Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. november 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23C/40/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205224127
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Géciová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7205224127.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, v právnej veci žalobcu: F. L., nar.

XX.X.XXXX, bytom M., S. č. XX, právne zastúpený: JUDr. Antonom Hencovským, advokátom so sídlom
v Košiciach, Františkánska č. 3, proti žalovanému: VAMEX a.s., so sídlom v Košiciach, Zuzkin park č. 6,
právne zastúpený: JUDr. JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom v Košiciach, Česká 5, za účasti
vedľajšieho účastníka: Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, Festivalové nám. č. 1, Košice, v konaní o
náhradu škody na zdraví s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 25.760,11 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 1.545,50 eur na depozitný účet
Okresného súdu Košice II č. účtu: 7000142094/8180 do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu v sume 298,75 eur titulom trov znaleckého dokazovania
na účet Okresného súdu Košice II č. účtu: 7000142035/8180 do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 8.137,24 eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľavedenývSlovenskejsporiteľnia.s.,č.účtu:82179525/0900atodo30dníodprávoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou zo dňa 26.8.2005 doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.8.2005 žiadal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.080.000,- Sk s príslušným úrokom z omeškania odo
dňa vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia, z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia z poškodeného zdravia spôsobeného chorobou z povolania - Astma bronchiale. Sťaženie

spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené v Posudku o odškodnení sťaženia spoločenského
uplatnenia pri chorobách z povolania, vypracovanom dňa 26.3.2004 vo Fakultnej nemocnici L. Pasteura,
Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach (ďalej „KPLaKT), MUDr. M. B. a
Doc. MUDr. C. R., PhD., prednostom kliniky na 400 bodov. Odškodnenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia žiadal žalobca priznať vo výške 45 násobku základného bodového ohodnotenia, t. j. 400
bodov x 60,- Sk x 45 násobok = 1.080.000,- Sk.Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe dňa 17.10.2005 navrhol, aby súd posudzoval nárok žalobcu len
v rozsahu ust. § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. a žalobu týkajúcu sa mimoriadneho odškodnenia sťaženia
spoločenskéhouplatneniapodľaust.§7ods.3vyhl.zamietolakoneopodstatnenú.Uviedol,ženesúhlasí

s právnym posúdením poškodenia zdravia žalobcu, nakoľko sa v danom prípade nejedná o prípad
hodný osobitného zreteľa podľa ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., namietal závažnosť poškodenia
zdravia žalobcu - zistenej choroby z povolania, keď Posudkom KPLaKT FN Košice bolo stanovené
bodové hodnotenie podľa položky č. 106 prílohy cit. vyhlášky počtom bodov 400, pričom toto ochorenie
je uvedeným právnym predpisom hodnotené v rozsahu počtu bodov 200 až 1300 bodov, z čoho je

zrejmé, že lekárskym posudkom stanovený rozsah ohodnotenia poškodenia zdravia žalobcu v rozpätí
nižšom ako v 1/3 maximálneho ohodnotenia vyjadruje, že sa jedná o poškodenie menej závažného
rozsahu. Mal za to, že uvádzaná precitlivelosť na múku zrejme zasahuje život žalobcu len v určitej
oblasti, teda prevažne v oblasti pracovnej a žalobcom nebolo preukázané, že ním uvádzané dýchacie
problémy, pokiaľ sa nenachádza v pracovnej expozícii alergénu - múky, sú v príčinnej súvislosti so
zistenou chorobou z povolania a preto aj uvádzané jeho obmedzenia, resp. znemožnenia predpokladov

uplatnenia sa v ďalšom živote a psychické problémy, ich vplyv na rodinný a spoločenský život nie sú
preukázané a pokiaľ existujú, môžu spočívať v astmatickom ochorení, ktoré nie je v príčinnej súvislosti
so zistenou chorobou z povolania.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.10.2005 uviedol, že vychádzajúc z
predloženéhonávrhu,posudzujúcpredloženémateriályozdravotnomstavežalobcu,žalobučodovýšky

uplatňovaného nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotí ako nadhodnotenú. Vedľajší
účastník zároveň predložil rozhodnutie o odškodnení žalobcu v základnom bodovom ohodnotení
vo výške 24.000,- Sk za sťaženie spoločenského uplatnenia. Uviedol, že odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú skutočne obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Písomným podaním zo dňa 6.2.2006 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu oznámil,
že dňa 13.9.2005 bol žalobca uznaný invalidným v dôsledku choroby z povolania, nakoľko po odbornom
lekárskom vyšetrení posudkovou komisiou, bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
stanovená na 50%.

Okresný súd Košice II rozsudkom č. k. 23C/40/2005-124 zo dňa 4.4.2007 zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi 216.000,- Sk do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti a v časti úroku z
omeškania žalobu zamietol, konanie v časti o náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle
predloženého posudku z odboru Psychiatria a Sexuológia v počte bodov 300 zastavil s tým, že
po právoplatnosti rozsudku bude vec postúpená Ústrediu Sociálnej poisťovne v Bratislave, zaviazal
žalovaného na náhradu trov konania titulom súdneho poplatku, trov štátu titulom trov znaleckého

dokazovania a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a to proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutá (výrok č. 2), ktorým bolo konanie v časti o náhradu SSU v zmysle predloženého posudku
z odboru Psychiatria a sexuológia v počte bodov 300 zastavené s tým, že po právoplatnosti rozsudku
bude vec postúpená Ústrediu Sociálnej poisťovne v Bratislave (výrok č. 3 a 4) a ktorým nebola žiadnemu

z účastníkov priznaná náhrada trov konania (výrok č. 7).

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu, rozsudok súdu prvého stupňa, okrem vyhovujúceho
výroku (výrok č. 1), zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V
odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol, že závery súdu prvého stupňa v meritórnom rozhodnutí
nemajú dostatočný základ vo vykonanom dokazovaní a preto považuje rozsudok súdu prvého stupňa

za predčasný a to pokiaľ ide o posudok vypracovaný MUDr. E. a uviedol, že pre záver o tom, či nárok
žalobcu vychádzajúci z bodového ohodnotenia vykonaného MUDr. E. je potrebné posudzovať ako
osobitný nárok nie je rozhodujúci dátum, kedy bol posudok vyhotovený, ale rozhodujúci je dátum, ku
ktorému sa ustáli stav poškodeného tak, že tento je možné obodovať (§9 ods. 1 vyhlášky). Bez ustálenia
dátumu takéhoto ustálenia zdravotného stavu nemožno ani uzavrieť, či stav poškodeného bol ustálený

a teda aj obodovateľný aj z hľadiska následkov konštatovaných MUDr. E. už v čase vyhotovovaniabodového ohodnotenia ostatných diagnóz KPL. Pokiaľ by sa tak stalo, potom aj tieto následky mali
byť premietnuté do bodového ohodnotenia, ktoré vystavila KPL. V prípade záveru spočívajúceho v
tom, že tieto nároky, vzhľadom na neskôr ustálený stav sa stali obodovateľnými až neskôr, je potrebné

vypracovať osobitné bodové ohodnotenie. Aj v tomto prípade však výlučne KPL. Vyriešenie tejto
odbornej otázky je významné z hľadiska rozdielneho spôsobu ustálenia výšky bodov podľa bodu II
ods. 2 zásad pre ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej „SSU“). Ustálenie dátumu
odškodniteľného stavu z hľadiska psychických a sexuálnych následkov je významné aj z hľadiska
posúdenia právomoci súdu na rozhodnutie o nároku, keďže pokiaľ tento dátum bol ustálený na obdobie

po 1.1.2004 bola by na priznanie základu tohto nároku oprávnená Sociálna poisťovňa tak, ako to
konštatoval súd prvého stupňa a až potom by bola daná právomoc súdu rozhodovať o zvýšení náhrady
podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z.. Uvedené nedostatky v obodovaní neboli odstránené ani v rámci
znaleckého dokazovania, keďže znalkyni nebola uložená úloha vysporiadať sa s uvedenou otázkou.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa požiadať KPL o vyjadrenie k ňou vypracovanému
posudku o bodovom ohodnotení a to s ohľadom na diagnózu konštatovanú MUDr. E., a ak bude dôvodný

záver o potrebe dobodovať aj túto diagnózu, bude zároveň potrebné vyjadriť sa aj z hľadiska toho, k
akému dátumu je možné konštatovať ustálenie zdravotného stavu žalobcu do miery obodovateľnosti
tejto diagnózy.

Až po ujasnení tejto otázky bude možné rozhodnúť o tom, či súdom prvého stupňa priznaná výška SSU
je primeraná.

Súd si osvojil doposiaľ vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, prednesov
zástupcov účastníkov konania a znaleckým posudkom i zistený skutkový stav.

Žalobca na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.10.2000 pracoval u žalovaného - VAMEX a.s. Košice ako
pekár. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.8.2004 s účinnosťou od 1.9.2004 bol zmenený
obsahpracovnejzmluvyvčastitýkajúcejsavýkonufunkcie,miestavýkonupráceamzdovéhozaradenia.

Od uvedeného obdobia (1.9.2004) žalobca pracoval u žalovaného ako skladník, s miestom výkonu
práce Vamex a.s. Košice, Park Mládeže č. 1, Košice. V marci 2004 bolo žalobcovi zdravotníckym
zariadením Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie FN L. Pasteura v Košiciach (KPLaKT)
oznámené Hlásenie choroby z povolania - Astma bronchiale a precitlivelosťou na múku. Z posudku
o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania zo dňa 26.3.2004

vyplynulo, že sťaženie spoločenského uplatnenia bolo MUDr. M. B. a Doc. MUDr. C. R., PhD.,
prednostom KPLaKT FN L. Pasteura v Košiciach stanovené na 400 bodov. Tento záver bol zrealizovaný
na základe klinického nálezu včítane konziliárnych vyšetrení a objektivizovanej pracovnej expozície
alergénov. V čase zistenia choroby z povolania bol zamestnávateľom žalobcu žalovaný. Rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, bola žalobcovi priznaná náhrada za sťaženie spoločenského

uplatnenia v dôsledku choroby z povolania v sume 24.000,- Sk, t. j. 796,65 eur a dňom 13.9.2005 bol
žalobca uznaný za invalidného pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a bola stanovená miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50%. Rozhodnutím ústredia Sociálnej poisťovne v
Bratislave č. 610 312 bol žalobcovi priznaný počnúc od 13.9.2005 invalidný dôchodok.

Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom (dňa 9.2.2006; č.l. 27) uviedol, že od nástupu do práce u

žalovaného riadne vykonával prácu pekára, avšak od nástupu do práce cítil sucho v nose, slzili mu oči
a niekedy v roku 2002 až 2003 začal pociťovať, že sa mu zle dýcha. Ošetrujúca lekárka ho odoslala
na vyšetrenie na pľúcne oddelenie, kde mu po vyšetrení nasadili liečbu. V tom čase bol približne 3
týždne práceneschopný, po ukončení liečby jeho problémy ustúpili a nastúpil opäť do práce. O týždeň
až dva sa však zdravotné problémy opäť objavili, vyšetrili ho takmer všetci lekári pľúcneho oddelenia

Polikliniky Sever, ktorí mu nasadili vždy inú liečbu. V decembri mal záchvat dýchavičnosti a bola
privolaná záchranná služba. Začiatkom roku 2003 bol ošetrujúcou lekárkou odoslaný na KPL, kde bol
hospitalizovaný 9 dní a po vyšetrení mu bola priznaná choroba z povolania a bol vypracovaný znalecký
posudok o sťažení spoločenského uplatnenia. Práceneschopný bol až do apríla 2004. Keďže po nástupe
do práce po skončení práceneschopnosti zdravotné problémy u neho pretrvávali, bol zamestnávateľom

preložený na iné pracovné miesto, do skladu potravín v Zuzkinom Parku, kde po jednom dni práce
opäť nastali u neho zdravotné problémy. Ošetrujúcou lekárkou mu bol vypísaný liečebný poukaz doliečebneprerespiračnéatuberkulózneochoreniavKvetnici.Od1.9.2004nastúpilopäťdoprácevsklade
potravín na Mieri, kde pracoval až do februára 2005. Vo februári 2005 bol hospitalizovaný približne 9
dní na KPL, kde mu boli robené všetky potrebné vyšetrenia vrátane spirometrie a bol potvrdený jeho

zdravotný stav a choroba z povolania. Od prepustenia z KPL bol práceneschopný až do decembra
2005. Po skončení pracovnej neschopnosti osobne dňa 2.12.2005 (v piatok) odniesol zamestnávateľovi
ukončenie PNS. Nasledujúci týždeň mu bola predložená dohoda o rozviazaní pracovného pomeru
zo zdravotných dôvodov, ktorú spočiatku odmietol podpísať. Následne sa však so zamestnávateľom
dohodol na skončení pracovného pomeru dohodou a vyplatení dvojmesačného odstupného. Pokiaľ ide o

jeho stav, žalobca uviedol, že sa cíti byť zbytočný. Je vyučený kuchár, do roku 1989 pracoval v Jednote,
od 1989 do roku 1990 pracoval v pekárni v Čani. Až do nástupu do pracovného pomeru u žalovaného
nemal žalobca vážne zdravotné problémy. Uviedol, že pred vypuknutím choroby, aktívne hrával futbal,
zúčastňoval sa miestnych futbalových turnajov, spolu s manželkou chodievali na spoločenské akcie,
svadby a zábavy. V súčasnosti už žalobca nikde nechodí, nakoľko sa cíti zle a bojí sa, chodiť môže len
veľmi pomaly, fyzicky nevládze, preto sa nepúšťa ani do fyzicky náročnejších prác, bolia ho nohy, rýchlo

sa unaví, ťažko sa mu dýcha a nedokáže dlho plynule rozprávať. Aj pri prácach okolo domu, resp. doma
pri rôznych opravách, musí stále niekoho žiadať o pomoc. Žalobca ďalej uviedol, že aj v súčasnosti chodí
na alergológiu, od decembra 2003 sú mu podávané vakcíny, užíva lieky Symbicort - protizápalový sprej,
Zodac proti alergii, nosné kvapky Flixonase a protizáchvatový sprej Berodual. Uviedol, že pred ľuďmi sa
hanbí užívať sprej, schováva ho aj pred deťmi, je nervózny, niekedy na deti kričí. S manželkou sa takmer

vôbec intímne nestýka, pretože nevládze, v noci nespí dobre, zobúdza sa na piskot v prieduškách a
spočiatku, keď sa choroba prejavila, aby manželku nerušil, spali oddelene.

Právny zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že žalovaný nepopiera základ sporu, sporná je len
výška nároku žalobcu, nakoľko z posudku o odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcovi
bol priznaný nárok vo výške menej ako 1/3 rozpätia bodového ohodnotenia a to 400 bodov.

Právnyzástupcažalobcunatomistompojednávaníuviedol,žežalobcavsúvislostisozistenouchorobou
zpovolaniajeviacmenejvylúčenýzovšetkýchoblastíživotaatorodinného,spoločenského,pracovného
i športového, z ktorého dôvodu, ako aj vzhľadom na vek žalobcu, v ktorom došlo k vzniku choroby z
povolania a to vo veku 42 rokov, uplatňuje si žalobca odškodnenie, ako prípadu hodného osobitného
zreteľa. K námietke žalovaného, že bodové ohodnotenie choroby z povolania je u žalobcu pod 1/3

základného ohodnotenia uviedol, že tento posudok bol vystavený v marci 2004. Od toho času však
žalobca oveľa častejšie užíva liečbu vo forme spreju (na rozťahovanie pľúc), v minulosti si trúfol aj na
namáhavejšiu fyzickú prácu, v súčasnosti už nie, pokiaľ pociťoval únavu v čase, keď bol zamestnaný,
v súčasnosti i napriek tomu, že je doma, jeho stavy únavy naďalej pretrvávajú a mal za to, že došlo k
zhoršeniu jeho zdravotného stavu oproti stavu, keď bol vystavený posudok o sťažení spoločenského

uplatnenia.

Svedkyňa W. L., manželka žalobcu na pojednávaní konanom dňa 20.3.2006 (č.l. 38) uviedla, že predtým
ako u jej manžela bola zistená choroba z povolania, nemal žiadne problémy, a to ani keď pracoval v
iných pekárňach. Krátko po nástupe manžela do zamestnania, nastúpila k žalovanému aj ona, a hneď od
začiatku tiež mala problémy s dýchaním a kýchaním, a aby mohla pracovať, nosila rúšku. U žalovaného

pracovala asi jeden rok, potom odišla do inej prevádzky. Svedkyňa ďalej uviedla, že keď jej manžel
nastúpil k žalovanému do práce, spočiatku bolo všetko v poriadku, sťažoval sa len na sucho v nose.
Neskôr sa to však začalo zhoršovať, mal veľké problémy, bol často práceneschopný a lekári spočiatku
konštatovali zápal pľúc. V priebehu pár mesiacov schudol 25 kg. Keď po skončení PNS nastúpil opäť
do práce, po krátkom čase mal opäť záchvat, a stalo sa, že v priebehu jedného týždňa bola s manželom

na pohotovosti, následne bol u nich lekár a tiež museli volať záchrannú službu, z dôvodu, že manžel
mal záchvat. Lekári skúšali u jej manžela pred diagnostikovaním tohto ochorenia rôzne lieky a liečbu.
Spočiatku chodieval na lekárske vyšetrenia sám, v súčasnosti ho musí sprevádzať. Kedy a kým bola
žalobcovi diagnostikovaná bronchiálna astma uviesť nevedela, domnievala sa, že až na KPL. Svedkyňa
vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že ich rodinný život sa po ochorení manžela zmenil od základov, majú

tri deti, z toho jedno maloleté, pričom o manžela sa musí starať ako o ďalšie tri deti. Manžel sa hanbí za
používanie inhalačného spreja aj pred ňou, tento si aplikuje len v kúpeľni a nevedela si predstaviť, že
by ho použil niekde na verejnosti či už na ihrisku pri futbalovom zápase, v kostole a pod.. S prácami v
domácnosti jej vo veciach, ktoré nezvládne manžel pomáha dospelý syn, prípadne švagor, na niektorépráce súvisiace s údržbou rodinného dumu volajú odborné firmy. Uviedla, že jej manžel má tiež problémy
s chôdzou a nakoľko bývajú na poschodí rodinného domu, stále sa zadýcha. Chodievajú pomalou
chôdzou na prechádzky, ak idú do kostola, musia ísť aspoň o 1 hodinu skôr, stoja však vždy vo vestibule

kostola, aby jej manžel nedostal záchvat, pretože mu nerobí dobre teplo, a taktiež doma v spálni nekúria.
Vplyvom tohto ochorenia je jej manžel viac nervóznejší, podráždenejší, všetko mu vadí a pokiaľ ide o
intímny život, tento medzi nimi nie je takmer žiaden. Jej manžel navštevuje tiež psychologickú poradňu.
Svedkyňa ďalej uviedla, že manžel si inú prácu v odbore nehľadal, práca u žalovaného ich oboch bavila
a boli spokojní aj po platovej stránke. Poukázala na to, že jej manžel pracoval v troch pekárňach a takéto

problémy nemal. U žalovaného, v miestnosti, kde pracovali nebolo ani jedno okno, ventilácia tam bola,
svedkyňa však nevedela uviesť, či bola funkčná, avšak aby nebol narušený chod prevádzky, vzhľadom
aj na proces výroby pečiva, kedy musí byť v prevádzke teplo, mala za to že ventilácia nebola dostatočná.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 21.7.2006 (doručeným
súdu 25.7.2006) žiadal o pripustenie zmeny žaloby jej rozšírením o sumu 810.000,- Sk z dôvodu, že
choroba z povolania zanechala u žalobcu aj trvalé psychické a sexuálne následky na zdraví a dňa

15.5.2006 bol vypracovaný Posudok o sťažení spoločenského uplatnenia ošetrujúcim lekárom, MUDr.
F. E., psychiatričkou a sexuologičkou v Neštátnej psychiatrickej a sexuologickej ambulancii FAIRA, ktoré
následky u žalobcu sú v príčinnej súvislosti s uvedenou chorobou z povolania. Posudkom o sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 15.5.2006 bola bodovo ohodnotená položka č. 253) - Vážne duševné
poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov

a tiesnivých situácií na 300 bodov. Žalobca žiadal o zvýšenie peňažného odškodnenia predmetného
sťaženia spoločenského uplatnenia o 45 násobok (300 bodov x 60,- Sk x 45 nás. = 810.000,- Sk).
Na pojednávaní konanom dňa 26.2.2007 súd v zmysle ust. § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil zmenu petitu
tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi škodu na zdraví peňažným odškodnením sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 1.890.000,- Sk.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom podaní zo dňa 10.1.2007 namietal
príčinnú súvislosť medzi chorobou z povolania diagnostikovanú ako Astma bronchiale proffesionale
s precitlivelosťou na múku a vznikom vážnych duševných porúch vzniknutých pôsobením otrasných
zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií a navrhol, aby táto
skutočnosť bola preukázaná znaleckým dokazovaním.

Súd, vzhľadom na to, že sa jedná o podstatnú odbornú vec, uznesením sp. zn. 23C 40/2005-43 zo
dňa 26.4.2006 ustanovil za účelom vypracovania znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, interná medicína a choroby z povolania, MUDr. K. A..

Zo znaleckého posudku č. 3/2005 zo dňa 30.11.2006 vypracovaného znalkyňou MUDr. K. A. vyplynulo,
že zo závažných ochorení, ktoré žalobca prekonal v detstve je najdôležitejšia Infekčná hepatitída typu A,

v rokoch 1992 - 1996 bol ambulantne liečený pre občasné infekty horných dýchacích ciest. V apríli 2003
začal navštevovať pľúcneho lekára pre ťažkosti s dýchaním a suchým kašľom, pískaním na prieduškách,
nočnými dýchavicami a suchým kašľom bez schopnosti odkašľať. Prvýkrát bola suponovaná respiračná
alergóza a probatórne naordinované antialergiká s dobrým efektom. V októbri a decembri 2003 bol
žalobca opakovane vyšetrený lekárskou službou prvej pomoci pre typické záchvaty dýchavice. Po

podaní kortikoidov a bronchodilatancií injekčne, záchvaty ustúpili. V januári 2004 bol odoslaný na
imunoalergickú ambulanciu po vysokej frekvencii nočných záchvatov dýchavice, kde imunoalergológ
diferenciálne diagnosticky popísal Syndróm dráždivého kašľa ako ekvivalent bronchiálnej astmy. Na
základe výpisov zo zdravotnej dokumentácie je možné konštatovať, že už v apríli 2003 pri návšteve
pľúcneho lekára išlo o alergické ochorenie - Chronickú alergickú rinitídu a Astmu bronchiale.

Obe ochorenia, najmä však bronchiálna astma, majú výrazný vplyv na prežívanie bežného života.
Pacient pravidelne užíva kortikoidnú inhalačnú liečbu (niekoľkokrát denne, v závislosti na aktuálnom
stave). Má psychické zábrany používať tieto spreje pred vlastnou rodinou a z týchto dôvodov sa sám
vylúčil zo spoločenského života, nenavštevuje spoločenské a kultúrne podujatia, nemôže sám ani
rekreačne športovať, v čom mu bráni jednak časté kýchanie a vodnatá profúzna sekrécia z nosa, jednak

dýchacie ťažkosti. Tieto ochorenia bránia žalobcovi i začleneniu sa do bežných pracovných činností v
domácnosti, v záhrade, má problémy pri chôdzi po schodoch v dome.Žalobca odpracoval v odbore, v ktorom je vyučený - kuchár čašník 10 rokov, od roku 1989 do roku
2004, teda 14 rokov, pracoval ako pekár a vzhľadom na precitlivelosť jeho organizmu na pšeničnú múku
a žitnú múku, ktorá sa nachádza v pracovnom prostredí jednak reštauračných zariadení a vo väčšom

množstve v pekárni, nie je žalobca spôsobilý vykonávať svoju pôvodnú profesiu - kuchár čašník, na
ktorú je odborne spôsobilý a už vôbec nie povolanie pekára, v ktorom odpracoval prevažnú časť svojej
pracovnej anamnézy.

U žalobcu ide o závažnú kortikosteriodnú liečbu, ktorú musí kvôli častým záchvatom dýchavice denne
užívať, ide o prognosticky nepriaznivý vývin ochorenia, vzhľadom aj na kombinovanú precitlivelosť

na bakteriálne alergény, čo môže vyvolať pri každej infekcii zhoršenie zdravotného stavu s potrebou
zvýšenia dávok kortikosteroidov perorálnou formou. V porovnaní s osobou spôsobilou vykonávať
sústavné zamestnanie bez obmedzenia, je pokles pracovného potenciálu pacienta s prihliadnutím na
hlásenú chorobu z povolania 60%.

V dôsledku vzniku choroby z povolania došlo u žalobcu k výraznému obmedzeniu pohyblivosti a tým
k zníženiu kvality života oproti stavu v predchorobí (problém s dýchaním robí žalobcovi chôdza do

schodov, nemôže absolvovať túry, náročnejšie prechádzky, behať, tancovať, nosiť ťažšie predmety,
nákupy, vykonávať fyzické práce v domácnosti, je odkázaný na pomoc manželky, syna, švagra).

V čase zistenia choroby z povolania mal žalobca 43 rokov, bol v najproduktívnejšom veku svojho
ľudského i profesionálneho života, do ktorého zasiahlo profesionálne ochorenie, ktoré ho vylúčilo z
plnohodnotného prežívania života a obmedzilo jeho rodinné, spoločenské, kultúrne a športové aktivity.

V súčasnosti žalobca pri pocite plného nosa a častom kýchaní a po užití kortikoidnej liečby pre
ťažkosti s dýchaním často trpí bolesťami hlavy, po dráždivom suchom kašli bolesťami na hrudníku,
máva bolesti hrudnej a driekovej oblasti chrbtice, bolesti ramien, lakťov a rúk, ktoré sú častou
komplikáciou kortikosteroidnej liečby. Následne užíva lieky na tíšenie bolesti, ktoré sú však spolu s
kortikoidmi kontraindikáciou pri vredovej chorobe žalúdka. Žalobca je veriaci človek, často navštevoval

v predchorobí kostol, toho času sú i tieto jeho návštevy problematické. Je nervózny, podráždený, v noci
sa budí na záchvaty, nemôže spávať. Od vzniku choroby z povolania trpí tiež jeho intímny život, je
rozladený, depresívny, nemá záujem o rozhovory ani o sexuálny styk s manželkou.

Zdravotný stav žalobcu je vzhľadom na precitlivelosť na väčší počet alergénov vrátane múčneho
prachu nepriaznivý a trvalý s nepriaznivou prognózou ochorenia a tendenciou zhoršovania prieduškovej

choroby. Je nutná trvalá dlhodobá a pravidelná liečba inhalačnými kortikoseroidmi s pridávaním
perorálnej liečby kortikosteroidmi pri každom zhoršení ochorenia, je nutné chrániť sa prechladnutia.
Vzhľadom na kombináciu alergénov, na ktoré je žalobca precitlivelý nie je reálny predpoklad, že
kvalitatívne dôjde k zlepšeniu prežívania osobného, rodinného, spoločenského, kultúrneho a športového
života v porovnaní s prežívaním pred zistením choroby z povolania.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 16.1.2007 uviedol, že nemá námietky voči
vypracovanému znaleckému posudku, ktorý objektívne hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia
žalobcu v dôsledku choroby z povolania, ktoré je charakteristické radikálnou zmenou života žalobcu,
očakávaním možných zdravotných komplikácií, všeobecným narušením jeho fyzickej a duševnej
integrity a z toho vyplývajúcej nemožnosti plnohodnotnej realizácie osobnosti žalobcu vo všetkých

sférach uplatnenia sa.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku dňa 4.1.2007 uviedol, že žalobca nikdy
nebol výrazným spôsobom zaangažovaný do spoločenského života, kultúrneho alebo politického diania
v spoločnosti, nevenoval sa žiadnym záľubám alebo koníčkom, ktoré by si vyžadovali zvýšenú mieru
aktivity, alebo jeho účasti, a čo by v súčasnosti v dôsledku zdravotného stavu musel výrazným spôsobom

obmedziť alebo úplne vylúčiť zo svojho života a jeho doterajší spôsob života svedčí o tom, že prakticky
ani po pracovnom čase žiadne zvláštne aktivity hodné osobitného zreteľa nevykonával. Poukázal na
to, že zistená choroba z povolania a príslušná diagnóza, hodnotená podľa pol. č. 106, profesionálna
astma bronchiale, ktorá bola ohodnotená počtom bodov 400, má stanovené bodové hodnotenie od
200 do 1300 bodov, podľa prílohy vyhl. č. 32/65 Zb. Zároveň namietal posúdenie otázok znalkyňou z

oblasti psychiatrickej a sexuologickej, nakoľko znalkyňa nemá príslušnú kvalifikáciu z daného odborua mal za to, že na posúdenie týchto otázok si znalkyňa mala pribrať konzultanta z príslušného odboru.
Namietalzhodnoteniezávažnostipoškodeniazdraviažalobcu,nakoľkoužuvedenébodovéohodnotenie
400 bodov je v nižšom rozpätí ako 1/3 maximálneho možného ohodnotenia za poškodenie zdravia.

Po preskúmaní návrhu na zmenu žaloby a jej rozšírenie z dôvodu trvalých psychických a sexuálnych
následkov na zdraví predmetné rozšírenie žaloby namietal a mal za to, že i vzhľadom na vymenované
prejavy zhoršenia zdravotného stavu žalobcu, tieto nie sú natoľko vážne, aby výrazným spôsobom
hodným osobitného zreteľa obmedzili aj naďalej jeho súkromné, občianske a pracovné uplatnenie
v spoločnosti a podľa názoru vedľajšieho účastníka zdravotný stav, postavenie na pracovisku a v

spoločnosti vôbec z psychického hľadiska nie je hodný tzv. „osobitného zreteľa“. Uviedol, že predmetný
posudok (vypracovaný dr. E.) žalobca ani jeho zamestnávateľ doposiaľ nepostúpili podľa platných
právnych predpisov, na odškodnenie vedľajšiemu účastníkovi a žalobcov nárok o náhradu SSU z
psychiatrického posudku nebol posúdený a ani odškodnený Sociálnou poisťovňou, pričom príslušnosť
prejednať a rozhodovať o základnom nároku (ako aj o ďalších úrazových dávkach) vyplýva z ust. § 177
zák. o sociálnom poistení. Žiadal, aby súd v časti zvýšenia bodového ohodnotenia podľa § 7 ods. 3 vyhl.

č. 32/65 Zb. z psychiatrického posudku v počte bodov 300 podľa § 103 v spojení s § 104 ods. 1) O.s.p.
konanie zastavil a vec postúpil Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave, pob. Košice.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku dňa 7.2.2007 uviedol, že posúdenie „radikálnej“
zmeny života žalobcu, na ktorú žalobca poukazuje vzhľadom na závery znaleckého posudku je otázkou
právnou, pričom medicínske aspekty trvalých následkov pre ďalší život žalobcu ešte nepreukazujú

rozsah jeho obmedzení resp. znemožnení ďalšieho uplatnenia v živote a v spoločnosti. Podľa
skutkového stavu „zrelý“ vek žalobcu v čase zistenia choroby z povolania, charakter poškodenia zdravia
a z neho vzniknuté trvalé následky, nezodpovedajú podľa platnej judikatúry zákonom stanoveným
podmienkam, aby bolo možné určiť, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa.

Znalkyňa na pojednávaní konanom dňa 2.4.2007 uviedla, že v každom prípade, pokiaľ sa priznáva

choroba z povolania u pacientov v mladom veku, volí sa takéto nižšie bodové ohodnotenie, pričom
zdravotný stav pacienta by mal byť po roku prehodnotený. K námietkam vedľajšieho účastníka,
týkajúcich sa záverov znaleckého posudku, z ktorých vyplýva, akoby žalobca nemohol vykonávať žiadnu
činnosť, znalkyňa uviedla, že jeho súčasný zdravotný stav a spôsobilosť na prácu vychádza z toho,
čo môže vykonávať. Žalobca je vyučený kuchár - čašník a dlhé roky vykonával prácu pekára, ktorú

však už vykonávať nemôže, pretože aj mikrogramy alergénov u neho vyvolávajú komplikácie. Choroba
z povolania u neho bola zistená v pomerne mladom veku, 43 rokov. Žalobca užíva vážnu kortikoidnú
liečbu, ktorá môže vplývať aj na ostatné časti jeho organizmu. Stratil spôsobilosť vykonávať prácu, ktorú
doposiaľ vykonával, prognosticky nie je reálna šanca, aby túto prácu ešte mohol vykonávať a vôbec
prácu v gastronómii a má obmedzenú možnosť výberu zamestnania. U ľudí, ktorí majú poškodený

imunitný systém, majú astmu a chronickú nádchu, môže kortikoidná liečba zhoršiť aj pohybovú zložku
organizmu. Žalobca je nastavený na kortikoidnú liečbu, čo výrazne ovplyvňuje, resp. obmedzuje jeho
spoločenský život ako v rodine tak aj v spoločnosti. Uviedla, že žalobca by mohol vykonávať fyzicky
nenáročnú prácu, napr. ako informátor, nie však v noci, nie v prašnom prostredí, nie v prostredí
chemických látok a múčneho prachu, avšak na základe v znaleckom posudku uvedených kritérií je

ťažké si predstaviť prácu, ktorú by mohol vykonávať. Pokiaľ ide o námietku hodnotenia obmedzení
žalobcu z psychiatrického hľadiska, pričom znalkyňa nie je znalkyňou v oblasti psychiatria a sexuológia,
znalkyňa uviedla, že nepodávala znalecký posudok ako odborník z psychiatrie, vychádzala však v tomto
prípadezozdravotnejdokumentáciežalobcu.Poukázalanato,žeprisamotnomvyšetrenínemusíznalec
posielaťpacientanapsychiatrickévyšetrenie,pretožeaktotovyšetrenieniejevyžiadané,niejepotrebné

ho vykonať, znalec vyšetruje pacienta ku konkrétnej chorobe, ktorú má vyšetriť. Psychické problémy u
žalobcu sú pridruženou chorobou vyvolanou základným ochorením a sú oveľa menej významné ako
samotná zistená choroba z povolania.

Zástupkyňa vedľajšieho účastníka na tom istom pojednávaní mala za to, že zdravotný stav žalobcu nie je
taký vážny, ako bol popísaný v znaleckom posudku. Uviedla, že podľa vedomostí vedľajšieho účastníka,

žalobca je v súčasnosti zamestnaný, je aj poberateľom úrazovej renty vo výške 12.000,- Sk a zároveň
poberateľom invalidného dôchodku. Žalobca teda môže pracovať, aj keď nie v pôvodnom zamestnaní,
čo sa zohľadňuje v úrazovej rente a invalidnom dôchodku. Uviedla, že nárok žalobcu uplatňovaný v
tomto konaní, pokiaľ sťaženie spoločenského uplatnenia bolo v rámci bodového hodnotenia stanovenéna400bodov,považujevedľajšíúčastníkzaneadekvátnyanadhodnotený.Naďalejzotrvalananámietke
posudku z odboru psychiatrie a sexuológie.

Právna zástupkyňa žalovaného zotrvala na doterajších vyjadreniach a nárok žalobcu považovala

za neadekvátny a nadhodnotený. Uviedla, že znalkyňa ani v znaleckom posudku ani vo svojej
výpovedi neupresnila a nezdôvodnila závery znaleckého posudku vo vzťahu k minimálnemu bodovému
ohodnoteniu SSU žalobcu vo výške 400 bodov a mala za to, že ohodnotenie psychického zdravotného
stavu žalobcu vykonané MUDr. D. E., nie je možné považovať za znalecký posudok, ale len za lekársku
správu.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca je invalidným dôchodcom, v práci, ktorá ho napĺňala je

navždy stratený, pričom choroba z povolania u neho bola zistená v jeho najproduktívnejšom veku 43
rokov, kedy mal žalobca plány v tejto oblasti a jeho práca bola aj jeho koníčkom. Žalobcov zdravotný stav
po zistení choroby z povolania ho obmedzuje v prežívaní jeho spoločenského i osobného života. V obci,
kde žalobca žije, je návšteva kostola - bohoslužieb, významnou spoločenskou udalosťou a pokiaľ je zlé
počasie, žalobca sa nemôže zúčastňovať bohoslužieb ani významných kresťanských sviatkov. Žalobca

rád pracoval v záhradke, aktívne hrával futbal, čo je v tomto čase u neho úplne vylúčené. Poukázal na
skutočnosť, že žalobca sa stal invalidným dôchodcom v dôsledku choroby z povolania vo veku 43 rokov.

Po vrátení spisu Okresný súd Košice II doplnil vo veci dokazovanie, vyzval účastníkov konania, aby
oznámili otázky, ktoré považujú za potrebné položiť KPLaKT FN L. Pasteura v Košiciach v zmysle
uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.1.2009, č. k. 1Co/221/2007-202.

Vedľajší účastník na strane žalobcu podaním doručeným súdu dňa 19.3.2009 (č.l. 213) predložil otázky
pre KPL - zistiť, či zdravotný stav žalobcu týkajúci sa jeho zdravia z oblasti psychiatrie je v príčinnej
súvislosti zo zistenou chorobou z povolania, či diagnóza pod pol. č. 253 a bodové hodnotenie v počte
bodov 300 je dôvodné a v prípade, ak je dôvodné, určiť dátum ustálenia zdravotného stavu žalobcu z
oblasti psychiatrie a vystaviť posudok o SSU.

Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 16.4.2009 (č.l. 215) uviedol, že je toho názoru,
že v prejednávanej veci je najdôležitejšia otázka existencie príčinnej súvislosti medzi psychiatricko-
sexuologickými zdravotnými ťažkosťami a priznanou chorobou z povolania zo dňa 26.3.2004, ktoré
vo svojej lekárskej správe opísala MUDr. E.. Pre záver o existencii tejto príčinnej súvislosti nemôže
postačiť púhe pripustenie možnosti zhoršenia zdravotného stavu a vystupňovanie zdravotných ťažkostí

na neurastenickom základe, ale treba rozlíšiť, či ide o púhe zhoršenie zdravotného stavu prechodnej
povahy, alebo či ide o také zhoršenie zdravotného stavu, ktoré je dlhodobé, nepriaznivé a bodovo
hodnotiteľné. Z uvedených hľadísk, podľa jeho názoru, túto otázku nemôže zodpovedať KPLaKT, ale
len odborný lekár - psychiater a sexuológ a navrhol vyžiadať odborné stanovisko s usmernením, či v
prípade, ak osoba, ktorá má priznanú chorobu z povolania a tvrdí, že trpí psychiatricko-sexuologickými

ťažkosťami, o ktorých však netvrdí, že vznikli v spojení s prácou a pracovným prostredím, či je v takom
prípade daná právomoc KPLaKT na posudzovanie. Mal za to, že keďže uvedená otázka (posúdenie
príčinnej súvislosti) nie je medicínskou, ale právnou otázkou, súd má ustanoviť znalca z odboru
psychiatria, ktorý so súhlasom súdu priberie za konzultanta znalca z odboru sexuológia, ktorý podá
posudok o zdravotnom stave žalobcu s rozlíšením pre jednotlivé lekárske odbory s tým, že súčasne

zodpovie otázku, kedy bol zdravotný stav žalobcu ustálený.

Okresný súd Košice II uznesením č.k. 23C/40/2005-218 zo dňa 17.4.2009 uložil KPLaKT FN L. Pasteura
v Košiciach po oboznámení sa s priloženými znaleckými posudkami a zdravotnou dokumentáciou podať
odborné vyjadrenie k otázkam:

1. zistiť, či diagnóza žalobcu uvedená v znaleckom posudku MUDr. D. E. zo dňa 15.5.2006 pod pol. č.

253 (ďalej „diagnóza) je dôvodná,

2. ak áno uviesť, či diagnóza je v príčinnej súvislosti zo zistenou chorobou z povolania žalobcu,3. ak áno, určiť dátum, kedy bol ustálený zdravotný stav žalobcu v oblasti psychiatrie a v súvislosti s tým

4. vyhodnotiť, či ide o zhoršenie zdravia prechodnej povahy, alebo o také zhoršenie zdravotného stavu,
ktoré je dlhodobé a bodovo ohodnotiteľné,

5. vypracovať posudok o SSU žalobcu s určením bodového ohodnotenia diagnózy a uviesť iné
rozhodujúce skutočnosti, ku ktorým sa znalec považuje za potrebné vyjadriť.

FN. L. Pasteura v Košiciach, KPLaKT vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 1.7.2009
uviedla, že na základe vyjadrenia MUDr. M. K. - zástupcu prednostu kliniky, u menovaného bola hlásená
choroba z povolania - astma bronchiale prof. s precitlivenosťou na pšeničnú a ražnú múku, s dátumom
zistenia 10.2.2004. Lekárskym posudkom o odškodnení za SSU bolo menovanému priznaných 400

bodov. Dňa 5.4.2004 sa žalobca obrátil na kliniku so žiadosťou o navýšenie bodového ohodnotenia
s odvolaním sa na zdravotný stav a jeho ďalšiu perspektívu. Na základe priloženého psychiatricko-
sexuologického vyšetrenia zo dňa 15.5.2006 bola u menovaného zistená Depresívna porucha pri
somatickomochorení,Partnerskýsexuálnynesúladdôsledkuvážnehosomatickéhoochoreniapacienta.

Podľa prepúšťacej správy z poslednej hospitalizácie na klinike od 8.7.2008 do 15.7.2008 menovaný

neudával v terajšom ochorení žiadne psychické ani sexuálne ťažkosti. Funkčné pľúcne vyšetrenie bolo
bez prejavov ventilačnej poruchy, ani záťažovou spirometriou nebola dokázaná bronchrokonstrikcia (t.j.
neprimeraná reakcia priedušiek na námahu). Na základe uvedených vyšetrení a v súlade so subjektívne
udávanými ťažkosťami bola kolektívom lekárov kliniky hodnotená bronchiálna astma, t. č. bez progresie.
K otázkam položeným súdom KPL uviedla:

1. Klinika nie je oprávnená vyjadrovať sa k znaleckému posudku MUDr. D. E.

2.-5. V súlade s bodom 1. sa k ďalším otázkam súdu nie je možné vyjadriť.

6. Ak ide o chorobu z povolania, podáva posudok v zmysle t. č. platnej legislatívy výlučne oddelenie
(klinika) pracovného lekárstva nemocnice s poliklinikou príslušnej podľa sídla pracoviska poškodeného.
V prípade hospitalizácie menovaného na klinike je možné diferenciálne diagnosticky doriešiť diagnózy

uvedené MUDr. D. E..

V písomnom vyjadrení vedľajší účastník uviedol, že v čase hospitalizácie od 8.7. do 15.7. 2008 žalobca
neudával žiadne psychické ani sexuálne ťažkosti, KPL uviedla, že ochorenie žalobcu je t. č. bez
progresie a konštatovala, že v prípade hospitalizácie žalobcu na klinike je možné diagnosticky doriešiť
diagnózy uvedené MUDr. E.. Poukázal na skutočnosť, že dôkazné bremeno v danej veci je na strane

žalobcu, ktorý je povinný preukázať príčinnú súvislosť medzi chorobou z povolania a psychiatricko-
sexuologickým ochorením, z čoho vyplýva, že by malo byť v záujme žalobcu podrobiť sa hospitalizácii.

V odvolacom konaní, na pojednávaní konanom dňa 15.1.2009 právny zástupca žalobcu k otázke, že
pre bodové vyčíslenie SSU je podstatné vyriešenie odbornej otázky, či bodové ohodnotenie MUDr.
E. je súčasťou bodového ohodnotenia SSU, ktoré bolo vykonané KPL a pre takýto prípad by bolo

potrebné opätovne požiadať KPL o vyjadrenie sa k tomuto bodovému hodnoteniu, resp. požiadať o jeho
prepracovanie, ak bude takýto záver dôvodný uviedol, že žalobca nie je ochotný sám v tomto smere
vyvíjaťiniciatívuvzhľadomnaužvyslovenýjehoprávnynázor,podľaktoréhojetátootázkabezvýznamná
(č.l. 199).

Právny zástupca žalobcu pred súdom na pojednávaní dňa 2.11.2009 uviedol, že zdravotný stav žalobcu

bol posúdený MUDr. E. a na základe tohto posudku žiada žalobca priznať SSU a zastával názor, že
v danom prípade je možné nariadiť znalecké dokazovanie, avšak žalobca sa nebráni ani hospitalizácii
na KPL.

Zástupkyňa vedľajšieho účastníka na tomto pojednávaní uviedla, že s nariadením znaleckého
dokazovania nesúhlasí a považuje ho za predčasné. Posúdenie základného nároku SSU môže vykonať

len KPL, ktorá je súčasťou štátneho zdravotníckeho zariadenia a ak má žalobca ním tvrdené problémy,KPL by takéto vyšetrenie vykonala. Zastávala názor, že o nárokoch vzniknutých po 1.1.2004 rozhoduje
Sociálna poisťovňa, nie súd. Poukázala na správu KPL, podľa ktorej zdravotný stav žalobcu je t. č. bez
progresie a zrejmé zhoršenie zdravotného stavu ani nenastalo a MUDr. E. nemá oprávnenie vydávať

posudky v oblasti chorôb z povolania. Uviedla, že podľa vyhl. č. 32/1965 Zb.z. môže posudok pri chorobe
z povolania vypracovať len KPL a nie je možnosť, aby si pri psychických problémoch poškodený vybral
svojhoošetrujúceholekára.Poukázalanato,žezákonosociálnompoistenívznenípo1.1.2004nepozná
náhradu škody, ale úrazovú dávku a odkazuje na vyhl. č. 32/1965 Zb.z., ktorá v § 7 ods. 3 uvádza
zvýšenie náhrady škody, nie však zvýšenie úrazovej dávky.

Právny zástupca žalobcu nenamietal, že po 1.1.2004 o týchto nárokoch rozhoduje Sociálna poisťovňa,
avšak v danom prípade sa jedná o zvýšenie základného bodového ohodnotenia. Aj v prípade
rozhodnutia Sociálnej poisťovne o základe nároku, o jeho zvýšení rozhoduje súd. Mal za to, že KPL by
nemohla bodovo ohodnotiť zdravotný stav žalobcu, resp. jeho psychické ochorenie, pretože MUDr. E.
hodnotila psychický následok choroby z povolania a KPL posudzuje len choroby z povolania, nehodnotí
následok, resp. dôsledok, ako psychický problém choroby z povolania. Mal za pochybné, že znalecké

dokazovanie v tomto štádiu konania je predčasné, pokiaľ ide o výšku bodového hodnotenia a existencie
psychického následku ako dôsledku choroby z povolania u žalobcu, pretože ak psychické následky u
žalobcu sú dôkazom choroby z povolania, bolo by vhodné znalecké dokazovanie, ktoré by preukázalo
prípadnú príčinnú súvislosť medzi chorobou z povolania a psychickými problémami žalobcu. Mal za
to, že KPL nemôže vydať posudok a bodovo ohodnotiť psychické následky, ktoré hodnotila MUDr.

E.. Uviedol, že v danom prípade si žalobca neuplatňuje nárok ako chorobu z povolania, ale dôsledok
choroby z povolania. Poukázal na to, že psychické následky nie sú vymedzené ani hodnotené vo
vyhláške z roku 1965, ktorej príloha nebola po celý čas menená a preto nie je možné tieto následky
ohodnotiť. Zároveň uviedol, že žalobca sa podrobí hospitalizácii na Klinike pracovného lekárstva.

Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 17.10.2012 podal návrh na zmenu žaloby na

základe posudku Kliniky pracovného lekárstva zo dňa 4.11.2010 s tým, že po právoplatnosti rozsudku
zo dňa 4.4.2007 v časti priznanej sumy 216.000,- Sk (7.169,89 eur) a jeho zrušení v prevyšujúcej časti
uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.1.2009 ostal predmetom konania nárok uplatnený v
sume 55.566,62 eur (62.736,51 eur - 7.169,89 eur). Žalobcovi bol dňa 4.11.2010 vystavený KPLaKT FN
L. Pasteura v Košiciach posudok o SSU pri chorobách z povolania, ktorým bolo ohodnotené zvýšenie

SSU podľa položky č. 106 prílohy k vyhl. č. 32/1965 Zb.z., o ďalších 450 bodov z pôvodného počtu
bodov 400. Výška bodového ohodnotenia v súčasnosti predstavuje 850 bodov. V predmetnom konaní
si žalobca uplatnil nárok na zvýšenie odškodnenia za SSU spôsobené chorobou z povolania diagnóza
Bronchiálna astma na základe posudku zo dňa 26.3.2004, v ktorom bola uvedená diagnóza hodnotená
počtom bodov 400.

Rozdiel po vydaní vyššie označeného posledného posudku zo dňa 4.11.2010 predstavuje 450 bodov
(850 b. - 400 b.). Vzhľadom na uvedené žalobca podal návrh na zmenu žaloby jej rozšírením o sumu
40.297,50 eur, ktorá predstavuje rozdiel zodpovedajúci 450 bodom pri uplatňovanom 45 násobnom
zvýšení (450 b. x 1,99 eur = 895,50 eur; 895,50 eur x 45 nás. = 40.297, 50 eur). Celková sume
uplatňovanéhonárokutakpopripustenízmenypetitubudepredstavovaťsumu95.864,12eur(55.566,62

eur + 40.297,50 eur).

Z Posudku o odškodnení za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania,
profesionálnej otravy a iného poškodenia zdravia pri práci, vypracovaného FN L. Pasteura, Klinika
pracovného lekárstva a klinickej toxikológie - lekárom MUDr. S. W. a prednostom KPLaKT Doc. MUDr.
Ľ. R., PhD. (č.l. 261) vyplynulo, že žalobca mal dňa 10.2.2004 zistenú chorobu z povolania: Bronchiálna

astma s precitlivelosťou na múku. SSU bolo hodnotené 26.3.2004 počtom bodov 400.

Kolektív lekárov KPLaKT v Košiciach dňa 13.10.2010 po prešetrení zdravotného stavu žalobcu s
prihliadnutím na vývin ochorenia hodnotil SSU podľa pol. č. 106 tabuľky č. IV. Prílohy k vyhl. č. 149/1988
Zb. v znení neskorších predpisov, počtom bodov 850.

Z dôvodov záverov hodnotenia vyplynulo, že „...pri poslednej hospitalizácii menovaného na KPLaKT

v októbri 2010 zisťujeme zlú kontrolu astmy s obmedzením bežných životných aktivít, záťažovýmtestom verifikovanú prítomnosť námahou indukovanej bronchokonstrikcie napriek plne vyťaženej liečbe
inhalačným kortikoidom s následným signifikantným účinkom brochodilatancia, nutnosť zintenzívnenia
antiastmatickej terapie“.

Vedľajší účastník v písomnom podaní doručenom súdu dňa 13.11.2012 uviedol, že je toho názoru,
že výška žalovaného nároku, 45 násobok základného bodového ohodnotenia v sume 95.864,12 eur
z titulu ďalšieho odškodnenia za SSU, je neadekvátna a nadhodnotená. Uviedol, že na základe
rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 23C/40/2005-124 zo dňa 4.4.2007, Sociálna poisťovňa plnila
z úrazového krytia žalovaného sumu 216.000,- Sk dňa 4.4.2007. Rozhodnutím č. 14930-7/2012-KEM

zo dňa 16.3.2011 rozhodovala Sociálna poisťovňa o základnom nároku v počte bodov 450 (850 - 400
= 450, na základe posudku KPL zo dňa 4.11.2010) a náhrada za SSU bola žalobcovi vyplatená dňa
7.4.2011. Vedľajší účastník žiadal, aby v prípade rozhodnutia o zvýšení odškodnenia SSU po pripustení
zmeny petitu návrhu, bola táto suma odpočítaná z priznanej sumy a bola tiež zohľadnená už priznaná
suma rozsudkom OS KE II.

Uznesením Okresného súdu Košice II, č. k. 23C/40/2005-268 zo dňa 10.12.2012, právoplatným dňa

1.1.2013 súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, ako navrhol žalobca svojim podaním zo dňa
16.10.2012, doručeným súdu dňa 17.10.2012 v znení:

„Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi škodu na zdraví peňažným odškodnením spoločenského
uplatnenia vo výške 95.864,12 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy
konania“.

Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 13.3.2013 (č.l.281) namietal, že žaloba v rozsahu
súm 26.887,08 eur a 40.297,50 eur spolu vo výške 67.184,58 eur nie je dôvodná a na prejednanie nie
je daná právomoc súdu. Žalobca vzhľadom k zmene znaleckého posudku a účinnosti zák. č. 461/2003
Z. z. má uplatniť nárok proti Sociálnej poisťovni ako úrazovú dávku. Preto zamestnávateľ nemôže byť
v rozsahu sumy 67.184,58 eur zaviazaný na plnenie a nemôže byť účastníkom konania v tejto časti a

žiadal, aby súd žalobu v časti uplatnenej sumy 67.184,58 eur zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu
trov konania.

Vedľajší účastník v písomnom podaní doručenom súdu dňa 4.4.2013 (č.l.288) vzhľadom na žalovaným
vznesenú námietku pasívnej legitimácie a rozšírenie pasívnej legitimácie na Sociálnu poisťovňu,
vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie Sociálnej poisťovne. Uviedol, že Sociálna poisťovňa

z hľadiska hmotného práva nie je a nikdy nebola nositeľkou povinnosti z titulu zodpovednosti za
poškodenie zdravia pri práci, nositeľom tejto povinnosti je zamestnávateľ poškodeného zamestnanca.

V danom prípade vznesenej námietky pasívnej legitimácie zo strany žalovaného má súd za to, že
žalovaný je v predmetnej veci pasívne legitimovaný, i napriek tomu, že posudok KPL bol vypracovaný
dňa 4.11.2010, teda za účinnosti zák. č. 437/2004 Z. z., nakoľko u žalobcu ide stále o odškodnenie

poškodenia zdravia, ktoré mu bolo spôsobené pri plnení pracovných úloh a pre ktoré mu bola zistená
choroba z povolania dňa 10.2.2004, za ktorú zodpovedá zamestnávateľ.

Splnomocnená zástupkyňa vedľajšieho účastníka súdu predložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne
zo dňa 16.3.2011 č. 14930-7/2011-KEM, ktorým bolo priznané žalobcovi sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 900,- eur a to na základe posudku vypracovaného Klinikou pracovného lekárstva

dňa 4.11.2010. Zároveň žiadala, aby právny zástupca žalobcu upresnil petit návrhu, nakoľko v konaní
sa naďalej jedná aj o nárok z posudku Dr. Caisovej, pričom v tomto prípade nie je daný základ.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca neprodukuje žiadne návrhy ani dôkazy ohľadne
psychických porúch, v danom prípade došlo k dobodovaniu a progresii základného nároku a to astmy
bronchiales. KPL neskúma zdravotný stav pri chorobe z povolania aj z hľadiska psychických ťažkostí.Z výpovede svedka MUDr. B. W. vyplynulo, že u žalobcu realizovali na KPL štandardné vyšetrenia
vykonávané pri astme bronchiale a to bazálnu spirometriu, záťažový test, bronchokonstrikciu (umelo
vyvolaný astmatický záchvat). U žalobcu bol zistený aj zápal, ktorý je typický pre astmu. Pokiaľ ide

o zmenu zdravotného stavu u žalobcu uviedol, že astma je progredujúce ochorenie, liečbou môže
dôjsť k zlepšeniu zdravotného stavu, môžu sa zmierniť symptómy, môže však dôjsť aj k zhoršeniu
zdravotného stavu, progresia ochorenia sa môže vyskytnúť po 5-ich, 10-ich rokoch, ale aj v priebehu
jedného roka. Nedá sa presne uviesť za aké obdobie mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu u
žalobcu, počas hospitalizácie žalobcu na KPL v júli 2008 progresia nebola, v priebehu rokov 2009,

2010 došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Astma je progredujúce ochorenie, keď sa raz spustí
alergický zápal je možné ho zabrzdiť kortikoterapiou, ale nie zastaviť, zápal tam stále je. Pri vyšetrení
žalobcu bola výrazná prevaha reakcie na múku ako základného profesionálneho alergénu, ktorý spustil
profesionálnu astmu. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, či môžu aj iné alergény vyvolať u
žalobcu záchvat a či je žalobca alergický aj na iné alergény, svedok uviedol, že sa domnieva, že nie je,
avšak ak raz vznikne poškodenie imunitného systému pacient môže reagovať aj na iné alergény. Svedok

ďalej uviedol, že pri vypracovaní posudku v roku 2010 mala KPL aj lekárske správy za predchádzajúce
obdobie, posudok je však vypracovaný podľa aktuálneho stavu pacienta. Bodové ohodnotenie SSU
žalobcu bolo vyhodnocované celým kolektívom lekárom.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
v znení vyhl. č. 19/1999 Z. z., sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na

zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa § 6 ods. 1, 2 (prvá veta) cit. vyhlášky, pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia

sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom
posudku. Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na
dvojnásobok, podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre
uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené.

Podľa § 7 ods. 1, 3 cit. vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia

sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v
odsekoch 1 a 2.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca bol na základe pracovnej zmluvy zo dňa
1.10.2000 v pracovnom pomere u žalovaného ako pekár. Dňa 26.3.2004 bolo žalobcovi KPLaKT FN

L. Pasteura v Košiciach oznámené Hlásenie choroby z povolania - Astma bronchiale s precitlivelosťou
na múku a bol vydaný Posudok o odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorým bolo po
prešetrení zdravotného stavu žalobcu s prihliadnutím na event. vývin ochorenia ohodnotené sťaženie
spoločenskéhouplatneniapodľapolč.106,tabuľkyč.IVprílohykvyhl.č.32/1965Zb.vzneníneskorších
predpisov, počtom bodov 400. Na základe uvedeného Posudku bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne,

pobočka Košice žalobcovi priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby
z povolania priznanej dňa 26.3.2004 v sume 24.000,- Sk, t. j. 796,65 eur (400b x 60,- Sk). Po
zistení choroby z povolania a ukončení 9 mesačnej pracovnej neschopnosti bol žalobca za základe
Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.8.2004 s účinnosťou od 1.9.2004, preradený na výkon
práce skladníka. Dňom 13.9.2005 bol žalobca Posudkovou komisiou Sociálnej poisťovne uznaný za

invalidného lebo, pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a bola stanovená miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v 50%. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie, č. 610
312 6315 zo dňa 21.11.2005 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok počnúc od 13.9.2005. Pracovný
pomer u žalovaného skončil žalobca dohodou dňa 2.12.2005.Z vykonaného dokazovania súd zistil, že u žalobcu sú splnené predpoklady pre zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia. Sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu je popri okolnostiach
vyplývajúcich zo žaloby, výsluchu žalobcu, výsluchu svedkov, záverov znaleckého posudku a posudku

KPLaKT zo dňa 4.11.2010, charakteristické všeobecným narušením jeho fyzickej a duševnej integrity.
Má za následok podstatnú zmenu života oproti životu pred vznikom choroby z povolania, stratu životných
perspektív, očakávateľné zdravotné komplikácie a nemožnosť plnohodnotnej realizácie osobnosti
poškodeného tak, ako tomu bolo v čase pred vznikom choroby z povolania. Žalobca je po vzniku choroby
z povolania vyradený z činností, ktoré pred jej vznikom bežne vykonával a boli náplňou, neoddeliteľnou

súčasťou jeho života. Po vzniku choroby z povolania prišiel žalobca natrvalo o možnosť viesť svoj
život spôsobom, ktorý bol prejavom jeho osobnosti. K zmene po vzniku choroby z povolania došlo
aj v osobnom živote žalobcu, ktorý už nechodí tak často medzi ľudí aj z dôvodu sťaženého pohybu,
predovšetkým chôdze, spôsobeného dýchacími problémami a bolesťami pohybového aparátu, ako
dôsledku užívania kortikoidnej liečby, potrebuje doprovod a osobnú pomoc a starostlivosť, prevažne
zo strany rodinných príslušníkov, na čo nebol doposiaľ zvyknutý, bol sebestačný. Stal sa výbušným a

impulzívnym, čo zároveň vplýva aj na rodinné spolužitie. Trvalé zdravotné následky v dôsledku choroby
z povolania viedli k náhlemu a nezvratnému zníženiu kvality osobného, spoločenského, kultúrneho a
pracovného života žalobcu, zakladajúcemu právo na náhradu škody na zdraví v súlade s citovanými
právnymi predpismi.

Choroba z povolania bola u žalobcu zistená v aktívnom období jeho života vo veku 43 rokov a v

jej dôsledku bol uznaný za plne invalidného. Jeho uplatnenie v živote a v spoločnosti v dôsledku
poškodenia zdravia je natrvalo obmedzené. Pred zistením choroby z povolania žalobca bol spoločensky
i pracovne aktívny, jeho práca bola zároveň jeho koníčkom, aktívne sa venoval futbalu a na svoj vek
bol v dobrej fyzickej kondícii. Po vzniku choroby z povolania ťažkosti obmedzili žalobcu v rodinnom i
spoločenskom živote, spôsobili mu psychickú traumu a pocit menejcennosti.

Ako neprimerané zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nemožno chápať to, že žalobca nebol
špičková osobnosť, ani špičkový športovec. Je treba poukázať na to, že nielen takýmto významným
ľuďom možno priznať výrazné odškodnenie, lebo v opačnom prípade by nastala diskriminácia občanov,
ktorí prežívajú osobné uplatnenie v rodine, blízkom okolí, ako aj pri reprezentácii pracovísk, a považujú
ho za svoj nepochybný úspech, nehľadiac na to, že žalobca bol v čase pred vznikom choroby z povolania

aktívny v spoločenskom živote aj pri rekreácii, aktívne hrával futbal, chodieval do spoločnosti, pracoval
v záhrade, staral sa o domáce zvieratá.

Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp. ujma na zdraví
preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.

Sťažením spoločenského uplatnenia teda treba rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti
poškodeného na plnom osobnom a rodinnom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie
výkonu práce. V prípade žalobcu, ktorý nepochybne chorobou z povolania je v spoločenskom, rodinnom,
kultúrnom i pracovnom živote v týchto oblastiach obmedzený a skutočnosť zistenej choroby z povolania,
ktorá nastala v produktívnom veku jeho života, jeho uplatnenie v týchto oblastiach života sťažila,

považuje súd za dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca natrvalo stratil možnosť zamestnať sa v
oblasti, v ktorej bol vyučený, ktorá ho bavila, napĺňala a bola zároveň jeho koníčkom.

Žalobca v žalobnom návrhu žiadal, aby výška jeho odškodnenia bola zvýšená na 45- násobok, čo v
zmysle aj zmeneného návrhu zo dňa 17.10.2012 (č.l. 259) činilo 95.864,12 eur (pri bodovom hodnotení
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 400 + 300 bodov x 60,- Sk x 45-násobok + 450 bodov

x 1,99 eur x 45 násobok /na základe posudku KPL zo dňa 4.11.2010/) po odpočítaní už priznanej a
žalobcovi vedľajším účastníkom vyplatenej sumy 7.169,89 eur (216.000,- Sk).

Na základe uvedených skutočností, v zmysle citovaných zákonných ustanovení (§ 7 ods. 3) vyhlášky č.
32/1965 Zb. v znení vyhl. č. 19/1999 Z. z.), mal súd za to, že pôvodne priznaná výška odškodnenia SSU
ako 10 násobok základného bodového ohodnotenia v sume 216.000,- SK, t. j. 7.169,89 eur (400 bodov

x 60,- Sk x 10 násobok) po odpočítaní sumy 24.000,- Sk vyplatenej žalobcovi vedľajším účastníkomna základe posudku KPL zo dňa 26.3.2004, nie je primeraná poškodeniu zdravia žalobcu. Súd preto
na základe vykonaného dokazovania priznal žalobcovi 20-násobné zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia (850 bodov x 1,99 eur x 20 násobok = 33.830; a to priznaním ďalšieho 20 násobku z

pôvodného posudku KPL zo dňa 26.3.2004, ktorým bolo SSU hodnotené počtom bodov 400, t. j. v sume
15.920 eur a 20 násobku SSU z posudku KPL zo dňa 4.11.2010, ktorým bolo bodové hodnotenie SSU
zvýšené na 850 bodov, t.j. 17.910 eur /450 bodov x 1,99 eur x 20 nás./). Od sumy 33.830 eur odpočítal
súdužvyplatenúsumusťaženiaspoločenskéhouplatneniavedľajšímúčastníkom,Sociálnoupoisťovňou
vo výške 7.169,89 eur na základe rozsudku Okresného súdu Košice II, č. k. 23C/40/2005-124 zo dňa

4.4.2007 a sumu 900 eur vyplatenú žalobcovi vedľajším účastníkom na základe posudku KPL zo dňa
4.11.2010, a tak zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 25.760,11 eur (33.830 eur - 7.169,89 eur - 900
eur),ktorúsumupovažovalzaprimeranúokolnostiamsúvisiacimsosťaženímspoločenskéhouplatnenia
v živote žalobcu, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Pri určení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal súd z vykonaného
dokazovania, predovšetkým z výpovede žalobcu a svedkyne - manželky žalobcu, výpovede svedka

MUDr. S. W., ktorý žalobcu vyšetroval a vypracoval posudok o SSU, z ktorého vyplynulo, že u žalobcu
došlo k podstatnému zhoršeniu zdravotného stavu, ochorenie, ktorým žalobca trpí je nevyliečiteľné a
progredujúce, obmedzuje žalobcu v plnohodnotnom prežívaní života, pričom prihliadol na skutočnosť,
že žalobca je v súčasnosti zamestnaný na plný pracovný úväzok a zároveň je poberateľom invalidného
dôchodkuiúrazovejrenty.Vzalzreteľnato,žežalobcovoochorenie,vylúčiložalobcuúplnezpracovného

procesu v odbore, v ktorom bol vyučený a ktorý bol zároveň aj jeho koníčkom, avšak toto jeho ochorenie
ho neobmedzilo navždy zapojiť sa do spoločnosti v inej pracovnej oblasti, a zároveň tiež na to, že
žalobcovi bola zistená choroba z povolania v pomerne mladom, najproduktívnejšom veku jeho života.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu v časti o náhradu SSU z posudku vypracovaného MUDr. F. E.
z oblasti psychiatria a sexuológia v počte bodov 300 súd v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu, že

žalobca neprodukoval ohľadne psychických porúch žiadne dôkazy a jeho zdravotný stav pre ním tvrdené
psychické poruchy nebol ani predmetom posudku KPL.

O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania, rozhodol súd podľa
ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., v zmysle ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a
súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca,

ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Pri rozhodovaní vychádzal súd z priznanej sumy a podľa
položky 1a sadzobníka súdnych poplatkov zaviazal žalovaného, u ktorého neboli zistené podmienky pre
oslobodenie od súdnych poplatkov, k povinnosti zaplatiť súdny poplatok v súlade s výsledkom konania
(6% zo súdom priznanej sumy žalobcovi).

O trovách štátu rozhodol súd podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov

konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady
pre oslobodenie od súdnych poplatkov a uložil žalovanému nahradiť trovy štátu titulom znaleckého
dokazovania.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. v zmysle ktorého, aj keď mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v

pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo
od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného Vzhľadom na to, že v tomto prípade výška plnenia závisela jednak od znaleckého posudku
a tiež od úvahy súdu, súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania vychádzajúc zo súdom priznanej
sumy 25.760,11 eur, pričom trovy žalobcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia priznaných v súlade

s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z..

Právny zástupca žalobcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia spolu s DPH v celkovej výške 8.556,92 eur.
Právny zástupca žalobcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia spolu s DPH v celkovej výške 8.556,92 eur.
Vzhľadom na to, že pri vyhlásení rozsudku došlo k chybe v počítaní, pri úkonoch kde právny zástupcavychádzal zo sumy 26.660 eur, súd upravil trovy právneho zastúpenia podľa správne vypočítanej sumy
priznanej žalobcovi. Preto súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia nasledovne:

- podľa ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení do 31.12.2008 z

výpočtového základu 480.000,- Sk (20 násobné zvýšenie odškodnenia za 400 bodov pri 60,- Sk/bod) za
12 úkonov právnej služby á 9.650,- Sk (320,32 eur): prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na
súd, písomné stanovisko zo dňa 6.2.2006, účasť na pojednávaní dňa 9.2.2006, 20.3.2006, 11.4.2006,
vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 16.1.2007, písomné stanovisko zo dňa 23.2.2007, účasť na
pojednávaní dňa 26.2.2007, 2.4.2007 a 4.4.2007, podanie odvolania proti rozsudku), a za jeden úkon

právnej služby á 63,48 Sk (t. j. 2,11 eur; dňa 19.1.2007 bolo pojednávanie odročené bez prejednania
veci) a režijný paušál za úkony vykonané v r. 2005 - 2 x 4,98 eur, v roku 2006 - 4 x 5,44 eur, v roku
2007 7 x 5,91 eur (spolu = 3.997,03 eur);

- podľa ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení po 1.1.2009 z výpočtového základu 15.933 eur
(480.000,- Sk) za dva úkony právnej služby á 320,34 eur a to účasť na pojednávaní na Krajskom súde
dňa 15.1.2009, účasť na pojednávaní dňa 2.11.2009 a režijný paušál za dva úkony právnej služby á

6,95 eur (spolu = 654,38 eur);

- podľa ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení po 1.1.2009 z výpočtového základu 17.910 eur
(20 nás. zvýšenie odškodnenia za 450 bodov pri 1,99 eur za jeden bod) za jeden úkon právnej služby
á 336,94 eur (písomný návrh vo veci zo dňa 16.10.2012) a režijný paušál za jeden úkon právnej služby
á 7,63 eur (spolu = 344,57 eur);

- podľa ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení po 1.1.2009 z výpočtového základu 25.760,11 eur
(súdom priznaná a správne vypočítaná suma po odpočítaní právoplatne priznanej sumy 7.169,89 eur a
vedľajším účastníkom vyplatenej sumy 900 eur) za jeden úkon právnej služby vo výške 1 výpočtového
základu á 104,98 eur (účasť na pojednávaní dňa 11.3.2013) a za štyri úkony právnej služby á 419,94
eur (účasť na pojednávaní dňa 13.5.2013, 1.7.2013 a 4.11.2013 a písomné stanovisko vo veci zo dňa

28.10.2013) a režijný paušál za 5 úkonov právnej služby á 7,81 eur (spolu = 1.823,79 eur), t. j. spolu
vo výške 6.819,77 eur.

Súd priznal žalobcovi takto vyčíslené trovy konania, keďže neboli vyčíslené z výpočtového základu vo
vyššej sume ako bola priznaná žalobcovi celková suma za SSU (7.169,89 eur + 25.670,11 eur = 32.930
eur).

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Právny zástupca žalobcu, ktorý je platiteľom DPH si uplatnil DPH vo výške 20% za všetky úkony právnej
pomoci, teda aj za obdobie, keď výška sadzby DPH bola 19%, preto súd upravil DPH nasledovne:

- za úkony vykonané v rokoch 2006 - 2009 vo výške 19%, a to zo sumy 4.651,61 eur v sume 883,80
eur (3.997,03 eur + 654,58 eur + RP 86,99 eur)

- za úkony vykonané v rokoch 2012 až 2013 vo výške 20%, a to zo sumy 2.168,36 eur vo výške 433,67
eur (336,94 eur + 1.784,74 eur + RP 64,68 eur).

Spolutaksúdpriznalžalobcovináhradutrovkonaniatitulomtrovprávnehozastúpeniavovýške8.137,24

eur (6.819,77 eur + DPH 1.317,47 eur).

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
na Okresný súd Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.