Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Milena Fegyesová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/251/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409206720
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milena Fegyesová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2013:6409206720.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou Mgr. Milenou Fegyesovou v právnej veci

navrhovateľa v 1. rade T. Q., W.. XX.XX.XXXX E. W. U. X. C. K. Q., W.. X.X.XXXX, I. F. M. Q. XXX,
zastúpení JUDr. Jánom Reptišom, advokátom so sídlom Nám. Matice slovenskej 23, 965 01 Žiar nad
Hronom proti odporcovi T. F., W.. XX.X.XXXX, M. F. R. XXX, zastúpený JUDr. Martinou Mészáros
Bariakovou, advokátkou so sídlom Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 9.839,11 € s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Sud návrh z a m i e t a.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n íspoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania
5.889,98 € a zaplatiť ich na účet právnej zástupkyne odporcu JUDr. Martiny Mészáros Bariakovej,
vedený v Tatra banke, a.s., pobočka Zvolen číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a v 2. rade návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.7.2009 prostredníctvom
právneho zástupcu žiadali zaviazať odporcu platobným rozkazom na zaplatenie sumy 9.839,11 € s
príslušenstvom z titulu náhrady škody. Návrh odôvodnili tým, že odporca sa zaviazal pre nich zhotoviť
dielo a to vybudovať základy s platňou pre postavenie montovaného domu v cenovej relácii 230.000,-

Sk, pričom sa im zaručil za kvalitu práce, ako aj dodržanie projektovej dokumentácie, ktorá mu bola
pri spoločnom jednaní predložená. Pri zhotovení diela im oznámil, že náklady na jeho zhotovenie
sa zvýšili o 100.000,- Sk, s čím nakoniec súhlasili, pretože boli v časovej tiesni a tieto peniaze mu
vyplatili. Pred započatím montáže rodinného domu firma Safeko vyslala pracovníkov na ohliadku a
zameranie vyhotoveného diela - základov s platňou, ktorí pri tejto ohliadke zistili, že nebola absolútne
dodržaná projektová dokumentácia, že ide o vysoký stupeň nekvality prác a tolerancie uvedené
výrobcom domu nie sú dodržané a zároveň im uviedli, že rodinný dom sa formou montáže na takýchto

základoch nedá postaviť. Z uvedeného dôvodu vyhľadali odporcu a požiadali ho o odstránenie vadného
stavu, čo on odmietol a navrhol im zľavu z ceny diela vo výške 15.000,- Sk, s čím nesúhlasili.
Firma Safeko im ponúkla, že im pošle pracovníkov, ktorí základovú dosku s platňou opravia, pričom
uvedenej firme zaplatili 150.000,- Sk za opravu, ktorú previedla. Vzhľadom na náklady a škody, ktoré
im odporca spôsobil, požiadali súdneho znalca o vyhotovenie znaleckého posudku na určenie výšky
škody spôsobenej odporcom, lebo ešte predtým dňa 8.4.2008 zaslali na adresu odporcu doporučenú
zásielku s reklamáciou a zároveň ho vyzvali k vzájomnému urovnaniu vzniknutej situácie. Po vykonaní

znaleckého úkonu im znalec vyčíslil škodu spôsobenú odporcom v znaleckom posudku č. 99/2009 vo
výške 9.839,11 € vrátane DPH, na ktorú sumu žiadali odporcu v tomto konaní zaviazať.Okresný súd v Žiari nad Hronom rozhodol o tomto návrhu dňa 6.10.2011 rozsudkom č. k.
6C/251/2009-206, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 4.980,33 € s
príslušenstvom a trovami konania. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Proti rozsudku podal odporca dňa

28.11.2011 prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie.

V dôsledku podaného odvolania odporcu, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.
15Co/316/2011-235 zo dňa 23.2.2012 rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom vo výroku o
povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľom 4.980,33 € s príslušenstvom a trovami konania zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby sa okresný súd v ďalšom konaní bližšie zaoberal
podstatnými náležitosťami pre vznik zmluvy o dielo a vychádzal zo skutočne zistených faktov, ktoré sú
nespochybniteľne preukázané a vyplývajú z dôkazov. Pokiaľ nebude mať za jednoznačne preukázaný
obsah dohody ako aj záväzok odporcu vykonať dielo na svoje nebezpečenstvo, s čím sa doteraz
ani prvostupňový súd nezaoberal, nemôže z toho vyvodiť, že by došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. V
konaní nebolo preukázané, že by sa účastníci dohodli na cene diela. Nebol preukázaný ani záväzok

navrhovateľa plniť z takejto zmluvy.

Podľa § 226 O.s.p., Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, právnych zástupcov, výsluchom svedkov,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci :

Navrhovatelia sa rozhodli, že si postavia rodinný dom, za ktorým účelom oslovili firmu Safeko s.r.o.
so sídlom Holíč, ktorá mala v ponuke rodinný dom EVO 2, ktorý si následne z ich ponuky vybrali. Na

základe prebehnutého jednania došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo č. 26/2007/NET/Sk (č. l. 128), ktorá
zmluva bola uzavretá dňa 17.9.2007 v Holíči. Z písomného oznámenia zo dňa 14.5.2008 od spoločnosti
Safeko (prílohová obálka) vyplynula povinnosť pre objednávateľa (tu navrhovateľov v 1. a 2. rade)
vybudovať základovú dosku pre samotnú výstavbu rodinného domu. Za týmto účelom navrhovatelia
oslovili niekoľko firiem. Nakoniec si vybrali odporcu, ktorého poznali z videnia a počuli, že takéto práce

vykonáva. Tvrdili, že im prisľúbil zhotoviť dielo v cenovej relácii 230.000,- Sk, pričom im vysvetľoval, že
ručí za kvalitu prác, ako aj dodržanie projektovej dokumentácie, ktorá mu bola pri spoločnom jednaní
predložená. Pred započatím montáže rodinného domu firma Safeko vyslala pracovníkov na ohliadku
diela, ktorí zistili, že nebola dodržaná projektová dokumentácia a ide o vysoký stupeň nekvality prác.
Vyhľadali odporcu s tým, aby odstránil vadný stav, čo odmietol. Firma Safeko platňu opravila, pričom

navrhovatelia za opravu zaplatili 150.000,-- Sk.

Predmetom znaleckého posudku, ktorý doložili navrhovatelia ako listinný dôkaz, vypracovaného Ing.
Danielom Bartkovičom pod číslom 99/2009 zo dňa 24.7.2009 bolo posúdenie kvality stavebných prác
na realizácii základovej dosky rozostavanej stavbe rodinného domu na pozemku parcela č. 38/76 v

k. ú. Trnavá Hora a zároveň vyčíslenie nákladov na opravu základovej dosky. Znalec vyčíslil náklady,
potrebné na vybudovanie novej základovej dosky vo výške 9.839,11 € vrátane DPH. Pokiaľ ide o
posúdenie kvality stavebných prác, znalec uviedol, že základová doska nespĺňala požiadavky projektu
stavby overeného stavebným úradom v stavebnom konaní, požiadavky na jej hrúbku a rovinnosť.

Odporca sa bránil tým, že nebola uzavretá žiadna zmluva o dielo, a to ani ústna. Potvrdil,
že navrhovatelia ho oslovili, aby im vypomohol pri budovaní základov s platňou pre postavenie
montovaného domu, avšak za túto pomoc mu mali zaplatiť len 35.000,- Sk. Nikdy mu neboli vyčítané
žiadne vady, ani kvalita práce. Od navrhovateľov neobdržal žiadnu písomnú reklamáciu. Keďže medzi
nimi nevznikol žiadny zmluvný vzťah, nemožno vyvodiť z toho zodpovednosť za vady a návrh žiadal

zamietnuť.

Na pojednávaní dňa 3.12.2013 súd opätovne vypočul odporcu, ktorý si však na odstup času na nič
nepamätal, uviedol len to, že mal niečo spraviť pre navrhovateľa, že mu len pomáhal. Zotrval na
predchádzajúcej výpovedi, že s navrhovateľmi žiadnu zmluvu neuzatváral, nedohodli sa na žiadnych

náležitostiach zmluvy.

Svedkovia R. Y. a Y. Y., príbuzní navrhovateľov, vypovedali, že boli pritom, keď navrhovateľ odporcovi
dával peniaze, pričom išlo o väčšiu čiastku, ktorá bola v obálke, avšak nevedeli povedať, o akú sumuišlo a nevedeli uviesť ani to, či navrhovatelia dávali peniaze za materiál alebo za prácu. Svedok U. C.
vypovedal, že bol osobne prítomný pri tom, keď navrhovateľ odovzdal odporcovi po 100.000,- Sk, pričom
tieto si odporca prepočítal. Tvrdil, že pri odovzdávaní peňazí boli vyššie uvedení svedkovia R. Y. E. Y.

Y.Š.. Vypovedal, že odporca chodil po stavbe s projektovou dokumentáciou.

Právna zástupkyňa odporcu sa pridržiavala písomne podaného vyjadrenia k návrhu na začatie konania.
V záverečnej reči uviedla, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody, ktorú preukazuje znaleckým
posudkom, ktorý právna zástupkyňa spochybňovala z dôvodu, že škoda bola odstraňovaná tak, že

bola základová doska dobudovaná doliatím určitého množstva m3 betónu a nie vybudovaním novej
základovej dosky, čo bolo predmetom znaleckého posudku. Namietala, že nie je v konaní preukázané,
že škoda skutočne vznikla a v akej výške. Uviedla, že v konaní nebolo preukázané, že odporca svojím
konaním, ktoré by malo charakter protiprávneho konania, túto škodu spôsobil, pretože navrhovatelia
sa sami rozhodli vybudovať základovú dosku svojpomocne, keď odmietli, aby to robila firma Safeko v
zmysle stavebného povolenia, pričom poukázala na to, že z konania vyplynulo, že odporca bol najatý

len v pozícii šichník, alebo majster a to na tom základe, že je murár a vykonáva murárske práce na
základe živnostenského listu. Uviedla, že žiadnu zmluvu s navrhovateľmi neuzavrel. Tvrdila, že v konaní
nebolo preukázané, že by takáto zmluva o dielo vznikla, neexistuje o tom žiadny dokument. Rovnako
nebolo preukázané, že predmetom rozhovoru navrhovateľa 1. rade s odporcom by bolo dojednanie o
podstatných náležitostiach vzniku zmluvy o dielo, a to že by došlo k dojednaniu o predmete diela a

cene diela. Uviedla, že okrem toho, že v konaní nebolo preukázané, že by odporca škodu spôsobil a
v akej výške, absentuje aj ďalší atribút, dôležitý pre priznanie náhrady škody a to príčinná súvislosť
medzi zavineným konaním odporcu a skutočne vzniknutou škodou v určitej výške, pretože okrem
odporcu, ktorý tam chodil robiť na požiadavku navrhovateľov, chodili na stavbu pomáhať aj ďalšie osoby,
ktoré boli vypočutí ako svedkovia a rodinní príslušníci navrhovateľov, z čoho jasne vyplýva, že stavba

bola realizovaná svojpomocne a preto si navrhovateľ aj sám zodpovedá, v akej kvalite je táto stavba
vykonaná., prípadne stavebný dozor. Súdu naviac ozrejmila skutočnosť, prečo bola predchádzajúcemu
právnemu zástupcovi JUDr. Jánovi Paučovi odvolaná plná moc a to z toho dôvodu, že v písomnom
odpore uviedol, že navrhovatelia zaplatili odporcovi za pomoc celkovo 35.000,- Sk, čo sa nezakladalo na
pravde a právny zástupca pochybil v tomto písomnom vyjadrení, pretože odporca mu takúto informáciu

neposkytol. Uviedol, že mu mali zaplatiť celkovo 35.000,- Sk, pričom právny zástupca do tohto odporu
napísal „zaplatili celkovo“. Rovnako namietala skutočnosť, že súd kvalifikoval nárok navrhovateľov ako
zľavu z ceny diela a v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie krajského súdu, ktorý konštatoval, že v
konaní nebolo vôbec preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Žalobu
žiadala v celom rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania.

Podľa § 631 Obč. zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, kom bolo dielo zadané
(zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Zmluva o dielo je dvojstranný vzájomný záväzkový právny vzťah, ktorou sa zhotoviteľ diela zaväzuje

vykonať na svoje nebezpečenstvo pre objednávateľa určité dielo za odplatu. Zmluva o dielo vzniká
len čo sa účastníci dohodnú na podstatných náležitostiach, a to o predmete zmluvy a o poskytnutí ceny
za dielo. Výška ceny nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Popri týchto náležitostiach môže zmluva
obsahovať dohodu o kvalite diela, čase zhotovenia, o súčinnosti zo strany objednávateľa. Ak len jeden
z účastníkov zmluvy je podnikateľom, nastupuje úprava podľa Občianskeho zákonníka.

Podľa § 43 Obč. zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo
všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Dielo ako predmet zmluvy je určitým pracovným výsledkom, ktorý má najčastejšie hmotnú povahu. V

danom prípade by predmetom diela bola vyhotovená platňa pod rodinný dom. Keďže zmluva o dielo
je odplatný typ zmluvy, cena za vykonanie diela nesmie v nej chýbať. Výška ceny môže byť určená
dohodou zmluvných strán alebo osobitnými cenovými predpismi.

Pojmovým znakom zmluvy o dielo je však vykonanie diela na vlastné nebezpečenstvo zhotoviteľa.

Vzhľadom na to, že zhotoviteľ sa zaväzuje plniť výsledok práce, znáša riziko spôsobu, ako dielo vykoná.
Ide o riziko, že nastane taká skutočnosť, ktorá znemožní zhotoviteľovi riadne splnenie zmluvy o dielo.
Nebezpečenstvo zmarenia diela môže spočívať v tom, že dielo nebude možné vôbec vykonať, napr.pre nedostatok materiálu alebo z prevádzkových dôvodov, alebo už hotové, ešte neodovzdané dielo sa
náhodne zničí, stratí. Po všetkých týchto prípadoch znáša riziko zhotoviteľ.

Toto je podstatná skutočnosť pre rozlíšenie zmluvy o dielo od iných zmluvných typov, predovšetkým v
oblasti zodpovednostných vzťahov.

Ajkeďzmluvaodielosamôžeuzatvoriťústne,tedaniepísomnouformou, účastnícitakéhotozmluvného
vzťahu sa vystavujú do budúcnosti riziku, že jednoznačne nebude preukázaný obsah zmluvy, resp. jej

vznik. Vznik zmluvy ústnou formou je skôr typická pre dielo zhotovené na počkanie napr. holičské alebo
kadernícke práce, oprava obuvi. Navrhovatelia zrejme pristupovali k tomuto vzťahu bez bližšej znalosti
právnej úpravy, čo sa ani od nich nevyžaduje, na druhej to však nesie riziko vzniku rozporov a ich
riešeniu.

Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že odporca a navrhovateľ v 1. rade sa stretli,

pričom sa predtým nepoznali a predmetom ich stretnutia bola stavba základovej dosky. Navrhovateľom
bolo známe, že odporca by mal takéto práce vykonávať. Súd z obsahu spisu zistil, že navrhovateľ
nemá odborné vzdelanie na tento typ prác, resp. z ničoho nevyplýva, že by v rámci predmetu podnikania
mohol takéto práce so všetkou odbornosťou vykonávať. Na druhej strane to neznamená, že by nemohol
na základe dohody túto prácu vykonať. V konaní bolo preukázané aj to, že na stavbe sa zúčastňovali

jednak rodinní príslušníci navrhovateľov, ale pracoval tam aj samotný navrhovateľ a jeho známi. Nebýva
neobvyklé, že pri podobných prácach sa zúčastňujú aj rodinní príslušníci, avšak v prípade uzavretia
zmluvy o dielo za toto zodpovedá zhotoviteľ diela.

Z dokazovania však nebolo preukázané, že bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že túto stavbu postaví

odporca na vlastné nebezpečenstvo a v podstate vo vlastnej réžii. V tejto súvislosti súd poukazuje na
to, že základný štandardný postup je správny vtedy, ak si účastníci jednoznačne dohodnú predmet
diela ako aj cenu, aspoň odhadom, ako aj to, že zhotoviteľ bude za toto dielo zodpovedať, resp. že
ho vyhotoví na vlastné nebezpečie. Otázka zodpovednosti v tomto prípade zohráva kľúčovú úlohu. V
takom prípade zhotoviteľ vyhotovuje dielo sám a častým dokladom tohto vzťahu je aspoň jednoduchá

základná písomná zmluva. V danom prípade síce navrhovatelia tvrdili vznik danej zmluvy, ale podľa
názoru súdu nebol preukázaný obsah tejto zmluvy, keďže odporca ho popieral a nie iný jednoznačný
dôkaz na to, že by sa odporca zaviazal vyhotoviť dielo na vlastné nebezpečie.

Skutočnosť, že svedok U. C. poukázal na to, že odporca chodil po stavbe s projektovou dokumentáciou,

neznamená ešte to, že sú splnené všetky atribúty pre vznik zmluvy, pretože pokiaľ pomáhal pri
vyhotovení tohto diela, mohol tak konať, avšak na základe iného titulu, ako je uzatvorenie zmluvy o dielo
vo vzťahu k zodpovednosti z toho vyplývajúcej. Je nepochybné, že na zhotovení diela sa zúčastňovali
viacerésubjektyatotoboloskôrvykonávanésvojpomocne,keďženadielepracovaliajrodinnípríslušníci
navrhovateľov.

Taktiež v konaní nebolo preukázané, že by bola dohodnutá cena diela, to znamená skutočnosť,
že navrhovatelia sa zaviazali za vyhotovenie diela navrhovateľovi zaplatiť celú dohodnutú sumu.
Skutočnosť, pokiaľ odporca sa stavbe pracoval a prípadne prevzal finančné sumy, už z dokazovania
vyplýva, že to bolo za materiál, ktorý následne vyplatil dodávateľom tovaru. Z výpovede svedkov R.

Y. E. Y. Y., naviac príbuzných navrhovateľa, vyplynulo, že boli pritom, keď navrhovateľ odporcovi dával
peniaze, pričom išlo o väčšiu čiastku, ktorá bola v obálke, avšak nevedeli povedať, o akú sumu išlo a
nevedeli uviesť ani to, či navrhovatelia dávali za materiál alebo za prácu. Z ich výpovedí súd vyvodil len
tú skutočnosť, že došlo k odovzdaniu peňazí odporcovi, avšak nebolo preukázané, v akej výške a za
akým účelom. Rovnako výpis z účtu nie je jednoznačný dôkaz o tom, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo,

je len dôkazom o tom, že tieto peniaze boli vybraté a boli spotrebúvané aj pre účely danej výstavby.

Pri zmluve o dielo je totiž bežný iný postup, a to, že dielo je zhotovené vo vlastnej réžii zhotoviteľa a
následne tento dodávku vyfakturuje a objednávateľ zaplatí dodané dielo po tom, čo ho riadne prevzal.
Je možný aj ten postup, že zhotoviteľ diela inkasuje riadne zálohy, predovšetkým na materiál a tieto

riadne zúčtuje po zhotovení diela.

Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že navrhovatelia v konaní nepreukázali, že medzi nimi a
odporcom došlo k uzavretiu zmluvy o dielo tak, ako to má na mysli ust. § 631 Obč. zákonníka.Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ porušenie právnej povinnosti, b/
existencia škody, c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a d/ zavinenie.

Súd poukazuje na to, že v danom prípade pôvodná základová doska bola vybudovaná, nebola

neupotrebiteľná. Pokiaľ došlo k dobudovaniu tejto základovej dosky, udialo sa to len navŕšením betónu
do požadovanej výšky a vyhotovením izolácie. Treba zdôrazniť, že na stavbe sa spolupodieľali aj
navrhovatelia a ich rodinní príslušníci, preto súdu nie je zrejmé, ako je možné, keď z projektovej
dokumentácie vyplývalo, že podkladová platňa má mať 20 cm, prečo túto vybudovali tenšiu, pričom
nejde o žiadny zložitý technický úkon a sami navrhovatelia si hrúbku platne mohli kontrolovať
počas jej vyhotovenia. To znamená, že navrhovatelia vyhotovením tejto platne neutrpeli žiadnu škodu,

rozhodujúcou skutočnosťou bolo len to, že túto platňu bolo treba navýšiť o ďalší materiál. Z tohto dôvodu
aj závery znalca ohľadom výpočtu nie sú správne. Nakoľko navrhovatelia v konaní neuniesli dôkazné
bremeno o vzniku škody v uplatnenej výške 9.839,11 €, ako aj o tom , že túto škodu spôsobil odporca,
súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý má vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd preto zaviazal navrhovateľov spoločne a nerozdielne
nahradiť odporcovi trovy konania spolu vo výške 5.889,98 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku 888,50 € (súdny poplatok za odpor 590 € + súdny poplatok za odvolanie 298,50 €) a trov

právneho zastúpenia vo výške 5.001,48 €, ktoré trovy sú navrhovatelia povinní zaplatiť na účet právnej
zástupkyne odporcu JUDr. Martiny Mészáros Bariakovej, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku
( § 149 ods. 1 O.s.p. ).

Právna zástupkyňa odporcu vyčíslila trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 5.001,48 €. Z toho 8-

úkonov právnej služby po 253,93 €/úkon z tarifnej hodnoty 9.839,11 € (prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie odporu, písomné vyjadrenie zo dňa 21.3.2010, zastupovanie na pojednávaní dňa 9.9.2010,
4.12.2012 a 3.12.2013, ďalšia porada s klientom dňa 21.3.2010, podanie odvolania zo dňa 25.11.2011),
4-úkony právnej služby po 507,86 € za zastupovanie na pojednávaní dňa 23.3.2010, 13.5.2010,
18.1.2011 a 6.10.2011, ktoré presiahlo dve hodiny, 1 úkon právnej služby vo výške 63,48 za účasť

na pojednávaní dňa 26.1.2010, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, 3-úkony právnej služby po
169,28 € za poradu s klientom dňa 11.11.2011, 23.11.2012 a 29.11.2013, 2 x režijný paušál po 6,95 €
za rok 2009, 6 x režijný paušál po 7,21 € za rok 2010, 4 x režijný paušál po 7,41 € za rok 2011, 2
x režijný paušál po 7,63 € za rok 2012, 2 x režijný paušál po 7,81 € za rok 2013. Náhrada za stratu
času za čas strávený cestou na pojednávanie zo Zvolena do Žiaru nad Hronom a späť dňa 23.3.2010,

13.5.2010, 9.9.2010, 18.1.2011, 6.10.2011, 4.12.2012 a 3.12.2013 a späť spolu vo výške 171,70 €,
cestovné náhrady spolu vo výške 77,90 € za cestu Zvolen - Žiar nad Hronom a späť v súvislosti s
pojednávaním dňa 23.3.2010, 13.5.2010, 9.9.2010, 18.1.2011, 6.10.2011, 4.12.2012 a 3.12.2013.

Súd priznal právnej zástupkyni odporcu trovy právneho zastúpenia v plnej výške 5.001,48 €, nakoľko

boli vyčíslené podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/b/c/, § 13a ods. 4, § 15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1.
v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici písomne, a to v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods.1a 2 O.s.p. ).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods.1 O.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.