Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Kasanová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/156/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213291
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6412213291.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, konajúci prostredníctvom
advokáta konateľa Doc. JUDr. Branislava Fridricha PhD., proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy
takto

r o z h o d o l :

Súd návrhy navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal návrh, ktorým sa domáhal náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s poukazom na nesprávny úradný postup Okresného súdu v Žiari
nad Hronom v súvislosti s vykonávaním exekúcie.

Právny zástupca navrhovateľa doručil súdu podanie, kde okrem iného navrhol konanie prerušiť, a to do

právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o
porušeníprávažalobcunazákonnéhosudcuaprávananestrannýsúdaktorejdôsledkombudezrušenie
rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu, povereného prejednávaním veci. Uvedenú kópiu
sťažnosti súdu aj predložil.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Navrhovateľ v podanom návrhu namietal zaujatosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Žiadal, aby
nadriadený súd prikázal vec inému súdu. O uvedenej námietke navrhovateľa rozhodol Krajský súd v

Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 24NcC 261/2012 zo dňa 11.10.2012, kde konštatoval, že zákonný
sudca, ktorému vec bola pridelená v zmysle rozvrhu práce, nie je v tejto veci vylúčený.Súd zistil, že navrhovateľ súdu doručil sťažnosť, adresovanú Ústavnému súdu SR, pričom z uvedenej
sťažnosti nie je zrejmý dátum jej vyhotovenia, ani dátum podania na príslušný súd. V uvedenej sťažnosti
navrhovateľ poukazoval na porušenie základného práva, zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva

na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 prvej vety Ústavy SR),
ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd, zriadený zákonom).

Súd je toho názoru, že podanie ústavnej sťažnosti (v prípade ak by aj navrhovateľ preukázal podanie

sťažnosti na Ústavný súd doručením) proti rozhodnutiu súdu o vylúčení sudcov okresného súdu nie je
takým dôvodom, ktorý by zakladal či už obligatórnu povinnosť súdu konanie prerušiť, alebo fakultatívnu
možnosť prerušenia konania. Vylúčenie sudcu okresného súdu nie je prejudiciálnou otázkou a o
námietke zaujatosti, vznesenej navrhovateľom, bolo rozhodnuté nadriadeným súdom, a to Krajským
súdom v Banskej Bystrici. Vedenie konania o ústavnej sťažnosti nie je dôvodom na prerušenie konania,
pretože o námietke zaujatosti už bolo právoplatne rozhodnuté a v predmetných veciach navrhovateľ

uplatňuje svoj nárok z titulu náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v exekučnom konaní.
Jedná sa o procesnú otázku, a nie o otázku, ktorá je prejudiciálnou vo vzťahu k riešeniu sporu vo veci
samej. Akceptovaním návrhu navrhovateľa na prerušenie konania by v danej veci došlo k porušeniu
jedného zo základných princípov súdnictva, a to verejného prerokovania veci bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na to, že súd je toho názoru, že nie je daný žiadny zákonný dôvod na prerušenie konania,

súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol. Navyše podľa zistenia súdu bola uvedená
ústavná sťažnosť navrhovateľa uznesením Ústavného súdu SR, sp. zn. I.US/348/2014 zo dňa 2.7.2014
odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prejednanie.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu aj ďalší návrh na prerušenie

konania,pričomžiadalkonanieprerušiťdoprávoplatnéhoskončeniakonaniaoprejudiciálnychotázkach,
ktoré navrhla predložiť SR - Ministerstvo spravodlivosti SR súdnemu dvoru Európskej únie v konaní,
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010. Poukázal na to, že pred Okresným
súdom v Prešove prebieha konanie pod sp. zn. 7C 6/2010, a to o náhradu škodu pre porušenie práva
Európskej únie, ktorého sa mal podľa žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom

konaní, vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo
plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi, schválenými
z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie, zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom
trhu. V danom konaní vystupujú na strane žalovaných v 1. rade Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR a v 2. rade Pohotovosť s.r.o. Bratislava. Okresný súd Prešov v

danom konaní uznesením zo dňa 7.10.2013 rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade, Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, pričom sa jedná o nasledovné prejudiciálne
otázky: 1/ Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva predtým,
ako účastník konania využije všetky právne prostriedky, prislúchajúce mu podľa právneho poriadku

členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade
vzniknúť táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia
a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia? 2/ V prípade,
ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu, ktoré
opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť

žalobkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov úpravy, umožnených právom
členského štátu? 3/ Ak ide v tomto prípade o dostatočné závažné porušenie komunitárneho práva, je
žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto
poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením? 4/ Má vydanie
bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou škody?

Z predloženého uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 11C 355/12 zo dňa
17.12.2014 z odôvodnenia súd zistil, že šetrením bolo zistené, že na Okresnom súde v Prešove
skutočne prebieha konanie pod sp. zn. 7C 6/2010 pre porušenie práva EÚ, pričom odporca SR
- Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo predložiť súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky, ktorých

posúdeniemádôležitývýznamprerozhodnutievpredmetnomkonaní,aOkresnýsúdPrešovuznesením
zo dňa 7.10.2013 rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych
otázkach, pričom proti uvedenému uzneseniu bolo podané odvolanie a rozhodnuté doposiaľ nebolo.Okresný súd v Žiari nad Hronom v konaní 5C 156/2012 koná o návrhu navrhovateľa, kde sa domáha
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a to s poukazom na to, že došlo k nesprávnemu
úradnému postupu Okresného súdu v Žiari nad Hronom, pretože tento nerozhodol o návrhu na zmenu

súdneho exekútora v exekučnom konaní, vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením
záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6050382 dlžníčkou C. F. v zákonom stanovenej 30-dňovej
lehote. Súd je toho názoru, že aj keď Súdny dvor Európskej únie bude rozhodovať o prejudiciálnych
otázkach vyššie špecifikovaných, uvedená skutočnosť podľa názoru súdu nie je dôvodom, ktorý by
zakladal nutnosť prerušenia konania o návrhu na majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu s poukazom

na obsah prejudiciálnych otázok a s poukazom na základ žalobného návrhu, ktorým sa navrhovateľ
domáha v konaní 5C 156/12 plnenia s poukazom na nesprávny úradný postup, a to nerozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť
súd aj v tejto časti návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.

Súd v danej veci určil termín pojednávania na deň 6.7.2015. Navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa

na pojednávanie nedostavili. Predvolanie im bolo riadne doručené, a to navrhovateľovi dňa 12.6.2015
a právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 12.6.2015. Z uvedeného je zrejmé, že od doručenia súdnej
zásielky do termínu pojednávania bola doba vyše troch týždňov. Napriek tomu právny zástupca
navrhovateľa doručil súdu mailové podanie dňa 3.7.2015, kde žiadal zrušiť nariadené pojednávanie
a konanie prerušiť z dôvodu podania ústavnej sťažnosti na Ústavný súd, a zároveň súdu doručil

súdu ďalší návrh na prerušenie konania z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru
EÚ v konaní, ktoré sa vedie na Okresnom súde v Prešove sp. zn. 7C 6/2010. Návrh na zrušenie
termínu pojednávania a prerušenie konania právny zástupca žalobcu doručil súdu dňa 3.7.2015 o
17.31 hod., resp. 17.42 hod., čo bol piatok, pričom pojednávanie bolo určené na 6.7.2015, čo bol
nasledujúci pondelok. Na pojednávanie sa nedostavil odporca, doručenie mal riadne vykázané, ku dňu

pojednávania súdu doručil písomné ospravedlnenie k veci, pojednávanie však odročiť nežiadal. Súd
konal v neprítomnosti účastníkov konania.

Navrhovateľ v podanom návrhu poukázal na to, že sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy. Poukázal na to, že navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený

subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania
zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6050382
dlžníčkou C. F.. Súdny exekútor postupoval podľa procesnej úpravy, obsiahnutej v Exekučnom poriadku,
najmä podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, a predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie

spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, pritom ho požiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ v návrhu konštatoval, že exekučný súd
poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie. Navrhovateľ pre obavy o
právny a faktický osud pohľadávky, nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy
udelené poverenie na vykonanie exekúcie spísal dňa 2.9.2010 a podal postupom podľa § 44 ods.

8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Legitímne očakával, že súd
mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite, a teda že dôjde k
reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ poukázal na
to, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote.
Tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému

súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že by k vydaniu rozhodnutia o zmene
exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Zároveň uviedol, že navrhovateľ sa dozvedel o všetkých
okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody po
doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 1.4.2011 o zmene súdneho exekútora. Navrhovateľ si z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj

nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žiadal priznať majetkovú škodu vo výške 175 €, ktorá predstavovala
náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy a
udržateľnostipohľadávkyvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdneho
exekútora a rozhodnutím o ňom. Suma pozostáva z platby na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 €, na udržiavanie a

správu informačného systému sumou 40 € a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom vo výške 50 €. Ďalej sumu tvorí suma 15 € na administratívne spracovanie textov urgencií,
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií, adresovaných
exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavukonania. Navrhovateľ ďalej žiadal priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie, porušenie práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na

prejednanie veci v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Z titulu nemajetkovej ujmy si navrhovateľ uplatnil sumu 387,24 €.
Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania
činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktrín Ústavného súdu, teda 663,88 € za
rok. V danej veci bol exekučný súd podľa názoru navrhovateľa nečinný viac ako 211 dní. Navrhovateľ

žiadal rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o základe veci tak, že odporca je zodpovedný za škodu,
ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Žiari nad Hronom,
pretože tento nerozhodol o jej návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní, vedenom pre
pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6050382 v
zákonom stanovenej 30-dňovej lehote a následne žiadal rozhodnúť rozsudkom, v zmysle ktorého žiadal
zaviazať odporcu zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 175 € a z titulu nemajetkovej

ujmy sumu 387,24 €.

Odporcasúdudoručilpísomnévyjadrenievdanejveci,zktoréhoobsahuokreminéhojezrejmé,ženávrh
žiada zamietnuť ako nedôvodný. Odporca poukázal na to, že v konkrétnej veci nie sú splnené procesné
podmienky, pričom konanie vykazuje nedostatky a za nedostatok sa považuje aj zmätočnosť konania.

Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Odporca ďalej poukázal na
to, že mu nie je zrejmý ani titul nároku na náhradu škody. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že dňa
23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody.
Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je

zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Odporca poukázal na to, že
pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti
súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona č.
514/2003 Z. z., v znení Zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné
vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho v porušení povinnosti

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy,
potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladanej týmto ustanovením, nepredložil. Odporca pripustil,
že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu,
avšaknajmävtýchprípadoch,akpôvodnýsúdnyexekútorneposkytolexekučnémusúduplnúsúčinnosť.

Odporca poukázal na to, že pri konaní o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu
škody sa vychádzať len z existencie prieťahov v súdnom konaní s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2
Zákona č. 514/2003 Z. z. Odporca v písomnom vyjadrení konštatoval aj tú skutočnosť, že navrhovateľ
nepreukázal vznik škody ani výšku škody. Zdôraznila aj nedostatok príčinnej súvislosti ako ďalšieho
predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu.

Podľa§3ods.1Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškodu,spôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci:
a/ nezákonným rozhodnutím

b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. toho istého zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona, účinného do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu, spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona právo na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1tohoistéhozákona,účinnéhovčasevznikuškody,akpríslušnýorgánneuspokojínárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia
dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 toho istého zákona súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods.8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným

spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Prejednaniu žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy nebráni, že žaloba bola na súd doručená skôr

než uplynula lehote šesť mesiacov na predbežné prerokovanie nároku podľa § 16 Zákona č. 514/2003
Z. z. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nepovažuje návrh navrhovateľa za návrh predčasne podaný.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 175 € a z titulu
nemajetkovej ujmy 387,24 € z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý

nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom
stanovenej 30-dňovej lehote. Nesprávnym úradným postupom v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov konaní, najmä jeho nesprávne
vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj
opomenutie urobiť úkon alebo opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Rovnako

nesprávnym úradným postupom je aj nevydanie rozhodnutia.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, a to z pripojeného spisu Okresného súdu v Žiari nad
Hronom sp. zn. 14Er 994/2006, že súdny exekútor Bc. Ján Debnár doručil na tunajší súd dňa 10.5.2006
žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcieoprávnenéhoPOHOTOVOSŤ,s.r.o.Bratislavaproti

povinnej C. F., bytom Ž. X. P., R. XXX/XX, na vymáhanie sumy 7.680,-Sk s prísl. Okresný súd v Žiari
nad Hronom vydal poverenie dňa 11.5.2006 a v danej veci na vymoženie uloženej povinnosti poveril
súdneho exekútora Bc. Jána Debnára. Oprávnený, v danej veci POHOTOVOSŤ, s.r.o., doručil súdu dňa
6.9.2010 návrh na zmenu exekútora. Súd výzvou zo dňa 29.9.2010 vyzval súdneho exekútora JUDr.
Jána Debnára na predloženie exekučného spisu EX 434/2006 a aby si vyčíslil trovy exekúcie. Súdny

exekútor doručil súdu exekučný spis a vyúčtovanie trov konania dňa 10.11.2010. Okresný súd v Žiari
nad Hronom rozhodol uznesením dňa 1.4.2011 o návrhu na zmenu exekútora tak, že návrhu vyhovel a
vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého.

Súd zistil, že v danej veci o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo síce rozhodnuté v 30-

dňovej lehote, avšak treba poukázať na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán
dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR zo 7.5.2013,
sp. zn. IV US 471/2012-75). Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na
zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie

základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky
konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán
dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (napr. nález I US 86/02). Ústavný súd už
v tejto súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy“, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy (obdobne aj

pojem v „primeranej lehote“, obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho ktorého úkonu
súdu, alebo iného štátneho orgánu (I US 70/02). Všeobecným predpokladom na zmenu súdneho
exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením exekútora, ktorýmžiada nahradiť pôvodného exekútora. Exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora
predloží žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov.
Súd musí vyzvať exekútora na zaslanie príslušného exekučného spisu, aby mohol realizovať postup

v zmysle § 44 Exekučného poriadku. Súd v rámci rozhodnutia o zmene exekútora poverí vykonaním
exekúcie nového exekútora a následne vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora,
ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Z pripojeného exekučného spisu tak, ako je vyššie
konštatované,súdzistil,ženávrhnazmenuexekútorabolpodaný6.9.2010,pričomsúdvyzvalexekútora
na predloženie spisu, ako aj vyčíslenie trov konania. Súd sa oboznámil s notárskou zápisnicou,

vyhotovenou notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačkom N 6847/2005, Nz 66652/2005, súd sa oboznámil so
Zmluvou o úvere, uzavretou medzi oprávneným a povinnou zo dňa 24.6.2005, ako aj so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru. Súd o návrhu na zmenu exekútora rozhodol uznesením zo dňa
1.4.2011, a to tak, že návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Z vyššie uvedeného súd má za to, že exekučný súd
pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora konal bez zbytočných prieťahov

na jeho strane, súd nevzhliadol žiadne prieťahy v postupe súdu, ktoré by bolo možné posúdiť ako
jeho nesprávny úradný postup. Navrhovateľ ako oprávnený v exekučných veciach podával v rovnakom
čase hromadne návrhy na zmenu exekútorov, pričom v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčším
počtom podaní, vzhľadom k tomu musel počítať i s určitým technicko-administratívnym zdržaním. V roku
2010 v agende Er napadlo na tunajší súd 6360 vecí, pričom tieto veci v uvedenom čase vybavovali

len piati sudcovia, ktorí okrem toho vybavovali aj inú agendu. Okrem toho boli doručované návrhy
na zmenu exekútorov, ako aj návrhy na iné procesné úkony. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd
návrh navrhovateľa zamietol. Vzhľadom na to, že súd dospel k názoru, že nárok navrhovateľa na
náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný súd neporušil
práva navrhovateľa, nie je potrebné vyhodnocovať aj predpoklady na určenie výšky nemajetkovej

ujmy, uvedené v § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003. Týmito predpokladmi by sa súd zaoberal iba v
prípade, ak by náhradu nemajetkovej ujmy priznal a odôvodňoval by jej výšku. Nakoľko navrhovateľ
v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti odporcu za
škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci (t. j. nesprávny úradný postup exekučného súdu) v súlade
so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne zaoberať

nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
17Co 668/2014 zo dňa 17.12.2014).

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, právo na ich náhradu nepriznal. Odporca, ktorý nebol zastúpený advokátom,

si náhradu trov konania uplatnil vo svojom vyjadrení k podanému návrhu, preto mal súd povinnosť
rozhodnúť o trovách konania. Odporca si trovy konania nevyčíslil, z obsahu spisu žiadne trovy konania
odporcu nevyplynuli, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.