie rehoľných spoločenstiev, ktoré sa riadia Regulou sv. Františka.
Medzi františkánske mužské rády patrí okrem žalobcu aj Rád menších bratov kapucínov a Rád
menších bratov konventuálov. Vzhľadom na úlohu tlače informovať verejnosť o otázkach legitímneho

záujmu je prirodzené, že autor článkov považoval za potrebné zverejniť informáciu, že obvinení sú
františkánskymi mníchmi. Ako navyše vyplýva z vyšetrovacieho spisu, táto informácia bola pravdivá.
Označenie obvinených ako františkánov však nemuselo automaticky znamenať, že sú príslušníkmi
práve žalobcu. Obvinení boli v článkoch označovaní v súlade s ich aktuálnym procesným postavením
v príslušnej fáze trestného konania, neboli zverejnené ich mená a priezviská a autor ani nevyslovil

hodnotiaci úsudok, že by boli skutočnými páchateľmi zločinu sexuálneho zneužívania. Žalovanému tak
nemožno priamo klásť na zodpovednosť, že po uverejnení článkov došlo k udalostiam, ako namaľovanie
hanlivého nápisu na stenu kláštora v Hlohovci, otázka otca detí, či do tábora pôjdu aj tí pedofili a
pod., ktoré mohli

niektorí z príslušníkov žalobcu považovať za zásah do ich dobrej povesti. V konaní bolo ďalej nesporné,
že informácie o obvinení troch františkánov priniesli aj ďalšie médiá. Žalobca nepreukázal, že k vyššie

uvedeným udalostiam došlo práve na základe uverejnenia článkov denníkom Nový čas. Skutočnosť, že
denník Nový čas prinášal stále aktuálne informácie, pričom ostatné média sa témou ďalej nezaoberali,
automaticky nezakladá zodpovednosť žalovaného za prípadné vyslovenie existencie zásahu do dobrej
povesti žalobcu.

Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že postupom žalovaného došlo k závažnému porušeniu základných

ľudských práv všetkých členov žalobcu, zvlášť tých, ktorí bývajú v Bratislave, a to práva na zachovanie
ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochrany dobrého mena, ktoré sú zaručené Ústavou
Slovenskej republiky. V súvislosti s týmto tvrdením súd vyslovuje pochybnosť ohľadom aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z
ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné

právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Samotného žalobcu a jednotlivých členov žalobcu je nutné
považovať za odlišné subjekty práva. V prípade, že by jednotliví členovia individuálne pociťovali, že

konaním žalovaného bolo porušené ich právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti, nič im
nebránilo, aby sa obrátili na príslušný súd so žalobou o ochranu osobnosti. Žalobca ako právnická osoba
niejeoprávnenýdomáhaťsavysloveniaporušeniaprávanazachovanieľudskejdôstojnostiaosobnejcti
svojich členov, ktorí sú fyzickými osobami, pretože v tomto smere nie je aktívne legitimovaný. Obdobná
situácia nastáva aj v prípade článku uverejneného dňa 21.05.2009 s nadpisom: Teta zneužitého Alojza

(11): "Mnísi za sex chlapcom platili!" Podľa žalobcu sa skutočnosť uvedená v nadpise nezakladá na
pravde, výrazným spôsobom dehonestuje príslušníkov žalobcu, ale aj Cirkev a jej príslušníkov z radov
mníchov. Žalobca opätovne upriamil svoju pozornosť na jednotlivých príslušníkov žalobcu avšak nie
na žalobcu samotného. Žalobca rovnako namietal porušenie zásady prezumpcie neviny. Ako už súd
uviedol, mnísi boli vo všetkých článkoch označení v súlade s ich aktuálnym procesným postavením

v trestnom konaní a neboli zverejnené ich mená a priezviská. Navyše žalobca ani nie je oprávnený
dovolávať sa vyslovenia porušenia tejto zásady, keďže to prislúcha jedine osobám, voči ktorým sa viedlo
trestné stíhanie, t.j. trom mníchom.

Žalobca sa v petite žaloby domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi za
uverejnenie nepravdivých, neobjektívnych a skreslených informácií v súvislosti s vymyslenou kauzou

sexuálneho zneužívania. Ako už súd vyššie uviedol, informácie uverejnené v namietaných článkoch mali
svoj podklad vo vyšetrovacom spise. Skutočnosť, že bolo vznesené obvinenie voči trom františkánskym
mníchom za sexuálne zneužívanie, je tiež nesporná, vyplýva z vyšetrovacieho spisu, a preto túto
kauzu nemožno považovať za vymyslenú. Žalobca zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zverejniť informáciu o zastavení trestného stíhania z dôvodu, že skutok sa nestal. Článok s uvedeným

obsahom bol v denníku Nový čas zverejnený s titulkom: "Františkáni sú nevinní!" Na základe uvedené
by sa uloženie tejto povinnosti žalovanému javilo ako neopodstatnené. Žalobca rovnako žiadal, aby sa
žalovaný ospravedlnil členom tejto rehole,ako aj čitateľom. Súd vo vzťahu k tejto časti petitu opätovne uvádza, že nie je daná aktívna legitimácia
žalobcu. Domáhať sa ospravedlnenia za nerešpektovanie práva na ochranu dobrej povesti môže len
konkrétny subjekt, ktorý sa konaním povinného subjektu cítil dotknutý.

Predmetom článkov boli informácie, ktoré je nevyhnutné považovať za otázky legitímneho záujmu. V
zmysle judikatúry ESĽP tlač požíva zvýšenú ochranu práva na slobodu prejavu, pričom táto ochrana
sa vzťahuje aj na informácie, ktoré sú prijímané nepriaznivo a sú spôsobilé šokovať širšiu verejnosť.
Verejnosť má navyše právo byť informovaná o otázkach legitímneho záujmu, pričom jedným zo
spôsobov realizácie tohto práva je aj prijímanie informácii prostredníctvom médií. Po vykonanom

dokazovaní súd dospel k záveru, že informácie uverejnené v napádaných článkoch neboli nepravdivé
a autor si ich overoval z viacerých zdrojov. Súd po preskúmaní vyšetrovacieho spisu zistil, že tieto
informácie majú podklad v oficiálnych dokumentoch súvisiacich s trestným konaním. Autor článkov
poskytol na vec objektívny pohľad, uverejnil autentické výpovede zainteresovaných osôb, poskytol
priestor na vyjadrenie predstaviteľom žalobcu a po zastavení trestného stíhania napísal článok, v
ktorom o tejto skutočnosti informoval verejnosť. V žiadnom z článkov nebol použitý celý názov

žalobcu, spomínali sa len traja františkánski mnísi. Správu o tejto kauze rovnako priniesli aj ďalšie
média, nie je pritom rozhodujúce, že verejnosť informovali v menšom rozsahu ako žalovaný. Po
vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že publikované informácie boli pravdivé, ich cieľom bolo informovať verejnosť o otázkach legitímneho
záujmu, t.j. žalovaný ako zodpovedná osoba za obsah periodickej tlače sa nemohol dopustiť zásahu

do dobrej povesti žalobcu. Žalobca sa rovnako domáhal priznania primeraného zadosťučinenia v
peniazoch v sume 10.000,- EUR. Vzhľadom na to, že nebola preukázaná existencia zásahu do dobrej
povesti žalobcu, nebola splnená podmienka úspešnosti satisfakčnej žaloby. V dôsledku toho je potom
bezpredmetné skúmať splnenie ďalších podmienok, potrebných pre uplatnený nárok na primerané
finančné zadosťučinenie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu
súd priznal proti neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho
zastúpenia žalovaného v sume 1.070,15 EUR, za nižšie uvedené úkony právnej pomoci (nakoľko právny
zástupca žalovaného je platiteľom DPH, výška trov právneho zastúpenia je zvýšená o sadzbu DPH vo
výške 20%):

1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia 2011.................................. 91,29 EUR

2. vyjadrenie k žalobe zo dňa 10.08.2011 ..............................................91,29 EUR

3. účasť na pojednávaní dňa 25.03.2013 ................................................91,29 EUR

4. účasť na pojednávaní dňa 17.06.2013 ................................................91,29 EUR

5. účasť na pojednávaní dňa 16.10.2013 ................................................91,29 EUR

6. účasť na pojednávaní dňa 04.12.2013.................................................91,29 EUR

7. účasť na pojednávaní dňa 09.03.2014.................................................91,29 EUR

8. záverečné zhrnutie zo dňa 02.04.2014 ...............................................91,29 EUR

9. účasť na pojednávaní dňa 08.04.2014 ................................................91,29 EUR

Režijný paušál za rok 2011.............2x 7,41 EUR...........................................14,82 EUR

Režijný paušál za rok 2013.............4x 7,81 EUR...........................................31,24 EUR

158C/103/2011

Režijný paušál za rok 2014.............3x 8,04 EUR...........................................24,12 EUR

Spolu..............................................................................................................891,79 EUR

Spolu + 20% DPH....................................................................................1.070,15 EUR

Súd nepriznal žalovanému náhradu za úkon právnej pomoci "nahliadnutie do spisu a štúdium trestného
(január 2014)". Úkony právnej služby v občianskom konaní sú taxatívne vymedzené v § 13a vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Nahliadnutie
do spisu a štúdium spisu nie je zaradené medzi úkony právnej služby v občianskom konaní, a preto súd
žalovanému nepriznal náhradu za tento úkon.

Náhradu trov konania je žalobca podľa § 149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
žalovaného vedený v Sberbank Slovensko, a.s., č. ú. 4000761502/3100.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť lendo uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.