Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. júl 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 31P/130/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114212608
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Topolčanská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114212608.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľa K. B.,
štátneho občana Slovenskej republiky, bytom X. XX, právne zastúpeného CHARGE DAVOUÉ UJJ s.r.o.
so sídlom Zlatovská 22, Trenčín proti odporkyni C. B., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom T.
XXXX/X, R. K. R. C., právne zastúpenej Mgr. Viliamom Parákom, advokátom so sídlom Čsl. armády
4, Nové Mesto nad Váhom, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu R. B., R.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov K. B. O. C. B., W.. Z. B. A. XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu K. R. K. R. C., vo zväzku 22, ročník XXXX, na strane 175, pod poradovým číslom 10
s a r o z v á d z a .

Maloletá R. B. s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Nad výchovou maloletého dieťa s a u r č u j e dohľad.

Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

Otec dieťaťa j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej R. sumou 80,- Eur mesačne k rukám matky,
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Otec m á p r á v o stretávať sa s maloletou R. každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod do 17.00
hod a každý nepárny týždeň v nedeľu od 10.00 hod do 17.00 hod.

Matka maloletú R. na stretnutie s otcom riadne pripraví a v stanovenom čase dieťa odovzdá otcovi v
mieste jej bydliska, kde ho v stanovenom čase otec vráti matke.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.06.2014 žiadal o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva. V návrhu
uviedol, že s odporkyňou sa zoznámil v roku 2012, ktorá sa k nemu krátko na to nasťahovala. Spočiatku

bolo ich spolužitie harmonické, až dovtedy, kým odporkyňa neodišla zo spoločnej domácnosti s iným
mužom na dovolenku. Po jeho námietkach odporkyňa privolala políciou s tvrdením, že ju navrhovateľ
údajne chce zabiť. Po návrate s dovolenky odporkyni odpustil. Odporkyňa mu po pár mesiacoch
oznámila, že spolu čakajú dieťa. V ďalších dvoch mesiacoch odporkyňa znova opustila spoločnú
domácnosť, zasa s iným mužom, s ktorým odišla na chatu. S tým istým mužom si odporkyňa dala
na sociálnej sieti status, že je s ním vo vzťahu. Keďže však očakávali príchod potomka navrhovateľ
odporkyni znova jej správanie odpustil a uzatvoril s ňou manželstvo, aj napriek tomu, že mal vážne
pochybnosti o svojom otcovstve k očakávanému dieťaťu. Ich vzťah odporkyňa ukončila dňa 22.07.2013
odchodom na hiphopový festival, pričom ju navrhovateľ prosil, aby zostala doma a starala sa o dve
maloleté deti. Ďalej uviedol, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu spoločenskú funkciu, s odporkyňou
nežijú v spoločnej domácnosti, ich vzťahy sú dlhodobo rozvrátené a nie je predpoklad, že by sa
medzi nimi obnovil citový vzťah. Spoločne intímne nežijú, spoločne nehospodária ani nevedú spoločnú
domácnosť odo dňa 22.07.2013. Navrhovateľ žiadal, aby maloletá dcéra bola zverená do osobnej
starostlivosti matky, aby on bol zaviazaný povinnosťou prispievať na jej výživu sumou 27,13 Eur a styk s
maloletou žiadal upraviť neobmedzene. Na pojednávaní uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzatvorili
asi po polročnej známosti, pričom usporiadané bolo asi 4 mesiace. Potom si odporkyňa našla priateľa
a viacerých priateľov. Z manželstva sa narodilo jedno dieťa. Za príčinu rozvratu manželstva považuje
manželkinu promiskuitu. Nikdy spoločne nehospodárili, intímne sa nestýkajú do narodenia maloletej
dcéry, teda od mája 2013. Matka mu s dcérou zakazuje kontakt. Právom záverečnej reči uviedol, že
pracovné ponuky na trhu v odbore kurenár, vodár sú absolútne irelevantné z toho dôvodu, že nie je v
týchto odboroch vyučený. Je vyučený ako murár, no nikdy v tomto odbore nepracoval. Niekoľkokrát sa
v tomto odbore chcel zamestnať, avšak bol odmietnutý z dôvodu nedostatku práce. Trval na svojom
názore, že skutkový stav ohľadne jeho možností nie je dostatočným spôsobom preukázaný pre určenie
výživného. Súhlasil s nariadením dohľadu. Poukázal tiež na to, že ho finančne podporuje jeho otec,
ktorý má peniaze, ale nebude ho finančne podporovať pri plnení vyživovacej povinnosti, pretože táto
povinnosť je na otcovi dieťaťa a nie na starom otcovi dieťaťa.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľa súhlasila, nesúhlasila však s výšku výživného ani s tým, aby ste
nebol upravený. Tiež nesúhlasila s dôvodmi rozvodu. Na pojednávaní uviedla, že manželstvo účastníkov
nebolo nikdy usporiadané a nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Vyjadrila súhlas s tým, že manželstvo
je hlboko a trvalo rozvrátené. Za príčinu rozvratu manželstva považuje skutočnosť, že v čase jej
tehotenstva, navrhovateľa prepustili z práce a po dobu dvoch rokov nebol schopný sa zamestnať a
postarať sa o rodinu. Ďalej uviedla, že žiaden muž nehral rolu v prípade jej odchodu zo spoločnej
domácnosti. T. č. má už trvalú známosť, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Odporkyňa trvala na
rozvode, avšak nesúhlasila s výškou vyživovacej povinnosti. Právom záverečnej reči uviedla, že jej nie
je jasné, v akom odbore si navrhovateľ privyrába brigádnickým spôsobom, nech si privyrába v odbore,
v akom má vzdelanie a prax. Pokiaľ nemá navrhovateľ prax, môže pracovať ako pomocný robotník na
stavbe, kde by dosahoval príjem 3,- Eur na hodinu. S nariadením dohľadu súhlasila.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka pre prípad rozvodu manželstva účastníkov konania navrhla nad
výchovou maloletého dieťaťa nariadiť dohľad, nakoľko matka je vedená v sociálnej kuratele, pretože
kolízny opatrovník mal avizované, že deti necháva bez dozoru, taktiež bol ustanovený osobitný príjemca
na rodinné prídavky a rodičovský príspevok, pretože bolo skonštatované, že matka nevie účelovo
narábať s finančnými prostriedkami. Od času, kedy bol ustanovený osobitný opatrovník matka začala
spolupracovať, situácia sa zlepšila, matka začala viesť usporiadaný život, ale na Okresnom súde Nové
Mesto nad Váhom je podaný návrh na určenie dohľadu nad výchovou staršieho dieťaťa matky. Avízo
kolízny opatrovník dostal od starej matky dieťaťa, ktorá uviedla, že matka sa nestará o deti, nechávala
ich v starostlivosti starej matky, finančné prostriedky míňala pre svoju potrebu, nezabezpečovala potreby
pre deti. V súčasnosti sa však správanie matky zmenilo. Pre prípad rozvodu odporučila maloletú zveriť
do osobnej starostlivosti matky, k výživnému sa vyjadriť nevedela, pretože nebol preukázaný príjem
navrhovateľa, s úpravu styku vyjadrila súhlas.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dôkazov a zistil, že
títo uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z tohto manželstva pochádza maloletá R. R. XX.XX.XXXX.
Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v X. preto bol na konanie príslušný tunajší súd.

Z výsluchu účastníkov mal súd za preukázané, že manželstvo uzatvárali po polročnej známosti. Na
dôvody rozvratu ich manželského spolužitia majú obaja odlišné názory. Už takmer dva roky nežijú v
spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, ani sa intímne nestýkajú.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že k nezhodám v manželstve dochádza už dlhší čas. Príčiny
rozvratu manželstva vidí každý z účastníkov inak, navrhovateľ v promiskuite odporkyne a odporkyňa
v neschopnosti navrhovateľa riadne sa zamestnať, dosahovať príjem a zabezpečiť rodinu. Existenciu
rozvratu manželského spolužitia tak potvrdili obaja účastníci, hoci príčinu rozvratu každý z nich vidí v
niečom inom. V danom prípade treba mať preto za to, že zo strany ani jedného z účastníkov nie je nádej
na obnovenie poslania, ktoré manželský zväzok má plniť.

V danej veci mal súd na základe výsluchu účastníkov za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené
dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné
návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené.

Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí,
ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú
podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť
iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov
medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K
narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§
22 Zákona o rodine).

Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, mal súd
za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými
zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali.
V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi
nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené.
Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva,
spoločné záujmy, či sexuálny život. Účastníci už od júla 2013 nežijú v spoločnej domácnosti, odporkyňa
má už nový vzťah, so svojím priateľom žijú v spoločnej domácnosti už cca 11 mesiacov. Manželstvo
účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej
náklonnosti, vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia. Vzhľadom na postoje účastníkov konania
nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Keďže ani jeden z účastníkov nemá záujem
na zotrvaní v manželskom zväzku a súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd na základe týchto
skutočností manželstvo účastníkov rozviedol.

Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú
súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie,
rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre
celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie
vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.

Zákon o rodine číslo 36/2005 Z. z. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň
ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov
maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 113 O.s.p.).

Podľa § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia
spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd
môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak
budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Navrhovateľ je už asi dva roky nezamestnaný, z evidencie úradu práce bol vyradený. Je vyučený
murár, privyrába si občasne brigádnickým spôsobom, takto zarobí cca 50,- Eur mesačne, čo však nevie
preukázať. Naposledy na základe riadneho pracovného pomeru pracoval v spoločnosti T., kde pracoval
7 rokov, jeho pracovný pomer skončil z dôvodu nadbytočnosti ku dňu 01.01.2013. Dosahoval tu príjem
vo výške 420,- Eur. Býva v rodinnom dome u babky a otca, ktorí ho aj živia. Vážne zdravotné problémy
nemá, prácu si hľadá. Pokiaľ zarobí na výživu maloletej dcéry prispieva rôznymi čiastkami od 20,- do
50,- Eur. Navrhovateľ fajčí, za cigarety minie cca 3,- Eur denne. Bol ochotný dohodnúť sa na výživnom
vo výške 50,- Eur. Poukázal na to, že prácu si intenzívne hľadá. Na preukázanie svojich majetkových
pomerov doporučil predvolať svedka - svojho otca.

Odporkyňa je na rodičovskej dovolenke, je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20
Eur a rodinného prídavku na dve deti. Má zdravotné problémy, v dôsledku ktorých nie je schopná si
privyrábať. Odporkyňa má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej C. Z. R. XX.XX.XXXX, ktorá pochádza
z jej predchádzajúceho vzťahu, výživné na toto dieťa nebolo doposiaľ určené súdnym rozhodnutím.
Odporkyňa spolu s priateľom a deťmi žije v dvojizbovom prenajatom byte, kde na náklady bývania
hradia s priateľom mesačne 330,- Eur. Priateľ je zamestnaný a dosahuje príjem vo výške 750,- Eur
mesačne. Nesúhlasila s návrhom navrhovateľa na určenie výživného vo výške 50,- Eur, čo považovala
za nízke výživné. Poukázala na to, že navrhovateľ mesačne minie na nákup cigariet 100,- Eur, takže

podľa jej názoru, môže v tejto výške aj prispievať na výživu maloletej dcéry. Výsluch navrhovateľom
navrhovaného svedka považovala za nadbytočný a účelový a za umelé preťahovanie času. Mohlo by
tak dôjsť k zacykleniu, kedy by aj ona navrhla svedkov na preukázanie jej finančnej a ťažkej situácie,
kedy sa stará o dve maloleté deti, na ktoré otec neplatí vôbec výživné a na druhé platí výživné iba
z časti. Poukázala však najmä na to, že záujmy a potreby maloletého dieťaťa majú prednosť pred
všetkými nákladmi účastníkov, ktoré nie sú nevyhnutné na bezprostredný život. Tiež poukázala na to, že
navrhovateľ býva u príbuzných, ktorí mu zabezpečujú ubytovanie a ostatné potreby. U navrhovateľa ide
o mladého človeka, pre ktorého s jeho vzdelaním a praxou by nemal byť problém sa zamestnať a platiť
výživné vo výške 100,- Eur. Okrem toho je odporkyňa onkologickou pacientkou a má zvýšené výdavky
so svojou liečbou. Navrhla, aby súd pri určení vyživovacej povinnosti vychádzal z ponuky práce a mzdy,
kde sa mzda pohybuje od 500,- do 1.000,- Eur.

Maloletá R. má A. roky a od septembra 2015 bude navštevovať materskú školu.

Starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje odporkyňa. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol o
zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti odporkyne. Otázka určenia výchovného prostredia
maloletého dieťaťa ani správy jeho majetku nebola medzi účastníkmi sporná. Zverenie maloletého
dieťaťa do osobnej starostlivosti odporkyne odporučila aj zástupkyňa kolízneho opatrovníka. Pokiaľ ide o
určenie vyživovacej povinnosti, vykonaným dokazovaním bolo zistené, že i keď otec nemá trvalý príjem,
príjem si zabezpečuje z brigád, tieto príjmy však v konaní nepreukázal. Priznal pred súdom, že fajčí a
mesačne vynakladá na túto činnosť 100,- Eur, čiže finančne ho podporuje jeho otec. Súd je toho názoru,
že keď finančne podporuje otca s poukazom na to, že otec dokáže tieto finančné prostriedky minúť na
cigarety tak, ako to sám prezentoval pred súdom, tak starý otec ho môže podporovať finančne aj na
platby výživného, pokiaľ je situácia, ako tvrdil v konaní samotný otec, tak veľmi zlá, že nemá z čoho
platiť výživné. Zákon o rodine uprednostňuje potreby dieťaťa pred potrebami rodiča a z týchto dôvodov
upravil výšku vyživovacej povinnosti na maloletú s poukazom na jej vek a odôvodnené potreby sumou
80,- Eur mesačne.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Pokiaľ ide o úpravu styku, jeho úprava tiež nebola medzi účastníkmi sporná. Súd upravil styk otca s
maloletou tak, ako s tým súhlasili obaja rodičia.

Podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:

b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené.

Na základe podnetu kolízneho opatrovníka súd určil nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad, a to za
súhlasu všetkých účastníkov konania.

Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne (v troch vyhotoveniach).

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak sa nebude plniť dobrovoľne povinnosť stanovená týmto rozsudkom, možno sa jej domáhať návrhom
na exekúciu alebo návrhom na súdny výkon rozhodnutia (iba v prípade týkajúcom sa výchovného
prostredia maloletého dieťaťa).