Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. júl 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214215376
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214215376.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

navrhovateľky W. T., S. H., F.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej R. P. F. K. G. Č.. XX, zastúpenej
splnomocnenou zástupkyňou D.. Z. H., bývajúcou R. P., F. K. T. Č.. X, proti odporcovi S. T.Č., F..
X.XX.XXXX, trvale bývajúcemu R. P. F. K. G. Č.. XX, toho času bývajúcemu R. Z. U., F. K. J. Č..
XX a v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého J. S. T., F.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa
rodičov W. T., F.. XX.X.XXXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou D.. Z. H., bývajúcou R. P.O., F.
K. T. Č.. X a S. T., F.. X.XX.XXXX, v konaní o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv

a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov S. T., F.. X.XX.XXXX a W. T., S. H., F.. XX.X.XXXX, uzavreté C. XX.X.XXXX,
zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu E. Č. P.-J. E. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane
XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a.

Na čas po rozvode manželstva účastníkov schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveruje
maloletého J. S. T., F.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná
sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.

Zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletého J. výživným vo výške 100,- eur mesačne od
právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15.dňa toho-

ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky.

Odporca je oprávnený sa s maloletým J. S. stýkať každú párnu sobotu od 14,00 hod. do 16,00 hod. za
prítomnosti navrhovateľky s tým, že styk začne vždy v stanovený čas v rekreačnej oblasti I. P., H. S. I..

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 5.6.2014 návrh, ktorým žiadala o rozvedenie manželstva
účastníkov a na čas po rozvode tohto manželstva o zverenie maloletého syna účastníkov J. S. do jej
starostlivosti a o zaviazanie otca prispievať na výživu dieťaťa výživným podľa rozhodnutia súdu. Svoj
návrh odôvodňovala tým, že účastníci manželstvo uzavreli po krátkej, niekoľkomesačnej známosti a od
narodenia ich spoločného dieťaťa odporca na úhradu potrieb tohto neprispieval nikdy žiadnou formou,

neprispieval do rodinného rozpočtu, navrhovateľke vždy vypomáhali v prípade potreby len jej rodičia,
odporca mal neustále dlhy, výška jeho príjmov navrhovateľke nikdy nebola známou, odporca sa vočinavrhovateľke správal neprimerane, býval voči nej vulgárny, opakovalo sa i fyzické násilie, prečo bol aj
odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
v trvaní 3 rokov, avšak ani napriek uvedenému k náprave ich vzájomných vzťahov nedošlo; to všetko

viedlo k rozpadu ich vzájomných vzťahov, vzájomnému odcudzeniu sa.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril.

Kolízny opatrovník vo svojej správe doručenej súdu dňa 2.9.2014, na základe šetrením zistených
skutočností, v prípade rozvodu manželstva účastníkov, odporúčal zveriť maloletého na čas po rozvode
do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť primerané výživné.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, znaleckým

dokazovaním nariadeným vo veci, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo C. XX.X.XXXX, obaja manželia majú slovenskú národnosť, sú štátnymi
príslušníkmiSR,navrhovateľkamáukončenústrednúškolusmaturitou,odporcamáukončenúzákladnú
školu,uobochideomanželstvoprvé,predmanželskáznámosťúčastníkovtrvalanecelýpolrok,dôvodom
uzavretia manželstva bolo očakávanie narodenia spoločného dieťaťa a následný nátlak širšej rodiny na

riešenie vzniknutej situácie formou uzavretia manželstva.

Z výpovedí účastníkov súd zistil, že títo nežijú v spoločnej domácnosti od 25.10.2014.

Navrhovateľka býva v rodinnom dome, ktorý má v spoluvlastníctve s jej otcom a jej sestrou, kde
býva spolu s maloletým, náklady súvisiace s touto nehnuteľnosťou hradí otec navrhovateľky, ktorý je
poberateľom starobného a vdovského dôchodku, v domácnosti je hradená úhrada za plyn 185 Eur

mesačne, za elektrinu 100 Eur mesačne a za vodu 50 Eur mesačne, na úhradu týchto nákladov svojmu
otcovi navrhovateľka neprispieva.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že navrhovateľka je vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 1.5.2013, úradom práce sú navrhovateľke vyplácané rodinné prídavky
na maloletého vo výške po 23,52 Eur mesačne.

Z registra Sociálnej poisťovne na strane navrhovateľky žiaden zamestnávateľ nebol zistený.

Okrem spoluvlastníctva vyššie uvedeného rodinného domu navrhovateľka iný majetok nevlastní.

Odporca býva od rozchodu účastníkov u svojich rodičov v ich rodinnom dome, výšku nákladov
súvisiacich s týmto bývaním uviesť nevedel, rodičom na náklady na bývanie a stravu prispieva mesačne
sumou 100 Eur, jeho obaja rodičia sú starobnými dôchodcami.

Odporca vlastní auto značky Daewoo Nexia kúpené v roku 2006, ktoré toho času neužíva a iný majetok
nevlastní.

Odporca je zamestnancom spoločnosti J. T. J.. J..S..Z.. P. a z jeho opisov mzdových listov doručených
zamestnávateľom vyplýva, že od 1.1.2014 dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 445,53 Eur.

Súd ďalej zistil, že odporca v období od 8.2.2014 do 28.2.2014 a od 1.9.2014 do 30.9.2014 na základe

dohody o vykonaní práce bol zamestnaný v spoločnosti O. J. J..S..Z.. T., z čoho dosiahol vo februári
2014 čistý príjem 19,64 Eur, v septembri nedosiahol žiaden príjem.Maloletý J. S. od rozchodu rodičov je v starostlivosti navrhovateľky. Od septembra 2014 bol žiakom F.
ročníka základnej školy pre žiakov s autizmom v Košiciach, keďže mu bol v minulosti diagnostikovaný
elektívny mutizmus, v súvislosti s čím si vyžaduje odbornú starostlivosť, ktorú mu poskytuje ambulancia

detského psychiatra, detského psychológa, špeciálny pedagóg a užíva medikamentóznu liečbu, v škole
mu boli a sú hradené poplatky ZRPŠ, školné, ktoré výdavky dieťaťu uhrádza starý otec zo strany
navrhovateľky, ktorý mu nakúpil aj základné školské vybavenie a tieto výdavky na dieťa vyčíslil na
začiatku školského roka v sume 250 Eur. Maloletý má aj zdravotné problémy s nohami, navštevuje
ortopéda, potrebuje špeciálnu obuv, kde matka ako príklad uviedla len výdavky na papuče okolo 30 až 40

Eur,pričompotrebujedvapáry,jednynapoužívaniedomaajednyvškole,naliekydieťaťunavrhovateľka
dopláca okolo 20 Eur raz za dva mesiace.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 14.11.2014 navrhovateľka upresnila ňou pôvodne podaný návrh
a výživné na dieťa žiadala určiť vo výške 100 až 120 Eur mesačne.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 14.11.2014 odporca s rozvodom manželstva nesúhlasil dôvodiac
tým, že dieťa potrebuje oboch rodičov.

Na tom istom pojednávaní navrhovateľka žiadala i zákaz styku odporcu s maloletým vzhľadom na
incident zo strany odporcu voči nej za prítomnosti dieťaťa v čase ukončenia ich spolužitia.

Vzhľadomnarozpornétvrdeniarodičovsúdvovecinariadilznaleckédokazovanieuznesenímtunajšieho
súdu sp. zn. 23P 154/2014 zo dňa 20.11.2014 a vypracovaním posudku poveril znalkyňu PhDr. Ľudmilu
Capovú, ktorá doručila súdu ňou vypracovaný znalecký posudok Č.. X/XXXX dňa 17.3.2015, zo záverov

ktorého posudku okrem iného vyplýva, že maloletý má k matke pozitívny vzťah, matku vníma ako blízku
osobu, ktorá sa o neho stará a venuje sa mu a so všetkým mu pomáha, pri nej sa cíti bezpečne a
príjemne; k otcovi maloletý má negatívny vzťah, otca vylučuje zo svojej blízkosti, čo je ovplyvnené
nepríjemnýmizážitkami,ktorýchbolsvedkom,otcasabojí,keďževidel,akoubližujejehomatke,rovnako
je to podmienené i sklamaním, keďže otec nedokázal splniť svoje sľuby, napr. kúpiť mu hračku, ktorú

mu sľúbil, čo pre dieťa v jeho veku je pomerne silným sklamaním, tento vzťah dieťaťa k otcovi je sýtený
samotným správaním sa otca voči synovi tým, že otec v čase vyšetrení dieťaťa nebol v žiadnom kontakte
so synom, čo maloletý vnímal veľmi citlivo, keďže otec mu ako taký chýba...v dôsledku čoho sa dieťa
domnieva,žehootecnemárád...,pretoznalkyňauviedla,ževčasešetreníJ.svojhootcaodmietalajeho
negatívny vzťah k otcovi bol sýtený aj skutočnosťou, že bol maloletý opakovane svedkom agresívneho

správania sa otca voči matke dieťaťa; dieťa nie je negatívne ovplyvňované voči matke ďalšou osobou,
voči otcovi je maloletý J. nepriamo negatívne ovplyvňovaný matkou a starým otcom, s ktorými žije v
spoločnej domácnosti, je s nimi v dennom kontakte a registruje, ako sa obaja o otcovi vyjadrujú, pričom
znalkyňa poukázala na to, že s ohľadom na vek a zdravotné ťažkosti J., tento nedokáže racionálne
vnímať, prečo otec koná tak, ako koná a prečo sa o ňom negatívne vyjadruje matka a starý otec,

uviedla, že väčší podiel na tom má navrhovateľka, ktorá na jednej strane vyjadruje sa v zmysle, že
odporca je nezodpovedný, nemá o dieťa záujem, je agresívny a na druhej strane nepopiera, že syn
otca potrebuje, nahovára maloletého, aby spolu šli za otcom a boli s ním aspoň chvíľu, čím diametrálne
odlišným prístupom vyvoláva zbytočne v citovom prežívaní maloletého vzťahový chaos, ktorý u neho
následne vyvoláva negatívny emócie.

Pokiaľ ide o osobnostné predpoklady rodičov pre výchovu dieťaťa, znalkyňa uviedla, že matka sa javí
ako osobnosť bez porúch v afektívnom obraze, integrovaná bez psychickej stigmatizácie, neboli u
nej zaznamenané patologické symptómy, ani klasifikovaná kontraindikácia, nezaznamenala u nej ani
zníženú toleranciu na psychickú záťaž a zaradila ju do kategórie tzv. podozrievavých osobností, a otca
vyhodnotila taktiež ako osobnosť, ktorá sa javí bez porúch v afektívnom obraze, integrovaného bez

psychickej stigmatizácie, zároveň u neho zaznamenala zníženú toleranciu na psychickú záťaž, zaradila
ho do kategórie tzv. hyperprotektívnych osobností, konštatovala, že v osobnosti otca na jednej strane
ide o osobu citlivú na vlastné potreby, na strane druhej osobu s pocitom nedocenenia, ktorý v kontakte
s dominantným partnerom má snahu sa mu vyrovnať, v adaptačnej sfére skôr tápa, spolieha sa na
pomoc iných, sám je pasívny, konštatovala, že otec ako rodič maloletého J. nemá priestor na dokázanie,že sa chce o syna primerane a zodpovedne starať, podotkla, že jeho prístup k danej situácii je skôr
pasívny, sám od seba neprejavuje žiadnu snahu o to, aby presvedčil navrhovateľku, že má skutočne
záujem o syna, zaujal skôr vyčkávaciu taktiku, sám od seba nie je schopný postarať sa primerane o syna,

najmä s ohľadom na zdravotné ťažkosti dieťaťa, keďže otcovi chýba trpezlivosť, empatia a zodpovedný
prístup k rodičovským povinnostiam, konštatovala, že lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu J.
má matka, ktorá sa o dieťa od narodenia stará, venuje sa mu primerane aj s ohľadom na zdravotné
problémy dieťaťa, povzbudzuje ho v jeho výkonoch tak, aby zvládal a trpezlivo ho vedie k plneniu
školských povinností, citlivo pristupuje k jeho výkonom v emotívnej oblasti, ako aj k nepredvídanému

správaniu,čojeveľmináročné,najmäsohľadomnajehodiagnózy,detskýautizmus,pervazívnaporucha
nediferencovaná, ako aj elektívny mutizmus, matka syna akceptuje takého, aký je, má ho rada a snaží sa
o jeho začlenenie do bežného života, doporučila dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky vzhľadom
na uvedené.

Pri úprave styku s otcom poukázala na špecifické potreby dieťaťa s popísanými vývinovými poruchami a
na to, že maloletý má sýtené isté stereotypné aktivity, ktoré sa nesmú meniť, konštatovala, že pokiaľ by

úprava styku mohla spôsobiť zmenu maloletým vytvorených stereotypov, mohlo by to veľmi negatívne
ovplyvňovať jeho emotívne prežívanie v zmysle zhoršených vzájomných interpersonálnych vzťahov a
J. by sa začal úplne vyhýbať ľuďom, vytvoril by si vlastný tzv. mikrosvet, čo by negatívne poznačilo
jeho osobnostný vývin do budúcna, vzhľadom na individuálne potreby dieťaťa, navrhla nateraz styk J.
s otcom v obmedzenom rozsahu, a to dvakrát do mesiaca v sobotu od 14,00 hod. do 16,00 hod. za

prítomnosti matky, pričom zdôraznila, že odporca sám prejavil záujem a súhlas s tým, aby sa s dieťaťom
mohol vidieť a stretávať aspoň obmedzene a za prítomnosti matky a matku upozornila na to, že nemôže
podmieňovať stretnutia syna s otcom napr. návštevami v hračkárskom obchode, kupovaním hračiek,
poukázala na to, že matka dieťaťa sama uznala potreby kontaktov maloletého s otcom, súhlasila so
stretávaním sa otca s maloletým a zdôraznila potrebu, aby si odporca uvedomil, že musí byť aktívny v

zmysle získavania si synovej dôvery; upozornila oboch rodičov na potrebu rešpektovania individuálnych
potrieb maloletého, predovšetkým na neschopnosť maloletého stotožniť sa so zmenou jeho stereotypov,
ktoré si vytvoril; upozornila odporcu na nutnosť uvedomenia si, že matka za daného stavu vie najlepšie
vycítiť náladu maloletého, jeho aktuálny zdravotný stav a schopnosť zvládnuť, či nezvládnuť v daný čas
stretnutie s otcom a zároveň upozornila matku, že otcovi musí primeraným spôsobom zdôvodniť, prečo

prípadne k stretnutiu nemôže dôjsť a dohodnúť sa s ním na inom termíne, čo odporca musí akceptovať
a nesmie to vnímať ako neochotu navrhovateľky pri kontaktoch s dieťaťom.

Za vypracovanie uvedeného znaleckého posudku súd znalkyni priznal uznesením sp. zn. 23P 154/2014
zo dňa 19.3.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.4.2015, odmenu vo výške 300,08 Eur, ktorá
odmena bola znalkyni vyplatená predbežne zo štátnych prostriedkov.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 22.7.2015 rodičia žiadali súd o schválenie nimi uzavretej
rodičovskej dohody o zverení maloletého do starostlivosti navrhovateľky, zaviazaní odporcu prispievať
na výživu dieťaťa výživným vo výške po 100 Eur mesačne, obaja rodičia súhlasili s tým, aby styk odporcu
s dieťaťom prebiehal so začiatkom stretnutí F. I. v rekreačnej oblasti P. I..

Prítomná kolízna opatrovníčka na pojednávaní doporučila túto rodičovskú dohodu schváliť.

Na tunajšom súde bolo vedené konanie pod sp. zn. 36C 110/2014 o určenie manželského výživného
začaté na návrh navrhovateľky, v ktorom konaní bolo rozhodnuté rozkazom na plnenie sp. zn. 36C
110/2014 zo dňa 15.7.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.8.2014 a ktorým bolo rozhodnuté o
uložení povinnosti odporcovi počínajúc mesiacom august 2014 platiť navrhovateľke manželské výživné
vo výške po 300 Eur mesačne a uhradiť jej tam vypočítané dlžné výživné.

Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27P 176/2014 zo dňa 12.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 5.1.2015, bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletého J. S. do osobnej starostlivosti
matky, zaviazaní otca prispievať na jeho výživu výživným vo výške po 100 Eur mesačne.V minulosti na tunajšom súde bolo vedené konanie vo veci rozvodu manželstva účastníkov pod sp. zn.
25P310/2012,začaténanávrhnavrhovateľkydoručenýsúdudňa21.11.2012,ktorýnávrhnavrhovateľka
vzala dňa 5.4.2013 späť a preto uznesením zo dňa 8.4.2013 konanie vo veci bolo zastavené.

Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.

(2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí.

(3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať

navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

(2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných
veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

(3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého

manžela.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel

a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19..

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho

výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá

na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.

(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.

(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
osobnej starostlivosti.

(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť
styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

(2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť

voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné

vždy na mesiac dopredu.

(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých
účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba
predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol,
keďže dospel k jednoznačnému záveru, že toto manželstvo je dlhodobo hlboko rozvráteným, neplní

svoje spoločenské funkcie, nie je možné očakávať ani do budúcna obnovenie manželského spolužitia
účastníkov, pričom ako dôvod rozpadu manželstva súd vyhodnotil závažné povahové odlišnosti
účastníkov a ich rozdielne hodnotové rebríčky.

Súd zároveň schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči
maloletému na čas po rozvode manželstva účastníkov, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že táto
dohoda je v záujme maloletého a neprieči sa zákonu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov
konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd
však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo
pomery účastníkov. Keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie
trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie voči tomuto rozsudku nie je možné podať, pretože účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.