Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/81/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514010458
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3514010458.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa

Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému J. D., pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm.a), písm.b), ods.2 písm.d) Tr.zák. s poukazom
na § 138 písm.b) Tr.zák., o odvolaniach obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry v Novom
Meste nad Váhom proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23.4.2015, sp. zn.
1T/176/2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.6.2015 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods.1 písm.b) Tr.por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por.

obžalovaný J. D. - nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom R. V., V. XXXX, t.č. vo väzbe v ÚVV Ilava

j e v i n n ý , ž e

od presne nezisteného času od roku 2007 do 10.6.2014 v R. V., V. v dome XXXX, ako manžel týral
svoju manželku H. D. v spoločnej domácnosti tak, že ju viackrát fyzicky napadol, ponižoval ju, urážal,
pohŕdavo s ňou zaobchádzal, vulgárne jej nadával, hádzal po nej rôzne časti nábytku, bezdôvodne jej
odopieral spánok a oddych, citovo ju vydieral a fyzicky zastrašoval, vyhrážal sa jej samovraždou, zabitím
a podpálením domu, ak sa s ním rozvedie, v dôsledku čoho u nej bolo ohrozené fyzické a psychické
zdravie a vznikol u nej syndróm týranej ženy
t e d a
týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, pohŕdavým

zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, citovým vydieraním, ktoré ohrozuje
jej fyzické a psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku a spáchal uvedený čin
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa

o d s u d z u j e :
Podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 7 /sedem/ rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný z a r a ď u j e pre výkon trestu do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
II. Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátorky okresnej prokuratúry z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23.4.2015, sp. zn.
1T/176/2014 bol obžalovaný J. D. uznaný vinným pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby

podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b)
Trestného zákona na skutkovom základe, že od presne nezisteného času od roku 2007 doposiaľ v R.
V., V. v dome XXXX, ako manžel týral svoju manželku H. D. v spoločnej domácnosti tak, že ju viackrát
fyzicky napadol, ponižoval ju, urážal, pohŕdavo s ňou zaobchádzal, vulgárne jej nadával, hádzal po nej
rôzne časti nábytku, bezdôvodne jej odopieral spánok a oddych, citovo ju vydieral a fyzicky zastrašoval,
vyhrážal sa jej samovraždou, zabitím a podpálením domu, ak sa s ním rozvedie, v dôsledku čoho u nej

bolo ohrozené fyzické a psychické zdravie a vznikol u nej syndróm týranej ženy.
Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona
na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2
písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podali odvolanie tak prokurátor a to

proti výroku o treste, ako aj obžalovaný proti všetkým výrokom.

Prokurátor v dôvodoch odvolania uviedol, že podľa jeho názoru okresný súd nepostupoval pri ukladaní
trestu správne, nakoľko s prihliadnutím na predchádzajúce odsúdenie trestným rozkazom Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn. 2T/170/2012 mal skonštatovať u obžalovaného existenciu

priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. a ukladať trest s použitím § 38 ods.4 Tr.zák. Vzhľadom
na uvedené považuje napadnutý rozsudok za nesprávny a navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods.1
písm. a), písm. e) Tr.por. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že žiadneho týrania voči manželke za obdobie od

roku 2007 do roku 2012 sa nedopustil. Až v roku 2012 sa dopustil nebezpečného vyhrážania podľa §
360 Tr.zák. týkajúceho sa manželky, dcéry a svokrovcov, kedy sa vyjadril, že podpáli dom, k čomu sa aj
priznal a bol za to odsúdený. Preto podľa jeho názoru nie je správne, aby niesol zodpovednosť za skutok,
za ktorý si odpykal trest 6 mesiacov odňatia slobody. Napokon podľa jeho názoru nebolo preukázané,
že by sa konania dopúšťal po dlhší čas, t.j. nakoľko medzi incidentmi uplynulo dlhšie časové obdobie

ako 1 rok. Na prehodnotenie celej záležitosti priložil časti listov zaslané mu manželkou do výkonu väzby.
Záverom vyjadril pochybnosť o tom, či jeho konanie možno zaradiť ako trestný čin.

Odvolanie obžalovaný odôvodnil aj prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý uviedol, že napadnutý
rozsudok pokladá za nezákonný, z dôvodu nesprávnych skutkových zistení, nesprávneho hodnotenia

dôkazov a z toho vyplývajúceho dôvodu aj nesprávne kvalifikovaného konania obžalovaného.

Podľa jeho názoru nie je konanie vo výrokovej vete napadnutého rozsudku bližšie konkretizované,
kde k nemu malo dôjsť a k upresneniu času, kedy sa to malo udiať. Uvedené je nevyhnutné z
hľadiska posúdenia naplnenia skutkovej podstaty stíhaného zločinu a posúdenia správnosti právnej

kvalifikácie ako aj ozrejmenia, či konanie obžalovaného je v príčinnej súvislosti s následkami, ktoré
mali byť spôsobené na psychike poškodenej. Pokiaľ sa mu kladie za vinu, že sa mal dopúšťať
fyzických útokov voči poškodenej, toto nebolo dokazovaním preukázané, stalo sa to len v jednom
prípade, ktorý podľa názoru obhajoby však nebol úmyselným fyzickým napadnutím. Čo sa týka hádzania
rôznych častí nábytku po poškodenej, toto taktiež nie je bližšie konkretizované, aj keď nie je zistené

udalosti konkrétneho charakteru, spomínané svedkami, buď sa stali predtým ako je datovaný skutok
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, alebo sa stali voči inej osobe v domácnosti a napokon
prípad, keď malo dôjsť k poškodeniu a rozbitiu dverí šatníkovej skrine, túto udalosť poškodená a
obžalovaný interpretujú rôznym spôsobom a nie je možné vysloviť jednoznačný záver o tom, ako
k nej došlo, pričom verziu prezentovanú poškodenou, je možné vysvetliť jej dlhodobým postojom k

obžalovanému a s tým súvisiacou vysokou mierou nekritickej vzťahovačnosti akéhokoľvek konania ako
konania smerujúceho proti nej. Taktiež nebolo preukázané odopieranie spánku a oddychu poškodenej,
resp. citované vydieranie a fyzické zastrašovanie, kedy a koľkokrát sa tak stalo. Podľa názoru obhajoby
teda nebolo preukázané konanie obžalovanému, ktoré sa mu kladie za vinu a ani príčinná súvislosť
takéhoto konania so spôsobeným následkom v podobe ohrozenia fyzického a psychického zdravia

poškodenej. Aj keď u tejto bol zistený tzv. „syndróm týranej osoby“, obhajoba poukázala na to, žepríčiny vytvorenia tohto syndrómu mohli byť iné. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie a odstránil vytýkaných
nedostatkov.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila aj prokurátorka okresnej prokuratúry, ktorý uviedol, že
poškodená H. D. a svedkovia X. D., S. K., V. S. a F. D. ako členovia domácnosti sa dostatočne vo
svojich výpovediach vyjadrili ku konaniu obžalovaného. Poukázala tiež na to, že znalcami bol zistený
u obžalovaného syndróm závislosti na alkohole na báze poruchy osobnosti - polymorfnej psychopatie
s rysmi histriónskymi, emočne instabilnými explozívnymi a impulzívnymi. V dôsledku dlhodobého

zneužívania toxickej návykovej látky u obžalovaného došlo k počínajúcej deteriorácií intelektu a
osobnostnejštruktúry.Klinickýmvyšetrenímbolazistenátoxickáalkoholickácharakteropatia.Znaleckým
vyšetrením poškodenej H. D. bolo zistené, že konaním obžalovaného jej bolo spôsobované viacročné
psychické utrpenie, ktoré menovaná spočiatku bagatelizovala a mala snahu zľahčovať niektoré okolnosti
manželovho správania voči jej osobe. Jedná sa u nej o „syndróm týranej ženy“, spôsobený najmä
opakovaným a viacročným pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,

citovým vydieraním a fyzickým zastrašovaním ako aj odopieraním oddychu a spánku. Zhrnutím vyššie
uvedených dôkazov možno konštatovať, že poškodená ako aj osoby žijúce v spoločnej domácnosti
s obžalovaným popísali jeho konanie. Skutočnosti namietané v odvolaní obžalovaným napríklad, že
z dokazovania nevyplýva ako malo dôjsť k odopieraniu oddychu a spánku, prokurátorka uviedla, že
poškodenáasvedkoviauvádzaliokolnosti,žekeďobžalovanýprišielvnocidomovpodvplyvomalkoholu

trieskal dverami, resp. na dvere a vykrikoval v dome, z čoho je zrejmé, že takýmto konaním obžalovaný
odopieral spánok a oddych poškodenej. Podľa názoru prokurátorky z výpovede poškodenej a svedkov
vyplývajú dostatočne všetky skutočnosti namietané obžalovaným. Poškodená tiež vypovedala, že z
obžalovaného mala strach, bála sa ho, nakoľko bol agresívny. Niekedy ho ani týždeň nevidela a
keď prišiel bol agresívny, našiel si čokoľvek, aby vyvolal hádku. Ako konštatoval znalec z odboru

psychológie, konanie manžela pociťovala ako príkorie. Preto navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť
ako nedôvodné.
K odvolaniu prokurátora sa naopak písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu, v ktorom
uviedol, že sa nestotožňuje so skutočnosťami uvádzanými v odvolaní prokuratúry, pokladá ho za
nedôvodné. Odhliadnuc od výhrad formulovaných v odvolaní samotného obžalovaného voči rozsudku,

je toho názoru, že v danom prípade nie je na mieste použitie žiadnej z priťažujúcich okolností, ako to
správne v jej súvislosti uviedol aj okresný súd. Na základe uvedeného navrhol odvolanie prokurátora
ako nedôvodné zamietnuť.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach prokurátorky krajskej prokuratúry modifikovala návrh
okresnej prokurátorky uvádzaný v dôvodoch odvolania a navrhla na podklade odvolania prokurátora

okresnej prokuratúry zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložiť prísnejší trest
odňatia slobody za použitia § 37 písm. m/, § 38 ods. 4, ods. 8 Tr. zák. a zaradiť ho do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť a vyhovieť naopak
odvolaniu obžalovaného s tým, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec

vrátil v celom rozsahu na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodov uvádzaných v písomnom odvolaní
obžalovaného.
Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava slov svojho obhajcu. Aj podľa jeho názoru nebolo preukázané, že
by sa dopustil protiprávneho konania, z ktorého bol uznaný vinným. Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok
a vec vrátiť súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z podnetu podaných odvolaní obžalovaným a prokurátorom krajský súd preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutým
výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, len pokiaľ
ide o vymedzenie časového obdobia spáchania skutku a odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o skutkový stav odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania správne tento ustálil s jednou výnimkou, uvedenou v skutkovej vete týkajúcou sa časového
vymedzenia spáchania skutku, kde okresný súd nekriticky prevzal do rozsudku skutkovú vetu z obžalobys tým, že skutok mal obžalovaný páchať „ od presne nezisteného času od roku 2007 doposiaľ...“, čo je
vlastne do vyhlásenia rozsudku dňa 23.4.2015. Takéto ustálenie času skutku nezodpovedá vykonanému
dokazovaniu, nakoľko obžalovaný bol dňa 10.6.2014 zadržaný a vzatý do väzby.

Čo sa týka ďalších skutkových zistení je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého
stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil žiadne ďalšie chyby,
ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie stavu veci tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu,
ktorý sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne, svoje rozhodnutie riadne vysvetlil v

jeho odôvodnení, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 Tr.por. keďže v ňom okresný súd vyložil nielen
obsah procesne účinných dôkazov, ale aj skutočnosti, ktoré vzal za dokázané a ako ich jednotlivo aj v
súhrne vyhodnotil. Pri správnej aplikácii zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Tr. poriadku)
dospel okresný súd ku skutkovým zisteniam rozvedeným vo výroku o vine napadnutého rozsudku, s
ktorými sa stotožnil aj odvolací súd (s výnimkou už citovaného ustálenia času skutku). Obžalovaný je zo
spáchania skutku aj podľa názoru odvolacieho súdu nepochybne usvedčovaný výpoveďami poškodenej

H. D., X. D., V. S., F. D. a S. K..

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný od roku 2007, kedy sa nasťahovali do
domu v R. V., na Ul. V., bol pod vplyvom alkoholu agresívny, členovia domácnosti sa ho báli, poškodená
vždykeďprišielopitý,povedalamu,abysiišielľahnúť,začalbyťvtedynaňuagresívny,žetojejehodom,

slovne ju napádal, vulgárne jej nadával (piča), fyzicky ju napadol, že dom môže zapáliť aj s nimi, môže
ich vyhodiť, pod vplyvom alkoholu rozbíjal nábytok, resp. čo mu prišlo pod ruku. Vo februári 2014, keď
bola poškodená chorá, opitý hodil po nej dvere zo zašupovacej skrine. Dňa 04.06.2014 prišiel domov
opitý, začal nadávať a vyhadzovať z domu V. S., dcére X. nadával, vzal si kuchynský nôž a vyhrážal
sa, že sa zabije. R. mal problémy s alkoholom. Chcela, aby sa liečil, ale on nie. Keď bol triezvy bol

v poriadku, ale keď si vypil robil zle, má strach z neho, mali nedostatok spánku, zobúdzal ich svojim
konaním zo spánku, bol agresívny. Aj sa viackrát vyhrážal samovraždou a dvakrát sa o ňu pokúsil. Keď
si manžel vypil, mala obavy o seba, deti a rodičov, lebo nemali kam ísť a preto volala viackrát policajtov.
Niekedy pil aj tri - štyri dni a takýmto spôsobom sa správal asi dvakrát do mesiaca. V poslednom období,
keď mala prísť domov, mala bolesti žalúdka, triasla sa. Žije v strachu čo sa najbližšie udeje.

Takéto konanie obžalovaného, je jednoznačne a bez rozumných pochybností preukázané nielen
výpoveďou poškodenej H. D., ktorá je objektivizovaná skutočnosťami plynúcimi z výpovedí svedkov X.
D., V. S., F. D. a S. K.. Dcéra obžalovaného a poškodenej X. D. vypovedala, že otec bol často pod
vplyvom alkoholu, pričom sa stalo, že bránila mamu, keď ju otec napadol, pričom väčšinu útokov na

mamu aj videla. Potvrdila jeho vulgárne nadávanie matke, rozbíjanie predmetov a nábytku pod vplyvom
alkoholu, vyhrážky podpálením chalupy, rozbíjaním vecí ako aj slovami, že ich pozabíja. Mame škaredo
nadával ako kurva, piča, aj ju udrel, mala modriny, čo aj videla. Vždy, keď robil bordel, vždy jej niečo
spravil. V noci ich budil, otravoval ich. Po mame hodil kus nábytku aj po sestre. Taktiež svedok V. S.
potvrdil obdobné chovanie obžalovaného voči poškodenej, ale aj ostatným členom domácnosti. Keď

si obžalovaný vypil, bol agresívny. Stalo sa, že rozbíjal dvere, kričal, že všetko porozbíja, vyhrážal sa,
že sa podreže a pred svedkom a X. si rezal žily, vyhrážal sa poškodenej, že ju kurva vyjebaná, že
ju zabije, tak jej vraveli, nech z práce nejde radšej domov, aby nebolo zle. Napokon aj ďalšia dcéra
obžalovaného svedkyňa F. D. potvrdila, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu doma rozbíjal nábytok,
kričal a nadával vulgárne všetkým a tiež poškodenej, vyhrážal sa samovraždou, stalo sa že museli kvôli

jeho chovaniu volať políciu. Keď búchal a rozbíjal nábytky, nedalo sa spať, v izbe rozprával úplne blbosti
a pil pred nimi. Jeho správanie sa v poslednej dobe zintenzívnilo. Z výpovede svedkyne S. K. vyplynulo,
že obžalovaný pil viac ako bolo treba a ku koncu aj štyri päť dní v kuse. Keď bol triezvy bol dobrý, ale
keď si vypil, nepoznal človeka, vtedy by bol zabil, nevie čo robí. Zavolal ich ako svokrovcov, že sa o nich
postará, že ich dochová, predali krásny trojizbový byt, a teraz musia trpieť, či neprídu o chalupu. Rozbíjal

dvere, hádzal nábytok. Poškodenej vulgárne nadával, vytýkal jej, že má frajerov, čo nebola pravda.
Uvedené skutkové zistenia ako boli obsahovo konštatované už v odôvodnení rozsudku súdu prvého
stupňa, sú podporené tiež závermi znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie a výpoveďou znalca
PhDr. Andreja Benkoviča, podľa ktorého výpoveď menovanej je možné z psychologického hľadiska
považovať za vierohodnú, pričom znaleckým skúmaním bola u poškodenej zistená adaptačná porucha

ako následok správania manžela voči nej. Konaním obžalovaného jej bolo spôsobované viacročné
psychické utrpenie, ktoré pociťuje ako ťažké príkorie a u poškodenej sa jedná o syndróm týranej ženy,
spôsobený opakovaným viacročným správaním obžalovaného. Napokon z posudku znalcov z odboru
zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ktorí vyšetrili obžalovaného a z výpovede znalca MUDr. Drobuvyplynulo, že u obžalovaného v čase spáchania trestnej činnosti nešlo o žiadnu duševnú chorobu v
zmysle choromyseľnosti. Jednalo sa u neho o syndróm závislosti od alkoholu na báze poruchy osobnosti
- polymorfnej psychopatie s rysmi histriónskymi, emočne instabilnými, explozívnymi, impulzívnymi.

Mohol a vedel v čase spáchania trestnej činnosti rozpoznať protiprávnosť a spoločenskú nebezpečnosť
svojho konania v plnom rozsahu. Dlhé roky je prítomný abúzus alkoholu od puberty. Rovnako jeho
schopnosť toto svoje konanie ovládať, bola prítomná v čase spáchania trestnej činnosti v plnom rozsahu.
Jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska, pokiaľ sa bude
vyhýbať konzumu alkoholu a bude absolvovať doposiaľ zahájené ústavné protialkoholické liečenie,

v ktorom bude po jeho ukončení pokračovať dlhodobým ambulantným protialkoholickým liečením.
Obžalovaný priznáva zneužívanie alkoholu, ale je k nemu nekritický a nepovažuje za potrebné, aby sa
s tým čokoľvek dialo. Svoje konanie považuje za primerané. Ide o nekritický prístup k priznávanému
zneužívaniu nervovo toxickej jedovatej látky na nervovú situáciu a tým pádom prenesene na svoju
osobnosť.Ochrannéliečeniepretonemôžesplniťsvojúčel,nebudútrvaťnaústavnomliečeníanemyslia
si, že bude plniť svoj účel ambulantné liečenie. Prognóza u obžalovaného je skôr zlá, lebo vie, že

zneužíva nervový jed, ktorý toxickým spôsobom zhubne pôsobí na jeho centrálny nervový systém, ale
nie je voči tejto skutočnosti kritický.

Zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona spácha páchateľ, ak týra
blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, (písm. a/) spôsobujúc jej fyzické

utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu
alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické
alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, alebo (písm. b/) bezdôvodným odopieraním
stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošetrenia, hygieny,

zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania.

Za týranie sa považuje také zlé zaobchádzanie s blízkou alebo zverenou osobou, ktorým páchateľ
prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, pričom toto konanie sa vyznačuje určitou trvalosťou
alebo sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré takáto osoba považuje vzhľadom na jeho hrubú

bezohľadnosť alebo bolestivosť za ťažké príkorie, ponižovanie. Trestnosť činu zakladá spôsobenie
fyzického alebo psychického utrpenia niektorou z foriem uvedených v základnej skutkovej podstate
práve v dôsledku týrania, pričom sa nevyžaduje, aby vznikli následky na zdraví. Posúdenie, či ide o
týranie, je závislé na konkrétnych okolnostiach, najmä na spôsobe vykonania činu, intenzite týrania, jeho
početnosti, preto aj niektoré menej intenzívne formy týrania opakujúce sa po dlhšiu dobu môžu naplniť

objektívnu stránku skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby.

Z dokazovania vyplynulo, že v posudzovanom prípade sa konanie obžalovaného vymykalo z bežného
rámca správania sa voči poškodenej a svojim blízkym osobám. Išlo o sústavné agresívne správanie
obžalovaného, ktorý ju ponižoval a urážal, pohŕdavo s ňou zaobchádzal, vulgárne jej nadával, hádzal

po nej rôzne časti nábytku, svojim správaním jej odopieral spánok a oddych, citovo ju vydieral a
fyzicky zastrašoval, vyhrážal sa jej samovraždou, zabitím a podpálením domu, ak sa s ním rozvedie,
v dôsledku čoho u nej bolo ohrozené fyzické a psychické zdravie a vznikol u nej syndróm týranej ženy.
Takéhoto konania, ktoré sa pre poškodenú stalo priam neznesiteľným, znášala ho veľmi ťažko, o čom
svedčí aj vyvolanie psychickej poruchy, čo je potrebné posudzovať ako ťažké príkorie, sa dopúšťal aj

dvakrát za mesiac po požití alkoholu, ktorý požíval veľmi často. Faktom, že obžalovaný je závislý na
alkohole, čo bolo dokázané nielen znaleckým vyšetrením, ale aj výpoveďami poškodených a svedkov.
Ide o ochorenie, ktoré však obžalovaného neoprávňovalo, aby voči poškodenej sa správal bezcitne a
bezohľadne.

Je teda nepochybné, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, keď čin páchal po dobu minimálne od roku 2007 do
10.6.2014 teda naplnil aj kvalifikačný moment závažnejšieho spôsobu konania v zmysle § 138 písm. b/
Tr. zákona, ktorý zodpovedá dlhšej dobe.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a závery, s prihliadnutím na pochybenie súdu prvého stupňa
pri ustálenie času skutku, ktoré bolo potrebné napraviť, odvolací súd z podnetu odvolania obžalovaného
podľa § 321 ods.1 písm.b) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3Tr.por. sám rozhodol tak, že uznal obžalovaného vinným zo skutku uvedeného vo výrokovej časti, ktorý
upravil oproti skutkovej vete rozsudku súdu prvého stupňa tak, že skutok obžalovaný spáchal „od presne
nezisteného času od roku 2007 do 10.6.2014....“ Na základe takto upraveného skutku potom konanie

obžalovaného kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a), písm. b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Pokiaľ odvolaním obžalovaného bola namietaná všeobecná formulácie jednotlivých „aktov“ týrania
skutku, s takouto námietkou sa nestotožnil. Podľa § 163 ods. 3 Tr.por. výrok rozsudku, ktorým sa

obžalovaný uznáva vinným, musí z hľadiska skutkových zistení (tzv. skutková veta) obsahovať miesto,
čas a spôsob spáchania trestného činu. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutková veta má
obsahovať okrem iného najmä tie údaje, ktoré zakladajú jednotlivé znaky skutkovej podstaty trestného
činu. Namietaný nedostatok v popise konania (objektívna stránka trestného činu) obžalovaného
neobstojí, pretože v skutkovej vete popisované konanie obžalovaného zodpovedá požiadavkám
jasnosti, zrozumiteľnosti a stručnosti. Takto popísané konanie obžalovaného pritom bez akýchkoľvek

pochybností vyplýva už z obsahu výpovedí poškodenej a ďalších svedkov. Obranou obžalovaného
založenánatom,ževovýpovediachsvedkov,členovjehorodiny,súuvádzanévecitýkajúcesatrestného
činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr.zák. z roku 2012, za ktorý si odpykal trest odňatia slobody
v trvaní 6 mesiacov a preto si myslí, že nie je správne, aby niesol trestnoprávnu zodpovednosť za
rovnaký skutok, sa zaoberal už súd prvého stupňa a opakovane je nutné uviesť, že svedkovia vypovedali

o správaní obžalovaného za celé obdobie rokov 2007 až 2014, teda aj konanie, ktoré nebolo predmetom
predchádzajúcehoodsúdenia.Pretospoukazomnavyššieuvedenéazabezpečenédôkazyspoukazom
na ich vyhodnotenie odvolací súd nepovažoval v ďalšej časti odvolanie obžalovaného za dôvodné.

Napokon pri rozhodovaní o potrestaní obžalovaného za spáchaný trestný čin odvolací súd prihliadol

na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na
okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy
páchateľa. Pri určení druhu a výšky trestu teda súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Podľa odpisu z
registra trestov bol obžalovaný 3 krát súdne trestaný, pričom u prvých dvoch odsúdení sa na neho hľadí,
akoby nebol odsúdený. Ďalej bol odsúdený Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom dňa 31.10.2012,

sp. zn. 2T/170/2012, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm.
b) Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý mu bol
premenený 01.08.2014 na nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko obžalovaný nerešpektoval
súdom uložený zákaz požívať alkoholické nápoje v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Podľa
registra priestupkov bol obžalovaný 1 krát postihnutý za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti v

cestnej premávke v roku 2012. Odvolací súd tak, ako aj súd prvého stupňa nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť, na ktorú by bolo potrebné prihliadnuť, nakoľko žalovaného skutku sa dopustil aj v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia okresného súdu 2T/170/2012, čo vylučuje možnosť ukladať ďalší
podmienečný trest. Okolnosť predchádzajúceho odsúdenia by za uznanie priťažujúcej okolnosti bola
obžalovanému v neprospech pričítaná dvakrát. Napokon odvolací súd poukazuje aj na časové súvislosti

spáchania činov, povahu predchádzajúceho odsúdenia, pričom predchádzajúce konanie zapadá do
dlhodobejšieho konania, pre ktoré je obžalovaný aktuálne prejednávaný. Preto ani odvolací súd na toto
odsúdenievzmysle§37písm.m/Tr.zákonavetazabodkočiarkouneprihliadolaodvolanieprokurátorav
tomtosmerepovažovalzanedôvodné.Odvolacísúdpozhodnotenívšetkýchkritériípreukladanietrestu,
uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby podľa § 208 ods. 2 Trestného

zákona vo výmere 7 rokov a na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil v súlade s ustanovením § 48
ods. 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Vzhľadom na závery znalcov psychiatrov, že obžalovaný je k svojmu stavu úplne nekritický, nie je
motivovaný k zmene životného štýlu a znalci vyjadrili názor, že účel liečby by sa nedal dosiahnuť, súd
neukladal žiadne ochranné liečenie.

Uložený trest považuje odvolací súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, za dôvodný a primeraný,
zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona, ktorých účelom
je zabezpečenie nielen ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ale aj výchova páchateľa

smerujúca k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným
trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.

Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.