Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200154
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200154.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu

JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: O. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U L. XXX/XX, I., v zastúpení JUDr. Veronikou Nozar Jakubíkovou, advokátkou so sídlom Ul.
X. XX, Y., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných
vecí, Andreja Kmeťa 17, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-
OOP1-2013-033546/ HRI zo dňa 19.11.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1-2013-033546/ HRI zo dňa 19.11.2014

z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 35,- Eur z titulu súdneho

poplatku a vo výške 218,76 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, na účet jeho právnej zástupkyne JUDr.
Veroniky Nozar Jakubíkovej, advokátky so sídlom v Y., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou na Krajský súd v Žiline dňa 30.01.2015 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1-2013-033546/ HRI zo dňa 19.11.2014 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie, „rozhodnutie žalovaného“, „preskúmavané rozhodnutie“, „rozhodnutie druhostupňového
správneho orgánu“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného
úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č.: OU-ZA-
OVVS2-2014/014072- /857/2BD zo dňa 15.07.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“, „rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu“), ktorým prvostupňový správny orgán uznal žalobcu vinným zo
spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že úmyselne narušil občianske
spolunažívanie hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví, keď dňa 27.08.2013 v čase okolo
10:20 hod. v Obci Belá pri rodinnom dome na ul. S. č. XXX fyzicky napadol C. L., nar. XX.XX.XXXX a
to tak, že ju udrel do oblasti pravého ramena a do oblasti pravej sánky, čím jej spôsobil pomliaždenie
ramena a opuch dolnej čeľuste vpravo. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. v nadväznosti

na § 12 ods. 1 a § 49 ods. 2 cit. zákona bola uložená žalobcovi pokuta vo výške 30,- Eur. Žalovaný sa
v dôvodoch rozhodnutia stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym
orgánom a neakceptoval odvolacie námietky žalobcu, ktorý v konaní poprel spáchanie predmetného
skutku a tvrdil, že on bol napadnutý Z. L. ako aj poškodenou C. L., a to z dôvodu, že L. nerešpektujú
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, ktorým bola odložená vykonateľnosť stavebného povolenia na
dom na Ul. S. XXX v I.. K tvrdeniu odvolateľa, že on sám bol napadnutý a on nikoho nenapadol môžu
vypovedať svedkovia, ktorých navrhuje predvolať a ktorí priebeh udalosti sledovali z kuchynského okna

domu jeho dcéry na Ul. S. XXX v I.. V rámci odvolacieho konania boli dodatočne vypočutí svedkovia Z. I.a X. I., avšak svedkovia nepreukázali tvrdenia žalobcu. Žalovaný vyhodnotil tvrdenia žalobcu za účelové,
keďže dňa 15.07.2014 do zápisnice uviedol, že ku konfliktu medzi ním a L. došlo pri bránke, čo však v
rámci obhliadky na mieste spáchania skutku dňa 17.10.2014 modifikoval, nakoľko z kuchynského okna

domu jeho dcéry č. XXX na Ul. S. v obci I. nebolo vidieť na predmetnú bránku a tak miesto spáchania
skutku žalobca posunul približne o 3 metre, čo považoval odvolací orgán za účelové tvrdenie, preto mal
za to, že dodatočné výsluchy svedkov sú irelevantné, keďže svedkovia nemohli incident vidieť.

Ďalej žalovaný konštatoval, že administratívny spis č. ORPZ-ZA-OPP7-P234/2013 z OO PZ Terchová
sa týka podaného oznámenia žalobcu o nelegálnych výkopových prácach rodiny L., čo nesúvisí s

predmetnou vecou. Žalovaný potvrdil, že prvostupňový správny orgán v predvolaní na prejednanie
priestupku nesprávne špecifikoval miesto spáchania skutku, ktoré bolo prebraté zo správy o výsledku
objasňovaniapriestupku,kedypolicajnýorgánmylneuviedol,žekuskutkumalodôjsťprirodinnomdome
U L. XXX/XX, je však podľa názoru žalovaného dôležité, že tento omyl napravil a už do zápisnice o
prejednaní priestupku, ktorá je podkladom pre vydanie správneho rozhodnutia uviedol, že skutok sa mal
stať na Ul. S. v obci I.. Žalovaný konštatoval, že nemá dôvod spochybňovať svedecké výpovede Z. L. a

B. D., ktorí boli ako svedkovia poučení o povinnosti vypovedať pravdivo a žalobca nespochybnil dôkaznú
hodnotu ich svedeckých výpovedí tým, že by svedkovia neboli prítomní pri rozhodujúcej skutočnosti.
Pokiaľ žalobca spochybňoval závery odborného vyjadrenia znalca, poukázal, že znalecká činnosť je
špecializovaná odborná činnosť vvkonávaná za podmienok stanovených v zákone č. 382/2004 Z.z.
o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov znalcami pre

zadávateľa a nemal žiadnu pochybnosť o správnosti odborného vyjadrenia MUDr. Andreja Hajtmana,
PhD., že poranenia poškodenej týkajúce sa oblasti pravého ramena mohli vzniknúť pri prudšom
odsotení, prípadne s narazením ruky útočníka a sú pre odvolací správny orgán postačujúce a to, že
znalec jednoznačne neručil mechanizmus vzniku poranenia poškodenej v oblasti tváre, ešte nezbavuje
žalobcu zodpovednosti. Podľa názoru žalovaného je prinajmenšom nepravdepodobné, že poškodená si

sama spôsobila takéto zranenie dolnej čeľuste. Pochybenie správneho orgánu v zmysle nesprávneho
uvedenia miesta spáchania skutku v predvolaní na prejednanie priestupku nie je dôvodom nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia, keďže priamo na pojednávaní, z iniciatívy žalobcu, došlo ku správnemu
vymedzeniu miesta spáchania skutku, ktoré aj správne uvedené vo výrokovej časti prvostupňového
rozhodnutia. Keďže žalovaný neuviedol vo svojom odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o

zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho rozhodnutia vyvrátili, odvolacie námietky žalobcu
nebolispôsobiléspochybniťvecnúsprávnosťprvostupňovéhorozhodnutia apretožalovanýkonštatoval,
že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.

Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas žalobu žalobca. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť
a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. V dôvodoch žaloby spochybnil dôvody uvádzané

v napadnutom rozhodnutí, keď žalovaný tvrdil, že žalobca mal modifikovať pri obhliadke na mieste
spáchania skutku svoje tvrdenia, keďže dňa 15.07.2014 do zápisnice explicitne uviedol, že ku konfliktu
medzi ním a L. došlo pri bránke, čo však v rámci obhliadky na mieste spáchania skutku dňa 17.10.2014
modifikoval. Tvrdil, že v zápisnici z 15.07.2014 neuvádza nič z toho, čo v napadnutom rozhodnutí
konštatuje žalovaný, naopak v zápisnici uvádza, že sa všetko odohralo na Ul. S. pred bránkou, čo mohlo

byť aj vo vzdialenosti 3 metre od bránky. Navyše ani tvrdenie „pred bránkou“ nie je presne určité a
nič nevylučuje, že to mohlo byť aj vo vzdialenosti troch metrov pred bránou poškodenej. Pokiaľ na
obhliadke bolo správnym orgánom konštatované, že na miesto spáchania skutku, ktoré na ohliadke
označila poškodená, nebolo z kuchynského okna vidieť, avšak na miesto spáchania skutku, ktoré na
ohliadke ukázal žalobca z kuchynského okna vidieť bolo, uviedol, že bola to práve poškodená L., ktorá

od počiatku vo svojich výpovediach tvrdila, že k incidentu malo dôjsť na Ul. S. XXX v obci I.. Vo výpovedi
z 27.08.2013, kedy malo k spáchaniu skutku dôjsť uviedla, že žalobca mal stáť na ulici a následne v
zápisnici zo 17.06.2014, čiže bez mála rok po skutku, uviedla opäť, že na ulici mal stáť žalobca a chcel
vôjsť do bránky. Nikde však poškodená neuvádza, okrem zápisnice o ohliadke miesta, že ku skutku malo
dôjsť v bránke. Tvrdil, že aj z výpovede svedka B. D. vyplýva iná verzia ako tvrdí poškodená o tom, že sa

mala so žalobcom hádať cez plot. Poukázal, že svedkyňa Z. I., manželka žalobcu, potvrdila v zápisnici
dňa 23.09.2014, že žalobca vyšiel na ulici pred dom poškodenej, keď sa otvorila bránka a vtedy z bránky
vyšla pani L., podišla k jej manželovi, čo tiež preukazuje, že sa nemohol skutok stať v bránke, ako uvádza
poškodená. Žalobca tvrdil, že ujasnenie miesta spáchania skutku je dôležité aj vzhľadom na ďalšie
svedecké výpovede, ktoré boli v konaní žalobcom navrhnuté a ktorých vykonanie vyhodnotil odvolací

orgán za irelevantné, keď žalovaný sa priklonil k tvrdeniu poškodenej o tom, že ku skutku malo dôjsť vbráničke, kam svedkovia navrhnutí žalobcom nemohli z kuchynského okna susedného domu dovidieť a
preto ich výpovede majú byť podľa žalovaného irelevantné. Preto neprihliadal ani na výpovede manželky
žalobcu a nevykonal výsluch ďalších navrhnutých svedkov. Tvrdil, že vzhľadom na neujasnené miesto

spáchania skutku žalovaný nepostupoval správne, preto vydané rozhodnutie nemôže byť súladné so
zákonom.

Žalobca tvrdil, že nebolo preukázané, že sa skutok stal a že ho spáchal žalobca. Poukázal na zápisnicu
o podaní vysvetlenia, v ktorej B. D. tvrdil, že nevidel žiadny úder ani nič iné. Ak mala poškodená skutočne
utrpieť uvádzané zranenia, nebolo preukázané, že ich mal spôsobiť práve žalobca. Poukázal, že v spise

sa nenachádza lekárska správa z chirurgickej ambulancie o rozsahu a závažnosti zranenia, na ktorú
sa mala hneď po incidente poškodená dostaviť a túto lekársku správu nemal k dispozícii ani znalec
pri vyhotovovaní odborného vyjadrenia, keď vychádzal len z lekárskeho potvrdenia praktického lekára
a výsluchu poškodenej a svedka D.. Znalec poškodenú pred vyhotovením posudku nevyšetril, preto
žalobca spochybňuje aj závery tohto odborného vyjadrenia. Naviac poukazuje, že pokiaľ poškodená
mala mať pomliaždenie pravej strany dolnej čeľuste, samotné vyjadrenie znalca konštatuje, že sa jedná

o nešpecifické poranenie a nie je možné presne určiť mechanizmu vzniku daného poranenia, čo podľa
žalobcu znamená, že je veľmi pravdepodobné, že jej uvedené zranenia žalobca nespôsobil. Ďalej
tvrdil, že v prípade pomliaždenia pravého ramena a pomliaždenia ramenného kĺbu takéto poranenie
mohlo nastať i pri odstrčení poškodenej konaním inej osoby. Preto je otázka, kto poškodenej spôsobil
zranenie tak čeľuste ako aj zranenia ramena, napr. buchnutím do plota, pri slede udalostí tak, ako

to uvádza a popísala poškodená, musel znalec dospieť k záveru, že jej obe poranenia s najväčšou
pravdepodobnosťou spôsobil žalobca. Z odborného vyjadrenia však vyplýva, že mechanizmu vzniku
poranenia čeľuste nie je možné presne určiť, teda nemuselo vzniknúť toto poškodenie v dôsledku
konania žalobcu a k takémuto konaniu ani nedošlo. Napriek tomu, že po incidente bolo poškodenej
vydané potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, poškodená bola denne vídaná žalobcom, jeho

manželkou Z. I. ako aj synom X. I. a nevestou A. I., a to kedykoľvek počas dňa, nosila šanóny do auta,
ktoré dokonca aj šoférovala a poukázal na výpoveď X. I. v konaní. Zdôraznil, že je nelogické, prečo
poškodená po tom, čo videla prichádzať policajnú hliadku nezastavila vozidlo a na otázku, prečo tak
neurobila, uviedla, že vozidlo viedol manžel a že je to práve otázka na neho. V spise sa nenachádza
ani RTG snímok poškodenej, ktorý mal byť negatívny.

Žaloba poukázal na výpoveď poškodenej, ktorá na obhliadke miesta spáchania skutku sa vyjadrila, že
v čase skutku v kuchynskom okne domu č. XXX, ktorý je susedným domom, nikto nebol, čo považuje
za tvrdenie účelové a nepravdepodobné, aby napadnutá osoba ešte stihla sledovať okná susedných
domov, preto o tvrdení poškodenej má pochybnosti. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti nemožno
dospieť k záveru, že žalovaný dostatočne preskúmal, či sa stal skutok, či ho spáchal žalobca a teda

malo dôjsť vo svetle zásady in dubio pro reo k zastaveniu konania.

Žalobca súčasne v podanej žalobe navrhol súdu pripojiť spisy OO PZ Terchová č. ORPZ-ZA-OPP7-
P-235/2013 a č. ORPZ-ZA-OPP7-P-234/2013.

Žalobca poukázal na procesné pochybenia žalovaného, keď rozhodnutie žalovaného nebolo doručené
jeho právnej zástupkyni napriek tomu že plná moc bola súčasťou administratívneho spisu pred vydaním

napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ by sa bralo do úvahy podanie vysvetlenia B. D., ktoré podal polícii
telefonicky, mala byť táto osoba predvolaná v priestupkovom konaní, vypočutá ako svedok s umožnením
tak žalobcovi ako i právnemu zástupcovi uplatniť ich procesné práva - klásť svedkovi otázky a vyjadriť
sa k jeho tvrdeniam. Žalobca je toho názoru, že B. D. postavenie svedka v konaní nemal. V tom vidí aj
porušenie § 33 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. a porušenie § 3 ods. 2 cit. zákona. Závery žalovaného v

napadnutom rozhodnutí nemajú oporu v zistenom skutočnom stave veci a skutočný stav veci nemožno
považovať za dostatočne zistený na to, aby bolo možné žalobcu bez pochybností uznať vinným zo
spáchania priestupku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/34/2007.

Žalovaný sa k veci vyjadril písomným podaním zo dňa 13.03.2015. Žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci v napadnutom rozhodnutí. Naviac

poukázal, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že B. D. nemal postavenie svedka v konaní. Táto osobabola predvolaná dňa 17.06.2014 pred prvostupňový správny orgán, poučená ako svedok a v procesnom
postavení svedka aj táto osoba vypovedala. Na určený termín pojednávania bol predvolaný aj žalobca,
ktorý sa však na termín pojednávania určený na deň 17.06.2014 nedostavil, až na nasledujúci termín

pojednávania 15.07.2014, kedy mu bola prečítaná výpoveď svedka D. a k nej sa aj vyjadril. K
námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie nebolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu, žalovaný
konštatoval, že toto tvrdenie je pravdivé, rozhodnutie žalovaného však bolo doručené žalobcovi, došlo
v tomto prípade k administratívnej chybe, ktorá však vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
nemala.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného na nariadenom pojednávaní dňa
28.07.2015 a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pri aplikácii § 250j ods.
2 písm. c) a d) O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo

v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť
rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu
a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude
účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu
pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti

O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil skutkový stav veci, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3
O.s.p.).

Úlohou správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a z
dôvodov vymedzených v žalobe (resp. opravnom prostriedku). To znamená, že krajský súd ako správny
súd nevyhľadáva dôvody žaloby a je viazaný rozsahom žalobných bodov, ktoré vymedzil žalobca v
podanej žalobe v lehote na podanie žaloby

(§ 250b ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, za priestupok možno uložiť
tieto sankcie:

a) pokarhanie,

b) pokutu,

c) zákaz činnosti,

d) prepadnutie veci.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, pri určení druhu sankcie a jej
výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na
okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na
to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, priestupku sa dopustí ten, kto

a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech,

b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví,

c) úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred orgánom obce alebo
pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody,

d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na
zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním,

e) od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva z nich
vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu,

f) napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich,
hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu.

Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, za priestupok podľa odseku 1
písm. a) možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. f) pokutu
do 99 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 331 eur.

Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, ak nie je v tomto alebo v inom zákone
ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4)

4) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších
predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať

potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších
predpisov, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho
úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 32 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších
predpisov, na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby
a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov,
rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to

príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších
predpisov, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade).
Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších

predpisov, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutíukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť
kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších

predpisov, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že prejednávaná priestupková vec bola
postúpená prvostupňovému správnemu orgánu Obvodným oddelením Policajného zboru Terchová pod

č. ORPZ-ZA-OPP7-P-235/2013. Súčasťou postúpenia bol aj spis Obvodného oddelenia Policajného
zboru Terchová č. ORPZ-ZA-OPP7-P-235/2013, ktorý obsahuje vyjadrenie poškodenej C. L., žalobcu
a B. D. vo forme záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. Je pravdou,
že prvostupňový správny orgán ako príslušný priestupkový orgán doručil žalobcovi predvolanie na
prejednanie priestupku v spojení s upovedomením podľa § 33 ods. 2 Zákona o správnom konaní zo

dňa 02.07.2014, v ktorom mu oznámil termín pojednávania na deň 15.07.2014 a súčasťou predvolania
bolo aj vymedzenie skutkových okolností, za ktorých je žalobca obvinený z priestupku a to tak, že dňa
27.08.2013 v čase okolo 10:20 hod. v obci I. pri rodinnom dome na Ul. U L. XXX/XX, mal žalobca fyzicky
napadnúť C. L. tak, že ju mal udrieť do oblasti pravého ramena a pravej sánky, čím jej mal spôsobiť
pomliaždenieramenaaopuchdolnejčeľustivpravoa roztrhnúťjejretiazkuzbielehokovu.Následnemal

chytiť manžela menovanej - Z. L., vulgárne mu nadávať, slovne sa mu vyhrážať. V zápisnici o prejednaní
priestupku zo dňa 15.07.2014 správny orgán vymedzil skutkové okolnosti, z ktorých obvinil žalobcu tým,
že sa mali stať na Ul. S..

I keď v predvolaní na pojednávanie správny orgán vymedzil nesprávne miesto skutku, na ktorom sa
mal žalobca (obvinený z priestupku) dopustiť protiprávneho konania, toto procesné pochybenie, podľa

názoru krajského súdu, nemôže byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím, keď v napadnutom rozhodnutí žalovaného, v súlade s tvrdením
žalobcu, miesto, v ktorom došlo ku kontaktu žalobcu s poškodenou L., bolo správne určené. V predvolaní
na ústne pojednávanie správny orgán realizoval prvý procesný úkon voči žalobcovi a doručením tohto
predvolania nadobudol žalobca status obvineného z priestupku v zmysle § 73 ods. 1 zákona č. 372/1990

Zb. a teda bol oprávnený poznať skutkové okolnosti veci, z ktorých je obvinený, ku ktorým mal možnosť
sa vyjadriť, avšak s uvedením nesprávneho miesta, na ktorom sa mal skutok stať. Toto procesné
pochybenie v postupe prvostupňového správneho orgánu nemôže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, keď je možné prihliadať iba na tie vady konania
správnehoorgánu,ktorýchdôsledkomjevydanienezákonnéhorozhodnutiaspoukazomnaustanovenie

§ 250i ods. 3 O.s.p.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že v konaní vypočutý svedok B. D. nemohol mať postavenie svedka, s týmto
názorom sa krajský súd nestotožnil. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že po začatí správneho
konania bol ako svedok predvolaný B. D., ktorého výsluch (v postavení svedka) bol vykonaný dňa
17.06.2014, pred výsluchom bol poučený ako svedok. Keďže B. D. sa vyjadroval k skutkovým

okolnostiam, z ktorých bol žalobca obvinený, ktorých bol svedkom dňa 27.08.2013 okolo 10:20 hod. v
obci I. pri rodinnom dome na Ul. S. č. XXX, bol vypočutý správnym orgánom v priestupkovom konaní
ako svedok (v súlade so zákonom), keď v konaní neboli zistené skutočnosti (s poukazom na ustanovenie
§ 35 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 71/1967 Zb.), na základe ktorých by nemohla byť označená osoba vypočutá
ako svedok.

K tvrdeniu žalobcu, že došlo k porušeniu práv žalobcu ako účastníka správneho konania, s poukazom na
§ 33 Zákona o správnom konaní, krajský súd uvádza, že na termín pojednávania 17.06.2014, na ktorý
bol volaný svedok B. D., bol súčasne predvolaný aj žalobca ako obvinený z priestupku. Predvolanie na
termín 17.06.2014 žalobca prevzal dňa 10.06.2014 tak, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu.Zo zápisnice zo dňa 17.06.2014 mal krajský súd preukázané, že žalobca sa vytýčeného termínu
pojednávania,kedybolvykonanýajvýsluchsvedkaB.D.nezúčastnil,ikeďbolriadneavčaspredvolaný.

Sám žalobca nevyužil právo obvineného upravené v § 33 ods. 1 Zákona o správnom konaní, a to klásť

svedkom (B. D. a poškodenej C. L., ktorá bola rovnako predvolaná na termín pojednávania) otázky. Táto
okolnosť však nemôže spochybniť zákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu. Krajský súd
sa nestotožnil s názorom žalobcu, že boli porušené práva žalobcu vymedzené v § 33 ods. 1 a 2 Zákona
o správnom konaní v súvislosti s výsluchom svedka D..

Základná obrana žalobcu v správnom konaní a aj v žalobe spočívala v jeho tvrdení, že skutok sa nestal a
nespáchal ho žalobca, teda k poškodeniu C. L. nedošlo konaním žalobcu. Žalobca poukázal na tvrdenia

poškodenej L. a jej manžela, odlišnosť tvrdení svedka D. a svedecké výpovede svojej manželky a syna.

Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu krajský súd konštatuje, že poškodená L.
podala na príslušné oddelenie policajného zboru (Obvodné oddelenie PZ v Terchovej) oznámenie
dňa 27.08.2013 o 11.45 hod. a tvrdila, že ju žalobca pred rodinným domom č. XXX na Ul. S. v I.
fyzicky napadol (konanie bolo vedené na Obvodnom oddelení PZ Terchová pod č. ORPZ-ZA-OPP7-

P-235/2013).

Súčasťou administratívneho spisu je lekárska správa vystavená MUDr. Františkom Hrbáňom, ktorý
potvrdzuje, že C. L. bola vyšetrená na chirurgickej ambulancii na Poliklinike KRANKAS dňa 27.08.2013
o 14:21 hod., čo potvrdzuje skutočnosť, že k ošetreniu poranenia došlo po ohlásení skutku na príslušnú
zložku polície. Súčasťou spisu je aj lekárska správa MUDr. Mariany Zajacovej, praktického lekára pre

dospelých, ktorá posudzovala zdravotný stav poškodenej C. L. o 11:00 hod. dňa 27.08.2013. Žalobca v
konaní poukazoval na tvrdenia C. L. a jej manžela, ktorí zhodne tvrdili, že žalobca udrel L. do pravého
ramena a pravej sánky päsťou. Čo sa týka miesta skutku, L. a jej manžel zhodne tvrdili, že k incidentu
malo dôjsť po tom, čo žalobca chcel vôjsť do bráničky L. s tým, že sa chcel pozrieť, čo sa robí na stavbe
rodinného domu na adrese Ul. S. č. XXX.

Žalobca v konaní popísanie skutku L. poprel a tvrdil, že k incidentu došlo po tom, čo vyšiel z brány jej
dcéry pozrieť sa na pozemok, kde L. načierno rekonštruujú dom, kedy sa bránka rozletela, vyšla L.,
buchla žalobcu do pŕs a jej manžel ho chytil pod krk a vulgárne mu nadával. Incident sa odohral na Ul. S.
v I. pred bránkou. Toto tvrdenie žalobcu potvrdila manželka žalobcu Z. I., ktorá incident mala pozorovať
z kuchyne, kde spolu s neterou a jej priateľom pili kávu v dome na Ul. S. XXX patriacom jej dcére.

Jediným svedkom, ktorý bol vypočutý v konaní a nebol v príbuzenskom vzťahu, či už k obvinenému
alebo poškodenej, bol B. D., ktorý u L. pracoval na streche ako pomocný robotník, ktorý v rámci podania
vysvetlenia pred policajným orgánom dňa 08.11.2013 tvrdil, že pracoval na krove u L., počul, že L. sa cez
plot hádala so žalobcom a pootvorila bránku, pričom žalobca odstrčil L. z brány, sotil ju do hrudníka alebo
ramena, pričom uviedol, že nevidel žiadny úder ani nič iné, ani to že by sa žalobca dostal na pozemok

L.. V správnom konaní svedok D. tvrdil, že v čase incidentu robil na krove na stavbe L., videl ako žalobca
sa chcel na pozemok L. dostať, L. mu to nechcela dovoliť, snažila sa ho vytisnúť z pozemku a žalobca
L. napadol fyzicky, udrel ju do oblasti hrudníka alebo ramena s tým, že si presne už nespomína.

B. D. čiastočne odlišne popísal skutkovú situáciu pred správnym orgánom dňa 17.06.2014 a pred
príslušnou zložkou policajného zboru dňa 08.11.2013. Z obidvoch tvrdení D. vyplýva, že potvrdil určitú

„potyčku“ medzi žalobcom a L.. V oboch výpovediach však svedok D. nepotvrdil, že by žalobca udrel
žalobkyňu do oblasti sánky päsťou. Uvedené výpovede D. sú vo vzájomnom rozpore, keď 08.11.2013
D. tvrdil, že žalobca L. odstrčil z brány a sotil ju do hrudníka alebo ramena a uviedol, že žiadny úder
nevidel a 17.06.2014 D. tvrdil, že žalobca L. udrel do oblasti hrudníka alebo ramena. Z jeho výpovedí
nie je zrejmé, že by nebol pozorovateľom celého incidentu medzi žalobcom a L..

V administratívnom spise žalovaného sa nachádzajú aj lekárske nálezy, ktoré konštatujú poranenie
žalobkyne, a to pomliaždenie mäkkých častí tváre v oblasti pravej sánky ľahkého stupňa a pomliaždeniemäkkých častí v oblasti pravého ramenného kĺbu ľahkého stupňa. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa
ku dňu 27.08.2013 mala tieto poranenia, ani žalobca nespochybnil, že by v čase incidentu zistil, že
takýmito poraneniami už trpí. Súčasťou administratívneho spisu je aj odborné vyjadrenie Znaleckej

lekárskej organizácie, s. r. o., ktorá okrem iného vychádzala z lekárskych nálezov, z lekárskeho
potvrdenia všeobecnej lekárky MUDr. Mariany Zajacovej. Pokiaľ žalobca tvrdil, že podkladom pre
vyjadrenie znalca nie sú nálezy chirurga, ktorý ošetroval poškodenú L. dňa 27.08.2013, tak toto
tvrdenie žalobcu je pravdivé, z odborného vyjadrenia nebolo preukázané, že by okrem vyjadrenia
všeobecnej lekárky žalobkyne MUDr. Mariany Zajacovej, znalci vychádzali z iných lekárskych nálezov,

ani nebolo preukázané, že by sa kontaktovali priamo s poškodenou L., i keď vzhľadom na dátum
vyhotovenia odborného vyjadrenia - 23.04.2014 a dátum zistenia pomliaždením žalobkyne - 27.08.2013,
by vzhľadom aj na charakter chirurgom zisteného ľahkého stupňa pomliaždenia tváre, osobný pohovor
a zistenie poranení priamo u poškodenej bolo by bezpredmetné. Krajský súd nevyhodnocoval závery
zdravotníckej organizácie, ktorá „hodnotila“ výsluchy svedkov, poškodenej a žalobcu z dôvodu, že na
takéto hodnotenie, uvedená obchodná spoločnosť kompetenciu nemá.

Podstatné pre posúdenie veci je záver odborného vyjadrenia, ktorý konštatuje, že v prípade pomliaždení
pravej dolnej čeľuste je pravdepodobné, že toto poranenie vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou
v dôsledku priameho pôsobenia tupého násilia menšej intenzity, jednak buď išlo o náraz uvedenou
oblasťou tváre do pevného predmetu alebo náraz - úder rukou s otvorenou dlaňou do danej oblasti
tváre poškodenej. V stanovisku je konštatované, že nakoľko sa jedná o nešpecifické poranenie - opuch

v oblasti dolnej čeľuste vpravo, nie je možné presne určiť mechanizmus vzniku daného poranenia. V
prípadepomliaždeniapravéhoramenajekonštatované,žetakétoporaneniemohloveľmidobrevzniknúť
pri prudšom odsotení, príp. postrčení s narazením ruky útočníka do ramena poškodenej.

V konaní nebolo sporné, že došlo k fyzickej „potyčke“ medzi žalobcom a L., keď túto „potyčku“ popísala
L. ako úder žalobcu do jej pravého ramena a sánky päsťou spolu s tvrdením jej manžela a žalobca a jeho

manželka „potyčku“ (incident) popísali tak, že L. buchla žalobcu do pŕs po tom, čo vyšla z jej bránky,
keď sa bránka rozletela a chcela zabrániť žalobcovi vôjsť na jej pozemok s tvrdením žalobcu, že L. chytil
žalobcu pod krk. Sama poškodená tvrdila, že po tom, čo ju žalobca buchol do pravého ramena a do
oblasti hlavy - pravej sánky, nespadla na zem, ale sa zachytila o plot.

Krajský súd dospel k záveru, že bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodu nedostatočne

zisteného skutkového stavu veci, keď neboli vykonané dostatočné dôkazy, ktoré by mohli prispieť k
riadnemu zisteniu stavu veci, keď na jednej strane sú zhodné tvrdenia poškodenej a jej priameho
rodinného príslušníka (manžela) a na druhej strane obvineného a jeho manželky, ktorá vypovedala v
pozícii svedka a tiež bola poučená, tak ako poškodená a jej manžel, o následkoch krivej výpovede.
Jediný nestranný svedok v konaní - B. D. potvrdil existenciu incidentu medzi poškodenou L. a žalobcom,

čo v konečnom dôsledku žalobca ani L. nespochybnili (len popisujú spôsob incidentu skutkovo odlišne).
Svedok D. pred policajným orgánom (v podaní vysvetlenia) potvrdil incident medzi žalobcom a L., keď
tvrdil,žežalobcaodtisolL.zbránkytak,žejusotildohrudníkaaleboramena.Vovýpovedipredsprávnym
orgánom D. tvrdil, že L. udrel žalobca do oblasti hrudníka a pravého ramena, avšak nepotvrdil, že by
videl, že žalobca udiera poškodenú do tváre, teda že zasahuje aj miesto dolnej čeľuste vpravo (pravá

sánka).

Krajský súd konštatuje, že ani odborné vyjadrenie znaleckej zdravotníckej organizácie sa nevyjadrilo
k mechanizmu vzniku poranenia poškodenej (opuch oblasti dolnej čeľuste vpravo) a konštatuje, že k
takémuto poškodeniu tváre môže dôjsť buď nárazom uvedenou poškodenou oblasťou tváre do pevného
predmetu alebo nárazom rukou - otvorenou dlaňou do danej oblasti tváre poškodenej, teda päsťou.

Vzhľadom na uvedený popis prípadného vzniku tohto nešpecifického poranenia žalobkyne a tvrdenie
B. D., za uvedenej skutkovej situácie, podľa názoru krajského súdu, z dosiaľ vykonaného dokazovania
nebolo preukázané, že by žalobca spôsobil dňa 27.08.2013 o 10:20 hod. poškodenej L. poranenie, a to
pomliaždenie mäkkých častí tváre v oblasti pravej sánky ľahkého stupňa - opuch dolnej čeľuste vpravo.

I keď správny orgán upustil od výsluchu žalobcom navrhnutých svedkov, ktorí boli volaní aj na obhliadku,

a to U. Z. a I. I., je reálny predpoklad, že svedkovia, ktorých označil žalobca a žiadal v správnomkonaní vypočuť, potvrdia tvrdenia žalobcu ako aj svedkov, ktorí boli navrhnutí žalobcom a vypovedali
(manželka žalobcu I.). Jediný nestranný svedok, ktorý nemá príbuzenský vzťah k poškodenej a jej
rodinným príslušníkom, resp. nie je v priateľskom vzťahu k poškodenej alebo žalobcovi, bol B. D.,

ktorého výpoveď je pre posúdenie skutkových okolností veci východisková. Nakoľko, vo výpovedi D.
pred správnym orgánom a príslušným policajným orgánom sú rozpory, bude potrebné, aby v ďalšom
konaní vykonal správny orgán výsluch tohto svedka a odstránil rozpory v jeho výpovediach, keď pre
posúdenie veci je podstatné, či svedok skutočne videl, že žalobca udrel žalobkyňu do oblasti hrudníka a
pravého ramena tak, ako tvrdil v správnom konaní alebo či zotrváva na svojej výpovedi pred policajným

orgánom, kde na otázku vyslýchajúceho správneho orgánu uviedol, že nevidel žiadny úder ani nič
iné a tvrdil, že žalobca odstrčil poškodenú L. a sotil ju do hrudníka alebo ramena. Správny orgán v
ďalšom konaní výsluchom svedka D. odstráni rozpory v týchto jeho odlišných tvrdeniach, prípadne
vykoná konfrontáciu svedka so žalobcom, resp. poškodenou a vykoná potrebné procesné úkony zisteniu
skutočného stavu veci. Následne, po vykonanom dokazovaní (výsluch svedka D., konfrontácie, resp.
iné) vyhodnotí výsledky vykonaného dokazovania a pokiaľ správny orgán bude mať preukázané, že B.

D. neudrel poškodenú L. do hrudníka alebo ramena, teda že zotrvá na svojom vyjadrení, ktoré učinil pred
policajnýmorgánom08.11.2013,jepovinnýsasprávnyorgánvysporiadaťsoskutočnosťou,čiodstrčenie
poškodenej alebo jej sotenie do hrudníka alebo ramena, jej mohlo spôsobiť a spôsobilo jej zranenia -
pomliaždenie mäkkých častí v oblasti pravého ramenného kĺbu ľahkého stupňa, teda poranenie, ktoré
takto v lekárskej správe, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, popísal MUDr. František Hrbáň, vo

väzbe na obsah odborného vyjadrenia Znaleckej lekárskej organizácie, s. r. o., z 23.04.2014.

Súčasne správny orgán vykoná výsluch svedkov, ktorí neboli vypočutí pred správnymi orgánmi a ich
výsluch navrhol žalobca, práve vo vzťahu k skutkovým okolnostiam vzniku incidentu medzi žalobcom
a poškodenou L..

Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového

stavu veci a pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní správny orgán vykoná doplnenie
skutkového stavu veci v naznačenom smere, následne vyhodnotí výsledky vykonaného dokazovania
a v dôvodoch rozhodnutia sa vysporiada aj s tým, na základe akých skutočností dospel k záveru, že
žalobca sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že poškodenú udrel do oblasti

pravého ramena, ale aj do oblasti pravej sánky (dolnej čeľuste vpravo).

Krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z dôvodu, že
rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď v napadnutom rozhodnutí
žalovaného absentuje jeho správna úvaha. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia len konštatuje
závery prvostupňového správneho orgánu, námietky uvedené žalobcom v odvolaní proti rozhodnutiu

prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný v dôvodoch rozhodnutia správnu úvahu obmedzil iba
na konštatovanie, že uvedenie nesprávneho miesta skutku v priestupkovom konaní prvostupňovým
správnym orgánom bolo následne týmto orgánom odstránené a konštatovanie, že odvolací orgán nemá
dôvod spochybňovať svedecké výpovede Z. L. a B. D., ktorí boli ako svedkovia poučení o povinnosti
vypovedať pravdivo a odvolateľ nespochybnil dôkaznú hodnotu ich svedeckých výpovedí tým, že by

svedkovia neboli prítomní pri rozhodujúcej skutočnosti. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia žalovaného
jeajkonštatovaniežalovaného,ženemádôvodnevychádzaťzobsahutýchtovýpovedíakorelevantného
dôkazu vykonaného pred správnym orgánom. Ďalej konštatuje, že pochybenie prvostupňového
správneho orgánu v zmysle nesprávne uvedeného miesta spáchania skutku v predvolaní na prejednanie
priestupku nie je dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko v napadnutom rozhodnutí je

miesto spáchania skutku vymedzené správne a odvolací orgán je názoru, že boli dodržané všetky práva
obvineného na spravodlivý proces v zmysle Odporúčania R91 Rady Európy (čl. 16). Žalobca neuviedol
v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutia a postupu vyvrátili a jeho
odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia.

Podľa názoru krajského súdu, súčasťou odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je správna úvaha,

v ktorej by žalovaný samostatne ako druhostupňový správny orgán sa vysporiadaval s odvolacími
námietkami žalobcu a vyhodnocoval obsah vykonaných dôkazov. Žalovaný len všeobecne konštatujesprávnosť postupu prvostupňového správneho orgánu a jeho záverov bez toho, aby súčasťou
odôvodnenia bola správa úvaha žalovaného. Krajský súd zdôrazňuje, že správne konanie je konanie
dvojinštančné, ktoré tvorí jeden celok a je povinnosťou žalovaného správneho orgánu, ktorého

rozhodnutie sa preskúmava (nepreskúmava sa rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), sa
v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať so všetkými odvolacími námietkami, ktoré vyjadrí v dôvodoch
rozhodnutia a vo svojej správnej úvahe. Podľa názoru krajského súdu, napadnuté rozhodnutie
žalovaného, nie je riadne zdôvodnené a preto je, podľa názoru krajského súdu, nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov.

V ďalšom konaní je povinný žalovaný doplniť zistený skutkový stav v naznačenom smere a po
vykonanom dokazovaní rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť.

Vzhľadom na uvedené krajský súd rozhodnutie žalovaného pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca mal v konaní úspech. Pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. mu vzniklo právo na náhradu trov
konania, ktoré súd žalobcovi priznal a na ich náhradu zaviazal žalovaného. Žalobca si v konaní uplatnil

trovy konania prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo dňa 29.07.2015, celkom vo výške 444,66
Eur, a to za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby a účasť na
pojednávaní, 3 x 139,83 Eur + 23 x 8,39 Eur režijný paušál. Súčasne si uplatnil náhradu súdneho
poplatku vo výške 35,- Eur a náhradu správneho poplatku zaplateného 18.08.2014 za vyhotovenie kópie
listín z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu vo výške 36,- Eur.

Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenie, súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo
výške 218,76 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony:

- prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 64,53 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 72,92 Eur,

- podanie žaloby vo výške 64,53 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 72,92 Eur,

- účasť na pojednávaní dňa 28.07.2015 vo výške 64,53 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 72,92 Eur,

a to v zmysle § 11 ods. 4 veta druhá, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Súd ďalej priznal žalobcovi náhradu zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 35,- Eur.

Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 253,76
Eur (35,- Eur + 218,76 Eur).

Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Veroniky Nozar
Jakubíkovej, advokátky so sídlom v Y., podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., do
30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu správneho poplatku zaplateného dňa 18.08.2014 za vyhotovenie
kópie listín z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu vo výške 36,- Eur, nakoľko tento

úkon žalobca nerealizoval v rámci súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.
20S/60/2015, ktoré začalo podaním žaloby na súd dňa 30.01.2015, ale v rámci správneho konania.
Krajský súd rozhoduje v tomto konaní iba o trovách konania, ktoré účastníkom vznikli v súvislosti so
súdnym konaním vedeným na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 20S/60/2015. Z tohto dôvodu náhrada
správneho poplatku uhradeného príslušnému správnemu orgánu žalobcovi neprináleží.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.