Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. december 2012

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/236/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812218018
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2012:3812218018.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Orange
Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený advokátom Mgr.
Martinom Katriakom so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, zástupca na doručovanie JUDr.
Miroslav Šedivec, advokát so sídlom Hodžu 14/1, Prievidza proti odporkyni: P. C., narodená XX.X.XXXX,
bytom X. I. XXX/XX, F., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778 so sídlom Važecká 16, Prešov, zastúpený advokátom
JUDr. Andrejom Cifrom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec o zaplatenie 627,81 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o vi n n á zaplatiť navrhovateľovi 627,81 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo
výške 9% ročne od 11.2.2011 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 132,44 eur (iné trovy 37,50
eur a trovy právneho zastúpenia 94,94 eur), ktoré je povinná zaplatiť advokátovi navrhovateľa do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 4.10.2012 proti odporkyni domáhal zaplatenia 627,81
eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 11.2.2011 do zaplatenia a náhrady trov
konania, pričom tvrdil, že s odporkyňou uzavrel zmluvu, na základe ktorej jej poskytol SIM kartu, pričom
odporkyňa mu nezaplatila za poskytnuté služby čiastku 66,97 eur a v dodatku k zmluve o pripojení bolo
dohodnuté, že odporkyni poskytne za zľavnenú cenu zariadenie, za čo odporkyňa zotrvá v zmluvnom
vzťahu s ním po dobu 24 mesiacov, čo však odporkyňa nesplnila, a preto mu vznikla škoda spočívajúca
v hodnote tohto zariadenia, ktoré previedol na odporkyňu.

Súd na návrh navrhovateľa vydal dňa 2.11.2012 platobný rozkaz, ktorý bol odporkyni doručený dňa
7.11.2012, pričom odporkyňa proti tomuto platobnému rozkazu podala dňa 13.11.2012 odpor, v ktorom
namietla absurdne vysokú navrhovateľom uplatnenú čiastku, pričom vysvetlila dôvody pre ktoré nemohla
ďalej užívať navrhovateľom poskytované služby, a to ako s navrhovateľom následne komunikovala. Na
pojednávaní žiadala návrh zamietnuť v celom rozsahu.

Podaním doručeným súdu dňa 20.11.2012 do konania na strane odporkyne prostredníctvom svojho
advokáta vstúpil vedľajší účastník, ktorý žiadal návrh sčasti paušalizovanej náhrady škody zamietnuť,
keď stotožňoval navrhovateľom uplatnenú náhradu škody so zmluvnou pokutou, o ktorej dojednaní
bolo rôznymi súdnymi rozhodnutiami konštatované, že ide neprijateľnú zmluvnú podmienku a tým, že
navrhovateľ svojím konaním viaže poskytovanie svojej služby na predaj výrobkov.

Súd vykonal dokazovanie všetkými navrhnutými dôkazmi, a to výsluchom odporkyne, špecifikáciou
pohľadávky (čl. 6 - 7), zmluvou o pripojení (čl. 8 - 10), dodatkom k zmluve o pripojení (čl. 13 - 18),
pokusom o pokonávku (čl. 19 - 20), faktúrami (čl. 21 - 25), všeobecnými podmienkami (čl. 26 - 28), z
ktorých mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ a odporkyňa 9.3.2010 uzavreli zmluvu o pripojení, pričom navrhovateľ sa zaviazal
poskytovať odporkyni na mieste odbernej jednotky Šalviová 40 v Bratislave služby Orange Doma
FiberNet Klasik a FiberNet TV Klasik v rámci svojej pevnej optickej siete. V rovnaký deň účastníci uzavreli
dodatok k tejto zmluve, pričom v tomto dodatku sa dohodli na tom, že odporkyňa je povinná po dobu
24 mesiacov od uzavretia dodatku zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a nedopustiť sa takého
konania, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo túto zmluvu
vypovedať, pričom sa dohodli, že navrhovateľ odporkyni prevádza za 0,02 eur zariadenie potrebné na
využívania služby optickej siete konvertor G-25E, ktorého hodnota bola v tom čase 560,86 eur.

Faktúrou zo dňa 7.9.2010 navrhovateľ vyúčtoval odporkyni za službu FiberNet Klasik a TV Klasik
mesačnú odplatu za obdobie od 4.9.2010 do 3.10.2010 vo výške 23,90 eur splatných do 21.9.2010.
Faktúrou zo dňa 7.10.2010 navrhovateľ vyúčtoval odporkyni za službu FiberNet Klasik a TV Klasik
mesačnú odplatu za obdobie od 4.10.2010 do 3.11.2010 vo výške 37,79 eur splatných do 21.10.2010.
Faktúrou zo dňa 7.11.2010 navrhovateľ vyúčtoval odporkyni za upomienku zo dňa 4.10.2010 odplatu vo
výške 1,33 eur splatných do 21.11.2010. Faktúrou zo dňa 7.11.2010 navrhovateľ vyúčtoval odporkyni za
odpojenie, ku ktorému došlo 27.10.2010, odplatu vo výške 3,95 eur splatných do 21.11.2010. Pokusom
o pokonávku zo dňa 27.1.2011 navrhovateľ od odporkyne žiadal zaplatiť čiastku nezaplatených faktúr a
zmluvnú pokutu vo výške 663,28 eur, a to do 10.2.2011.

Odporkyňa prestala platiť za navrhovateľom poskytované služby v dôsledku toho, že nemohla ďalej
užívať nehnuteľnosť v mieste odbernej jednotky Šalviová 40 v Bratislave, pričom s navrhovateľom
komunikovala tak, že mu ponúkla viaceré adresy, na ktorých by bola schopná uvedenú službu odoberať,
čo jej navrhovateľ neumožnil, keďže na ňou ponúkaných miestach nemal zriadenú optickú sieť. Rovnako
neakceptoval návrh odporkyne na zmenu ich vzťahu v tom smere, aby odporkyňa mohla využívať iné
ním ponúkané služby za rovnakú odplatu.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej
vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia;
to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa navrhovateľovi nezaplatila za dohodnuté služby
riadne vyúčtovanú odplatu vo výške 66,97 eur. Preto súd návrhu navrhovateľa sčasti o zaplatenie
66,97 eur podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov vyhovel, keďže navrhovateľ má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ktorú odporkyni riadne vyúčtoval.

Odporkyňa sa vo vzťahu k navrhovateľovi v dodatku k zmluve o pripojení, ktorý uzavrela v rovnaký deň
ako zmluvu o pripojení zaviazala, že za to, že odporca jej za zjavne hodnote veci nezodpovedajúcu
cenu prevedie do vlastníctva telekomunikačné zariadenie, po dobu 24 mesiacov zotrvá v právnom
vzťahu s navrhovateľom, ktorý jej bude na ňou určenom mieste poskytovať ňou zvolené služby, za ktoré
bude ona pravidelne platiť mesačnú odplatu. Uvedené dojednanie súd posúdil ako zmluvu podľa § 51
Občianskeho zákonníka, keďže obdobné záväzky nie sú upravené v žiadnom zmluvnom type podľa
Občianskeho zákonníka. Odporkyňa svoju povinnosť podľa dodatku k zmluve porušila, navrhovateľovi
nezaplatila odplatu za poskytnuté služby za mesiace september a október 2010, čo malo za následok
to, že navrhovateľ ju v mesiaci október 2010 podľa ich zmluvného dojednania odpojil od poskytovanej
služby. Odporkyňa nezaplatením odplaty za dohodnuté služby porušila svoje zmluvné povinnosti, čoho
následkom bolo odpojenie jej služieb, a preto navrhovateľovi podľa § 420 ods. 1 zodpovedá za škodu
spôsobenú týmto svojím protiprávnym konaním, ktorým porušila dojednania obsiahnuté v dodatku k
zmluve o pripojení.

Výšku škody navrhovateľ odvodil od skutkového tvrdenia, podľa ktorého hodnota konvektora, ku ktorému
previedol vlastnícke právo na odporkyňu predstavovala čiastku 560,86 eur. Toto skutkové tvrdenie
navrhovateľa žiaden z účastníkov nespochybnil. Uvedené skutkové tvrdenie navrhovateľa súd právne
posúdil tak, že ide o skutočnú škodu podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ previedol
na odporkyňu vec v hodnote 560,86 eur za 0,02 eur v očakávaní splnenia záväzku odporkyňou. Hodnotu
tejto veci treba považovať škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi, pričom táto škoda navrhovateľovi
vznikla v priamej súvislosti s protiprávnym konaním odporkyne, ktorá porušila zmluvné dojednania a
navrhovateľovi nezaplatila riadne vyúčtovanú odmenu.

Vychádzajúc z uvedeného súd návrhu navrhovateľa sčasti o zaplatenie istiny vyhovel. Vychádzajúc z
toho, že navrhovateľ listom zo dňa 27.1.2011 odporkyňu vyzval na zaplatenie 735,85 eur do 10.2.2011,
dostala sa odporkyňa do omeškania so zaplatením v návrhu uplatnenej istiny, a to vo všetkých jej
častiach podľa jednotlivých faktúr najneskôr dňa 11.2.2011. Preto súd navrhovateľovi okrem istiny podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal úrok z omeškania, a to v sadzbe podľa § 3 ods. 1 nariadenia
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa neboli dôvodné námietky odporkyne spočívajúce v jej
preukázaných skutkových tvrdeniach o tom, že prestala platiť za navrhovateľom poskytované služby
v dôsledku toho, že nemohla ďalej užívať nehnuteľnosť v mieste odbernej jednotky Šalviová 40 v
Bratislave, pričom s navrhovateľom komunikovala tak, že mu ponúkla viaceré adresy, na ktorých by
bola schopná uvedenú službu odoberať, čo jej navrhovateľ z technických dôvodov nemohol umožniť.
Rovnako neakceptoval návrh odporkyne na zmenu ich vzťahu v tom smere, aby odporkyňa mohla
využívať iné ním ponúkané služby za rovnakú odplatu. Zmena bytových pomerov odporkyne, ktorá
nebola schopná užívať navrhovateľom poskytované služby na inom ako dohodnutom mieste, nemala
za následok zmenu záväzkov účastníkov v tom smere, že by navrhovateľovi zanikol jeho nárok na
tom, aby odporkyňa dodržala svoju povinnosti po dobu 24 mesiacov užívať a platiť za navrhovateľom
poskytované služby alebo vznik povinnosti navrhovateľa uzavrieť s odporkyňou inú zmluvu. Odporkyňa
si vzhľadom na obsah zmluvy, v ktorej bolo jasne uvedené, že miestom odberného miesta je konkrétna
adresa a že ide o službu poskytovanú pevnou optickou sieťou, musela byť vedomá toho, že ňou zvolená
navrhovateľom poskytovaná služba, je technicky obmedzená rozsahom optickej siete navrhovateľa a
práve s týmto obmedzením zmluvu uzavierala.

Námietky vedľajšieho účastníka vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa súd nepovažoval za
dôvodné, keďže vedľajší účastník navrhovateľom uplatnenú škodu stotožňuje so zmluvnou pokutou,
dojednanie o ktorej je konštatované rôznymi súdnymi rozhodnutiami ako neprijateľná zmluvná
podmienka. Navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody vôbec nezdôvodňoval skutkovým tvrdením o
dojednaní zmluvnej pokuty, ale skutkovým tvrdením o hodnote zariadenia, ktoré previedol na odporkyňu
a skutkovými tvrdeniami o tom, na akú dobu sa odporkyňa zaviazala využívať ním poskytované služby.
Preto vedľajším účastníkom na strane odporkyne konštatované stotožňovanie oboch nárokov neobstojí.

Ďalší argument vedľajšieho účastníka na strane odporkyne je postavený na skutkovom tvrdení, že
navrhovateľ vytvára zdanie, že osobitne poskytuje telekomunikačné služby a osobitne predáva koncové
telekomunikačné zariadenia, či už mobilné telefóny, modemy alebo ako v tomto prípade konvektor.
Takéto skutkové tvrdenie z vykonaného dokazovania nevyplynulo, a je priamo v rozpore s vykonaným
dokazovaním, z ktorého vyplynulo, že medzi navrhovateľom a odporkyňou boli uzavreté dve zmluvy, a
to prvá, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačnej služby a druhá, ktorej predmetom bol
prevod telekomunikačného zariadenia za zľavnenú, zjavne symbolickú odplatu označenú nesprávne
ako kúpna cena za záväzok odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24
mesiacov. Teda je zrejmé, že navrhovateľ už len možnosťou samostatného uzavretia zmluvy o pripojení
žiadnym spôsobom nevytvára zdanie toho, že uzavretie zmluvy o pripojení je viazané na uzavretie
dodatku k tejto zmluve. O tomto sa isto môže presvedčiť ktokoľvek, kto si u množstva predajcov
neposkytujúcich telekomunikačných služby, môže zakúpiť koncové telekomunikačné zariadenie alebo
ten kto si u telekomunikačného podniku kúpi len telekomunikačnú službu bez toho, aby si u neho kupoval
telekomunikačné zariadenie.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že námietky vedľajšieho účastníka vyhýbavo nastoľujú právnu otázku, či
možno za primerané v rovine súladnosti s § 53 Občianskeho zákonníka považovať v spotrebiteľských
vzťahoch také dojednanie účastníkov, podľa ktorého sa spotrebiteľ zaviaže užívať určité služby
dodávateľa na viazanú určitú dobu za záväzok dodávateľa previesť na spotrebiteľa vlastnícke právo k
veci, ktorá je potrebná na užívanie takejto služby a ktorá je zastupiteľná tak, že si spotrebiteľ túto vec
môže obstarať inde za trhovú cenu, ktorú nemusí platiť dodávateľovi, keďže voči nemu sa zaviazal na
iné plnenie spočívajúce v zmluvnej viazanosti. Na túto otázku možno odpovedať len prípade zistenia
hodnoty plnení, na ktoré sa účastníci zaväzujú. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že hodnota
veci, ktorú navrhovateľ previedol na odporkyňu bola aj s daňou z pridanej hodnoty 560,86 eur, pričom
odporkyňa mala navrhovateľovi za poskytnuté služby platiť čiastku najmenej 23,90 eur mesačne, a to
po dobu 24 mesiacov, teda celkom mala navrhovateľovi zaplatiť najmenej 573,60 eur. Vychádzajúc z
uvedeného je zrejmé, že v uvedenom prípade pri záväzku navrhovateľa ako dodávateľa veci v hodnote
560,84 a záväzku odporkyne ako spotrebiteľky nemožno hovoriť o takom ustanovení, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže
hodnota oboch záväzkov je hodnotovo vyrovnaná. Riešenie tejto otázky nemožno v žiadnom prípade
spájať s otázkou výšky náhrady škody, ktorú si v konaní uplatnil navrhovateľ, keďže výška škody
nevychádza z dojednania účastníkov o jej výške, ako by tomu bolo v prípade zmluvnej pokuty, ale z
toho, čo za škodu považuje § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa škodou rozumie
skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.

Z podaní odporkyne a vedľajšieho účastníka vyplynula otázka primeranosti navrhovateľom uplatnenej
náhrady škody. K uvedenému treba uviesť, že v prípade navrhovateľovi priznanej škody jej výška
vyplynula zo skutkového zistenia o hodnote veci, ku ktorej navrhovateľ previedol vlastnícke právo na
odporkyňu a o ktorej vlastníctvo v dôsledku tohto prevodu za záväzok odporkyne, ktorý nebol splnený,
prišiel. K uvedenému možno uviesť, že do úvahy ako škoda v prípade účastníkov prichádza aj hodnota
záväzku odporkyne, ktorý zanikol v dôsledku jej protiprávneho konania. K hodnote tohto záväzku však
žiaden z účastníkov neuvádzal žiadne skutočnosti. V zásade by však škoda v takomto prípade mohla
zodpovedať tomu, čo by odporkyňa navrhovateľovi mala zaplatiť, ak by splnila svoj záväzok, teda ak
by riadne platila dohodnuté mesačné poplatky. Keďže viazanosť odporkyne dojednaním v dodatku k
zmluve o pripojení končila 9.3.2012 a dohodnuté poplatky jej boli vyúčtované len do 3.11.2010, škoda
navrhovateľa by bola najmenej vo výške ceny poplatkov za odporkyňou objednané služby, čo by v tomto
prípade pri poplatku podľa tarify (pri prezumpcii toho, že by sa tarifa nezmenila), predstavovalo za 16
mesiacov a šesť dní nesplnenej viazanosti a tarife vo výške 23,90 eur, celkom 387,02 eur.

Navrhovateľ si v návrhu uplatnil náhradu trov konania. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ bol
úspešný v celom rozsahu svojho návrhu a preto má právo na plnú náhradu trov konania. Navrhovateľovi
vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške 37,50 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 94,94 eur určené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to
(i) tarifná odmena z úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a)
vyhlášky vo výške 39,84 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,63 eur, (ii) tarifná odmena
za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní podľa § 14 ods. 1 písm. c) vo výške 39,84 eur a náhrada
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,63 eur. Celkom trovy konania navrhovateľa predstavujú 132,44
eur, ktoré súd podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaviazal odporkyňu zaplatiť advokátovi
navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.