Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 7C/151/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508201877
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Miklánková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3508201877.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v právnej veci navrhovateľov: 1/ C.. L. K., nar. XX.XX.XXXX, 2/

X. K., nar. XX.XX.XXXX a 3/ L. K., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom B. X, O. U. O. X., všetci právne
zastúpení JUDr. Tiborom Bickom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Dukelská 972/7-3, proti
odporcom: 1/ Ľ. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. V. Č.. XXX, t. č. bytom G. Č.. X, O. U. O. X., právne
zastúpený JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátom so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Haškova 18
a 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585
441, o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o uloženie povinnosti odporcovi v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade

sumu vo výške 16.292,24 eur, navrhovateľovi v 2. rade sumu vo výške 8.146,28 eur a navrhovateľke v
3. rade sumu vo výške 17.108,64 eur spoločne a nerozdielne, z a s t a v u j e.

II. Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade
nemajetkovú ujmu vo výške 70.000,- eur, do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
splnením povinnosti jedným z nich zaniká v tomto rozsahu povinnosť druhého.

III. Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade
nemajetkovú ujmu vo výške 100.000,- eur, do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
splnením povinnosti jedným z nich zaniká v tomto rozsahu povinnosť druhého.

IV. Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi v 3. rade
nemajetkovú ujmu vo výške 100.000,- eur, do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
splnením povinnosti jedným z nich zaniká v tomto rozsahu povinnosť druhého.

V. Zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.

VI. Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi v 1.-3. rade
náhradu trov konania vo výške 16.736,33 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľov v 1.-3.
rade JUDr. Tibora Bicku, advokáta so sídlom v Považskej Bystrici, Dukelská 972/7-3, do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že splnením povinnosti jedným z nich zaniká v tomto rozsahu
povinnosť druhého.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateliav1.-3.radesapodanýmnávrhomzodňa14.04.2008domáhali,abysúdzaviazalodporcu
v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu vo výške 149.068,- eur,
navrhovateľovi v 2. rade vo výške 140.922,- eur a navrhovateľke v 3. rade sumu 183.078,- eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku s úrokom z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenejNárodnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu do zaplatenia.
Súčasne žiadali náhradu trov konania.

Podaním predloženým súdu na pojednávaní dňa 08.02.2010, navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ požiadali o
pripustenie zmeny petitu návrhu tak, že žiadali, aby súd odporcov 1/ a 2/ zaviazal povinnosťou spoločne
a nerozdielne zaplatiť: navrhovateľovi v 1. rade sumu 132.775,67 Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku; navrhovateľovi v 2. rade sumu 132.775,67 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci platiť pozostalostnú úrazovú rentu vo výške 150,- Eur od

01.05.2004 do doby skončenia jeho vyživovacej povinnosti, pričom zameškanú sumu od 01.05.2004 do
právoplatnosti rozsudku sú povinní zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; navrhovateľke v 3.
rade sumu 165.969,59 Eur a sumu 8.962,58 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci platiť pozostalostnú úrazovú rentu vo výške 150,- Eur od 01.05.2004 do
doby skončenia jeho vyživovacej povinnosti, pričom zameškanú sumu od 01.05.2004 do právoplatnosti
rozsudku sú povinní zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že splnením povinnosti

jedným z nich zaniká v tomto rozsahu povinnosť druhého. Zároveň žiadali náhradu trov konania. Uviedli,
že navrhovateľ v 1.rade je manželom nebohej K. K., ktorá zomrela XX.XX.XXXX pri dopravnej nehode
zavinenej odporcom v 1. rade. Navrhovatelia v 2. a 3. rade sú deťmi nebohej. Dňa XX.XX.XXXX odporca
v 1.rade v dôsledku požitého alkoholu a nedovolenej rýchlosti v Novom Meste nad Váhom zrazil v
mieste prechodu pre chodcov na ul. U. osobným motorovým vozidlom značky Opel Astra, EČV: O. XXX

V. a spôsobil zranenia, ktorým toho istého dňa o 23.55 hod. podľahla. Rozsudkom Okresného súdu
Trenčín zo dňa 19.07.2007, č.k. 1T/70/2007 bol odporca v 1. rade uznaný vinným z prečinu usmrtenia
podľa § 149 ods. 4 Tr. Zák. a bol mu uložený trest v trvaní 32 mesiacov nepodmienečne a trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá na 4 roky. Súčasne bola odporcovi v 1. rade uložená povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi v 1. rade škodu vo výške 89.550,80 Sk. Svoje nároky odôvodnili v zmysle ust. § 4 ods.

2 z.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, § 11ods. 1, § 13 ods.1, 2, 3, § 420 ods.1, 427 ods.1, 428, 447b Občianskeho
zákonníka.Vovzťahuknavrhovateľkev3.radesiuplatnilibolestnéasťaženiespoločenskéhouplatnenia

Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13.04.2010, č.k.7C/151/2008-90 súd

pripustil zmenu návrhu v tomto znení:

„Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť: navrhovateľovi v 1. rade sumu
132.775,67 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku; navrhovateľovi v 2. rade sumu 132.775,67
Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci platiť pozostalostnú

úrazovú rentu vo výške 150,- Eur od 01.05.2004 do doby skončenia jeho vyživovacej povinnosti,
pričom zameškanú sumu od 01.05.2004 do právoplatnosti rozsudku sú povinní zaplatiť do troch dní od
právoplatnostirozsudku; navrhovateľke v 3. rade sumu 165.969,59 Eur a sumu 8.962,58 Eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci platiť pozostalostnú úrazovú rentu vo
výške 150,- Eur od 01.05.2004 do doby skončenia jej vyživovacej povinnosti, pričom zameškanú sumu

od 01.05.2004 do právoplatnosti rozsudku sú povinní zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku s
tým, že splnením povinnosti jedným z nich zaniká v tomto rozsahu povinnosť druhého.

Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom trovy konania a právneho zastúpenia
na účet JUDr. Tibora Bicka do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

Odporca v písomne podanom vyjadrení zo dňa 14.07.2008 uviedol, že im nie je jasné, či si navrhovateľ
uplatňuje jednorazové odškodnenie alebo jednorazové vyrovnanie, pretože uvedené ustanovenia
upravujú dva odlišné nároky, t.j. § 447b Občianskeho zákonníka upravuje jednorazové vyrovnanie a § 94
z.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nárok na jednorazové odškodnenie. Rovnako namietal nárok na

primerané zadosťučinenie za zásah do osobnostných práv, nakoľko tento nespadá do nárokov krytých
povinným zmluvným poistením. Nároky voči odporcovi v 2/ rade boli uplatnené bezdôvodne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a svedkov P.. U. C., C.. P. Č., lekárskou
správou MUDr. Viery Munkovej, správou Empatia- psychiatrická ambulancia Nové Mesto nad Váhom,

znaleckým posudkom MUDr. Hrabovskej č. 1/2011 zo dňa 24.01.2011, poistnou zmluvou zo dňa
15.03.2006 č. XXXXXXXXXX, uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 01.02.2012,
č.k. 7C/151/2008-243, uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15.01.2014, č.k.
7C/151/2008- 259, rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.07.2007, č.k. 1T/70/2007, rozsudkomOkresného súdu Trenčín zo dňa 27.09.2005, č.k. 15C/72/05-26, uznesením Krajského súdu v Prešove
zo dňa 28.10.2013, č.k. 6Co/127/2010 - ako i s ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav
veci:

Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 01.02.2012, č.k. 7C/151/2008 súd konanie
prerušil do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o podaní Krajského súdu v Prešove vo veci
vedenej pod sp. zn. 6Co/127/2010. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
15.01.2014,č.k.7C/51/2008-259súdpokračovalvkonaníoochranuosobnostisnáhradounemajetkovej

ujmy, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/151/2008.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.07.2007, č.k. 1T/70/2007 bol odporca v 1. rade uznaný
vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. Zák. s prihliadnutím na §36 písm. j/ a písm. l/ Tr.
zákona za použitia § 39 ods. 4 Tr. zákona a bol mu uložený trest v trvaní 32 mesiacov nepodmienečne a
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 4 roky. Súčasne bola odporcovi v 1. rade

uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade škodu vo výške 89.550,80 Sk. Odporca v 1. rade
uznal vinu za spáchaný skutok na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX asi o 21.15 hod. pod
vplyvom alkoholu zisteného najmenej 1,5 l g/kg etanolu v krvi viedol nedovolenou rýchlosťou v Novom
Meste nad Váhom po ulici U. osobné motorové vozidlo značky Opel Astra EČV O. XXX V. v smere od
železničnej stanice na D. ulicu, v mieste prechodu pre chodcov pri firme M. prednou časťou vozidla

narazil do chodkyne K. K., prechádzajúcej cez cestu z pravej strany na ľavú stranu z pohľadu vodiča,
ktorá následkom zrážky utrpela zlomeninu panvy, odtrhnutie ľavej obličky, krvácanie do brušnej dutiny
a zlomeninu krčnej chrbtice, ktorým zraneniam dňa XX.XX.XXXX o 23.55 hod. podľahla. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 19.07.2007.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.09.2005, č.k. 15C/72/05-26, súd manželstvo E. Ž. a E.
Ž. rozviedol, mal. U. Ž., nar. XX.XX.XXXX zveril do výchovy matke a otcovi bola určená povinnosť platiť
na výživu na mal. U. sumou 2.000,-Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2005.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24.08.2009, č.k. 6C/70/2009-6 súd zrušil

bezpodielového spoluvlastníctvo manželov E. B.Ň. a odporcu Ľ. B.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 29.09.2009.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.10.2013, č.k. 6Co/127/2010 - bol zrušený rozsudok
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 30.09.2010, č.k. 4C/233/2009-94 o ochranu osobnosti a

náhradu nemajetkovej ujmy a vec vrátená na ďalšie konanie. V predmetnom konaní bola predložená
prejudiciálna otázka:

,,I. či sa má článok 1 ods. 1 smernice Rady 90/232 EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorových vozidiel v spojení s čl. 3 ods. 1 smernice 72/166 EHS vykladať tak, že mu odporuje
vnútroštátna právna úprava (akou je právna úprava vyplývajúca z § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
§ 6 zákona č. 168/1999 Sb. o pojištění odpovědnosti za škodu způsobenú provozem vozidla), podľa
ktorej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nepokrýva nemajetkovú

ujmu vyjadrenú v peňažnej forme, spôsobenú pozostalým po obetiach dopravnej nehody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla?

II. V prípade takej odpovede na prvú otázku, že uvedená právna úprava nie je v rozpore s právom
Spoločenstva, majú sa ustanovenia § 4 ods. 1, § 4 ods. 2, § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 6 ods. 1, 2,
3 zákona č. 168/1999 Sb. o pojištění odpovědnosti za škodu způsobenú provozem vozidla vykladať tak,
že nebránia tomu, aby vnútroštátny súd v súlade sa článkom 1 ods. 1 smernice Rady 90/232 EHS zo
14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v spojení s čl. 3 ods. 1 smernice 72/166 EHS

priznal nárok na nemajetkovú ujmu spôsobenú pozostalým po obetiach dopravnej nehody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ako poškodeným aj v peňažnej forme?“Zo znenia uvedených ustanovení vyplýva, že je potrebné rozlišovať ako v prejednávanej veci, tak
aj vo všeobecnosti v kontexte povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, medzi dvomi odlišnými právnymi inštitútmi. Na jednej strane stojí občianskoprávna

zodpovednosťzaškodu,spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.Nadruhejstranestojípokrytietejto
zodpovednostipovinnýmpoistením.Pokiaľideorozsahzodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla vo vnútroštátnom práve (vo všeobecnosti, bez ohľadu na rozsah poistného
krytia), zo spisu vnútroštátneho súdu nevyplýva, že by možnosť prisúdenia náhrady nemajetkovej
ujmy pozostalému po obeti dopravnej nehody bola jednoznačne vylúčená podľa slovenského alebo

podľa českého právneho poriadku. Smerodajným predpisom v oboch členských štátoch je Občiansky
zákonník, ktorý má svoj pôvod ešte v dobe spoločného štátu, a napriek rozsiahlym (a odlišným)
zmenám a doplneniam po rozpade československej federácie si oba Občianske zákonníky dodnes
zachovaliurčitéspoločnéčrty.Najmäichustanoveniaoosobnostnýchprávachaonáhradenemajetkovej
ujmy spôsobenej do osobnostných práv (ustanovenia §§ 11 až 13) sú takmer totožné. Na druhej
strane, pokiaľ ide o špeciálne ustanovenia o náhrade škody na zdraví alebo v prípade usmrtenia

blízkej osoby, český Občiansky zákonník obsahuje v ustanoveniach §§ 444 a nasl. detailnú osobitnú
úpravu, ktorá v slovenskom Občianskom zákonníku chýba. Napriek týmto odlišnostiam sa zdá, že
v oboch členských štátoch je v zásade možné, aby bolo pozostalému po obeti dopravnej nehody
priznaná náhrada nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o vnútroštátnu právnu úpravu, príslušné predpisy o
povinnom poistení uvádzajú, že poistné krytie zahŕňa jednak škodu na zdraví, jednak škodu spôsobenú

usmrtením (Česká republika), resp. náklady pri usmrtení (Slovenská republika). Pojmy „škoda“ a
„náklady“, používané v tejto súvislosti, sa odlišujú od pojmu nemajetkovej „ujmy“ podľa § 13 českého
aj slovenského Občianskeho zákonníku. Zároveň ale poistné predpisy nevylučujú výslovne náhradu
nemajetkovej ujmy. Okrem toho sa zdá, že v oboch členských štátoch je v zásade možné, aby bolo
pozostalému po obeti dopravnej nehody priznaná náhrada nemajetkovej ujmy podľa predpisov o

povinnom poistení. Vnútroštátny súd v uznesení o návrhu na začatie konania o prejudiciálnej otázke
poukazuje na nejednotnú judikatúru slovenských súdov, z čoho vyplýva, že prinajmenšom niektoré súdy
v Slovenskej republike sú pripravené priznať náhradu nemajetkovej ujmy v takejto situácii (ako to urobil
aj prvostupňový súd vo veci samej). Podľa informácií Komisie sa zdá, že situácia v Českej republike je
podobná. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú položenú otázku odpovedať tak, že článok

3 ods. 1 prvej smernice, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice a článok 1 prvý odsek tretej smernice
sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí
usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu
upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

„Článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a

kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/
EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou
Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, a článok 1 prvý odsek tretej smernice
Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom
zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má
pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej
nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo
uplatniteľné v spore vo veci samej“.

Odvolací súd vo svetle rozsudku Súdneho dvora konštatuje, že ak vnútroštátne právo umožňuje
rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy,
náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinným poistením motorového vozidla. Za stavu, že právo umožňuje
žalobkyni požadovať náhradu nemajetkovej ujmy, je dôvodný záver, že takáto náhrada nemajetkovej

ujmymusíbyťlikvidovanázpovinnéhozmluvnéhopoistenia.Právnaúprava,ktorábytomutoodporovala,
bráni naplneniu cieľa vyššie uvedených smerníc Európskej únie a takáto právna úprava sa nesmie
použiť. Je preto logické, že poisťovňa Allianz má právny záujem na výsledku konania. Vedľajšia
intervencia je inter alia aj o pomoci poistenému v súdnom konaní bez ohľadu na existenciu právnehozastúpenia. Zmyslom a cieľom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov je pokryť z poistenia náhradu ujmy v najširšom význame slova. Riziko vzniku škôd pri
prevádzke dopravných prostriedkov je veľmi vysoké a nemá žiadnu logiku obmedzovať poistné plnenie

a prenášať ho na ,,plecia“ osôb, ktoré práve za účelom nepredvídateľných situácii sa nechali, resp. sa
muselipovinnezmluvnepoistiťaktoréaninedokážuekonomickyzvládnuťzaplatenienáhradyvzniknutej
ujmy. V tomto smere má vypovedaciu hodnotu aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci
Drozdovs C-277/12) vyhlásený v rovnaký deň, podľa ktorého ,,cit..... Článok 3 ods. 1 smernice Rady
72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto
zodpovednosti a článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe

zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.

2. Článok 3 ods. 1 smernice 72/166 a článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice 84/5 sa majú vykladať v
tom zmysle, že bránia vnútroštátnym ustanoveniam, podľa ktorých povinné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel pokrýva náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá podľa

vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu vyplýva z úmrtia blízkych rodinných príslušníkov pri
dopravnej nehode, len do maximálnej výšky, ktorá je nižšia ako sumy stanovené v článku 1 ods. 2 druhej
smernice 84/5.

Na spresnenie je potrebné uviesť, že uvedený rozsudok neznamená, že sa má náhrada ujmy priznať

najmenejvrozsahu1.000.000Eur.UvedenýrozsudokSúdnehodvorajeotom,žeadministratívnestropy
poistného krytia náhrady nemajetkovej ujmy stanovené členskými štátmi nesmú byť nižšie, ako uvedené
hranica.

Zo znaleckého posudku MUDr. Hrabovskej č. 1/2011 zo dňa 24.01.2011 súd zistil, že navrhovateľka v

3. rade trpí recidivujúcou depresívnou poruchou, opakovanými depresívnymi epizódami objavujúcimi sa
hlavne v záťaži. Tomuto ochoreniu prechádzala tesne po úmrtí matky prechodná porucha a to akútna
reakcia na stres, ktorá sa prejavila zúfalstvom, beznádejou, následným odpadnutím. Po tejto prechodnej
poruche sa u nej objavila posttraumatická stresová porucha s epizódami opakovaného znovuprežívania
traumatickej udalosti v predstavách, snoch, sociálnou izoláciou, problémami so spánkom koncentráciou,

musela prejsť v škole na individuálny študijný plán, mala aj samovražedné úvahy, došlo k rozvoju
depresívnej symptomatiky so silnou úzkosťou a telesnými prejavmi depresie. Toto ochorenie je v
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej zahynula jej matka. Tragédia v rodine výrazne
narušila a zmenila kvalitu jej života, aký mala do nehody matky, ťažšie zvláda záťaž, afektivita hlavne
pri spomienkach na matku je labilná, niekedy bezdôvodne plače, cíti prázdnotu, bezperspektívnosť,

epizodicky sa objavuje silná úzkosť s búšením srdca, ťažkým dýchaním, závratmi, pocitmi na opadnutie
a veľkého strachu až charakteru paniky, hodne somatizuje, máva bolesti hlavy, chrbtice, časté infekcie
dýchacích ciest, má problémy v medziľudských vzťahoch. Jej osobnosť je hypersenzitívna, precitlivená s
pithiatickými črtami, túžbou po pozornosti a ocenení, je vyčerpaná pre zvýšenú snahu podať dobrý výkon
doma aj v škole. Podľa sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, položka

255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých
psychologických činiteľov a tiesnivých situácií za posttraumatickú stresovú poruchu s depresiou dáva
1000 bodov, ktorá zvýšila na 2000 bodov. Zvýšenie odôvodnila skutočnosťou, že navrhovateľka v 3.
rade prišla o matku v 16- rokoch, odvtedy bola psychiatricky liečená, opakovane odpadávala, utrpela
otras mozgu, bola hospitalizovaná na chirurgii, na psychiatrii DFN Bratislava, pre neefektívnosť jej bola

menená antidepresívna liečba, mala individuálny študijný plán, mala veľké problémy začleniť sa späť
do normálneho života, bola opakovane pre somatické - telesné prejavy depresie, má narušenú chuť do
jedla, schudla, má oslabenú imunitu, záchvaty úzkosti, depresívne rozlady, ťažko zvláda záťaž

Z výsluchu navrhovateľa v 1. rade súd zistil, že tragická nehoda veľmi zasiahla do ich života a zmenila

chod ich rodiny. Manželka bola človek, ktorý stmeľoval celú rodinu, mal k nej veľmi dobrý vzťah i
deti. Po tragickej nehode sa všetko zmenilo, deti boli utiahnuté, snažil sa im nahradiť matku. Chodili
spoločne na akcie, nákupy, rodinné návštevy, lyžovali. S manželkou bol 18 rokov, mali spolu dve deti.
V tom čase navštevovala dcéra 1. ročník Evanjelického bilingválneho lýcea v Bratislave a syn 3. ročníkGymnázia v Novom Meste nad Váhom. Keď dcére povedal, čo sa stalo, odpadla. Od tohto obdobia
má stále zdravotné problémy. Po nehode sa uzatvárala do seba, často plakala, mala depresie, museli
s ňou navštíviť psychologičku MUDr. Ohrablovú. Dcéra často odpadávala a na jeseň 2006 v škole

odpadla a mala otras mozgu. Celú situáciu vnímajú ťažšie najmä cez sviatky, či výročia. Zo sviatkov
nemajú nič, skôr plačú ako sa tešia. Odporca v 1. rade sa s nimi nikdy neskontaktoval, neprejavil ľútosť,
neospravedlnil sa navrhovateľovi v 1. rade ani jeho deťom. Jediné ospravedlnenie si vynútil právny
zástupca odporcu v 1. rade a to na hlavnom pojednávaní v trestnej veci. Od nehody má problémy po
citovej stránke nadväzovať bližšie kontakty, hoci má veľa známych, s deťmi zostal sám.

Z výsluchu navrhovateľa v 2. rade vyplýva, že možno mal s maminou neprimerane blízky vzťah, za čo sa
mu posmievali. Nikdy nehovoril mama, mater, vždy jej hovoril maminka. Mali medzi sebou veľmi blízky
vzťah, túlili sa k sebe, hladkali, rozprávali sa, toto všetko mu chýba, najmä jej objatia, ich rána, keď
zostali doma sami, urobili si kakao, keď odchádzali, vždy si dali pusu, aj v to ráno, keď sa to stalo. Bol
to pre neho neuveriteľný šok, život sa mu radikálne zmenil a začal sa uťahovať pred spoločnosťou, mal
problémy nadväzovať kontakt. Veľmi bolo pre neho ťažké obdobie, keď mal stužkovú, bol rodičovský

tanec a otec zostal stáť sám pri stole. Odvtedy začal mať problémy s pitím, mal také reči, že sa pôjde
zabiť. Ocko mal trápenie so sestrou, bol zničený s nervami, doma plakal, bol nešťastný, nezniesol by,
keby sa aj jemu niečo stalo, nedokázal by bez neho žiť. Teraz, keď niekto spomenie slovo matka, že
mamina doma varia alebo keď niekto spraví skúšku a zavolá mame, zabolí ma to. Mama bola učiteľkou
nemčiny, s nemčinou nikdy nemal problémy. Bol čistý jednotkár, mama ho učila nemčinu, učila celý život,

pomáhala mu, prekladali spolu články. Po tragédii mal problémy s nemčinou. Na maminu si spomenie
každý deň a na všetko, čo sa s ňou v jeho živote spájalo a veľmi ho to bolí.

Z výsluchu navrhovateľa v 3. rade vyplýva, že mama bola jej všetko. Bola častejšie s maminou ako s
otcom. Všetko spolu robievali. Mamička bola jej najlepšou priateľkou, všetko spolu zvládali, problémy,

bola jej oporou. Najhorší bol pre ňu deň, keď prišla zo školy a otca sa pýtala, kde je mamina a čo
budú piecť. Stalo sa to 11. apríla a navrhovateľka v 3. rade mala mať vtedy 16 rokov a otec 40 rokov.
Namiesto oslavy mali pohreb. Odvtedy má zdravotné problémy, nočné mory, nedokázala spať, brala
lieky na ukľudnenie a 3 roky na spanie. Vedie neúplný život, má svoje povinnosti, stará sa o veľa vecí,
o poriadok, musí byť navarené, opraté, upratané. Prišla o kus detstva, pretože musela na seba prebrať

všetky povinnosti. Mama ju vždy viedla k poriadku a k čistote. Mala problémy v škole s kolektívom, bola
vzadu. Už dva roky má individuálny študijný plán, stále niečo dobieha. Dvakrát bola hospitalizovaná na
detskej psychiatrii, má poruchy nálad a depresie. Doma sa musela zaradiť do spoločnosti, pričom nemá
čas baviť sa chodiť po diskotékach, pretože väčšinu času doma niečo robí.

Z výsluchu svedkyne P.. U. C. súd zistil, že s manželkou navrhovateľa v 1. rade boli blízke kolegyne,
poznali sa od roku 1999. Uviedla, že K. K. bola vzácny stlmujúci človek, ktorý pôsobil veľmi priaznivo.
Bola to obetavá matka, poznala celú rodinu. Vie, ako žili, svedkyňa takú úctu od manžela, ako mala
K., nikdy nepoznala. Keď išli do práce, videla, ako sa držali za ruky a spolu svorne kráčali. Jej vzťah
k manželovi bol čistý a krásny, manžela oslovovala „L.„ a deti „L. a X.“. Strata matky sa nedá nijako

nahradiť, vyčísliť, odvíjajúce udalosti narušili chod rodiny a zasiahli do zdravotného stavu navrhovateľov.
Boli narušené ich osobnostné práva, deti sa nesústredili na učenie, L. skolabovala. Chlapec bol zaťatý,
ako keby žil v inom svete, deti trpia, uzavreli sa do svojho sveta. Strata matky vplývala na ich rodinný
život. Matka mala s deťmi veľmi pekný vzťah, nielen ako matka, ale aj ako kamarátka. Zdôverovali sa
jej s problémami, s priateľmi i učením. Deti stratou veľmi utrpeli. Prístup ku vzdelaniu nemajú taký, aký

by bol, keby mama žila. Bola by ich ďalšou zarábajúcou zložkou. Vypestovali si bariéru k nemeckému
jazyku, ktorý matka vyučovala. Ako jedna z mála učiteliek bola vybratá a financovaná nemeckou vládou,
ktorá bola implikátorom nemeckého jazyka, aby mohla ďalej vzdelávať učiteľov v nemeckom jazyku. S
deťmi je stále v kontakte, je pojítkom medzi ich mamou a nimi, obracajú sa na ňu pri výbere vzdelania.
L. mala po nehode matky zdravotné problémy, kolabovala, rodina kontaktovala detského psychológa a

na jej vek brala veľmi silné preparáty. U navrhovateľa v 1. rade ide o skrytý smútok, v jeho očiach je stále
závoj smútku. Vedie vnútorný boj, je sám živiteľ rodiny, kompenzuje stratu matky.
Z výsluchu svedka C.. P. Č. je zrejmé, že s navrhovateľom v 1. rade sú kolegovia. Uviedol, že sem tam
sa s rodinami navštevovali, chodili spolu na koncerty. Rodina žila usporiadaným životom, skoro vždy
chodili s deťmi, deti boli a sú veľmi citovo naviazané na rodičov. Od tragickej udalosti majú deti psychické

problémy. Vzťahy medzi nimi boli veľmi pekné, deti boli veselé. Od udalosti, keď stretne deti, je to iné. Je
to na nich vidieť, že zvážneli a predčasne dospeli. Po tragickej udalosti chodil do rodiny raz týždenne,
deti prestali chodiť do školy, boli na tom veľmi zle.Zo správy Empatia-psychiatrická ambulancia, s.r.o., Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12.01.2010
vyplýva, že navrhovateľka v 3. rade bola v ich ambulancii po prvý raz vyšetrená 24.08.2006. Bol u
nej diagnostikovaný depresívny syndróm, tento sa rozvinul v súvislosti s tragickým úmrtím jej matky.

Doteraz nepretržite užíva lieky a dochádza na psychoterapiu. V súčasnosti chodí na kontroly raz
mesačne. Prognóza zdravotného stavu navrhovateľky v 3. rade do budúcna je uspokojivá, aj keď možno
predpokladať, že u nej bude pretrvávať znížená tolerancia citovo významných podnetov a bude sa s
nimi musieť vyrovnávať s pomocou terapeuta.

Zo správy MUDr. Viery Munkovej, všeobecný lekár pre deti a dorast zo dňa 01.02.2010 súd zistil, že
navrhovateľka v 3. rade je liečená pre dg. depresívna porucha. Zo začiatku ochorenia vyžadovala aj
hospitalizácie a opakovanú zmenu liečby antidepresívami, čo malo za následok prerušovanú školskú
dochádzku až individuálny študijný plán zo zdravotných dôvodov. Denne užíva lieky: Triticco večer a
Cipralex ráno. Prognóza: s odstupom času sú pravdepodobné aj obdobia bez liečby, ale v záťažových
životných situáciách budú recidívy depresívnej poruchy.

VzmysleDohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd,vhlaveI,článku2jenaprvommieste:
Právo na život
1. Právo každého na život je chránené zákonom. Nikoho nemožno úmyselne zbaviť života s výnimkou
výkonu súdom uloženého trestu nasledujúceho po odsúdení za spáchanie trestného činu, pre ktorý

zákon ukladá tento trest.
2. Zbavenie života sa nepovažuje za spôsobené v rozpore s týmto článkom, ak vyplýva z použitia sily,
ktoré je bezpodmienečne nevyhnutné pri:
a) obrane osoby proti nezákonnému násiliu;
b) vykonávaní zákonného zatknutia alebo zabránení úteku osoby zákonne zadržanej;

c) zákonnom potlačení nepokojov alebo vzbury.

článok 3 - Zákaz mučenia
článok 4 - Zákaz otroctva a nútenej práce
článok 5 - Právo na slobodu a bezpečnosť

článok 6 - Právo na spravodlivé súdne konanie
článok 7 - Uloženie trestu výlučne na základe zákona
článok 8 - Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života
článok 9 - Sloboda myslenia, svedomia a náboženstva
článok 10 - Sloboda prejavu

článok 11- Sloboda zhromažďovania a združovania

S poukazom na vyššie citovaný článok 2 dohovoru, otázka primeranosti výšky náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch musí zohľadňovať závažnosť a intenzitu zásahu do základných práv garantovaných
Dohovorom. Strata ľudského života je rovnako garantovaná i v Listine základných práv a slobôd.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na

okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O. s. p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.Podľa § 96 ods. 3 O. s. p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní konanom dňa 15.01.2014 upresnil späťvzatie návrhu
zo dňa 05.02.2010, kde zobral návrh v prevyšujúcej časti voči navrhovateľovi v 1. rade späť a žiadal
konanie zastaviť v tom smere, že navrhuje aj v časti o zaplatenie sumy voči navrhovateľovi v 2. rade vo
výške 8.146,20 eur a voči navrhovateľke v 3. rade vo výške 8.146,50 eur zastaviť. Súd konanie v súlade

s citovaným ustanovením, s poukazom na dispozičné oprávnenie navrhovateľov 1-3 v predmetnom
konaní, zastavil. Právny zástupca odporcu v 1. rade, odporca v 1. a 2. rade so späťvzatím súhlasili.

Uznesením Najvyššieho súdu zo dňa 20.04.2011, č.k. 4Cdo/168/2009 o náhradu škody, súd rozsudok
Krajského súdu v Žiline z 24.3.2009, sp. zn. 5Co/252/2008 v časti výroku, ktorým potvrdil rozsudok
okresného súdu tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/

- 5/ náhradu nemajetkovej ujmy za obdobie od 18.12.2006 do 31.12.2007 každému v sume 412,24 eur
a v časti výroku, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne platiť žalobcom 1/ - 5/ počnúc od 01.01.2008 do budúcna náhradu nemajetkovej
ujmy každému v sume 33,19 eur mesačne, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že právo na náhradu škody a právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby podľa

platnej právnej úpravy predstavujú dve celkom samostatné práva, ktoré sú podmienené rôznou sférou
ochrany zabezpečovanej Občianskym zákonníkom. Právo na ochranu osobnosti je rýdzo osobnej
povahy, predstavuje nemajetkové právo, je späté s osobnosťou človeka, pričom právo na náhradu
škody patrí tak fyzickej ako aj právnickej osobe, má relatívnu povahu a má majetkovú povahu. Zákon
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu v ust. § 2 pojem škoda osobitne nedefinuje a

definíciu nepodáva ani Občiansky zákonník. V občianskom zákonníku sa však nachádza právna úprava
spôsobu a rozsahu náhrady /§ 442 a nasl. OZ/, ktorá vymedzuje, čo sa pri škode na zdraví odškodňuje.
Chráneným predmetom, za poškodenie ktorého má poisťovateľ plniť za poisteného poškodenému, ak
v zmluve nie je uvedené inak, nie je teda zásah do súkromia, ktorého súčasťou je aj rodinný život.
Podľa súčasne platnej právnej úpravy možno teda nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv

usmrtením blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t.j. podľa § 11
a nasl. OZ.
JUDr. Rudolf Čirč pripojil k rozhodnutiu svoje odlišné stanovisko keď uviedol, že nesúhlasí s právnym
záveromonedostatkupasívnejlegitimáciepoisťovne.Preposúdeniepasívnejlegitimáciejerozhodujúce
vyriešenie otázky, čo rozumieme pod pojmom škoda použitým v zákone č. 381/2001 Z.z., škoda zahŕňa

aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných
práv pozostalých, spočívajúci v zásahu do práva na súkromný a rodinný život spôsobený usmrtením
blízkejosobypriprevádzkedopravnýchprostriedkov.Účelompoisteniazaškodyspôsobenéprevádzkou
dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou.
Pokiaľ usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu ale

aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť aj táto
zodpovednosť predmetom poistného krytia. Ak by náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých nemala
byť predmetom poistného krytia, mohlo by to znamenať majetkové riziko zodpovedných subjektov
ako i neistotu, či im bude skutočne náhrada poskytnutá - insolventnosť zodpovedného subjektu ako
i nevymožiteľnosť. Pojem škoda treba vykladať pre účely z.č. 381/2001 ústavne komformne ako i z

chápaniapojmuvkomunitárnompráve-škodamajetkováinemajetková.Považovalzavhodnépoukázať
na možnosť prerušiť konanie podaním návrhu na začatie prejudiciálneho konania požiadať Súdny dvor
o riešenie otázky, ako sa má vykladať pojem škoda, resp. akákoľvek škoda, ujma alebo škoda, v zmysle
Smernice 2009/103/ES, či tento pojem zahŕňa aj nemajetkovú ujmu spôsobenú usmrtením blízkej osoby
pri dopravnej nehode.

Podľa § 4 ods. 1 z.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 z.č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Podľa § 4 ods. 4 z.č. 381/2001 Z.z., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému

poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 7 ods. 1 z.č. 381/2001 Z.z., limit poistného plnenia je najvyššia hranica poistného plnenia
poisťovateľa pri jednej škodovej udalosti. Limity poistného plnenia musia byť uvedené v poistnej zmluve.

Podľa § 7 ods. 2 z.č. 381/2001 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, limit poistného plnenia z jednej
škodovej udalosti musí byť najmenej
a) 5 000 000 EUR za škodu podľa § 4 ods. 2 písm. a) a náklady podľa § 4 ods. 3 bez ohľadu na počet
zranených alebo usmrtených,
b) 1 000 000 EUR za škodu podľa § 4 ods. 2 písm. b) až d) bez ohľadu na počet poškodených.

(3) Ak je súčet nárokov viacerých poškodených vyšší ako limit poistného plnenia podľa odseku 2 písm.
a) alebo písm. b) alebo poistnej zmluvy, poistné plnenie sa každému z nich znižuje v pomere limitu
poistného plnenia k súčtu nárokov všetkých poškodených.

Podľa §15 ods. 1 z.č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je

oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok
preukázať.

Právny vzťah medzi navrhovateľmi v. 1. - 3. rade a odporcom v 2. rade je založený osobitným
z.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla, v ktorom navrhovatelia ako poškodení uplatňujú voči odporcovi 2. rade ako
poistiteľovi odporcu v 1. rade /zodpovednostného subjektu/ nárok na náhradu škody /poistného plnenia/
v rozsahu podľa cit. Zákona a poistných podmienok. Z ust. § 4 ods. 1 cit. zákona vyplýva, že poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve (v danom prípade zmluve č. 6529947859 zo dňa 15.03.2006, s

poukazom na všeobecné zmluvné podmienky poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla č. 700- čl.I. ods. 2 písm. a/) z poistenia zodpovednosti má poistený právo -
ak ku škodovej udalosti došlo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v
rozsahu ust. § 4 ods. cit. Zákona. Súčasťou náhrady škody (ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného) spôsobenej na zdraví sú nielen ujmy majetkovej povahy ale aj nemajetkové ujmy.

Z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou
motorového vozidla - sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým
po obeti dopravnej nehody, za ktorú možno priznať náhradu peňažnou formou podľa § 13 ods. 2 a
3 Občianskeho zákonníka, ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4
ods. 2 písm. a/ z.č. 381/2001 Z.z.. Podľa právnej úpravy poistenia občianskoprávnej zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sú členské štáty povinné prijať všetky primerané
opatrenia zabezpečujúce, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel
obvykle sa nachádzajúcich na jeho území bola pokrytá poistením s cieľom ochrany poistených strán
a potencionálnych obetí nehôd, a aby akúkoľvek škodu a ujmy v oblasti povinného krytia cestujúcich
motorových vozidiel nezostali neuhradené. Vyžaduje sa, aby poistenie zodpovednosti za ujmu na zdraví

pokrývalo zodpovednosť za ujmu na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča vyplývajúci
z prevádzky vozidla /čl. 3 ods. 1 Smernice 72/166/EHS, čl. 1 Smernice 90/232/EHS/ a aby bolo
zaručené poškodeným osobám - ktoré utrpia ujmu alebo škodu následkom havárie motorového vozidla,
poskytnutie poistného plnenia a priame právo na podanie žaloby proti poistiteľovi zodpovednej osoby,
pričom podľa cit. Smerníc za poškodeného sa považuje akákoľvek osoba oprávnená na náhradu, pokiaľ

ide o akúkoľvek škodu alebo ujmu spôsobenú motorovými vozidlami. S poukazom na rozhodnutie
Súdneho dvora /druhá komora/ zo dňa 24.10.2013, C-22/12, Katarína Haasová - Rastislav Petrík,
navrhovateľmi požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 1 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka, sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým poobeti dopravnej nehody, ich nároky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spadajú do rozsahu
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v
zmysle cit. Zákona, okrem vyššie uvedeného nasvedčuje tiež samotná výška limitu poistného plnenia,

ktorá podľa § 7 ods. 2 písm. a/ cit. Zákona v znení účinnom v čase vzniku škody bola ustanovená
najmenej vo výške 19 miliónov Sk na každého zraneného alebo usmrteného. Súčasne súd poukazuje i
na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie /druhá komora/ vo veci Vitalijs Drozdovs proti Baltikums
AAS, C-277/12 zo dňa 24.10.2013, podľa ktorého: „článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24.
apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti
a článok 1 ods. 2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti

poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Článok 3 ods. 1
smernice 72/166 a článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice 84/5 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnym ustanoveniam, podľa ktorých povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel pokrýva náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá podľa vnútroštátneho práva
zodpovednosti za škodu vyplýva z úmrtia blízkych rodinných príslušníkov pri dopravnej nehode, len

do maximálnej výšky, ktorá je nižšia ako sumy stanovené v článku 1 ods. 2 druhej smernice 84/5.
Na spresnenie je potrebné uviesť, že uvedený rozsudok neznamená, že sa má náhrada ujmy priznať
najmenejvrozsahu1.000.000Eur.UvedenýrozsudokSúdnehodvorajeotom,žeadministratívnestropy
poistného krytia náhrady nemajetkovej ujmy stanovené členskými štátmi nesmú byť nižšie, ako uvedené
hranica. Vyššie citované súdne rozhodnutia Súdneho dvora poskytujú navrhovateľom stav právnej istoty,

keď všeobecne poisťovne namietajú nedostatok pasívnej legitimácie a ich postoj je v tomto smere
účelový.Inajvyššísúd,ikeďišloostanoviskočlenasenátu,zaujaljednoznačnéstanoviskoavyslovilsvoj
právny názor eurokonformným spôsobom, keď komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú tak aj
nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu považuje majetkovú škodu aj nemajetkovú škodu /rozsudok Súdneho
dvora zo 6.mája 2010 vo veci C-63/09 Axel Walz proti Clickair SA/. Súd musí poskytnúť aj stav právnej

istoty, navrhovatelia nemôžu niesť následky za rozdielne právne názory, pričom právoplatnosť súdneho
rozhodnutia by v dohľadnej dobe nebola daná.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne.
Občiansky zákonník pre prípade neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby vymedzuje

3 prostriedky občianskoprávnej ochrany a to žalobu zadržovaciu, odstraňovaciu a satisfakčnú. Z
citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak môže byť nemajetková ujma na osobnosti postihnutej
fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie príslušnej
morálnej satisfakcie treba uprednostniť. Len v tých prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej
osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane

napraviteľná inými právnymi prostriedkami, treba považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie
zadosťučinenia v peniazoch.. Podľa názoru súdu ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré citoval,
dávajúoporuprepriznanienáhradynemajetkovejujmypozostalýmzazásahdoichosobnostiusmrtením
ich blízkej osoby. Vina odporcu v 1. rade bola preukázaná v trestnom konaní a súd je rozsudkom
v zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný, preto v tomto konaní neskúmal zavineniu odporcu v 1.

rade, ale vychádzal zo zistení obsiahnutých v trestnom spise. V dôsledku dopravnej nehody, ktorá bola
spôsobenáodporcomv1.rade,došlo,podľanázorusúdujednoznačnekzásahudoosobnostnéhopráva
navrhovateľov 1.-3. rade tak, že bola narušená celistvosť ich rodiny, bolo zasiahnuté do ich súkromného
a rodinného života, pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné, keď ochudobnenie navrhovateľa v
1. rade ako manžela v citovej oblasti je nenapraviteľné, zasiahlo sa do manželského zväzku, keď

manželstvo je v spoločnosti významnou spoločenskou kategóriou. Navrhovateľ v 1.rade, s poukazom na
výpoveď svedkov, mal s manželkou veľmi pekný citový vzťah, pekne sa oslovovali, chodili na spoločné
dovolenky, trávili spolu všetky voľné chvíle, spoločne sa starali o deti a boli príkladnými rodičmi pre svoje
deti. Úloha navrhovateľa v 1.rade po strate manželky a matky bola o to ťažšia, keď citové väzby detí na
matku boli veľmi silné a otec musel prevziať na seba všetky úlohy najmä v období, keď deti dospievali,

navrhovateľ v 2. rade sa pripravoval na maturitnú skúšku.

Navrhovatelia v 2. a 3. rade, ako deti, utrpeli závažnú psychickú ujmu, keď im zomrela matka, veľmi
blízky a citovo naviazaný človek. Už len zo samotných výpovedí je zrejmé, že vzťah matky tak k synoviako i k dcére bol veľmi blízky, deti sa s matkou veľmi pekne oslovovali, mali ju radi, pomáhala im pri
školských povinnostiach a ako učiteľka nemčiny i s cudzím jazykom. Nebyť smrti matky, deti by podľa
názoru súdu mali úplne iné vzdelanie, vstup do života im však bol zmarený. Navrhovateľ v 2. rade si

získal odpor k nemeckému jazyku a mal problémy tak s učením ako i s nadväzovaním vzťahu. Nie bežne
súd vidí taký pekný vzťah, ako mal navrhovateľ v 2. rade so svojou matkou, za ktorú sa nehanbil i napriek
výsmechom zo strany okolia. Navrhovateľka v 3. rade v priebehu pojednávania skolabovala, keď sa
jej obnovili spomienky z otrasného zážitku, čo preukazuje jej vzťah k svojej matke. Obe deti o matke
vypovedalisúctoualáskou,akokebybolastálesnimi.Navrhovateľkav3.radeponehodemuselaužívať

lieky, trpí recidivujúcou depresívnou poruchou, opakovanými depresívnymi epizódami objavujúcimi sa
hlavne v záťaži. Znovu prežíva traumatické udalosti v predstavách, snoch, má problémy so spánkom,
koncentráciou, ťažšie zvláda záťaž, afektivita hlavne pri spomienkach na matku je labilná, niekedy
bezdôvodne plače, cíti prázdnotu. Počas štúdia mala individuálny študijný plán, často odpadávala, mala
veľké problémy začleniť sa späť do normálneho života, mala narušenú chuť do jedla, schudla.

V súlade s ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka má súd za to, že v dôsledku tragickej smrti manželky
a matky navrhovateľov pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil odporca v 1. rade, ide o nesmierne závažnú
ujmu. Súd má za to, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vzhľadom na veľmi intenzívny zásah
do súkromia a spôsobenú citovú ujmu je požadovaný nárok dôvodný. Pre určenie výšky primeraného
zadosťučinenia v peniazoch sú stanovené dve kritériá, z ktorých musí súd vychádzať a to závažnosť

vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej
osobydošloatedasamotnázávažnosťvzniknutejnemajetkovejujmyniejejedinýmavýlučnýmfaktorom
pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch. Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej
úvahy súdu, pričom súd musí prihliadať aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a to jednak
vo vzťahu k postihnutej osobe a jednak vo vzťahu k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil. Aby tak

bola zabezpečená požiadavka účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu,
ako aj požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku. Súd pri určení výšky peňažnej náhrady
prihliadol na nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku smrti matky a manželky a dôsledky, ktoré
u navrhovateľov vyvolali ako aj skutočnosť, za akých okolností došlo k dopravnej nehode - odporca
v 1. rade bol pod vplyvom alkoholu najmenej 1,5 l g/kg etanolu v krvi, viedol motorové vozidlo v obci

nedovolenou rýchlosťou. Súd však znížil požadovanú výšku nemajetkovej ujmy tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď túto považoval za primeranú. Ako už vyššie súd citoval
ustanoveniaDohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd,hlavaI.,článok2.Dohovoru,právo
na život je postavené nad všetky ostatné práva a slobody - strata ľudského života je nenapraviteľná,
neodstrániteľná a nenahraditeľná a preto toto právo je postavené na všetky ostatné práva /od práva na

život sa odvíjajú všetky ostatné práva a s tým súvisiace výšky peňažného plnenia/.

Súd návrh nad rámec priznanej výšky nemajetkovej ujmy zamietol s poukazom na vyššie uvedené
dôvody. Je však toho názoru, že i napriek priznanej náhrade, finančné prostriedky nenahradia stratu
manželky a matky a táto rodina si ponesie fatálne následky až do konca života, čo by si mal uvedomiť

najmä odporca v 1. rade.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazové odškodnenie bolesti
poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa § 2 ods. 1 z.č. 437/2004 Z.z., o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho
následkov.

Podľa § 2 ods. 2 z.č. 437/2004 Z.z., sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s

poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len "následok").

Podľa § 2 ods. 3 z.č. 437/2004 Z.z., na účely tohto zákona

a) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným
poškodením na zdraví,
b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví,c) poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len
"poskytovateľ náhrady") je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov, 1)
d) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví;

ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická
toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.

Podľa § 3 ods. 1 z.č. 437/2004 Z.z., náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná
zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa § 4 ods. 1 z.č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 4 ods.2 z.č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje

na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
Úprava náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je zakotvená v zákone č. 437/2004
Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších
predpisov. Bolesť je definovaná ako ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo

odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je definované ako stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.
Poškodením na zdraví rozumieme poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania
alebo iným poškodením na zdraví. Je teda zrejmé, že uplatnenie inštitútu bolestného a sťaženie

spoločenského uplatnenia je viazané výlučne na poškodeného, pričom tento nárok smrťou zaniká.
Poškodená - matka navrhovateľov 2/ a 3/ a manželka navrhovateľa 1/ zomrela a smrťou tento nárok
zaniká. Nie je dôvodný nárok navrhovateľky v 3. rade v časti bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia, nakoľko tento je viazaný výlučne na osobu poškodeného, ktorá v danom prípade zomrela.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľovi aj keď mal len
čiastočný úspech, plnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že výška plnenia závisela od

úvahy súdu, ktorú súd pri hodnotení dôkazov aplikoval.

Trovy konania pozostávajú :
a) z odmeny advokáta za 11 úkonov právnej služby a to: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom zo dňa 07.04.2008, podanie návrh (žaloby) na súd zo dňa 11.04.2008, účasť na

pojednávaní dňa 30.03.2009, úkon za presah pojednávania cez dve hodiny dňa 30.03.2009, písomné
podanie súdu - zmena návrhu zo dňa 05.02.2010, účasť na pojednávaní dňa 08.02.2010, účasť na
pojednávaní dňa 22.09.2010, účasť na pojednávaní zo dňa 26.01.2011, účasť na pojednávaní dňa
03.10.2011, účasť na pojednávaní dňa 11.01.2012, účasť na pojednávaní dňa 15.01.2014, v celkovej
výške 13.345,54 Eur. Tieto trovy boli priznané nasledovne:

aa) Odmena advokáta za úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 v spojení s § 13
ods. 3 Vyhlášky MSSR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb platnej a účinnej do 31.12.2008, vzhľadom na súdom priznané plnenia 100.000,-Eur (t.j. 3 012
600,- Sk), 100.000,- Eur (t.j. 3 012 600,- Sk) a 70.000,- Eur (2 108 820,- Sk) znížené o 20 %, teda

spolu (2 x 18 850,- Sk + 1 x 17 050,- Sk) - 20 % = 43 800,- Sk, (t.j. 1 úkon právnej služby) a režijný
paušál predstavoval s poukazom na § 15 písm. a) citovanej vyhlášky za rok 2008 sumu 190,00 Sk.
Odmena za úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zodňa 07.04.2008, podanie návrhu na súd zo dňa 11.04.2008, prestavuje sumu 87.980,- Sk, t.j. 2.920,40
Eur (2 x 43.800,- Sk + 2 x 190,- Sk režijný paušál).

ab) Odmena advokáta za úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 v spojení s § 13
ods. 3 Vyhlášky MSSR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb platnej a účinnej do 31.05.2010 vzhľadom na súdom priznané plnenia 100.000,- Eur, 100.000,-
Eur a 70.000,- Eur, znížené o 20 %, teda spolu (2 x 625,73 Eur + 1 x 565,97 Eur) - 20 % = 1.453,96 Eur,
(t.j. 1 úkon právnej služby), pričom právny zástupca si uplatnil 1.453,89 Eur a režijný paušál predstavoval

s poukazom na § 15 písm. a) citovanej vyhlášky za rok 2009 sumu 6,95 Eur, za rok 2010 sumu 7,21
Eur. Odmena za účasť na pojednávaní dňa 30.03.2009, úkon za presah pojednávania cez 2 hodiny
dňa 30.03.2009, písomné podanie na súd zmena návrhu zo dňa 05.02.2010, účasť na pojednávaní dňa
08.02.2010, predstavuje sumu 5.843,88 Eur (4 x 1.453,89 Eur + 2 x 6,95 Eur režijný paušál + 2 x 7,21
Eur režijný paušál).

ac) Odmena advokáta za úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 v spojení s § 13
ods. 2 Vyhlášky MSSR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb platnej a účinnej od 01.06.2010 vzhľadom na súdom priznané plnenia 100.000,- Eur, 100.000,-
Eur a 70.000,- Eur, znížené o 50 %, teda spolu (5 x 625,73 Eur + 1 x 565,97 Eur) - 50 % = 908,72 Eur,
(t.j. 1 úkon právnej služby) a režijný paušál predstavoval s poukazom na § 15 písm. a) citovanej vyhlášky

za rok 2010 sumu 7,21 Eur, za rok 2011 sumu 7,41 Eur, za rok 2012 sumu 7,63 Eur, za rok 2014 sumu
8,04 Eur. Odmena za účasť na pojednávaní dňa 22.09.2010, účasť na pojednávaní dňa 26.01.2011,
účasť na pojednávaní dňa 03.10.2011, účasť na pojednávaní dňa 11.01.2012, účasť na pojednávaní
dňa 15.01.2014 predstavuje sumu 4.581,26 Eur (4 x 908,72 Eur + 1 x 908,68 Eur + 1 x 7,21 Eur režijný
paušál + 2 x 7,41 Eur režijný paušál + 1 x 7,63 Eur režijný paušál + 1 x 8,04 Eur režijný paušál).

b) Z náhrady hotových výdavkov - cestovného v celkovej výške 268,06 Eur.

Cestovné prináleží právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa § 15 písm. a) vyhlášky č.655/2004 Z.z. v
spojení s § 7 zákona č.283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za použitie motorového vozidla: Hyundai

Santa Fe, EČ: PB 157AL (priemerná spotreba 7,6 l/100 km) dňa 30.03.2009, za použitie motorového
vozidla Volvo XC70, EČ: PB 095 BK (priemerná spotreba 8,3 l/100 km) dňa 30.03.2009, 08.02.2010,
22.9.2010,26.01.2011,03.10.2011,11.01.2012,zapoužitiemotorovéhovozidlaVolvoXC70,EČ:PB344
BV (priemerná spotreba 6,8 l/100 km) dňa 15.01.2014 na vykonanie ciest na pojednávanie z Považskej
Bystrice do Nového Mesta nad Váhom a späť - 136 km celkovo 7 krát a to dňa 30.03.2009, 08.02.2010,

22.9.2010, 26.01.2011, 03.10.2011, 11.01.2012, 15.01.2014. Jazda dňa 30.03.2009 - cestovné vo výške
35,77 Eur (priemerná spotreba 7,6 l na 100 km, spotreba na 1 km - 0,076 l, cena paliva za 1 l - 1,052
Eur, cena za 1 km 1,052 Eur x 0,076 = 0,080 Eur + 0,183 Eur/km = 0,263 Eur/km x 136 km = 35,77 Eur).
Jazda dňa 08.02.2010 - cestovné vo výške 36,86 Eur (priemerná spotreba 8,3 l na 100 km, spotreba
na 1 km - 0,083 l, cena paliva za 1 l - 1,060 Eur, cena za 1 km 1,060 Eur x 0,083 = 0,088 Eur + 0,183

Eur/km = 0,271 Eur/km x 136 km = 36,86 Eur). Jazda dňa 22.09.2010 - cestovné vo výške 37,54 Eur
(priemerná spotreba 8,3 l na 100 km, spotreba na 1 km - 0,083 l, cena paliva za 1 l - 1,124 Eur, cena
za 1 km 1,124 Eur x 0,083 = 0,093 Eur + 0,183 Eur/km = 0,276 Eur/km x 136 km = 37,54 Eur). Jazda
dňa 26.01.2011 - cestovné vo výške 39,44 Eur (priemerná spotreba 8,3 l na 100 km, spotreba na 1 km
- 0,083 l, cena paliva za 1 l - 1,285 Eur, cena za 1 km 1,285 Eur x 0,083 = 0,107 Eur + 0,183 Eur/km =

0,29 Eur/km x 136 km = 39,44 Eur). Jazda dňa 03.10.2011 - cestovné vo výške 40,12 Eur (priemerná
spotreba 8,3 l na 100 km, spotreba na 1 km - 0,083 l, cena paliva za 1 l - 1,348 Eur, cena za 1 km 1,348
Eur x 0,083 = 0,112 Eur + 0,183 Eur/km = 0,295 Eur/km x 136 km = 40,12 Eur). Jazda dňa 11.01.2012
- cestovné vo výške 40,66 Eur (priemerná spotreba 8,3 l na 100 km, spotreba na 1 km - 0,083 l, cena
paliva za 1 l - 1,395 Eur, cena za 1 km 1,395 Eur x 0,083 = 0,116 Eur + 0,183 Eur/km = 0,299 Eur/km

x 136 km = 40,66 Eur). Jazda dňa 15.01.2014 - cestovné vo výške 37,67 Eur (priemerná spotreba 6,8 l
na 100 km, spotreba na 1 km - 0,068 l, cena paliva za 1 l - 1,376 Eur, cena za 1 km 1,376 Eur x 0,068
= 0,094 Eur + 0,183 Eur/km = 0,277 Eur/km x 136 km = 37,67 Eur).

c) Z náhrady za stratu času v celkovej výške 337,80 Eur.

Náhrada za stratu času patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa za účasť na pojednávaniach pred
Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom dňa 30.3.2009, 08.02.2010, 22.09.2010, 26.01.2011,
03.10.2011, 11.01.2012, 15.01.2014. Táto náhrada predstavuje v zmysle § 17 Vyhlášky MSSRč.655/2004 Z.z. za rok 2009 sumu 11,59 Eur (právny zástupca si uplatnil 10,48 Eur), za rok 2010 sumu
12,02 Eur (právny zástupca si uplatnil 11,58 Eur), za rok 2011 sumu 12,35 Eur, za rok 2012 sumu 12,71
Eur, za rok 2014 sumu 13,40 Eur za každú i začatú polhodinu. Vzhľadom na vyššie uvedené potom

prináleží právnemu zástupcovi navrhovateľa náhrada za stratu času za 28 polhodín (7 x cesta Považská
Bystrica - Nové Mesto nad Váhom a späť, v celkovej výške 337,80 Eur (4 x 10,48 Eur, 8 x 11,58 Eur,
8 x 12,35 Eur, 4 x 12,71 Eur, 4 x 13,40 Eur).

d) Odmena advokáta bola za úkony do 31.5.2009 v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č.655/2004 Z.z. platnej a

účinnej do 31.05.2009 (keď náhrady boli možné zvýšiť o DPH až na základe novely vyhlášky č.209/2009
účinnej od 01.06.2009) vo výške 5.815,44 Eur zvýšená o 20 % DPH, t.j. o sumu 1.163,09 Eur a zároveň
bola zvýšená odmena a náhrady za úkony advokáta po 01.06.2009 vo výške 8.109,20 Eur o 20 % DPH,
t.j. o sumu 1.621,84 Eur.

Trovyprávnehozastúpeniapredstavujúsumu16.736,33Eur(odmenavovýške13.345,54Eur+náhrada

cestovného vo výške 268,06 Eur + náhrada za stratu času vo výške 337,80 Eur + DPH vo výške 2.784,93
Eur), ktoré súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť
spoločne a nerozdielne právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Súd nepriznal navrhovateľom 1 - 3 náhradu trov právneho zastúpenia za nimi uplatnené úkony a to:

za poradu s klientmi zo dňa 27.03.2009, za poradu s klientmi zo dňa 04.02.2010, za poradu s klientmi
zo dňa 10.01.2012, ako aj s tým súvisiace náhrady. Právny zástupca navrhovateľa síce predložil,
avšak až dodatočne, do spisu zápisnice z porady s klientmi zo dňa 27.03.2009 a zo dňa 10.01.2012,
zápisnicu z porady s klientmi zo dňa 03.08.2010 právny zástupca nepredložil. Samotná porada s klientmi
nestačí na účelné uplatňovanie práva, vždy s ňou musí byť spojený nejaký úkon smerujúci k súdu,

respektíve musí reagovať na úkon súdu, alebo účastníka konania, inak porada nie je účelná v zmysle
Občianskeho súdneho poriadku v konaní pred súdom. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 30.03.2009
sa konalo pojednávanie, pričom právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní uviedol, že z dôvodu
PN sa nestihol vyjadriť a žiadal o poskytnutie lehoty na úpravu žaloby, neprodukoval žiadne dôkazy
a bol uznesením vyzvaný na doloženie návrhov na doplnenie dokazovania v lehote 20 dní. Nie je

teda zrejmá účelovosť porady zo dňa 27.03.2009. Ďalšia porada sa mala konať dňa 04.02.2010,
teda len jeden pred ďalším pojednávaním, avšak 10 mesiacov po prvom pojednávaní, kde bola
právnemu zástupcovi navrhovateľa poskytnutá lehota na doplnenie dokazovania. Ďalej súd nepriznal
navrhovateľom 1 - 3 náhradu trov právneho zastúpenia za návrh na vykonanie dôkazov - vypočutie
svedkov zo dňa 20.04.2010 ako aj s tým súvisiace náhrady, pričom tento úkon nepovažoval súd za

účelne vynaložený, pretože právny zástupca mohol na predchádzajúcich pojednávaniach navrhnúť
vypočutie týchto svedkov. Ďalej súd nepriznal navrhovateľom 1 - 3 náhradu trov právneho zastúpenia
za štúdium spisu zo dňa 13.09.2010 /20 minút/, za štúdium spisu zo dňa 10.01.2012 /30 minút/, ako aj
s tým súvisiace náhrady, nakoľko tieto nie sú úkonmi právnej služby a naviac neboli účelne vynaložené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje
ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a

čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.