Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/51/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110223754
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4110223754.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2,

Bratislava, IČO: 00151866, korešpondenčná adresa Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre, Piesková 32, Nitra,
proti odporcovi: K. X., bytom B. - S., O. H. V. XXX/X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody I., R. XX/XXX, o zaplatenie 26 926,96 eura s príslušenstvom, sudkyňou
JUDr. Máriou Malíkovou, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 26 926,96 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od
16. 9. 2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomným návrhom zo dňa 16. 9. 2010 domáha, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť

navrhovateľovi sumu 26 926,96 eura s úrokom z omeškania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 16. 9. 2008
sa odporca dopustil okrem iných trestných činov aj obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/, a c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 139 písm. h/ Trestného zákona. Za tento skutok bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T
103/2009 zo dňa 24. 11. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. 5To 6/2010 zo dňa
25. 3. 2010 právoplatne odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. K spáchaniu uvedeného
zločinu došlo s tým následkom, že službukonajúci príslušníci Policajného zboru ppor. G. T., ppor. O. W.,

kpt. Bc. L. B. utrpeli ujmu na zdraví pri služobnom zákroku voči páchateľovi. V úmysle zmariť vykonanie
služobného zákroku poškodenými príslušníkmi Policajného zboru spôsobil odporca ppor. G. T. a ppor. O.
W. strelné poranenie a následne namieril zbraň aj na kpt. Bc. L. B., ktorému sa podarilo urobiť úskok do
priekopy, pričom došlo k poraneniu zápästia jeho pravej ruky. V trestnom konaní bol odporca rozsudkom
Okresného súdu Nitra zaviazaný navrhovateľovi uhradiť sumu vo výške 41 966,43 eura za skôr
uplatnené dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré boli uhradené poškodeným príslušníkom Policajného
zboru. V súvislosti so spáchanou trestnou činnosťou vznikla navrhovateľovi ďalšia doposiaľ neuplatnená

škoda pozostávajúca z vyplatených dávok sociálneho zabezpečenia poškodeným príslušníkom: kpt. Bc.
L. B. náhrada za bolesť vo výške 2 273,79 eura, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 4 614,29 eura, náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške 60,12 eura
a bol mu vyplatený služobný plat počas dočasnej neschopnosti na výkon služby vo výške 3 707,66
eura za obdobie od 16. 9. 2008 do 2. 2. 2009. ppor. G. T. bola vyplatená náhrada účelne vynaložených
nákladov spojených s liečením vo výške 1113,43 eura a bol mu vyplatený služobný plat počas dočasnej
neschopnosti vo výške 15 157,67 eura za obdobie od 16. 9. 2008 do 1. 9. 2010. Celková výška

pohľadávky navrhovateľa predstavuje sumu 26 926,96 eura s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1, §
19 ods. 1, § 34 zákona číslo 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore a tiež s poukazom na ustanovenie §
20 ods. 1 písm. b/, c/, § 22 zákona číslo 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakovv súlade s ustanovením § 3, § 4 a § 5 zákona číslo 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia.

Okresný súd v Nitre vydal v predmetnej veci platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 26 926,96 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 16. 9. 2010 do zaplatenia.
Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor s odôvodnením odporca.
Vodôvodneníodporuuviedol,žestýmtoplatobnýmrozkazomnesúhlasíanamieta,ženebolobžalovaný
z poškodenia zdravia L. B., toto poškodenie zdravia sa mu nekládlo za vinu a teda nebolo ani zahrnuté

do výroku rozsudku. Tvrdenie navrhovateľa, že na L. B. mieril sa nezakladá na pravde, toto bolo
vykonštruované a vyvrátené na pojednávaní. Na nikoho nemieril a vystrelil tri krát od pása na slepo,
preto nechápe, prečo by mal platiť navrhovateľovi pohľadávku za úraz, ktorý si L. B. spôsobil sám
svojou neopatrnosťou alebo zlou reakciou na vzniknutú situáciu. Z tohto dôvodu žiada pohľadávku voči
L. B. zamietnuť. Čo sa týka návrhu na zaplatenie pohľadávky v súvislosti s protiprávnym konaním a
poškodením zdravia G. T., v danom prípade už v súdnom konaní rozhodol Okresný súd Nitra v spojení s

rozsudkom Krajského súdu Nitra. Do dnešného dňa však nemá jasno a nepozná pravdu o okolnostiach
skutku, má pochybnosti o náhrade škody a jej výške, pretože následky nemuseli byť také aké sú, ak by
boli dodržané bezpečnostné predpisy, nakoľko policajti počas služobného zákroku nemali nepriestrelné
vesty, čím hrubo porušili svoje povinnosti, týkajúce sa predpisov. Zo strany G. T. došlo k porušeniu
zákona, predpisov o nariadení týkajúcich sa bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pri výkone služby

a nesplnenia si povinností.

Navrhovateľ, na pojednávaní zastúpený povereným zástupcom, uviedol, že predmetom konania je
regresný nárok na náhradu škody, ktorá pozostáva z vyplatenia dávok poškodeným policajtom L. B.
a G. T., ktorí utrpeli úraz pri služobnom zákroku. Odporca bol uznaný vinným za skutok, pri ktorom

došlo k poškodeniu zdravia a bol právoplatne za tento skutok odsúdený. L. konania sú vyplatené dávky
nemocenského zabezpečenia, ktoré doteraz v žiadnom konaní neboli uznané. Nárok uplatnil podľa §
114 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Dôvod, ktorý odporca v podanom
odpore uvádza, používal aj v trestnom konaní a tento odvolací dôvod bol odvolacím súdom zamietnutý.
Má za to, že všetky podmienky pre náhradu škody sú splnené a preto považuje námietky uvádzané

odporcom v podanom odpore za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu, náhrady škody. K obrane odporcu
uvedenej v jeho výsluchu, zástupca navrhovateľa uviedol, že jeho argumentáciou o údajnom nedodržaní
nariadení, rozkazov a zákonov týkajúcich sa používania osobných ochranných prostriedkov, ako aj s
jeho ďalšou argumentáciou o tom, že on nespôsobil žiadnu ujmu na zdraví L. B., sa už súdy vysporiadali
v trestnom konaní. Táto jeho argumentácia je vyvrátenia v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Nitra

a Krajského súdu Nitra. Iba na dokreslenie uviedol, že ustanovenie § 136 písm. f/ zákona 328/2002, na
ktorésaodvolávaodporcavosvojomvýsluchu,vtomtozákoneneexistuje.Kargumentácii,žezasahujúci
policajti si nesplnili svoje povinnosti uviedol, že odporca zrejme pozabudol na to, že on svojim konaní
si nesplnil základnú povinnosť a to uposlúchnuť výzvu, či rozkaz zasahujúcich policajtov. Celú situáciu
vyhodnotil nadriadený policajtov ako opodstatnený postup pri použití donucovacích prostriedkov, ako aj

celý postup policajtov. V trestnom konaní bola priznaná náhrada škody spočívajúca v už zaplatených
nemocenských dávkach poškodeným policajtom, ktoré mali zdokladované, keďže tieto dávky sú aj v
súčasnej dobe naďalej vyplácané, tieto si postupne uplatňujú v súdnych konaniach. Interné predpisy,
ktoré odporca uvádza vo svojom výsluchu sa týkajú nie bezpečnosti príslušníkov pri zásahoch, ale týkajú
sa bezpečnosti pri ochrane majetku osôb, napojené na pulty centrálnej ochrany, čiže ani toto tvrdenie

odporcu nie je opodstatnené, navyše ide o interné právne normy, ktoré nie sú všeobecne záväzné. K
použitiu nepriestrelných viest zasahujúcimi policajtmi zástupca navrhovateľa uviedol, že policajti boli
vyslaní na bežný zásah, kedy nemali povinnosť hneď na začiatku si navliecť nepriestrelné vesty, pri
ich vysielaní na zákrok nebol zrejmý rozsah tohto zákroku. Od začiatku používajú policajti nepriestrelné
vesty v prípade hlásenia narušenia objektov napojených na pult centrálnej ochrany, ako sú banky,

nakoľko tam je predpoklad ozbrojeného zásahu. Žiadal návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovieť,
náhradu trov konania si neuplatnil.

Právny zástupca odporcu na pojednávaniach uviedol, že žalovanú sumu neuznáva z dôvodu, že
poškodenie zdravia L. B. nemá priamy súvis s konaním odporcu a toto konanie nebolo v žiadnom inom

súdnom konaní kladené odporcovi za vinu, resp. ani nebolo zahrnuté do výroku rozsudku. Skutočnosť,
že toto konanie nie je v priamej príčinnej súvislosti s následkom poškodenia zdravia preukazuje jednak
záver balistickej expertízy kriminalistického ústavu v Bratislave, ktorý potvrdil, že odporca nemal vystretú
ruku a teda na poškodeného nemieril. Touto skutočnosťou sa trestný súd ani nezaoberal. Vo vzťahu kpoškodenému G. T. namieta výšku nároku, nakoľko sám poškodený nevykonal služobný zákrok v súlade
so zásadami jeho vedenia a to najmä z dôvodu, že nesplnil povinnosť použiť pri zákroku všetky ochranné
prostriedky, ktoré bol povinný použiť, ide o ochrannú balistickú vestu. Táto povinnosť vyplýva jednak

zo všeobecných ustanovení, všeobecných právnych predpisov a tiež z interného aktu riadenia číslo
ORP-7-267/KL-2008. Regresný nárok za poškodenie zdravia L. B. považuje za nedôvodný, nakoľko
odporca nebol za poškodenie zdravia L. B. ani obžalovaný, resp. odsúdený a teda navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno o zavinenom protiprávnom konaní odporcu vo vzťahu k vyplateným dávkam L. B..
Žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Odporca bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T 103/2009 zo dňa 24. 11. 2009 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 5To 6/2010-1022 odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody
v trvaní 25 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom
stráženia a zároveň bol odporca zaviazaný okrem iného i k náhrade škody Krajskému riaditeľstvu PZ
v Nitre v sume 41 966,63 eura. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu hospodárnosti a účelnosti

konania (predvedenie odporcu na pojednávanie by bolo spojené s neúmerne vysokými nákladmi na
zabezpečenie jeho osoby a ochrany iných osôb), súd vypočul odporcu prostredníctvom dožiadaného
súdu a to Okresného súdu Piešťany, ktorý vykonal výsluch v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
v Leopoldove dňa 16. 11. 2011.

Odporca v tomto svojom výsluchu uviedol, že dôvody, pre ktoré nesúhlasí s podaným návrhom, uviedol
v odpore. Poškodenie zdravia L. B. sa mu nekládlo za vinu a teda nebolo ani zahrnuté do výroku
žiadneho rozsudku, preto v tejto časti návrh pokladá za neopodstatnený alebo nezákonný. V súvislosti s
poškodenímzdraviaG.T.došlominimálnekporušeniu§136písm.f/zákona328/2002Z.z.atiež§2ods.
4 zákona č. 171/1993 Z.z. v tom smere, že nepoužil predpísané ochranné pomôcky tým, že si neobliekol,

nenasadil pred zákrokom nepriestrelnú vestu a nedbal tak o svoju bezpečnosť napriek tomu, že mu to
vyplýva zo zákonov, nariadení, interných predpisov a rozkazov. Žiadal, aby súd požiadal Národnú radu
SR a vládu o vyjadrenie postupu a správnosti zákroku vtedy zakročujúcich príslušníkov PZ, pretože
činnosťPZkontrolujeNárodnáradaSRavláda.Ďalejžiadal,abysakproblematikesúdzaoberalotázkou
inej formy vlastného zavinenia a s tým spojenými následkami, čo sa týka taktiky zákroku a použitia

predpísaných ochranných pomôcok. Uviedol, že by potreboval právnu pomoc - advokáta.

V danej veci rozhodol súd rozsudkom zo dňa 31. 1. 2012 č.k. 14C 51/2011-102 tak, že odporcu
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 26 926,96 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 16. 9.
2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a navrhovateľovi náhradu trov konania

nepriznal. Proti rozsudku podal odvolanie odporca. Odvolací súd uznesením zo dňa 7. 2. 2013 č.k. 8Co
148/2012-134 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že odporca
požiadal o právnu pomoc a preto ho mal súd prvého stupňa odkázať na centrum právnej pomoci.
Následne Centrum právnej pomoci rozhodnutím zo dňa 31. mája 2012 sp.zn. N 1093/12 priznalo nárok
na poskytovanie právnej pomoci odporcovi a určilo advokátku JUDr. Ivetu Lenčéšovú, so sídlom Farská

28, Nitra na zastupovanie odporcu v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp.zn. 14C 51/2011.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie predovšetkým výsluchom zástupcu navrhovateľa, odporcu,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 6T
103/2009, rozsudkom Krajského súdu Nitra sp.zn. 5To 103/2009, rozhodnutiami Krajského riaditeľstva

Policajného zboru Nitra, potvrdeniami Ministerstva vnútra SR, lekárskymi posudkami o bolestnom a
sťažení spoločenského uplatnenia poškodených policajtov, faktúrami za ošetrenie, vyčíslením výšky
služobných platov a dávok nemocenského poistenia, potvrdeniami o mzde, faktúrou za dodávku
mechanického vozíka pre G. T., mzdovými listami, odporom odporcu, vyjadrením navrhovateľa k
odporcu, výsluchom odporcu, spisom Okresného súdu Nitra č.k. 6T 103/2009, doplnil dokazovanie

výsluchom svedka Bc. L. B., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s vyjadreniami
účastníkov konania, rozhodnutím Centra právnej pomoci, nariadením 17 zo 11. 6. 1997, rozpisom
služieb, vyjadrením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a z týchto dôkazov zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

Odporca bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 6T 103/2009 zo dňa 24. 11. 2009
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra sp.zn. 5To 6/2010 odsúdený okrem iného aj za obzvlášť
závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 k § 145 ods. 1., ods. 2 písm. a/, c/ Trestného
zákona s poukazom na § 139 písm. h/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vtrvaní 25 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň bol
zaviazaný, okrem iného, na náhradu škody poškodenému krajskému riaditeľstvu PZ v Nitre vo výške 41
966,63 eura. Predmetný trestný čin odporca spáchal dňa 16. 9. 2008, kedy v priestoroch benzínového

čerpadla Avanti spáchal spolu s ďalšími odsúdenými trestný čin lúpeže a po tom, ako bol príslušníkmi
policajného zboru zastavený a kontrolovaný sa pokúsil usmrtiť príslušníkov policajného zboru G. T.
a ppráp W., ktorých zasiahol strelnou zbraňou, pričom G. T. utrpel poranenie pečene, pravej obličky,
pravého driekového stavca, krvácanie do brušnej dutiny, poranenie miechy v úrovní prvého driekového
stavca. O. W. utrpel poranenie hrubého čreva s dobou liečenia a práceneschopnosti 8 týždňov. Pri

zákroku bol prítomný aj L. B., ako člen druhej hliadky spoločne s W.. L. B. pri svojom výsluchu v trestnom
konaní uviedol, že po tom, ako videl, že odporca mieri jeho smerom, odskočil nabok, spadol a zlomil
si ruku. Pri tomto zákroku utrpel L. B. utrpel úplnú zlomeninu záprstnej kosti, zlomeninu záprstnej kosti
V. prsta, pomliaždenie ťažšieho stupňa pravej ruky, pomliaždenie ťažšieho stupňa ľavého stehna, v
dôsledku ktorých bol práceneschopným od 16. 9. 2008 do 2. 2. 2009.
Rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 16. 10. 2009 č.p. KRP-182-7/

VO-PR-2009 bola kpt. Bc. L. B. priznaná náhrada za bolesť vo výške 2 273,79 eura, náhrada za
účelne vynaložené náklady spojené s liečením vo výške 60,12 eura s odôvodnením, že policajt bol
vyslaný na vykonanie služobného zákroku, ktorý ale nemohol dokončiť, pretože mu v tom zabránil X.
tým, že poškodeného ohrozoval zbraňou tak, že na poškodeného zo zbrane vystrelil. I keď v tomto
prípade nedošlo k stretu poškodeného s X., konanie X. jednoznačne sledovalo zmarenie vykonania

služobného zákroku všetkými tam prítomnými policajtmi, nakoľko mu bránili v ďalšom slobodnom
pohybe. Poškodený L. B. utrpel zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť. Bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia bolo vyčíslené služobnou lekárkou MUDr. I. X. (č.l. 21-23 spisu)
v súlade s osobitným predpisom, ktorým je zákon číslo 437/2004 o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 28. 10. 2009 č.p.

SRLZ-4-186/SZ-2009 vyplýva, že kpt. Bc. L. B. bola vyplatená náhrada za bolesť vo výške 2273,79
eura a náhrada za účelne vynaložené náklady spojené s liečením vo výške 60,12 eura dňa 28. 10.
2009. Výška bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia bola preukázaná
lekárskym posudkom zo dňa 19. 2. 2009 (č.l. 25 spisu). Liečebné náklady boli preukázané pripojenou
faktúrou zo dňa 22. 7. 2009 v sume 60,12 eura (č.l. 27 spisu).

Rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 13. 1. 2010 č.p. KRP-2-1/VO-
PR-2010 bola kpt. Bc. L. B. priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4 614,29
eura (č.l. 28-30 spisu), ktorá suma bola na základe potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 12. 2.
2010 dňa 12. 2. 2010 vyplatená poškodenému (č.l. 31 spisu). Výška bodového ohodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia vyplýva z lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia (č.l. 32-33

spisu). Náhrada služobného platu a úrazových dávok bola vyčíslená Krajským riaditeľstvom PZ Nitra
dňa 15. 2. 2010 č.p. KRP-72-1/PMO-2010 (č.l. 34 spisu).
Rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa d9. 12. 2009 č.p. KRP-206-13/VO-
PR-2009bolappor.G.T.priznanánáhradaúčelnevynaloženýchnákladovspojenýchsliečenímvovýške
113,43 eura z dôvodu zranení utrpených pri služobnom zákroku voči odporcovi dňa 16. 9. 2008, pričom

pritomtozákrokuodporcastrelnouzbraňouspôsobilpoškodenémuzranenia,práceneschopnosťktorých
trvá doposiaľ a v dôsledku ktorých je odkázaný na invalidný vozík. Suma 1113,43 eura predstavuje
rozdiel medzi skutočnou cenou vozíka (2773,13 eura a peňažného príspevku na jeho kúpu (1659,70
eura) - č.l. 36-37 spisu. Ministerstvo vnútra SR potvrdením zo dňa 14. 1. 2010 potvrdilo, že dňa 14. 1.
2010 vyplatilo poškodenému sumu 1113,43 eura ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených

s liečením (č.l. 38 spisu). Z predložených mzdových listov č.l. 43-46 spisu za rok 2008, 2009 do augusta
2010 (č.l. 43-46 spisu) vyplýva vyplatenie platu v nemoci vo výške 275,41 eura (8 297,- Sk), dávok
nemocenského poistenia za rok 2008 spolu vo výške 2 020,15 eura (60 859,- Sk), dávok nemocenského
poistenia za rok 2009 vo výške 7641,63 eura, dávok nemocenského poistenia za rok 2010, do 1. 9. 2010
vo výške 5 220,48 eura.

Odporca nesúhlasí s výškou náhrady škody dôvodiac, že poškodený B. si úraz zavinil sám, za jeho
zranenie nebol odsúdený a poškodený T. v dôsledku nepoužitia ochranných pomôcok si taktiež zranenie
v takom rozsahu zavinil s časti sám, nakoľko ak by mal nepriestrelnú vestu, nemusel utrpieť také
zranenie.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov)
každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 20 ods. 1 zákona číslo 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len
"zákon o sociálnom zabezpečení policajtov") policajtovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až

3 sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá a/ náhrada
za stratu na služobnom plate, b/ náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, c/
náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, d/ jednorazové mimoriadne odškodnenie.

Podľa § 22 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie

spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo vo výške ustanovenej osobitným predpisom.
Podľa § 23 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov, policajtovi patrí náhrada účelne vynaložených
nákladov spojených s liečením podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o

zmene niektorých zákonov, policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť
na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu
spôsobeného za nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške
najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 a najviac päťdesiat násobku základu podľa § 60.
Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 a najviac

päťdesiat násobku základu podľa § 60 patrí za rovnakých podmienok aj policajtovi a profesionálnemu
vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za
invalidného v dôsledku choroby z povolania

Podľa § 114 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov služobný úrad, služobný orgán, útvar

sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči
tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, náhrady
služobného platu alebo služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti na výkon služby v dôsledku
ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich
na vznik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

Občiansky zákonník v § 415 stanovuje všeobecnú prevenčnú povinnosť každého počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škode. Ide o právnu povinnosť, ktorá v sebe zahŕňa požiadavku dodržiavať
povinnosti stanovené zákonmi ako i zmluvné povinnosti, ale i požiadavku konať tak, aby nedochádzalo
k vzniku škody na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Pokiaľ účastník občianskoprávneho

vzťahu neplní všeobecnú prevenčnú povinnosť znamená to, že neplní právnu povinnosť a teda koná
protiprávne, preto zodpovedá za škodu, ktorá vznikne, pričom zodpovednosť za škodu spôsobenú
porušením právnej povinnosti upravuje ustanovenie podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Aktívnu legitimáciu navrhovateľa mal súd za preukázanú oznámením navrhovateľa (č.l. 129,131 spisu)

a Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 12. 12. 2012, ktorým bol právny predchodca žalobcu
zrušený a všetok jeho majetok, pohľadávky a záväzky prešli dňom 1. 1. 2013 na navrhovateľa.

V danej veci ide o nárok uplatnený zo zodpovednosti za škodu spôsobenú protiprávnym konaním
žalovaného, pričom o tom, že konanie žalovaného bolo protiprávne rozhodli súdy rozhodnutiami

vydanýmivtrestnomkonaní,zktorýchsúd musívychádzať(§135ods.1OSP).Nárokžalobcuvychádza
z ustanovenia § § 447b Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poškodený má nárok na jednorazové
vyrovnanie, ktoré sa posúdi, a suma jednorazového vyrovnania sa určí podľa všeobecných predpisov
o sociálnom poistení. Predpisom o sociálnom poistení v danej veci je zákon číslo 328/2002 Z.z. osociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý stanovuje jednak nároky policajtov a jednak právo
žalobcu voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi výplatou dávky nemocenského
zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích

osôb.

Na základe vykonaných dôkazov mal súd jednoznačne za preukázané, že návrh navrhovateľa bol
podaný dôvodne. Odporca svojim protiprávnym konaním, úmyselným konaním, ktoré bolo jednoznačne
preukázané v trestnom konaní, spáchal závažný zločin pokusu vraždy, pri ktorom strelnou zbraňou

spôsobil zranenie ppor. G. T., v dôsledku ktorého je poškodený aj v súčasnej dobe odkázaný na invalidný
vozík. Za utrpené zranenie vyplatil navrhovateľ poškodenému náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s liečením vo výške 1113,43 eura, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi skutočnou cenou
invalidného vozíka, príspevku na tento vozík. Navrhovateľ taktiež vyplatil poškodenému plat v nemoci
a dávky nemocenského poistenia od 16. 9. 2008 do 1. 9. 2010 v celkovej výške 15 157,67 eura.
Keďže podľa § 114 ods.5 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov má služobný úrad právo voči

tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, náhrady
služobného platu počas dočasnej práceneschopnosti na výkon služby v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania. Súd preto skúmal splnenie zákonných podmienok na náhradu škody, t.j.
existencia škody, protiprávne konanie, zavinenie, priama príčinná súvislosť a následok. Z vykonaného
dokazovania, predovšetkým zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T 103/2009, a to najmä z rozsudku

zo dňa 24. 11. 2009 a z rozsudku Krajského súdu Nitra sp.zn. 5To 6/2010 vyplýva, že odporca
sa svojim konaním, ktoré je potrebné charakterizovať ako protiprávne (dopustil sa okrem iného aj
obzvlášťzávažnéhozločinuvraždyvštádiupokusu),vdôsledkuktoréhokonaniaodporcubolspôsobený
následok - ublíženie na zdraví policajta, za ktorý bola vyplatená náhrada liečebných nákladov a náhrada
platu v nemoci, dávky nemocenského poistenia, ktoré je potrebné považovať za škodu vzniknutú

navrhovateľovi. Podľa § 114 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov, je povinný túto škodu
uhradiť odporca. Navrhovateľ vyplatenie náhrady za bolesť preukázal potvrdením Ministerstva vnútra
SR zo dňa 14. 1. 2010.
Námietky odporcu, že poškodený ppor. G. T. by nebol utrpel takéto zranenia, ak by mal oblečenú
nepriestrelnú vestu, súd považoval a vyhodnotil ako účelové. V priebehu trestného konania bolo

jednoznačne preukázané, že odporca sa dopustil protiprávneho konania, keď so strelnou zbraňou a
výstrelmiztejtozbranespôsobilzávažnúujmunazdravípolicajtovi,ktorýzakročovalprotiodporcovi,ako
páchateľovi trestného činu. Odporca sám potvrdil, že strieľal z toho dôvodu, aby mohol ujsť. Poškodený
policajt si plnil služobné povinnosti, na služobný zákrok bol vyslaný v záujme chrániť právom chránené
záujmy, pri ich plnení bol odporcom zranený strelnou zbraňou. Skutočnosť, či poškodený policajt mal

mať alebo nemal mať oblečenú nepriestrelnú vestu, nie je predmetom tohto konania. Napriek tomu sa
súd zaoberal obsahom predpisov, ktoré upravujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, konkrétne
ustanoveniami zákona č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, § 136
a § 139, z ktorých vyplýva, že policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie a dodržiavať

právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby ako i interné
predpisy, tiež ustanovením zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, § 2 ods. 4, podľa ktorého
pri plnení úloh Policajný zbor používa technické prostriedky, dopravné prostriedky vrátane leteckých
dopravných prostriedkov a v neposlednom tiež z obsahom interných predpisov, nariadením prezidenta
Policajného zboru č. 17 z 11.06.1997 (č.l. 167), a obsahom Rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v Nitre č. 40 z 20.03.2008 (č.l.153) o rozpise služieb a dospel k záveru, že poškodený
a ďalší zasahujúci policajti boli síce povinní dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie, dodržiavať
bezpečnosť práce a používať technické ochranné prostriedky, vo vyššie uvedených právnych predpisov
však nie je špecifikované, pre ktorú konkrétnu činnosť, ktoré konkrétne technické prostriedky majú byť
použité

V danom konaní sa ďalej súd zaoberal tiež skutočnosťou, či boli splnené všetky zákonné znaky na
náhradu škody, t.j. existencia škody, protiprávne konanie, zavinenie, priama príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a protiprávnym konaním škodcu a následok. Okrem toho v rámci tohto konania je
súd oprávnený skúmať, či navrhovateľ škodu, ktorú si uplatňuje v konaní aj skutočne poškodenému

zaplatil. V tomto prípade všetky tieto zákonné znaky na náhradu škody boli jednoznačne splnené,
odporca sa dopustil úmyselným konaním obzvlášť závažného protiprávneho konania, ktorým spôsobil
poškodenému ppor. G. T. zranenie, t.j. následok na právom chránenom záujme a to zdraví a
živote inej osoby, v dôsledku čoho bol navrhovateľ povinný vyplatiť podľa zákona o sociálnomzabezpečení policajtov poškodenému náhradu platu, dávky nemocenského zabezpečenia a náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s liečením. Je nesporné a nepochybné, že poškodený policajt
utrpel zranenia pri služobnom zákroku, tieto mu spôsobil odporca a navrhovateľ vyplatil poškodenému

náhradu platu a dávky, preto námietka, že poškodený mal mať oblečenú vestu a nebol by utrpel
takýto rozsah zranenia je jednoznačne účelová a zo strany odporcu, ako škodcu a odsúdeného, ktorý
zranenie policajta zavinil, aj ako nemorálna a nedôvodná, nakoľko jeho konanie bolo úmyselné, nešlo o
náhodu ani o nedbanlivostné zavinenie. Opodstatnenosť a výška vyplatených náhrad bola jednoznačne
preukázaná tak rozhodnutiami Krajského policajného riaditeľstva Nitra, ako aj lekárskymi posudkami a

faktúrou za liečebné náklady. Vyplatenie bolo súdu v konaní preukázané potvrdením Ministerstva vnútra
SR zo dňa 14. 1. 2010 (č.l. 38 až 46 spisu).

Súd považoval za opodstatnený návrh navrhovateľa aj v časti náhrady za bolesť, náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia a náhrady za účelne vynaložené náklady spojené s liečením, ktoré vyplatil
poškodenémupolicajtovikpt.Bc.L.B..Jepravdou,žeodporcazazraneniespôsobenétomutopolicajtovi

odsúdený nebol, avšak kpt. L. B. bol členom hliadky zasahujúcej proti odporcovi v čase, keď sa tento
dopustil zločinu lúpeže a keď sa mu spolu s ďalšími zasahujúcimi policajtmi snažil zabrániť v úteku,
odporca so strelnou zbraňou v ruke vystrelil smerom k tomuto policajtovi, ktorý v snahe zachrániť
svoj život sa musel kryť tým, že uskočil do priekopy, kde si zlomil ruku. Z vykonaného trestného
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že poškodený L. B. utrpel zranenia - zlomeninu záprstnej kosti,

pomliaždenie ruky a stehna v dôsledku služobného zákroku voči odporcovi, ktorý spáchal obzvlášť
závažné trestné činy. Navrhovateľ vyplatil poškodenému L. B. náhradu za bolesť vo výške 2 273,79 eura,
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4614,29 eura a náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s liečením vo výške 60,12 eura. Opodstatnenosť a výška vyplatených náhrad bola
jednoznačne preukázaná tak rozhodnutiami Krajského policajného riaditeľstva Nitra, ako aj lekárskymi

posudkami a faktúrou za liečebné náklady. Vyplatenie bolo súdu v konaní preukázané potvrdením
Ministerstva vnútra SR zo dňa 28. 10. 2009 (č.l. 24 spisu), zo dňa 12. 2. 2010 (č.l. 31 spisu) a zo
dňa 14. 1. 2010 (č.l. 38 spisu). Keďže aj v tomto prípade podľa § 114 ods.5 zákona o sociálnom
zabezpečení policajtov má služobný úrad právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla
výplatoudávoksociálnehozabezpečenia,náhradyslužobnéhoplatupočasdočasnejpráceneschopnosti

navýkonslužbyvdôsledkuichzavinenéhoprotiprávnehokonania,súdpretoskúmalsplneniezákonných
podmienok na náhradu škody, t.j. existencia škody, protiprávne konanie, zavinenie, priama príčinná
súvislosť a následok. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým zo spisu Okresného súdu Nitra sp.zn.
6T 103/2009, a to najmä z rozsudku zo dňa 24. 11. 2009 a z rozsudku Krajského súdu Nitra sp.zn.
5To 6/2010 vyplýva, že odporca sa svojim konaním, ktoré je potrebné charakterizovať ako protiprávne

(dopustil sa okrem iného aj obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu), v dôsledku ktorého
konania odporcu bol spôsobený následok - ublíženie na zdraví policajta L. B., za ktorý bola vyplatená
náhrada liečebných nákladov a náhrada škody spočívajúca v náhrade za bolesť a v náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ktoré je potrebné považovať za škodu vzniknutú navrhovateľovi. Podľa § 114
ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov, je povinný túto škodu uhradiť odporca. Navrhovateľ

vyplatenie náhrady za bolesť preukázal potvrdením Ministerstva vnútra SR zo dňa 12. 2. 2010.
Námietky odporcu, že za tento skutok, t.j. za spôsobenie zranenia L. B. nebol odsúdený, je potrebné
považovať za účelové. Na jednej strane je potrebné konštatovať, že je pravdou, že skutočne za tento
skutok nebol odporca odsúdený a ani mu nebol kladený za vinu, na druhej strane však je potrebné
poznamenať, že poškodený L. B. bol členom hliadky, ktorá zasahovala proti odporcovi pri páchaní

trestnej činnosti a bránila mu v úteku, odporca strieľal smerom k poškodenému, ktorý sa v dôsledku
týchto striel musel kryť tým, že uskočil do priekopy, v dôsledku čoho si zlomil ruku. Aj keď nebol
odporca za tento skutok odsúdený a nebol mu kladený za vinu, je potrebné konštatovať, že odporca
protiprávnym konaním (streľbou so strelnou zbraňou smerom k poškodenému policajtovi), zavinil aj
zranenie poškodeného B., ktorý mu bránil v páchaní trestnej činnosti a ktorý sa iba bránil strelám, ktoré

odporca vystrelil proti nemu, resp. smerom k nemu. Poškodený B. v rámci služobného zákroku chránil
právom chránené záujmy ďalších osôb, pri ktorom sám utrpel zranenie. Z uvedeného dôvodu preto súd
obranu odporcu, že za tento skutok nebol odsúdený, nepovažoval za opodstatnenú.
Napriek tomuto konštatovaniu, súd skúmal spoluzavinenie na strane poškodeného, tak G. T., ako aj
Bc. L. B. v súvislosti s možnou aplikáciou ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka, teda či v danom

prípade porušenie povinnosti poškodeného nebolo jednou z príčin vzniku škody. V tomto smere súd
poukazuje na vyššie uvedené vyhodnotenie právnych predpisov upravujúcich povinnosti príslušníkov
Policajného zboru a dodáva, že pokiaľ by aj bolo povinnosťou poškodeného mať nepriestrelnú balistickú
vestu, takéto porušenie povinnosti za okolností kedy poškodený a ostatní zasahujúci policajti vykonávalineodkladný zásah proti žalovanému a jeho spoločníkom, vo vzťahu k úmyselnému trestnému
činu žalovaného, nemôže byť dôvodom pre prijatie záveru, že škoda bola spôsobená spoluzavinením
poškodeného, nakoľko by mohlo ísť len o nedbanlivosť. Na druhej strane konanie žalovaného bolo

posúdené ako úmyselný trestný čin, ktorý bez ohľadu na formu úmyslu, viedol k vzniku škody na zdraví
poškodeného (príčinná súvislosť). Občiansky zákonník výslovne neupravuje vzťah nedbanlivostného
konania poškodeného v prípade škody spôsobenej úmyselne, podľa názoru súdnej praxe však pri
škode spôsobenej úmyselne bude súd prihliadať spravidla len na úmyselné zavinenie poškodeného (R
III/1967).

Podľa názoru súdu to bolo len a len úmyselné konanie žalovaného, ktorého sa dopustil dokonca ešte
ako príslušník policajného zboru a teda osoba znalá následkov použitia strelnej zbrane, ktorý bez
akýchkoľvek morálnych zábran použil strelnú zbraň voči svojim kolegom, pričom vedel alebo vedieť mal,
že následky môžu byť fatálne. Vo svetle tejto skutočnosti je prípadný pomer nedbanlivosti poškodeného
jednoznačne nepatrného rozsahu, ktorý nemôže mať vplyv na prijatie záveru, že škoda vznikla

spoluzavinením poškodeného, z čoho vyplýva, že medzi prípadnou nedbanlivosťou poškodeného a
vznikom škody na zdraví poškodeného, nie je preukázaná príčinná súvislosť, ktorá je základným
predpokladom aplikácie ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka.

Následne súd následne skúmal, či v danej veci sú podmienky na zníženie náhrady škody podľa §

450 Občianskeho zákonníka. Zníženie náhrady škody podľa uvedeného ustanovenia je mimoriadne
sudcovské právo, ktoré spočíva v tom, že súd nárok na náhradu škody neprizná v plnej výške. Aplikácia
uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy len z dôvodov osobitného zreteľa. V danej veci, bolo
preukázané, že žalovaný spôsobil škodu úmyselne, keď spáchal trestný čin, za ktorý bol právoplatne
odsúdený. Žalovaný je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody. Okolnosti, za ktorých škoda

vznikla,podľanázorusúdu,vylučujúaplikáciu§450Občianskehozákonníkaasúdnastranežalovaného
nenašiel žiadne iné dôvody osobitného zreteľa, či už sociálne alebo zdravotné, ktoré by mohol vziať
do úvahy a na základe nich aplikovať § 450 Občianskeho zákonníka a nepriznať požadovanú náhrady
škody v plnej výške.

Súd neakceptoval návrhy odporcu na vykonanie dôkazu - žiadosť Národnej rade SR a vláde SR v tom
smere, aby sa vyjadrili k postupu a správnosti zákroku vtedy zakročujúcich príslušníkov PZ, ako aj
vyjadrenie T. U. a Y. Z. k taktike zákroku a použitiu predpísaných ochranných pomôcok, na požiadanie
sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR o vyjadrenie týkajúce sa poručenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri výkone štátnej služby, a tieto návrhy na dokazovanie ako nedôvodné zamietol. Dôvodom

zamietnutia týchto návrhov bol predmet tohto konania (regres, t.j. náhrada škody) a konštatovanie súdu,
že tieto návrhy s daným predmetom konania nesúvisia, taktiež ich nejasná a nešpecifikovaná formulácia,
keď súdu odporca neoznačil kto je T. U. a ani Y. Z., aký majú vzťah k tomuto predmetu konania a čo
môžu ozrejmiť v danej veci. Taktiež Národná rada SR a vláda SR sa k zákroku vtedy zakročujúcich
príslušníkov policajného zboru nemôže a nevie vyjadriť, k tomuto nemá oprávnenie ani kompetenciu.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že zásah policajtov pri zákroku voči odporcovi bol vyhodnotený
ako správny a použitie prostriedkov ako zodpovedajúce situácii, dostatočné a správne. Právny zástupca
k tvrdeniu odporcu, že pri zásahu došlo zo strany policajtov k porušeniu interných predpisov uviedol, že
nariadenia a rozkazy č. 17/1997, 10/1999, 5/2004, 13/2007 sa týkajú nie bezpečnosti príslušníkov pri
zásahoch ale sa týkajú bezpečnosti pri ochrane majetku osôb napojených na pulty centrálnej ochrany.

Taktiež námietku odporcu k použitiu nepriestrelných viest je potrebné považovať za účelovú, keďže
policajti boli v tomto prípade vyslaní k bežnému zásahu, nemali povinnosť si navliecť nepriestrelné vesty,
keďže rozsah zákroku pri ich vysielaní nebol zrejmý. Policajti nepriestrelné vesty používajú od začiatku
pri hlásení narušenia objektov napojených na pult centrálnej ochrany, ako sú banky, nakoľko tam je
predpoklad ozbrojeného zásahu, o čo sa v danom zákroku nejednalo.

V danej veci súd ďalej na námietku odporcu poznamenáva, že v trestnom konaní bola priznaná
navrhovateľovi náhrada škody vo výške 41 996,63 eura, ktorá škoda predstavuje vyplatené dávky
a náklady súvisiace s liečením poškodeným policajtom, ktorá bola známa do dňa jej uplatnenia v
rámci trestného konania. Keďže aj po tomto uplatnení vznikla navrhovateľovi ďalšia škoda spočívajúca

vo vyplatení ďalších dávok nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia, ako aj liečebných
nákladov zranených policajtov, uplatnil si túto náhradu za vyplatené dávky poškodenému B. a T., v tomto
konaní. Preto námietku, že už náhrada škody bola navrhovateľovi priznaná v trestnom konania, súd
považoval za účelovú a neopodstatnenú.V danej veci, vzhľadom na predmet konania, ktorým bol regresný nárok, ktorý je nárokom na náhradu
škody, sa súd zaoberal iba splnením podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody, ako je

existencia škody, protiprávne konanie, zavinenie, príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou
škodou a v tomto prípade aj následkom, t.j. utrpenými zraneniami poškodených policajtov. Z uvedeného
vyplýva, že všetky tieto zákonné znaky náhrady škody boli splnené, preto súd zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi sumu 26926,96 eura z titulu náhrady škody, ktorú sumu z titulu náhrady za
bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a liečebných nákladov, navrhovateľ vyplatil poškodenému

policajtovi.

Súd zároveň priznal navrhovateľovi i úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dôvodu, že odporca sa
dozvedel o tom, že má navrhovateľovi zaplatiť náhradu škody na základe výzvy. Odporca na túto výzvu
nereagoval, dlžnú sumu navrhovateľovi neuhradil, preto vznikol navrhovateľovi nárok na uplatnenie
úroku z omeškania od 16. 9. 2009. Výška úroku z omeškania 9% je v súlade s ustanovením § 3 ods.

1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo
99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len "OSP"), podľa ktorého nárok na náhradu trov
konania vznikol úspešnému navrhovateľovi. Navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil, nakoľko mu

žiadne nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu a napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.