Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. august 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214211438
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7214211438.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. T. nar.
XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
dieťaťa rodičov Mgr. I. T. rod. J. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v T. na J. ulici č. X zastúpenej Advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, s.r.o. so sídlom v Košiciach na Rázusovej ulici č. 1 a Ing. G. S.
nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v T. na J. ulici č. XX v konaní o zmenu výživného o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Košice II z 20.2.2015 č.k. 23P 101/2014-53 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa návrh matky, ktorým sa domáhala zmeny rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.

25P 84/2007-42 z 23.10.2007 v časti výživného na tvorbu úspor pre maloletého tak, aby bolo otcovi
určené platiť výživné na tvorbu úspor pre maloletého namiesto účtu ňou zriadeného v Tatra banke pod
č. 2611428451 na č.ú. stavebného sporenia vo Wüstenrot Košice pod č. 30861887/7930 zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu matka odvolanie
z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa a jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, prípadne aby zrušil rozsudok a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil keď
vyslovil, že výživné na tvorbu úspor nemôže byť určené na zabezpečenie bývania maloletého dieťaťa

v dospelosti, a teda na vopred určený cieľ. Takýto výklad ustanovenia § 63 Zákona o rodine nemá
oporu v zákone. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ani náležite právne neodôvodnil, nie je teda
možné určiť, na základe akých úvah súd dospel k záveru, že výživné určené na tvorbu úspor nie je
možné použiť na zabezpečenie bývania maloletého dieťaťa v budúcnosti, resp. že nie je možné úspory
poukazovať na účet, ktorý slúži na účely stavebného sporenia. Ustanovenie § 63 ods. 3 Zákona o
rodine neurčuje ani len príkladmo druh účtu maloletého dieťaťa, na ktorý má povinný rodič poukazovať
sumu výživného určenú na tvorbu úspor, uvádza len, že musí ísť o osobitný účet maloletého dieťaťa,

ktorý na tento účel zriadil rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Rovnako
neurčuje demonštratívne ciele, na ktoré sa majú úspory tvoriť. Poukázala na to, že maloletému zriadila
vo Wüstenrot - stavebná sporiteľňa, a.s. číslo účtu stavebného sporenia. Účet stavebného sporenia ako
osobitný účet dieťaťa určený na tvorbu úspor podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine nevylučuje, ba naviac
osobitný charakter uvedeného účtu zodpovedá účelu kumulácie časti výživného na tvorbu úspor, pričom
zabezpečenie možnosti bývania maloletého v budúcnosti je bezpochyby cieľom vhodným na tvorbu
úspor. Naviac ide o rodinné sporenie Krôčik, kde sa spájajú výhody stavebného sporenia a poistenia

proti trvalým následkom úrazu dieťaťa maximálne do výšky 3.500 Eur a poistenia pre prípad úmrtia
zákonného zástupcu. Uvedený výklad ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o rodine zodpovedá aj právnejteórii s poukazom na komentár Zákona o rodine autorky Z. Pavelkovej, podľa ktorej „druh účtu zákon
neurčuje preto nie je vylúčené, aby išlo napríklad o účet stavebného sporenia alebo o formu kapitálového
životného poistenia. Vhodný je aj termínovaný vklad. Je to dokonca žiaduce riešenie, pretože určité

obmedzenia nakladania s takýmto účtom vyplývajú z jeho osobitného charakteru, takže je predpoklad,
že aj po dosiahnutí plnoletosti oprávneným splnia úspory sledovaný cieľ“. Zamietnutie jej návrhu s
odôvodnením, že maloletý G. navštevuje 8. ročník základnej školy a zvýšené náklady môžu nastať v
blízkej budúcnosti neobstojí, pretože § 63 ods. 3 Zákona o rodine neurčuje, na zabezpečenie ktorých
potrieb prioritne sa má tvorba úspor použiť, pričom tvorbu úspor na účely stavebného sporenia zákon

nevylučuje. Skutočnosť, že otec maloletého podal návrh na zníženie výživného z dôvodu narodenia
ďalšieho dieťaťa je vo vzťahu k predmetu tohto konania právne irelevantná, keďže otcovi bola povinnosť
platiťmesačnesumu2.000Sk(66,39Eur)titulomtvorbyúspornaúčetmaloletéhouloženáprávoplatným
súdnym rozhodnutím a matka sa domáha zmeny určenia výživného a to len zmenou účtu, na ktorý má
otec uvedenú sumu poukazovať. Ďalej uviedla, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v rozpore so záujmom dieťaťa zamietol jej návrh na

zmenu účtu vedeného v Tatra banke, a.s., kde je mesačný poplatok za vedenie účtu 5 Eur a za účet
vedený vo Wüstenrot - stavebná sporiteľňa, a.s. je mesačný poplatok za vedenie účtu 1 Euro ignorujúc
skutočnosť,žezaúčetvedenývTatrabanke,a.s.mámaloletýG.ročnestratu60Euraza6rokovjestrata
na poplatku už vo výške 360 Eur, čo rozhodne nie je v záujme maloletého dieťaťa. Súd neodôvodnil,
prečo nezohľadnil, že najmä z dlhodobého hľadiska je nesporne v záujme maloletého mať účet vo

Wüstenrot - stavebná sporiteľňa, a.s., kde výška ročného poplatku vedenia účtu predstavuje sumu 12
Eur. Odôvodnenie súdu, že mala možnosť vytvoriť iný bežný účet, hoci v inej banke, neobstojí.

Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156

ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď návrh matky zamietol, preto ho podľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s
jeho odôvodnením, ktoré spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom je potrebné
zdôrazniť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia postačia na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na
súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením

dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd dodáva, že Zákon o rodine, teda ust. § 63
ods. 3 nekonkretizuje účel, na ktorý majú byť úspory dieťaťa použité, čím je zabezpečená flexibilita
použitia naakumulovaných finančných prostriedkov na účte dieťaťa, v prípade ak bude potrebné

zabezpečiť dieťaťu nadštandardné potreby, ktoré nie je možné uhradiť z bežného výživného, prípadne
dôjde k zmenám pomerov povinného rodiča v tom smere, že nebude schopný plniť si vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu v doterajšom rozsahu, pričom odôvodnené potreby dieťaťa si budú vyžadovať
uspokojovanie v doterajšom rozsahu, na uspokojenie ktorých môžu byť použité práve úspory dieťaťa v
období, v ktorom by bola vyživovacia povinnosť povinného rodiča eventuálne znížená, prípadne bežné

odôvodnené potreby dieťaťa budú odôvodňovať zvýšenie výživného, ktoré však povinný rodič nebudeschopný plniť vzhľadom na svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Z tohto pohľadu je teda
určenie konkrétneho účelu využitia úspor maloletého dieťaťa vo veku maloletého G. v rozpore s jeho
záujmom, nakoľko sa môžu vyskytnúť potreby dieťaťa v súvislosti so štúdiom, záujmovou činnosťou,

športovou činnosťou, zdravotným stavom a pod., ktoré nebude možné uhradiť z bežného výživného
tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa, pričom v dôsledku zriadenia stavebného sporenia pre
maloletého by tieto pokryté nemohli byť. Pokiaľ ide o bankové poplatky odvolací súd dodáva, že matke
nič nebráni zriadiť maloletému iný výhodnejší účet, na ktorom je možné vytvárať úspory a po schválení
súdu vyberať z neho finančné prostriedky na uspokojenie konkrétnych potrieb dieťaťa. Na aký účel je

možné alebo potrebné použiť úspory maloletého dieťaťa je potrebné skúmať v každom konkrétnom
prípade individuálne vzhľadom na existujúce pomery maloletého dieťaťa, preto je argumentácia matky v
tom smere, že zákon tvorbu úspor na účely stavebného sporenia nevylučuje, právne bezvýznamná. Pre
úplnosť odvolací súd dodáva, že komentár k Zákonu o rodine nie je prameňom práva a úvahy autorky o
účele použitia úspor dieťaťa nemôžu byť preto pre rozhodnutie súdu smerodajné. Navyše s uvedenými
úvahami nie je možné sa stotožniť práve s poukazom na to, že v prípade maloletého dieťaťa o účele

využitia úspor dieťaťa rozhoduje súd s poukazom na ust. § 63 ods. 3 vety tretej Zákona o rodine, keďže
na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je podľa uvedeného ustanovenia potrebný
súhlas súdu. Pokiaľ by boli finančné prostriedky, teda úspory dieťaťa účelovo viazané napr. na stavebné
sporenie, bolo by vopred vylúčené, aby o nakladaní s prostriedkami na účte dieťaťa rozhodoval súd. Nie
je tiež vylúčené, že potreba rozhodnutia o nakladaní s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa vznikne

aj v súvislosti s rozhodovaním súdu o nezhode rodičov podľa § 35 Zákona o rodine napr. ak dôjde k
nezhode rodičov o príprave na budúce povolanie dieťaťa, kedy aj povinný rodič môže navrhnúť, aby
dieťa študovalo napr. v zahraničí z finančných prostriedkov vytvorených na úsporách dieťaťa, pričom
druhý z rodičov s uvedeným nesúhlasí. Bez flexibility použitia finančných prostriedkov na osobitnom účte
dieťaťa sa zjavne stráca význam tvorby úspor pre dieťa, ktoré majú byť použité v súlade s najlepším

záujmom maloletého dieťaťa, ktorý je vopred nepredvídateľný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.