Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/178/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614205410
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614205410.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: DPS

financial consulting, s.r.o., so sídlom v Trnave, Mikovíniho 10, IČO: 46 713 930, právne zastúpeného:
advoconsulting, s.r.o., so sídlom v Trnave, Tomaškovičova 17/2742, IČO: 47 253 428, proti žalovanej:
A. A., nar. XX. X. XXXX, bytom v Q. K., Ž. XXX/X, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 916,25 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanej sa n e p r i z n á v anáhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 12. 6. 2014 v spojení s jej doplnením doručeným súdu dňa 23. 4. 2015,

sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanej splnenia povinnosti zaplatiť
sumu 916,25 eur spolu s príslušenstvom ku dňu 27. 9. 2013 vo výške 162,31 eur, úrokmi z omeškania
vo výške 5 % ročne z istiny od 28. 9. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že Slovenská sporiteľňa (SLSP) ako právny predchodca žalobcu, uzatvorila so žalovanou dňa 2.
12. 2004 Zmluvu o kontokorentnom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie kontokorentného úveru
č. XXXXXXXXXX/X/X s úverovým rámcom vo výške 33 000,- Sk ( 1 095,40 eur ). Touto zmluvou sa
žalovaná okrem iného zaviazala aj dodržiavať všeobecné obchodné podmienky SLSP účinné od 1. 8.

2002. Na základe zmluvy sa žalobca a žalovaná dohodli, že pohľadávka, ktorá sa skladá z istiny a jej
súčasti a príslušenstva, bude v čase do konečnej splatnosti úveru splácaná formou započítania tejto
pohľadávky z úveru Slovenskej sporiteľne voči pohľadávke žalovanej z jej účtu, a to v momente vzniku
pohľadávky z účtu žalovanej a v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú, pričom právo žalovanej na
čerpanie kontokorentného úveru do výšky úverového rámca trvá až do termínu konečnej splatnosti.
Žalovaná začala čerpať poskytnutý úver dňa 2. 12. 2004. Od tohto dňa uskutočňovala výbery a platby
kartou, pričom na splácanie čerpaného úveru a úrokov z neho, boli započítavané úhrady vykonávané v

prospech jej účtu. Žalovaná čerpaním poskytnutého úverového rámca dňa 28. 2. 2005 tento prekročila
(zostatoknaúčtu-33199,70Sk),čímsadostaladonepovolenéhoprečerpania,ktoréúhradouzodňa 7.
3. 2005 vyrovnala aspoň na výšku poskytnutého úverového rámca. Následnými opakovanými výbermi a
platbami kartou žalovaná opakovane prekročila poskytnutý úverový rámec, opakovane spravidla vždy ku
koncu kalendárneho mesiaca, ktorý následne vyrovnala. K poslednej úhrade v prospech účtu žalovanej
došlo dňa 19. 12. 2007 vo výške 20 000,- Sk, po jej započítanej predstavoval debetný zostatok na účte
sumu 12 732,30 Sk ( - 422,63 eur ). Zo strany žalovanej nedošlo k vyrovnaniu čerpania poskytnutého

úveru ani k zrušeniu účtu, resp. výpovedi zmluvy, a preto nezanikla ani jej povinnosť platiť dohodnuté
úroky a poplatky ( poplatok za vedenie účtu ). S ohľadom na finančné správanie žalovanej najmä na
skutočnosť, že posledný vklad na účet žalovanej, z ktorého bol čerpaný, a zároveň splácaný poskytnutý
úver, bol uskutočnený dňa 19. 12. 2007, SLSP na základe ustanovenia 7.6. VOP 23. 7. 2011 odstúpila odzmluvy, pričom odstúpenie bolo žalovanej doručené dňa 26. 7. 2011. Odstúpením od zmluvy Slovenskej
sporiteľni zároveň vznikla voči žalovanej pohľadávka na zaplatenie neuhradenej časti vyčerpaného
úveru, ktorá ku dňu odstúpenia predstavovala 932,73 eur. Žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu

zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27. 9. 2013 uzavretej medzi SLSP,
a. s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Predmetnou zmluvou bola žalobcovi postúpená
pohľadávka z nepovoleného prečerpania na účte žalovanej, ktorá ku dňu postúpenia pozostávala z istiny
vo výške 916,25 eur spolu s príslušenstvom, ktoré ku dňu 26. 9. 2013 predstavovalo zvýšenie riadnych
úrokov z prečerpania vo výške 16,48 eur, zmluvné úroky z omeškania v celkovej výške 22,40 eur za

jednotlivé mesačné obdobia od 3. 8. 2011 do 20. 11. 2011 ( v sadzbe 8% ročne ) a zákonné úroky z
omeškania za obdobie od 20. 11. 2011 do 26. 9. 2013 vo výške 123,43 eur ( v sadzbe 8% ročne ) od
20. 11. 2011 do 31. 1. 2013, v sadzbe 5% ročne od 1. 2. 2013 do 26. 9. 2013, čo spolu predstavuje
sumu 162,31 eur.

V súlade s ustanovením § 115a ods. 2 OSP súd vo veci nenariadil pojednávanie, keďže predmetom

konania je drobný spor ( ust. § 200ea OSP ). Uznesenie o oznámení dátumu verejného vyhlásenia
rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 27. 5. 2015 a zvesené dňa 11. 6. 2015. Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 11. 6. 2015.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, a to zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 2. 12. 2004,

zmluvou o účte zo dňa 28. 2. 2002, zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, odstúpením
od zmluvy, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o postúpení pohľadávky, výpisom z účtu,
všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou výzvou, zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 28. 2. 2002 uzatvorili Slovenská sporiteľňa, a. s., a žalovaná, zmluvu o účte, predmetom ktorej bolo

zriadenie účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX.

Dňa 2. 12. 2004 bola medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., ako veriteľom, a žalovanou ako dlžníkom,
uzatvorená zmluva o kontokorentnom úvere XXXXXXXXXX/X/X, ktorej predmetom bolo poskytnutie
kontokorentného úveru č. XXXXXXXXXX/X/X, SLSP žalovanej s výškou úverového rámca 33.000,-

Sk. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 11,85 % p. a., typ premenlivá, splatnosť úrokov bola
dohodnutá mesačne k poslednému dňu v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá do 1.
12. 2005 (bod I. zmluvy). SLSP sa zaviazala poskytnúť žalovanej kontokorentný úver spôsobom,
že bude realizovať príkazy žalovanej na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu aj v
prípade, ak nebude existovať pohľadávka žalovanej z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb

uskutočnených v prospech účtu žalovanej, alebo vkladom v hotovosti na tento účet, a to do výšky
úverovéhorámca.Vzmyslečl.III.zmluvy,zmluvasauzatváranadobuurčitú,atonadobu1rokaododňa
podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka,
ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy
(pôvodnej alebo predĺženej), že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do

dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. Úver je splatný v deň splatnosti uvedený v základných podmienkach
zmluvy. V prípade predĺženia zmluvy podľa bodu 1 tohto článku sa splatnosť úveru predlžuje o dobu,
o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy, t. j. o 1 rok (čl. III bod 2 zmluvy). Podľa čl. III bod 3 a 4
zmluvy dlžník je oprávnený písomne vypovedať zmluvu. Výpoveď nadobúda platnosť dňom doručenia
výpovede veriteľovi a účinky úplným vyrovnaním všetkých záväzkov dlžníka voči veriteľovi vyplývajúcich

zo zmluvy. V prípade, že dlžník nevyrovná všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy, účinnosť výpovede
nastáva až ich úplným vyrovnaním. Momentom doručenia výpovede veriteľovi je veriteľ oprávnený
zastaviť čerpanie úveru; o zastavení čerpania úveru nie je veriteľ povinný oboznámiť dlžníka. Veriteľ
je oprávnený vypovedať zmluvu, ak dlžník nečerpal úver v priebehu šiestich po sebe nasledujúcich
mesiacoch. Výpoveď je účinná dňom jej doručenia dlžníkovi.

Podľa bodu 7.3.1. všeobecných obchodných podmienok (VOP) pohľadávka z kontokorentného úveru,
ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva, bude v čase do konečnej splatnosti kontokorentného
úveru splácaná formou započítania pohľadávky z úveru banky voči klientovej pohľadávke z účtu, a
to v momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú alebo spôsobom

dohodnutým medzi bankou a klientom. Právo klienta na čerpanie kontokorentného úveru do výšky
úverového rámca trvá až do termínu konečnej splatnosti úveru. Ak ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z
omeškania, poplatkov a iných nákladov spojených s kontokorentným úverom nebude na účte dostatok
prostriedkov na ich úhradu a dohodnutý úverový rámec bude vyčerpaný v celej dohodnutej výške, klienta banka sa dohodli na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky, úroky z omeškania, poplatky
a iné náklady spojené s kontokorentným úverom vo forme zaťaženia účtu, i keď neexistuje klientova
pohľadávka z jeho účtu a úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške. Na základe tejto

skutočnosti bude rozsah čerpaného kontokorentného úveru vyšší ako je výška dohodnutého úverového
rámca (nepovolené prečerpanie) a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie
minimálne na výšku dohodnutého úverového rámca a zaplatiť úroky z prečerpania dohodnuté v
základných podmienkach zmluvy o úvere.

Podľa výpisu z účtu bola dňa 19. 12. 2007 zo strany žalovanej vykonaná úhrada vo výške 20 000,- Sk
a dňa 7. 12. 2007 bol uskutočnený výber v sume 10 000,- Sk.

Listinouzodňa23.07.2011SLSPodstúpilaodzmluvy,nazákladektorejbolžalovanejposkytnutýúčetč.
XXXXXXXXXsúčinnosťoukudňudoručeniatohtooznámeniaazmluvy,nazákladektorejboložalovanej
poskytnuté povolené prečerpanie k účtu č. XXXXXXXXX, a to s účinnosťou doručenia tohto oznámenia.

Výška pohľadávky z účtu/povoleného prečerpania/kontokorentného úveru ku dňu vyhotovenia tohto
oznámenia je 932,73 eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 9. 2013 uzavretej medzi SLSP, a. s. ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom, Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanej,

pričom výška pohľadávky predstavovala 1 078,56 eur, z toho istina 916,25 eur ( na č. l. 33 ).

Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 12. 2007):

Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v

ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka:

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom do 30. 06. 2007):

Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka:

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka:

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 503 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka

Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na
vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého
kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné

aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné
aj úroky z tejto splátky.

Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je
povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom od 01. 05. 2014):

Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností

dovolával.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd žalobu
zamietol. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu ( Slovenská
sporiteľňa ) a žalovaná uzatvorili dňa 28. 2. 2002 zmluvu o účte XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej

bol žalovanej zriadený účet č. XXXXXXXXX. Rovnako mal súd preukázané, že dňa 2. 12. 2004 uzatvorili
zmluvu o kontokorentnom úvere s dohodnutou výšku úverového rámca 33.000,- Sk. Aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu ( Slovenská sporiteľňa ) postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanej.
Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva, ktorú

je potrebné podriadiť pod režim ustanovení zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa platného v
čase uzavretia úverovej zmluvy (§ 23a ods. 1, 2), v zmysle ktorého sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy
uzavreté podľa občianskeho zákonníka, obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvní. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52

a nasledujúcich Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 01. 05. 2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie aj
vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci žalovaná, premlčania nedovolá. Predmetom konania je

plnenie zo zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru. Z hľadiska vyhodnotenia, či uplatnený nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy je premlčaný, bolo potrebné prioritne ustáliť dátum začiatku plynutia premlčacej
doby ohľadom uplatneného nároku. Z povahy a charakteru bankového produktu - kontokorentného
úveru vyplýva, že slúži na krátkodobé preklenutie nesúladu medzi príjmami a výdavkami. Bankaposkytne majiteľovi k bežnému účtu povolenie tzv. debetného limitu, t. j. čerpanie do „mínusu“. Podľa
názoru súdu pri existencii okolností v konkrétnej veci však pre určenie počiatku plynutia premlčacej
doby nie je rozhodujúci zánik zmluvného vzťahu, a to zmluvy o kontokorentnom úvere odstúpením

zo strany žalobcu. Opačný výklad by v konečnom dôsledku znamenal, že žalobca mohol udržiavať v
platnosti zmluvný vzťah, hoci žalovaná dlhodobo nevyužívala poskytnutý bankový produkt (povolené
prečerpanie), čo je nepochybne aj v rozpore s dobrými mravmi. Možnosť ukončenia zmluvného vzťahu
zo strany žalovanej je iluzórna. Hoci žalovaná mala oprávnenie písomne vypovedať zmluvu, ktorá
nadobúda platnosť doručením žalobcovi, jej účinnosť však bola podmienená úplným vyrovnaním

všetkých záväzkov žalovanej vyplývajúcich zo zmluvy. Uvedené zmluvné dojednanie je v rozpore s
dobrými mravmi, keď má za následok, že majiteľ účtu, ktorému bol poskytnutý kontokorent a ktorý nemá
splnené všetky záväzky z neho plynúce, nemôže účinne ukončiť zmluvný vzťah, na základe ktorého sa
poskytol úver a to aj za situácie, že kontokorent dlhodobo nevyužíva. Konkrétne zmluvné ustanovenie
všakzánikzmluvyokontokorentnomúverevýpoveďouzostranydlžníkapodmieňujeúplnýmvyrovnaním
všetkých záväzkov žalovanej titulom povoleného prečerpania a v konečnom dôsledku „núti“ dlžníka k

tomu, aby zotrval v zmluvnom vzťahu, len z dôvodu, že nemá uhradené záväzky titulom povoleného
prečerpania (napr. z dôvodu nedostatku peňažných prostriedkov). Takéto dojednanie súčasne môže
prakticky oddialiť splatnosť záväzku titulom povoleného prečerpania do okamihu podania výpovede (za
splnenia podmienky, že všetky záväzky žalovanej ako dlžníčky z titulu povoleného prečerpania boli
splnené). Nič nebráni veriteľovi (žalobcovi), aby si pohľadávku titulom kontokorentného úveru uplatnil

včas. Je na žalobcovi, aby sledoval v primeranej dobe, či poskytnutý bankový produkt naďalej napĺňa
svojúčel(takakobolovyššievymedzený)avprípade,aktentoúčelnenapĺňaasúčasneexistujedebetný
zostatok, aby za tohto skutkového stavu v primeranej dobe po nesplnení povinnosti žalovanej uhrádzať
potrebné množstvo peňažných prostriedkov na úhradu záväzkov a vyrovnaní debetného zostatku,
ukončil zmluvný vzťah. Za primeranú dobu však nemožno považovať obdobie niekoľkých rokov, ako je

to v prejednávanej veci, kedy zmluvný vzťah formálne trval, hoci dlhodobo nenapĺňal svoj účel. Uvedený
postup je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi.

Pre určenie dátumu splatnosti pohľadávky a s tým súvisiaceho začiatku plynutia premlčacej doby je
rozhodujúce, dokedy žalovaná čerpala peňažné prostriedky na základe kontokorentu, resp. dokedy

bezhotovostnými alebo hotovostnými vkladmi na účet úver splácala. Uvedený názor korešponduje
zneniu VOP, v zmysle ktorého je pohľadávka z kontokorentného úveru splácaná (v čase do konečnej
splatnosti úveru) formou započítania pohľadávky z úveru banky voči klientovej pohľadávke z účtu, a to v
momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú. Z výpisu z účtu vyplynulo,
že žalovaná naposledy uhradila sumu (20 000,- Sk) dňa 19. 12. 2007 a dňa 7. 12. 2007 čerpala peňažné

prostriedkyvsume10000,-Sk.Oduvedenéhodátumunebolúverzostranyžalovanejčerpanýarovnako
z jej strany nedošlo k žiadnej úhrade. Nemožno opomenúť, že podľa zmluvných podmienok bol žalobca
oprávnený vypovedať zmluvu v prípade, ak žalovaná úver nečerpala úver v priebehu šiestich po sebe
nasledujúcich mesiacov, uvedené oprávnenie žalobca nevyužil a zmluvu ponechal v platnosti po dobu
viac ako 3 roky od posledného čerpania. Už len samotné obdobie od posledného čerpania úveru do

odstúpenia od zmluvy prekračuje dĺžku všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Súd tiež zdôrazňuje, že
kontokorentný úver slúži na krátkodobé čerpanie peňažných prostriedkov a preto „predlžovanie“ zmluvy
o kontokorentnom úvere za stavu, keď žalovaná dlhodobo nečerpala kontokorentný úver nezodpovedá
jeho charakteru a účelu. Suma debetného zostatku sa od uvedenej doby (19. 12. 2007) zvyšovala len
o poplatky za vedenie účtu, poplatky za vyhotovenie a doručenie výpisu a pripísaný debetný úrok. Od

uvedeného dátumu (19. 12. 2007) vznikla žalovanej povinnosť bez zbytočného odkladu poukázať na
predmetný účet peňažné plnenie na úhradu vzniknutých záväzkov súvisiacich s čerpaním kontokorentu.
Hoci VOP neurčujú presný dátum lehoty, dokedy si má dlžník uvedenú povinnosť splniť, mal by tak
urobiť priebežne, v krátkom čase, ktorý sa má počítať na týždne, príp. na obdobie mesiaca. Pri určení
dátumu splatnosti uplatnenej pohľadávky je nevyhnutné brať zreteľ aj na účel, ktorý sa poskytnutím

kontokorentu sleduje, tak ako je vyššie uvedené. Nemožno tiež prehliadnuť skutočnosť, že v zmysle
zmluvných podmienok bola splatnosť úrokov dohodnutá mesačne. Aj z uvedeného možno vyvodiť záver,
že žalovaná mala povinnosť v tom - ktorom mesiaci, v ktorom vznikol debetný zostatok zaplatiť nielen
úroky z čerpanej sumy, ale poukázať potrebné množstvo peňažných prostriedkov na úhradu všetkých
záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. Je potrebné zdôrazniť, že po 19. 12. 2007 na účte žalovanej sa

neuskutočňovali žiadne transakcie napĺňajúce účel povoleného prečerpania, na základe ktorých by
bolo možné usúdiť, že žalovaná čerpala peňažné prostriedky v mínuse, resp. úver splácala. Za takýto
úkon v žiadnom prípade nemožno považovať len účtovanie vyššie uvedených poplatkov a pripisovanie
debetných úrokov bez toho, aby sa naplnil primárny účel povoleného prečerpania, t. j. skutočné čerpaniepeňažných prostriedkov majiteľom účtu v tzv. debete (mínuse), t. j. žalovanou. Vzhľadom na skutočnosť,
že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z
uvedenéhozmluvnéhovzťahu)v3-ročnejpremlčacejdobevzmysleust.§101Občianskehozákonníka.

Preto súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej
doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovaných ako spotrebiteľov. Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný
zmluvný vzťah založený medzi žalobcom a žalovanými je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým
vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže

byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani
ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvousanemôžuodchýliťodtohtozákonavneprospechspotrebiteľa.Pretoaniuzavretieabsolútneho
obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť
od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa ako žalovaných
na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť

svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej
úpravy. Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila
rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 01. 2011, sp.
zn. 5 MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. 11. 2011, sp. zn. 17 Co/167/2011,
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 06. 2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. I. ÚS 402/2013). V súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 27. 03. 2013, sp. zn. 6 MCdo/4/2012 súd uvádza, Najvyšší súd SR v posudzovanej
kauze nevyslovil právny názor, že na premlčanie nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa
nepoužije úprava priaznivejšia pre spotrebiteľa napr. občianskoprávna v zmysle ust. § 52 ods. 2 a § 54

ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila
(doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník
bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia zmluvnej pokuty,
uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného
zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie
poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo

prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky (rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 24. 11. 2014, sp. zn. 11Co/503/2014).

Premlčacia doba uplatneného nároku žalobcu vzniknutého titulom povoleného prečerpania začala
plynúť dňa 20. 12. 2007 (odo dňa nasledujúceho po poslednej transakcii - úhrade), preto premlčacia

doba uplynula dňa 20. 12. 2010. Žaloba bola doručená súdu dňa 12. 06. 2014, t. j. po uplynutí 3 - ročnej
premlčacej doby. Z dôvodu premlčania uplatneného nároku bola žaloba zamietnutá.

Pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 z. z., účinné od 01. 05. 2014, je možné aplikovať
aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má

(aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná
povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý
je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť
v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď
sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje

procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie
prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania
súdu. Časová pôsobnosť noriem civilného procesného práva je vybudovaná na zásade, že procesné
normy nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti. Problematiku začatých a neskončených
konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia prechodné ustanovenia. Platí základné

pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté
pred jeho účinnosťou. Právne účinky už urobených procesných úkonov zostávajú zachované (Mazák J.
Základy občianskeho procesného práva. 2. vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2004, s.24). Preto ak
v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný hoaplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona. Ide o tzv. režim okamžitej
aplikability (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 11. 2014, sp. zn. 11Co/503/2014).

Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľaustanovenia§142ods.1OSP.Žalovanej,ktorábolavkonaní
úspešnávplnomrozsahu,vznikloprávonanáhradutrovkonaniavočižalobcovi,vkonaníneúspešnému.
Súd nepriznal žalovanej náhradu trov konania, keďže si ju neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.