Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. február 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27C/232/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110232686
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5110232686.10

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci navrhovateľa:
G.. Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, W. - Q. W., zastúpeného splnomocneným zástupcom
JUDr. Milošom Gerom, advokátom, so sídlom Štefánika 217, Bytča, proti odporcovi: W. centru F. -
T. XX, so sídlom F. - T., G. XX XXX XXX, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou spol. JUDr.
Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná 17, Žilina, o zaplatenie istiny 4.057, 27 eur s

príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.745,80 eur v lehote do 3. mesiacov po
právoplatnosti rozsudku.

Návrh vo zvyšku sa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 2.11.2010 podal návrh, v ktorom žiadal aby odporca bol povinný titulom vydania
bezdôvodného obohatenia zaplatiť sumu 4.874,345 eur, a to za neoprávnené užívanie pozemku C
KN parcelné číslo XXXX/X - zastavané plocha a nádvoria o výmere XXX m2, zapísané na LV XXXX

kat. územie Q. W.. V písomnom návrhu uviedol, že odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na X. katastra W. ako synagóga č.s. XXX, ktorá je postavená na pozemku C KN parcelné
číslo XXXX/X kat. územie Q. W. na LV č. XXXX. E. nadobudol nehnuteľnosť titulom darovacej zmluvy
V XXX/XXXX. A. je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na X. katastra W. ako pozemok C
KN parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, kat. územie Q. W. na LV
č. XXXX. Navrhovateľ nadobudol nehnuteľnosť titulom kúpnej zmluvy V 604/08. Navrhovateľ po kúpe

nehnuteľnosti zistil, že táto je zastavaná sčasti budovou odporcu, a tak ho vyzval písomne viackrát
na majetkovo-právne vyporiadanie nehnuteľnosti. Odporcovi bola ponúknutá nehnuteľnosť na nájom,
resp. odkúpenie . Odporca viackrát prisľúbil že nehnuteľnosť odkúpi, prípadne podpíše nájomnú zmluvu,
ale k dohode nedošlo, napriek tomu že navrhovateľ v auguste 2009 poslal návrhy nájomných zmlúv.
Bez súhlasu navrhovateľa na nehnuteľnosti začal vykonávať odporca výkopové práce, ktoré do podania
návrhu ani nie sú odstránené, resp. nie sú dané do pôvodného stavu. Navrhovateľ listom v auguste

2010 vyzval odporcu na zastavenie prác a podpísanie nájomnej zmluvy, na to odporca nereagoval.
Na základe tohto žiadal navrhovateľ od odporcu vydanie bezdôvodného obohatenia, a to vo výške
podľa znaleckého posudku Doc. G.. U. X. I.., ktorý určil sumu ročného nájomného k predmetnému
pozemkuvovýškeX.XXX,XXeur.E.sabezdôvodneobohatilzaobdobieodX.X.XXXX,kedynavrhovateľ
preukázateľne nadobudol vlastnícke právo k uvedenému pozemku parcelné číslo XXXX/X, tak ku dňu
podania návrhu XX.XX.XXXX je suma bezdôvodného obohatenia X.XXX,XXX eur. F. znaleckého

posudku je mesačné nájomné XXX,XX eur a denné nájomné 5,635 eur. V roku 2008 za 25 dní v šiestom
mesiaci je suma 140,875 eur a za mesiace júl až december je suma 1.014,30 eur, takže v roku 2008 jevýška bezdôvodného obohatenia spolu 1.155, 175 eur, za rok 2009 je výška bezdôvodného obohatenia
spolu 2.028,67 eur a v roku 2010 za mesiace prvý až desiaty je spolu výška bezdôvodného obohatenia
spolu 1.690,50 eur.

Navrhovateľ dňa 27.3.2013 podal zmenu návrhu, ktorú doplnil podaním dňa 12.8.2013 a podľa
uznesenia 27C/232/124 zo dňa 16.9.2013 bolo konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy
817,075 eur zastavené a zároveň bola pripustená zmena návrhu tak, že súd určuje, že odporca je
povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.057,27 eur spolu s 7,5 %-ným ročným úrokom z omeškania

od 1.11.2008 do 31.10.2010 , a to z titulu bezdôvodného obohatenia získaného bez právneho titulu za
neoprávnené užívanie pozemku registra C KN parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX kat. územie Q. W. na meno navrhovateľa v celosti.
Navrhovateľ v zmene petitu uviedol, že žiada nájomné za rok 2008 od 1.11. do 31.12. vo výške 338,10
eur, za rok 2009 sumu 2.028,67 eur a za rok 2010 od 1.1. do 31.10. sumu 1.690,50 eur, čo je spolu
suma 4.057,27 eur.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu 27C/232/2010 - 25 zo dňa 29.12.2010 uviedol, že odporca
užíva iba časť predmetnej nehnuteľnosti oprávnene, nakoľko je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti

zapísanej na D. a to stavby synagóga č.s. XXX, ktorá je postavená na pozemku C KN parcela XXXX/X.
Q.právokbudovesynagógy,ktoráje národnoukultúrnoupamiatkou,odporcazískaldarovacouzmluvou
V XXX/XXXX. Táto stavba synagógy nezaberá celú výmeru pozemku, ale je postavená len na jej časti.
Na základe tohto sa nemôže navrhovateľ domáhať náhrady za užívanie celého pozemku. Synagóga
bola postavená v roku 1934 a v tom čase vlastníkom pozemku aj stavby bola Židovská náboženská

obec v W., ktorá predala pozemok a aj budovu spoločnosti F. a sladovňa účastinná spoločnosť v W.
dňa 21.7.1947 Čd 1005/1947. Dňa 30.7.1953 pod Čd 122/1953 došlo k znárodneniu nehnuteľnosti v
prospech Čs. štátu - F. pivovary v W.. A. je preto pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že by pozemok užíval
odporca neoprávnene, pretože tento je zastavaný stavbou odporcu už od toku 1934 a v tom čase už
so súhlasom majiteľa pozemku. Zároveň odporca vzniesol námietku premlčania, pretože navrhovateľ

žiada zaplatiť za obdobie od 6.6.2008 a návrh na začatie konania bol podaný 2.11.2010, a teda za
obdobie od 6.6.2008 do 2.11.2008 je právo premlčané. Potvrdil, že od jari 2010 do konca roka so
súhlasom Krajského pamiatkové úradu v Žiline bola vykonávaná obnova objektu synagógy , ktorá je
zapísaná ako národná kultúrna pamiatka v ústrednom zozname pod č. 10498/0. Postupne po etapách
sa začala realizovať obnova sakrálneho objektu, ktorý chátral, a hrozila jeho úplná deštrukcia a zánik.

Ďalej odporca poukázal na ustanovenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka a navrhovateľ teda ako
vlastník susediaceho pozemku bol povinný umožniť bezplatný vstup na pozemok na nevyhnutnú dobu
a v nevyhnutnej miere, pretože to vyžadovala údržba a obhospodarovanie susediacej stavby.

V záverečnom vyjadrení zástupca odporcu uviedol, že v prvom rade spochybňuje základ nároku, a

to odporca neužíva celú nehnuteľnosť, ale len časť ktorá je zastavaná stavbou budovou synagógy,
a nezískal žiadne bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa. Odporca nemá z vlastníctva tejto
stavby žiaden prospech, ale naopak spojené výdavky. Výška nároku, tak ako žiada navrhovateľ, je
neprimerane vysoká a je v rozpore s kúpnou cenou za ktorú navrhovateľ predmetný pozemok nadobudol
Ako vyplýva z daňového priznania za rok 2012, tak odporca nemá finančné prostriedky na to aby zaplatil

navrhovateľom požadované nároky a nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť neprimerane
vysoké nájomné aké navrhovateľ požaduje. Pokiaľ navrhovateľ uvádzal, že nemôže pozemok užívať
na účel za akým ho kúpil, tak navrhovateľ pri kúpe dobre vedel, že sa na pozemku nachádza stavba
synagógy, ktorú nie je možné odpratať a nie je možné pozemok komerčne využívať. Tento pozemok
už v tom čase bol oplotený a boli tam realizované práce odporcom práve z dôvodu, aby nedošlo k

ďalšiemu zhoršovaniu stavu nehnuteľnosti. Odporca má jediný príjem z členských príspevkov, resp. z
darov, ktorými pokrýva akurát daň z nehnuteľnosti vo výške 465 eur ročne. Pokiaľ navrhovateľ žiada
aj úrok z omeškania, tak tento si uplatnil až podaním z marca 2013, a teda po uplynutí zákonnej
premlčacej lehoty, ktorá sa vzťahuje na úrok ako príslušenstvo pohľadávky, a tak odporca vznáša
námietku premlčania. Odporca ďalej poukázal aj na zákon č. 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu, a

to najmä § 28 ods. 2 písm. a), podľa ktorého vlastník kultúrnej pamiatky je povinný vykonávať na svoje
náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky, to znamená všetky činnosti ktoré odporca vykonával boli
len plnením zákonnej povinnosti. Podľa § 30 ods. 1 je každý povinný sa správať tak, aby svojim konaním
neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok a práve konanie navrhovateľa je v rozpore s týmtoustanovením. Zároveň poukázal aj na § 3 Občianskeho zákonníka a nárok, ktorý požaduje navrhovateľ
je v rozpore s dobrými mravmi.

Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom účastníkov a oboznámením listinných
dokladov, a to najmä výpisov z LV, darovacej zmluvy a kúpnej zmluvy znaleckých posudkov G.. X. I.. a
Ing. D., žiadosti a odpovede, obhliadky a fotodokumentácie, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

F. výpisu z LV XXXX kat. územie Q. W. mal súd zistené, že je zapísaná parcela registra C parcelné číslo

XXXX/X - zast .plochy a nádvoria o výmere XXX mX a ako vlastník podielu X/X je zapísaný navrhovateľ
s titulom nadobudnutia kúpna zmluva V XXX/XX.

F.výpisuzLVXXXXkat.územieQ.W.bolozistené,žejezapísanástavbač.s.XXXsynagóga,postavená
na parcele č. XXXX/X a vlastník v podiele X/X je odporca a titul nadobudnutia darovacia zmluva V
856/2002.

Zo spisu V 604/08 bolo zistené, že bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcim F. F. s.r.o. W. a
kupujúcim - navrhovateľom a predmetom bol pozemok KN č. XXXX/X a KN č. XXXX/X, zapísané na
LV XXXX kat. územie Q. W. a kúpna cena bola 89.600,- Sk. Zmluva bola uzavretá 21.4.2008 a vklad
povolený 6.6.2008 pod č. V 604/2008.

Podľa darovacej zmluvy zo dňa 18.12.2002 bolo zistené, že zmluva bola uzavretá medzi darcom G.. P.
Q. - H. realitná agentúra N. nad M. a obdarovaným - odporcom a predmetom bola nehnuteľnosť kat.
územie Q. W. LV XXXX v celosti, a to stavba synagógy č.s. XXX na pozemku parcelné číslo XXXX/X.

Podľa úplného odpisu z pozemkovej knihy kat. územie Q. W. bolo zistené, že je zapísaný vlastník N.
náboženská obec v Bytči a XX.X.XXXX podľa kúpno-predajnej zmluvy bola odpísaná parcela č. XXXX
a zapísaná do vložky č. XXX. Podľa odpisu vložky č. 660 je zapísaná parcela 1107 synagóga s dvorom
a pod radovým číslom 1 je zapísaný F. a sladovňa , účastinná spoločnosť v W. . F. radovým č. X sa
uvádza, že parcela č. XXXX bola odpísaná z vložky č. 5 pozemkovej knihy.

Podľa znaleckého posudku T.. G.. U. X. I.. , vypracovaný na základe objednávky navrhovateľa, vo veci
všeobecnej hodnoty pozemku parcelné číslo XXXX/X kat. územie Q. W., ktorý súd vyhodnotil ako listinný
dôkaz, bola všeobecná hodnota pozemku XX.XXX,XX eur a výška nájomného za rok suma 2.028,67

eur spolu a za 1 m2 za rok suma 2, 348 eur.

Podľa znaleckého posudku G.. W. D. na žiadosť odporcu vo veci určenia všeobecnej hodnoty a nájmu
pozemkuXXXX/X,ktorýsúdvyhodnotilakolistinnýdôkazbolozistené, že všeobecnáhodnotapozemku
je 15.266,88 eur a nájom za 1 m2 za rok je suma 1.589 eur a spolu nájom za rok je 1.372,90 eur.

Právny zástupca navrhovateľa listami zo dňa 2.9.2008, 16.9.2008, 14.11.2008, 12.1.2009, 27.2.2009,
25.5.2009, 10.8.2009 vyzýval odporcu na usporiadanie vzťahov k pozemku 1107/1 a žiadal osobné
stretnutia v určených termínoch.

Podľa odpovede odporcu bolo konštatované, že list prevzali 17.8.2009 a po jeho preskúmaní zašlú
odpoveď.

Zástupca navrhovateľa listom zo dňa 11.8.2010, ktorý adresoval odporcovi, žiadal zastavenie prác na
pozemku.

Podľa listu Krajského pamiatkového úradu Žilina zo dňa 19.1.2011 bolo zistené, že zámer obnovy
synagógy na parcele č. 1107 bol schválený Krajským pamiatkovým úradom Žilina podľa rozhodnutia ZA
- 03/0182-02/DÚ zo dňa 18.3.2003 a vlastník, teda odporca, od toho času začala postupne po etapách
realizovať obnovu vzácneho sakrálneho objektu, ktorý dovtedy chátral a hrozila jeho úplná deštrukcia a

zánik. Stavba synagógy neor ománskej architektúry pochádza zo začiatku 20.storočia. Sanácia objektu
synagógy - odstránenie vlhkosti v jej obvodových murivách a fasádach sa realizovala a ukončila koncom
roku 2010 v súlade s požiadavkami ochrany pamiatkového fondu a v zmysle pripomienok reštaurátorov.Podľa potvrdenia o podaní daňové priznania odporcu za rok 2009 základ dane bol nula, za rok 2010
nula, podľa výkazov majetku a záväzkov odporcu k 31.12.2012 za rok 2012 boli príjmy 465 eur a
výdavky za služby 62 eur a ostatné daň z budovy 462,56 eur a výdavky spolu 524,56 eur a rozdiel

príjmov a výdavkov je príjmy 465 a výdavky 525. Podľa daňového priznania za rok 2012 je základ
dane nula.

Podľa potvrdenia Mesta W. zo dňa 1.6.2011 , na základe žiadosti odporcu, sanačné práce na
odstránenie vlhkosti základných konštrukcií na objekte synagógy si nevyžadovali stavebné povolenie.

Podľa zápisu zo stretnutia na Mestskom úrade v W. ohľadne riešenia zlého technického stavu synagógy
zo dňa 16.1.2008 sa konštatuje mimo iné oplotenie pozemku.

Navrhovateľ na otázku ohľadne účelu za akým nadobudol predmetný pozemok a či mal v čase
nadobudnutia vedomosť o tom, že na stavbe je postavená synagóga uviedol, že vedel v čase
nadobudnutia o tom, že na pozemku sa nachádza synagóga a vlastníkom synagógy je iný subjekt. Už si

ani nespomína účel za akým pozemok kupoval. Boli rozhovory s pani J. zo strany odporcu a rozprávali
o tom, že stavba by mohla byť použitá na galériu a prípadne myslel že to potom odporcovi predá, resp.
prenajme a snažil sa odporcovi pomôcť.

Odporca potvrdil nadobudnutie budovy synagógy darovacou zmluvou a nespochybnil vlastníctvo

navrhovateľa k pozemku pod budovou. V čase nadobudnutia stavby neriešili a ani sa nezaujímali o
to, ako je to s vlastníctvom pozemku. Potvrdil aj vykonávanie stavebných prác na objekte v roku 2009
po dobu asi 2 mesiace a v roku 2010 tiež asi 2 mesiace. V súčasnej dobe sa v prácach nepokračuje
a sú ukončené. V roku 2009 bolo postavené lešenie keď sa opravovala strecha a boli aj výkopové
práce na pozemku. Z bočných strán je ešte staré pôvodné oplotenie a odporca oplotil len prednú časť

pletivom, ktoré je mobilné, a to za účelom zabezpečenia objektu. Navrhovateľovi neoznámil stavebnú
činnosť ktorú vykonáva.

Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenia, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd
osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade

s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým kto sa na
úkor iného obohatil a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie v § 451 ods. 2 je
konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len

na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. V prvom odseku je vyjadrená všeobecná zásada,
že ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku
je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného a na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi
tým kto sa bezdôvodne obohatil a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor
koho sa niekto obohatil a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia aj keď to zákon výslovne

neustanovuje. Získané bezdôvodné obohatenie môže spočívať vo veciach, vo výkonoch ale aj v tom, že
majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takému zmenšeniu by bolo došlo ak by splnil
svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch. V druhom odseku sú
upravené niektoré osobitné skutkové podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia a ide o plnenie bez
právneho dôvodu, a to vtedy, keď od začiatku nebol právny dôvod na plnenie, to znamená že sa plnilo,
hoci chýbala právna skutočnosť. Ďalej ide o majetkový prospech, ktorý bol získaný plnením z právneho

dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol , ďalej ide o majetkový prospech
ktorý bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu spravidla neplatnej zmluvy a napokon je to
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Sem treba zahrnúť aj prípady, keď bol majetkový
prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi.

Občiansky zákonník nedefinuje pojem dobré mravy. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, tak teória aj
súdna prax dospeli k takému záveru, že výkonom práv v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa rozumie uplatňovanie (existujúcich ) subjektívnych občianskych práv spôsobom, ktoré objektívne
právo svojim subjektom dovoľuje ( ku ktorému sú oprávnení) a ktoré zároveň smeruje k výsledku
objektívnymprávomsledovanému;typickyideokonanie,ktorémáznakyprávnehoúkonu. Výkonpráva,

uskutočňovaný pod ochranou právneho poriadku, pojmovo vylučuje protiprávnosť a tým aj uloženie
sankcie. Za týmto účelom sa možno dovolať ochrany subjektívneho občianskeho práva u povolaného
orgánu,najmänasúde,ochranajeovšemposkytnutálenprisplneníurčitýchpožiadaviek,kuktorýmpatrí
aj všeobecná podmienka, podľa ktorej výkon práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými
mravmi sa rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji

osvedčili istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie prevažujúce v rozhodujúcej časti
spoločnosti a majú povahu noriem základných. Podstatou uvedených noriem je spoločensky uznávaná
verejná mienka, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje aký má byť obsah ich konania, aby
bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Súd zisťuje, či výkon
práva je v rozpore s dobrými mravmi v danom čase a na danom mieste podľa objektívneho kritéria

nezávisle na vedomí a vôli toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Následkom výkonu práv a
povinností v rozpore s dobrými mravmi je preto neposkytnutie ochrany práva a odopretie autoritatívneho
rozhodnutia súdu, nevyhnutného k vzniku právneho vzťahu medzi oprávnenou a povinnou osobou.

Súd vo veci vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a bolo v konaní

nesporne preukázané, že navrhovateľovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a pri
výške tohto obohatenia súd aplikoval ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka o dobrých
mravoch.

V konaní bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemku parcelné číslo

1107/1 - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m X kat. územie Q. W. a na tomto pozemku je postavená
stavba č.s. XXX synagóga, ktorej výlučným vlastníkom je odporca. V konaní bolo preukázané aj to,
že v minulosti bol totožný vlastník pozemku aj stavby. Medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu nájomnej
zmluvy ani inej dohody , na základe ktorej by boli vysporiadané vzťahy medzi účastníkmi konania ako
medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba postavená. Na základe tohto je

nesporné, že navrhovateľ ako vlastník pozemku, ktorý je zastavaný, nemôže tento pozemok reálne
užívať , a teda dochádza k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva , pretože ako vlastník v súlade s § 123
Občianskeho zákonníka je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a
úžitky a nakladať s ním. Na základe toho, že prevažná časť pozemku je zastavaná stavbou ktorá je
vo vlastníctve odporcu a tento za užívanie predmetného pozemku doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu ,

tak je nesporné, že u odporcu vzniká bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa. U odporcu, ktorý
užíva pozemok ku ktorému nemá žiadny vlastnícky vzťah, takto vzniká majetkový prospech, získaný
plnením bez právneho dôvodu a odporca je povinný tento majetkový prospech vydať navrhovateľovi.
Navrhovateľ je aktívne legitimovaný na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretožepreukázal, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané a je teda účastníkom hmotno-právneho
vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na základe všetkých
týchto skutočností súd dospel k takému záveru, že je tu daný základ nároku navrhovateľa na zaplatenia

peňažnej sumy od odporcu titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

Pri rozhodovaní o výške súd vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z listinných dokladov ktoré
boli predložené, ako znalecké posudky s tým, že obaja účastníci predložili znalecký posudok na určenie
výšky sumy , ktorá by zodpovedala nájmu pozemku parcelné číslo 1107/1 s rozdielnym záverom, a

zatiaľ čo podľa znaleckého posudku T.. G.. U. X. I.. , ktorý predložil navrhovateľ, nájom za rok je suma
X.XXX,XX eur, tak podľa znaleckého posudku G.. W. D., ktorý predložil odporca, je ročný nájom za
totožný pozemok 1.372,90 eur. Ani jeden z účastníkov nenavrhol doplniť dokazovanie a ani nepredložil
žiaden ďalší dôkaz, ktorý by sa týkal výšky nároku navrhovateľa. Na základe tohto súd rozhodol
podľa výsledkov vykonaného dokazovania a vychádzal z listinného dôkazu, predloženého ako znalecký
posudok G., to znamená ceny nájmu za rok 1.372,90 eur, čo je za jeden mesiac 114,40 eur. Navrhovateľ

žiadal zaplatiť za 24 mesiacov, a to za obdobie od 1.1.2008 do 31.10.2010, čo sú dva mesiace v roku
2008, 12 mesiacov v roku 2009 a 10 mesiacov v roku 2010, spolu 24 mesiacov. Mesačná výšky, ktorá by
zodpovedala nájomnému 114,40 eur x 24 mesiacov je spolu suma 2.745,80 eur a túto sumu je povinný
zaplatiť odporca navrhovateľovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia v lehote do troch mesiacov
po právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní o výške súd aplikoval ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k
takému záveru, že suma, tak ako ju požadoval navrhovateľ, spolu 4.057,27 eur by bola v rozpore s
dobrými mravmi. K takémuto záveru súd dospel na základe toho, že u navrhovateľa možno konštatovať
špekulatívny úmysel pri kúpe nehnuteľnosti. Navrhovateľ počas konania najskôr uvádzal, že až po

kúpe zistil že na pozemku, ku ktorému nadobudol vlastníctvo, je umiestnená stavba. Vzhľadom na
tú skutočnosť, že ide o objekt synagógy Q.da bydlisku navrhovateľa , nemožno predpokladať že by
navrhovateľ pred kúpou pozemku nebol oboznámený s tým, že prevažná časť pozemku ktorú kupuje
je zastavaná stavbou synagógy. Navrhovateľ ďalej počas konania na otázku ohľadne účelu za akým
nadobudol predmetný pozemok, keďže bolo zrejmé že tento nebude mať možnosť užívať práve z

dôvodu existencie stavby synagógy uviedol, že si nespomína na účel za akým pozemok kupoval
a výslovne uviedol, že uvažoval o predaji pozemku odporcovi, resp. o nájme pozemku. Na základe
tohto je zrejmé, že pozemok kúpil iba z dôvodov majetkového prospechu , ktorý získa od vlastníka
stavby. Vzhľadom na uvedené, súd vyhodnotil takýto úmysel navrhovateľa tak, že zaplatenie celej výšky
požadovaného bezdôvodného obohatenia by bolo možné kvalifikovať ako zneužívania práva, a tak

pri rozhodovaní o výške bezdôvodného obohatenia súd aplikoval ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka o dobrých mravoch. Zároveň ale sa súd nestotožnil s obranou odporcu , že sú splnené
podmienky na zamietnutie návrhu, najmä s prihliadnutím na ustanovenie o dobrých mravoch, pretože
aj odporcovi muselo byť zrejmé pri nadobudnutí stavby do vlastníctva bez pozemku na ktorom je
postavená, ako aj v nasledujúcom období , že nie je v súlade s právnym poriadkom aby užíval predmetný

pozemok zastavaný stavbou bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom sa finančne vysporiadal s vlastníkom
pozemku. Tá skutočnosť, že stavba je synagógou a národnou kultúrnou pamiatkou a odporca je
občianske združenie bez finančných prostriedkov nič nemení na tom, že je odporca povinný vydať
bezdôvodnéobohatenienavrhovateľovi,ktorého pozemokužívaazatotoužívanieneplatížiadnusumu.
Pri inom výklade , tak ako žiadal odporca aby bol návrh zamietnutý , by súd toleroval protiprávny stav, a

to že je možné užívať pozemok vo vlastníctve inej osoby bez zaplatenia za jeho užívanie. K takémuto
záveru nie je možné dospieť ani v tomto prípade, keď pozemok je zastavaný stavbou, ktorá je cirkevnou
budovou a je kultúrnou pamiatkou.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k takému záveru, že je povinnosťou

odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.745,80 eur, podľa vyššie uvedeného výpočtu titulom vydania
bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku parcelné číslo XXXX/X, zapísaný na LV XXXX, ktorý
je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Táto suma je primeraná, spravodlivá a zodpovedá špecifickým
okolnostiam tohto prípadu.

Pretože navrhovateľ žiadal aby odporca bol povinný zaplatiť 4.057,27 eur a návrhu bolo vyhovené len
v časti, suma 2.745,80 eur, tak bol návrh vo zvyšku ako nedôvodný zamietnutý.Navrhovateľ ďalej žiadal, aby bol odporca povinný zaplatiť 7,5 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy
4.057,27 eur od 1.11.2008 do 31.10.2010, podľa § 517 ods. 1,2, Občianskeho zákonníka a v tejto
časti bol návrh zamietnutý. Odporca vzniesol námietku premlčania a navrhovateľ si prvýkrát na súde

uplatnil toto právo na zaplatenie úrokov z omeškania dňa 27.3.2013. Vzhľadom na obdobie za ktoré
žiadal zaplatiť úroky z omeškania a pri aplikácii § 107 ods. 1,2, Občianskeho zákonníka o premlčacej
dobe pri bezdôvodnom obohatení súd sa stotožnil so vznesenou námietkou premlčania odporcom a
pretože tento sa dovolal premlčania a je nesporne právo navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania
premlčané, tak aj v tejto časti ohľadne úrokov z omeškania bol návrh navrhovateľa zamietnutý.

Súd pri rozhodovaní o lehote na zaplatenie sumy 2.745,80 eur do troch mesiacov po právoplatnosti
rozsudku aplikoval ustanovenie § 160 ods. 1 OSP a prihliadal práve na tú skutočnosť, že odporca
nemá dostatok finančných prostriedkov a nevykonáva podnikateľské aktivity a jeho jediný príjem je
len z členských príspevkov, resp. z darov, a tak súd rozhodol o lehote na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku, pričom táto lehota je primeraná a je možné

aj od navrhovateľa spravodlivo požadovať aby mu odporca vydal bezdôvodné obohatenie po uplynutí
súdom určenej lehoty.

Vo výroku o trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo

veci úspech len čiastočný , súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Pretože návrhu bolo v časti vyhovené a v časti bol zamietnutý súd rozhodol
tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenieprávneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Okresný súd Žilina
dňa 14.2.2014

JUDr. Jana Scholtzová
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Surovková Slávka